9. schôdza

Pán minister, chcete reagovať?

Áno, chcel by som ešte na chvíľku reagovať. Pani poslankyňa, ja som, čo sa smerom k Národnému inšpektorátu práce, dal v zásade tri také základné úlohy, ktoré by som chcel, aby každý inšpektor rešpektoval aj inštitúcia ako taká.
Po prvé chcem chrániť domáci pracovný trh pred nelegálnym zamestnávaním nielen teda našich občanov, ale najmä cudzincov, najmä z tretích krajín, čo je u nás pomerne rozšírený jav. Vzhľadom na to, že sa ukázalo v minulosti, že niektorí inšpektori, a dokonca aj niektorí pracovníci cudzineckej polície boli zainteresovaní v tom, nie, že sa snažili postihovať takúto činnosť, ale ju kryli alebo informáciami zmarili preventívne zásahy, prijali sme v spolupráci s ministrom vnútra isté opatrenia, aby k takýmto veciam nedochádzalo, a myslím, že do tohto sa tvrdo pustíme.
Druhá vec, ktorú som dal ako pokyn, je, že nešikanovať tých malých, keď náhodou urobia nejakú chybu, a ak vieme zmeniť aj zákony v..., v tento prospech, aby sme vedeli akoby neukladať niektoré, teraz by som to povedal, že pokuty alebo proste finančné, finančné sadzby, a vedeli to riešiť inak, nech taká, nech taká možnosť je. Ale zas na druhej strane by som chcel, aby bola možnosť voči tým, ktorí opakovane porušujú, porušujú zákon, aby tá odveta štátu v tomto zmysle mohla byť možno ešte tvrdšia, ako je dnes. Čiže chcel by som selektovať, že naozaj tých drobných nechať takpovediac na pokoji a zjednodušiť im to, ale tých, ktorí sa tým živia, že idú na hrane alebo za hranou, no tak jednoducho to sa musíme snažiť potierať.
A ešte vám k tej pôvodnej otázke vlastne ešte na vysvetlenie. Viete, aj preto tam, nejaká vôla tam musí byť v tom, ako udeliť pokutu, keď sa naozaj niečo stane prvýkrát, a môže to byť aj pochybenie, naozaj že niekto pochybil, ale ten zamestnávateľ 20 rokov funguje, zamestnáva, teraz poviem, tisíce ľudí a nejaký jeho zamestnanec urobil chybu, asi na to budeme pri prvom prípade prihliadať inak, ako keď niekto jazdí načierno, keď by som to povedal, pravidelne. Preto tam musí byť trochu vôľa aj v tých pokutách, aby, pokiaľ by bolo kdekoľvek podozrenie, že to niekto zneužíva, viete, na svoje, prípadne na nejaké vydierky, tak voči tomu budeme tvrdo postupovať.

Ďakujeme. Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Zita Pleštinská a je na ministerku kultúry Slovenskej republiky Natáliu Milanovú a znie:
„Aké sú plány ministerstva kultúry v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok v najbližšom období?“
Pani ministerka, nech sa páči, päť minút je vašich.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, nuž na otázku, aké sú plány ministerstva kultúry v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok v najbližšom období, by bola veľmi jednoduchá odpoveď, a síce: veľkolepé. (Povedané so smiechom.) To by sme všetci chceli.
Táto problematika je natoľko komplexná, že do piatich minút nemám šancu pri najlepšej mojej dobrej vôli sa zmestiť. Avšak kým začneme hovoriť o našich plánoch, povedzme si najprv, aká je realita. Tá realita je maximálne bezútešná a hovorila som o nej neraz aj tu za týmto pultom, keď som predkladala návrh zákona ako jednu z mála možností, ktorými by sme vedeli našim pamiatkam pomôcť. Bolo to naozaj len malé zrnko, resp. kvapka v mori celej problematiky, ktorá sa týka záchrany nášho nesmierne bohatého kultúrneho dedičstva.
Tá realita je taká, vyčíslil ju náš Inštitút kultúrnej politiky, že momentálne sa pohybujeme v dlhu 5,5 mld. eur, priatelia. Je to neskutočne astronomický dlh a myslím si, že každý z nás, kto cestuje naprieč Slovenskom, si to vie spočítať, čo každá tá jedna pamiatka by si zaslúžila, čo by sme jej my ako spoločnosť mali dať a čo sme jej my ako spoločnosť za 30 a viac rokov nedopriali.
Takže ešte raz. Nadviažem teraz na tú pozitívnejšiu budúcnosť, aj keď tá minulosť sa mi tam bude vynárať priebežne, naše plány sú naozaj urobiť všetko pre to, aby naše kultúrne dedičstvo bolo našou pýchou, aby sme sa ním mohli pýšiť v rámci Slovenska a v rámci celého sveta.
Vychádzajúc aj z programového vyhlásenia vlády, jedným z nástrojov, ktorý už teraz máme ako funkčný, je dotačný program Obnovme si svoj dom. Každý rok sa v ňom približne nájde 12 až 18 mil. eur, ktoré sú vyplatené vlastníkom nehmote..., vlastníkom pamiatok, a či už sú to samosprávy, súkromné osoby alebo, alebo cirkvi, problém je, že tie požiadavky sa každoročne šplhajú do výšky 60 mil. eur. Takže tie, ten nepomer je jasný. Jedným z našich cieľov je navýšiť prostriedky v programe Obnovme si svoj dom. Uvidíme, v akom časovom horizonte sa nám táto naša idea a cieľ a vízia podarí zrealizovať, chceme to, samozrejme, urobiť v čo najkratšom čase.
Ďalej do konca roka 2020 chceme vláde predložiť akčný plán v oblasti ochrany Pamiatkového fondu na roky ’21, ’22, kde budú stanové úlohy a vízie na toto obdobie. Tento plán zavŕši aktuálne platnú stratégiu ochrany Pamiatkového fondu na roky 2017 až 2022 a vlastne spodrobňujú sa tam všetky úlohy a úkony, ktoré chceme v tejto veci urobiť.
Veľmi pálčivou témou ešte, ktorá nám tu ostala, nechcem povedať, že na stole, ale zdedili sme tú problematiku a to je Krásna Hôrka, Spišský hrad. Myslím si, že tieto dve pamiatky sú zaslúžene veľmi medializované. Fakt je ten, že po ôsmich rokoch sme v Krásnej Hôrke v štádiu, že je takmer všetko pripravené na začiatok verejného obstarávania, predstavme si teraz celý ten proces, ako bude prebiehať, ak sa nám podarí Krásnu Hôrku otvoriť aspoň sčasti za štyri roky pri tom, ako je momentálne nastavený systém, budeme si môcť zatlieskať.
Nie som tu preto, aby som tu čokoľvek sľúbila. Ja tu nie som preto, aby som sľubovala modré z neba a povedala, že takto dokážeme zabezpečiť všetko, čo nám tu chátralo permanentne ix rokov, ale ak sa nám do 2024 podarí otvoriť aspoň časť areálu, nebodaj celú, tak to bude pre mňa jeden z cieľov, pre ktorý som na mieste, kde momentálne som.
Spišský hrad je ďalšia smutná kapitola. Vieme, že naplánovaných bolo 5 mil. na opravu hlavne románskeho paláca, ktorý roky, roky trpel, roky chátral a momentálne je v stave, že ak príde ťažká zima, čo môže prísť, tak tento náš unikát slovenský tu neprežije.
Takže je našou veľkou prioritou tie peniaze, či už z nášho rozpočtu, alebo z vízie, ja to nazývam stále zjednodušene európske peniaze, zabezpečiť, aby sme nielen túto časť toho hradu, ale aj celé vlastne to, to vrchné opevnenie dokázali dať do stavu, aby nevyzeralo tak zdevastovane, ako vyzerá teraz.
Nuž a čas mi vypršal a ja som iba tak asi v prvej tisícine mojej témy. Takže neviem, či sa chcete spýtať ešte niečo viacej.

Ďakujeme.
Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?

... navýšenie finančných prostriedkov v Obnovme si svoj dom, lebo myslím si, že toto je ten balík peňazí, ktorý sa osvedčil. Musím povedať, že napríklad taká VÚC-ka prešovská sa veľmi stará o pamiatky, lebo Ľubovniansky hrad dostal teraz 1,9 mil. na rekonštrukciu renesančného paláca a urobili to bravúrne. Pani architektka, ktorá vlastne robila, som sa mohla zúčastniť vlastne na tom celom procese, tak bude robiť aj, lebo robí aj na Spišskom hrade, takže ja si myslím, že treba, lebo treba do toho investovať, pretože, keď to necháme všetko schátrať, potom už obnovenie tých pamiatok bude nemožné.
Ďakujem pekne.

Milanová, Natália, ministerka kultúry SR
Ďakujem vám veľmi pekne.

Pani ministerka, máte ešte päť minút na odpoveď, ak chcete.

Tak... (povedané so smiechom), neviem, že či mám teda pokračovať v téme, lebo ja sa tu naozaj rozrozprávam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Kľudne môžte. Máte teraz tých päť minút ešte vašich.

Milanová, Natália, ministerka kultúry SR
... budete ma musieť nechať, nechať vyniesť, ale tak ja, ak môžem, tak nadviažem ešte možno, čo by sme, čo vidíme ako možný zdroj zafinancovania záchrany nášho kultúrneho dedičstva, to sú práve peniaze v novom programovacom období 2021 - 2027, na čom intenzívne pracujeme, a budeme sa veľmi snažiť o to, aby z tej prioritnej osi naozaj bolo vyčlenených. No takto, keď si to zobereme, že o koľko ideme bojovať, stále to bude veľmi málo, ale vyvinieme maximálne úsilie, aby sme tie peniaze tu mali a boli určené na pamiatky.
Čo musím povedať, aj vy ste teraz spomenuli Ľubovniansky hrad. My máme viacero dobrých príkladov praxe, ktoré fungujú, máme však problém so štátnymi pamiatkami, ktoré, žiaľ, nemôžu žiadať z dotačného programu nášho a veľmi ťažko sa uchádzajú vlastne o akékoľvek iné peniaze, a to je práve to, že keď idete okolo tej pamiatky, ktorá je v štátnych rukách, tak si poviete v tom prípade, že, ejha, ale tu je ten štát naozaj zlý vlastník a tu sa to usvedčuje absolútne očividne a viac-menej to platí na čo najväčšom počte tých pamiatok. Tak my sa momentálne musíme zaoberať aj, aj tým, aby sme dokázali pomôcť presne tu štátnym pamiatkam, ktoré doteraz naozaj boli vlastne eliminované zo všetkých tých dotačných schém, ktoré sú momentálne k dispozícii.
Z Ľubovnianskeho hradu sa teším, rovnako sa teším aj z viacerých hradov, teším sa z hradov, ktorým sa venujú občianske združenia, ktorí urobia v tom nadšení a v tom zápale kopec práce, ktorú je naozaj vidieť. Oceňujú to návštevníci, oceňujú to regióny, v ktorých tie hrady sú, a to je to, čo si my musíme povedať, že my to nerobíme len preto, aby sme tam tie peniaze investovali, my to robíme preto, aby sa nám tá investícia niekoľkonásobne vrátila, a teraz sa nebavíme len o tom historickom pohľade, že si zachovávame ten svoj klenot, to naše bohatstvo, to dedičstvo, ale my zároveň pozdvihujeme región, my dávame ľuďom prácu, to je celý jeden obrovský komplex problematík, ktorý... Tri bodky. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujeme. Ďalšia otázka je od pána poslanca Filipa Kuffu, v sále ho vidím, a je na ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Budaja a znie:
„Pán minister, robí ministerstvo ďalšie kroky k tomu, aby prešla správa chránených území do gescie ministerstva životného prostredia?“
Zastupuje pán minister Krajniak? (Reakcie z pléna.) Nie? Je tu pán minister? Aha, je tu.
Takže, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otázka je trošku nejasná, preto sa pokúsim do toho vniesť pojmy, ktoré, ktoré budú zreteľnejšie.
Ministerstvo, samozrejme, má v gescii správu chránených území, čiže v tomto zmysle by som mohol vašu otázku akoby odbiť, pretože sa pýtate na vec, ktorá odjakživa takto stojí. Ministerstvo má v gescii správu chránených území aj národných parkov.
Predsa ale pár slov k tomu, lebo myslím, že máte na mysli skôr pozemky. Správu na tých pozemkoch ministerstvo vykonáva, pozemky sú v rôznych vlastníckych vzťahoch. Veľkú časť tých pozemkov vlastní ale štát a to sú najmä Štátne lesy z rezortu pôdohospodárstva. Nemalú časť vlastnia súkromné osoby alebo urbárne spoločenstvá, v našich národných parkoch to tvorí približne jednu polovicu. To je veľmi veľa, samozrejme, najmä ak si uvedomíme, že napríklad bývalá vláda položila veľmi ambiciózny cieľ, aby sa v národných parkoch vyhradilo práve 50 %, ešte raz pripomeniem, 50 % vlastnia privátne osoby a urbariáty, aby sa vyčlenilo 50 % ako bezzásahová zóna. Čiže tento veľmi náročný plán ja rešpektujem a som plne presvedčený, že jeho vízia je správna, na druhej strane tie čísla, tak ako som vám ich povedal, pán poslanec, hovoria jasnou rečou, je to mimoriadne ťažká úloha. Česká republika venovala celú dekádu tomu, aby kus po kuse po prebehnutých reštitúciách upravila vlastnícke pomery v štátnych lesoch tak, v Národných parkoch tak, aby 100 % územia národných parkov nielen spravovala, ale riadil a vlastnil štát. Je tam taká potom zvýšená autonómia, výrazne zvýšená autonómia národných parkov, ktoré mnohé, mnohé veci správy toho územia prevzali do vlastných rúk.
U nás je to taká delená správa, preto je to vlastníctvo, doteraz sa nezjednotilo. Delená správa napríklad v takom TANAP-e, čo je teda náš najznámejší a iste aj medzinárodne najnavštevovanejší a najviditeľnejší národný park, obsahuje ešte aj Štátne lesy TANAP-u, potom obsahuje súkromných vlastníkov, obsahuje samotný TANAP, no a potom sú tam obce, je tam riadenie, samozrejme, obce Vysoké Tatry, čiže vidíme, že keď napríklad sa človek začne zaujímať o to, ako by mohlo a malo vyzerať Štrbské Pleso, tak narážame na celý, celý balík problémov s tým, že kto vlastne má akú kompetenciu.
Nám sa zdá, mnohým, že tam by mala naozaj bez akýchkoľvek otáznikov dominovať ochrana prírody a ochrany aj toho skvostu, akým Štrbské pleso je, samozrejme, sú developeri a podnikatelia, ktorí by z toho najradšej urobili lunapark. Ja sa ako minister v rámci svojich nie veľkých kompetencií voči takýmto rozhodnutiam snažím aj v tomto prípade konať, ale hoci máme správu chránených území v gescii, teda ešte raz sa vraciam k otázke, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, napriek tomu je, sú tie vzťahy a riadenie týchto území veľmi komplikované.
Mojím zámerom, na záver by som si dovolil, nechcem naťahovať čas samoúčelne, na záver by som si dovolil povedať, že mojím zámerom, hoci my sme ten plán o 50 % zábere bezzásahových území v národných parkoch nevytyčovali, možno aj zato žiadne predošlé vlády nevytyčovali, lebo si boli vedomé tejto roztrieštenosti majetkových vzťahov, som odhodlaný túto víziu napĺňať a verejne aj všetkými nástrojmi, ktoré ministerstvo má, sa zasadzujem za to, aby aj v spolupráci s ostatnými ministerstvami na prvom mieste, samozrejme, s ministerstvom pôdohospodárstva a jeho správou voči Štátny lesom, aby sme dosiahli, že národné parky budú naozaj mať zdravé jadrá bezzásahového lesa.