9. schôdza

Ďakujem. Navrhujem presunutie programového bodu č. 13 (tlač 151) na záver schôdze. Ďakujem.

Ďakujem. Chcem rovnako ctených kolegov zo zahraničného výboru upozorniť, že o 12.00 hod. pokračujeme v prerušenom rokovaní zahraničného výboru a v ďalšom zahraničnom výbore. Takže ďakujem.

Tiež by som chcela pripomenúť členom ľudskoprávneho výboru, že sa stretneme o 12.05 hod. a výbor bude v miestnosti č. 143. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcel som vystúpiť až ku koncu rozpravy, reagovať celkovo, ale nakoniec pán Kotleba a jeho plamenný prejav, ako bolo povedané, ma dotlačil k tomu, že som zmenil tento môj zámer, a chcel by som reagovať na bankový odvod.
Pán Kotleba, veľmi oceňujem, že ste teda povedali, že bankový odvod neguje celú túto snahu, to som si doslova zapísal, a že inak teda balík je dobrý, to sa mi, to ma, samozrejme, potešilo. Ten balík, dúfam, že aj to mi dáte za pravdu, je v tom duchu, ako keď som prišiel za vami na klub.
Takisto pán Muňko, teraz sa tu nenachádza, povedal, že znehodnotili tí moji koaliční kolegovia tým, že dali do tohto balíku bankový odvod, že znehodnotili celú moju prácu. Padne to dobre, ale ja tiež som za to, aby bol bankový odvod zrušený. Nie je to tak, že mi tam bolo niečo vnútené. A dovoľte mi, teraz vysvetliť prečo.
Po prvé. Tento bankový odvod sa platí na to, aby bol finančný systém stabilnejší. Tak nejak to je definované. No, v podstate ide o to, aby ľudia neprišli o tie svoje vklady. Len neplatí sa iba jeden bankový odvod. Neviem, či viete, ale banky platia aj veľké milióny do rezolučného fondu, platia ďalšie veľké milióny do fondu na ochranu vkladov a potom prišiel Robert Fico a povedal, dnes s Petrom Kažimírom, a povedal, nestačí a ešte budú platiť aj bankový odvod. A ten bol pôvodne 0,2 %, to je asi 150 mil. ročne a potom prišiel Robert Fico a povedal a nestačí a bude dvojnásobok na 0,4 a tým pádom to bude 300 mil. ročne.
My môžme tie banky, samozrejme, žmýkať koľko chceme, ale problém je ten, že ony, samozrejme, tu nebudú podnikať pre vaše pekné oči. A ani kura nehrabe zadarmo. A jednoducho nejaký primeraný zisk sa, o ten sa vždy budú snažiť, aby ho dosiahli. Môžme sa baviť o tom, čo je primerané a ako to znížiť. Ja si myslím, že znížiť sa to podarí najlepšie tak, že umožníme vznik ďalších bánk, uľahčíme im podnikanie - aj bankám sa dá uľahčiť podnikanie - podporíme konkurenciu medzi tými bankami, nech zápasia o tých klientov napríklad tým, že dajú nižšie poplatky.
Čiže po prvé by som chcel povedať, nemáme iba jeden bankový odvod, ale máme aj rezolučný fond a máme aj fond na ochranu vkladov. To znamená, my tie vklady istíme trojmo.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, máme, máme tu Európsku úniu, máme zmluvu o fungovaní Európskej únie a máme zdieľané a výlučné kompetencie. A máme nejaké základné pravidlá. A tie hovoria, že nemôže dôjsť k dvojitému zdaneniu. Keď na úrovni Európskej únii sa banky raz zaťažia, to je konkrétne rezolučný fond, tak bankový odvod je v rozpore s právom EÚ. A ja teda nemyslím si, že..., a poznám veľmi dobre váš názor na EÚ, pán Kotleba, ale..., a vo viacerých veciach aj súhlasím, ale mali by sme ctiť pravidlá, všetky.
Ja vidím v našej koalícii napríklad, o koľko ľahšie sa funguje, lebo máme všetci snahu dodržiavať pravidlá, ako keď sa to tak robí vyslovene chaoticky, poťažne právo silnejšieho a podobne. V Európskej únii práve ja to kritizujem, že Európska únia nedodržiava, ona sama svoje vlastné pravidlá. Ale keď toto chceme môcť my kritizovať, tak mali by sme my dodržiavať. A je pravidlo, že keď niečo rieši EÚ, už to nerieši krajina, a keď tu raz je ten rezolučný fond, už len z tohto dôvodu by bankový odvod nemal existovať. Poďme, takže po prvé toto.
Po druhé, tam boli tie pravidlá, po tretie, pozrime sa na ten samotný odvod. Tie banky my nútime platiť odvod a to ide do ich financovania. To ide do spôsobu, ktorým si ony do hodnotenia toho, ako si požičiavajú peniaze, a úvery pre naše tuzemské banky sú o to drahšie, lebo sa to skrátka niekde v nejakom číselku zohľadní. Výsledok je, že štát, štátny rozpočet platí asi o 140 mil. eur viac ročne na úrokoch, ako keď si požičia peniaze od domácich bánk, ako keby tento bankový odvod nebol, resp. by si požičiavali iba od zahraničných. To je ďalší taký argument, prečo ten bankový odvod nie je dobrá vec, lebo sa predražuje financovanie štátu.
No a do tretice by som chcel uviesť to, že toto sa týka len domácich bánk a my si ich úplne zbytočne znevýhodňujeme. Tá ziskovosť nie je nijaká, že neprimeraná. 630 mil. znie ako strašne vysoké číslo, ako váš kolega pán poslanec Mazurek povedal, obrovitánska a neviem aká suma, ale tak zase sú to všetky banky dohromady, ktoré spravujú miliardy a miliardy eur a točia miliardy a miliardy eur a financujú štátny rozpočet. A navyše treba vedieť, minulý rok banky si uplatnili iba veľmi nízke oprávky. Tento rok, keď si uplatnia riadne oprávky aj kvôli kríze, tak ten zisk bude ďaleko nižší. Toto sú také dôvody, ktoré som chcel uviesť v prospech toho, že bankový odvod nemá existovať.
Dokonca zlé jazyky hovoria, že to iba Robert Fico ako išiel spraviť nejaký napriek kvôli nejakej jednej banke, aha, viem, kvôli jednej banke. Majiteľom tejto banky patrí zároveň jedna televízia a v tej televízii sa o Robertovi Ficovi nepekne hovorilo, a preto povedal, a ja vám zdvojnásobím bankový odvod. Neviem, čo je na tom pravdy. Každopádne tam nebola žiadna nejaká predumaná analýza, a naozaj že premyslený krok, že toto fakt poďme spraviť. Nie, bankový odvod bol 0,2 %, malo to pozvoľne vypršať, bum - bác, prišiel Robert Fico, neviem, či aj to nebolo v skrátenom konaní, to neviem, ale každopádne zrazu je 0,4 a natrvalo. Nedá sa takto fungovať. A ako som už povedal, okrem bankového odvodu sú tu dva ďalšie, rezolučný fond a fond na ochranu vkladov.
Čiže nemajte, prosím vás pekne, tak strašne krvavé oči. Ja som presvedčený, že takto to bude dobré, keď sa zruší ten bankový odvod.
Chcel som toto uviesť a po tom všetkom, čo tu odznelo, na to budem reagovať v samotnom, teda na konci rozpravy. Len k tomuto bankovému odvodu som chcel povedať toto.

Vážený pán podpredseda vlády Sulík, ja najprv sa chcem poďakovať za to, že ste vystúpili teraz v rozprave. To znamená, ešte sa dá na vás reagovať, lebo nie je to pravidlom, a svedčí to o tom, že chcete naozaj argumentovať, a to si vážim.
Treba ale zdôrazniť, že naozaj všetky banky napriek všetkým tým poplatkom a odvodom, ktoré ste spomínali, stále mali ten zisk tých 630 mil. eur. A aj vy ste v tejto rozprave povedali, že poďme sa rozprávať o tom, čo je primeraný zisk. Tak práve preto, že táto diskusia je tu úplne legitímna, je namieste, tak ja vám chcem navrhnúť, pán podpredseda vlády, oddeľte, oddeľte tento § 30p a zrušenie bankového odvodu od tohto ostatného kilečka, vládneho kilečka, keď to tak môžme nazvať, a bavme sa o nich samostatne a o to konštruktívnejšie. Tým pádom, keby ste toto spravili, tak s kilečkom v podstate nebude nejaký väčší problém a si myslím, že veľkou, výraznou väčšinou to prejde aj opozičnými hlasmi. A môžme sa potom rozprávať naozaj konštruktívne o tom bankovom odvode, o tom primeranom zisku, o tom mechanizme tých bankových nejakých záruk a podobných vecí a bude to úplne fér. Ale takéto tlačenie na pílu silou mocou teraz rýchlo pred ďalšou splátkou to zrušiť. Ak naozaj to vnímate seriózne, pán podpredseda, lebo my vaše vystupovanie vnímame seriózne, tak poďme to takto spraviť. Rozdeľme to a hlasujme o tom samostatne, resp. odhlasujme kilečko a bavme sa potom ešte zvlášť o tom návrhu na tie bankové odvody, prípadne ako reakciu na tie nedostatky EÚ v bankovej oblasti, ktoré ste pomenovali.
Ja vám navrhujem, máte pred sebou celé volebné obdobie, založte ďalšiu komerčnú, ale štátnu banku. Spravme štátnu banku a poďme to skúsiť. Ja viem, že s tým sa nestotožníte, ale keď sa tu bavíme o tých idealistických riešeniach, tak toto by mohlo byť jedno z nich.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, takisto súhlasím s tým, čo ste tu povedali, pretože si nemyslím, že banky by mali byť stratové, resp. že by sme mali robiť to. Každý podnikateľ, úlohou podnikateľa je to, aby mal zisk a platil z neho dane štátu.
Bankový odvod nemusí byť automaticky premietnutý do bankových poplatkov. Ja si myslím, že takisto každého občana, o ktorom hovorili sme tu aj z druhej strany, zaujíma, aké vysoké sú úroky. A my buďme radi, že máme zdravý bankový sektor, pilier ekonomiky, pretože si pamätáme 90. roky, keď boli 14 % úroky a firmy nemohli dosiahnuť napríklad na úvery, lebo neboli.
Takže my buďme radi, že to takto funguje, ale, samozrejme, o výške toho zisku a o ziskovosti sa dá baviť. Ja si myslím, že to nemusí byť premietnuté do bankových poplatkov a trebárs môžu robiť optimalizáciu nákladov v banke alebo iné veci, aby to tá banka nemusela premietnuť. A každý občan si má možnosť vybrať banku, kde sú aj nižšie bankové poplatky.
Takže ja si myslím, že každého zaujíma skôr, či, jaká je výška úrokovej sadzby, a nie tých poplatkov. A potom ešte, ak hovoríme, samozrejme, tie bankové poplatky by mali zohľadňovať aj mzdu ľudí, ktorí sú pri prepážkach, a vy máte záujem o to, aby tí ľudia boli dobre zaplatení, lebo to sú obyčajní ľudia. To je jedna vec.
A ešte by som chcela povedať, že ľudia, ktorí trebárs nemusia mať hypotéky, lebo na ne nedosiahnu, môžu bývať v mestských, sociálnych a iných bytoch a takto ich chránime. Takže nemusia byť zbytočne zaťažovaní bankovými poplatkami a takto môžu fungovať lepšie.

Vážený pán minister, ja tiež sa prikláňam k tomu, že ak by sme oddelili na jednej strane to, to kilečko, ktoré je proste plné dobrých nápadov, od tohoto bankového odvodu a bavili sa úplne separátne o tom, ako vytvoriť na Slovensku dobrú pozíciu pre fungovanie bánk, ktoré vitálne musia byť, ale na druhej strane, aby práve v čase koronakrízy niesli primeranú mieru svojej participácie z toho, že oni sú subjekty, ktoré najviac profitujú nielen teraz na koronakríze, ale najviac budú profitovať, pretože všetky opatrenia, ktoré sa v Európskej únii nastavujú a materskými matkami vlastne týmito našich bánk, sú európske banky, tak jednoducho oni budú najväčší víťazi tohoto celého balíka, ktorý ide, či už Európska únia si ide požičiavať peniaze. Jednoducho to je perpetuum mobile, kedy na jednej strane sa peniaze idú tlačiť, na druhej strane banky sa idú stavať iba servisnými agentúrami, ktoré si zoberú svoje podiely zisku na úrokoch, a jednoducho tu sa ide umelo kreovať všelijaké nápady štátnych projektov. Ja viem, že vy sa zasmejete nad štátnou bankou, ale to, čo vidíte vlastne robiť, je, že vidíte generovať zisky tým bankám, sú všelijaké vymyslené štátne veľké projekty.
A ja mám pocit, že naozaj tu veľká časť poslancov aj koalície si myslí, že my máme nízke úroky preto, lebo máme kvalitné banky. No my máme nízke úroky preto, pretože sa natlačilo od roku 2008 štvornásobne viac peňazí, ktoré sa ponúkajú ľuďom na všeličo. To znamená, tie úroky sú nízke preto, nie preto, že tie banky sú kvalitné. Ale tie úroky sú nízke preto, že Európska centrálna banka a FED tlačia do oblbu peňazí a iba od marca natlačili ďalšiu tretinu.
To znamená, že tie banky budú profitovať z toho enormne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Taraba, plne s vami súhlasím. Nulové, nízke úroky sú preto, lebo Európska centrálna banka robí katastrofálnu menovú politiku. Bohužiaľ, to je tak. Otázka je, ako to dokážeme využiť. A ten bankový odvod keď je, predražuje sa financovanie štátu o 140 mil. eur ročne. To sú dáta, ktoré sa dajú overiť.
Po druhé, ako som povedal, na ochranu vkladov platíme trojmo. A po tretie toto je v rozpore s EÚ, a preto ten bankový odvod treba zrušiť.
Ďalší čas chcem využiť v krátkosti na pána Kotlebu.
Štátna banka, znie to skvele, ale my už máme štátne banky, hej. Máme Národná banku Slovenska, ale máme aj Eximbanku, alebo Slovenskú záručnú banku, a ja čo si píšem s podnikateľmi kvôli úverom a tak ďalej, tak práve tam sa mi sťažujú najviac na SZRB. Neverte tomu, že by to dobre fungovalo. Ale čo vieme spraviť, my vieme zlepšiť konkurenčné prostredie natoľko, že vzniknú ďalšie banky.
A ešte chcem rýchlo využiť moju minútku. Mám tu ešte jeden váš citát, pán Kotleba. Vy ste povedali, dávame bankám a berieme ľuďom. Ale ja som sa vás vtedy opýtal, že kde. Povedzte mi, kde berieme ľuďom. My neberieme ľuďom. Bankové poplatky, mi nechcete povedať, že budú drahšie, keď bankový odvod zrušíme. Naopak, pán Žiga, ktorý teraz stihol odísť, on vo svojom prejave hovoril, že bankové poplatky rekordne stúpli po zavedení bankového odvodu, čo je pochopiteľné, lebo tento náklad banky premietli do bankových poplatkov. Nehovorím, že automaticky ihneď to teraz znížia, to je ako s dépéháčkou, hej. Keď stúpne 1 %, hneď všetci sú strašne rýchli so zvyšovaním, ale keď ide dole, tak neznižujú, ale je vytvorený predpoklad na zníženie.
Úplne posledné, čo chcem dodať, beriem si vaše slová k srdcu a to znamená, bola tu kritika na tie, na tie búdky, to sme sa aj my bavili včera na výro..., na výbore. Navrhnem, aby to bolo vyňaté na samostatné hlasovanie, a nech si tam teda každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Bolo by mi dovolené ešte minútku?

Kollár, Boris, predseda NR SR
Je súhlas všeobecný? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno.
Prosím, zapnite mikrofón pánovi podpredsedovi.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Už budem naozaj krátky. Čiže toto, toto chcem navrhnúť na samostatné hlasovanie, tie, tie telekomunikačné búdky. A takisto tento bankový odvod. Ale rovno hovorím, nespravím nič, čo nebude, na čom nebude dohoda v celej koalícii. Čiže viem, že teraz bude prestávka. Ja sa spojím s mojimi partnermi, ja si toto s nimi prediskutujem.
Ak áno, tak nech ide aj bankový odvod na hlasovanie samostatne. Ak nie, tak bude to súčasťou balíka a budem plne za tým stáť a budem prosiť všetkých aspoň koaličných poslancov, ale aj vás, že skúste teda ten balík ako celok odhlasovať.
Ďakujem veľmi pekne. Toto som chcel.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády.
Neprítomnými sú: minister obrany Jaroslav Nagy z dôvodu zahraničnej cesty v Poľskej republike, zastupuje ho minister alebo bude ho zastupovať minister životného prostredia Ján Budaj, ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala, ktorý je neprítomný, bude ho zastupovať alebo zastupuje ho minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, minister zdravotníctva Marek Krajčí, zastupuje ho pani ministerka kultúry Natália Milanová, minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling, ten sa nezúčastní, nakoľko neboli otázky, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok, ten je na zahraničnej pracovnej ceste vo Viedni, rovnako sa nezúčastní, lebo nie sú otázky, nezúčastní sa ani minister vnútra Roman Mikulec, toho zastúpim ja.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán poslanec Kuffa, vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady, ďakujem za túto otázku, je to otázka, ktorá je nasmerovaná naozaj do dôležitej oblasti práce lesníkov, pretože, ako hovorí staré porekadlo, nestačí znášať zlaté vajíčka, treba občas od nich aj zakotkodákať, a práve spôsob, akým sa dá hovoriť o kvalite alebo nekvalite práce v lese, je tým, nechcem povedať, zakotkodákaním, ale tým oznámením, že existujú schémy, ktoré sa svojím spôsobom dajú považovať za isté normatívy posúdenia toho, či práca v lese je, alebo nie je kvalitná.
Slovensko má pomerne bohatú tradíciu v oblasti prognózovania a plánovania a evidovania prác v lese. Systém lesných hospodárskych plánov alebo, ako sa to dnes nazýva, programu starostlivosti o lesy je veľmi bohatý, má svoje možno takmer 200-ročné tradície a isté vyjadrenie teraz práve týchto certifikačných schém je len potvrdením toho, že keď tieto schémy prišli takpovediac do módy, nestavali sme na nejakej bielej ploche alebo zelenej lúke, ale mali sme možnosť nadviazať na pomerne bohaté tradície v evidovaní, plánovaní a kontrolovaní prác v lese.
Tým nechcem povedať, že všetko bolo v poriadku a že všetko v poriadku je. Len ukazujem na krátku históriu toho, čo sa považuje dnes za, v mnohých končinách sveta za dôležité, a to je práve dané aj tým, že v mnohých svetadieloch, v mnohých krajinách práce v lese sú vykonávané nie v súlade s trvalo udržateľným prístupom k nášmu životnému prostrediu. Verím, že Slovensko, a nielen verím, viem o tom, nie je v tomto ohľade krajinou, ktorá by sa mala za čo hanbiť, ale to neznamená, že nemôžme používať schémy, nie na to, aby sme povedali, že áno, aj my formálne sme sa pridali k týmto certifikačným schémam, ale kvôli tomu, aby sme zlepšili svoju prácu, ktorú určite zlepšiť je možné.
No a teraz priamo na tú odpoveď by som poukázal na to, že spytujete sa na počet schém. Sú to dve schémy, PEFT a ECF, pričom základný rozdiel medzi týmito dvomi schémami je v tom, že schéma ECF je náročnejšia na kvalitu evidencie. Je náročnejšia na mnoho parametrov, ktoré sa lese sledujú, a takpovediac je možno, a to je teda taká teraz aj kritika do vlastných radov, potom menej využívaná, resp. tá jej náročnosť je možno dôvodom toho, že samotné údaje, ktoré mám k dispozícii ako odpoveď na vašu otázku, je, sú nasledovné.
Podľa údajov pripravovanej Zelenej správy, ktorá príde aj pred vás, pred poslancov Národnej rady, za rok 2019, schémou PEFT je u nás certifikovaných 62 % lesov, čo predstavuje výmeru 1 200-tisíc hektárov. Schémou ECF je certifikovaných 11 % a to je výmera 208-tisíc hektárov. Takže potvrdzuje to to, čo som sa pokúsil naznačiť, že naozaj tá schéma ECF je náročnejšia, a keďže býva zvykom, že ľudia si radi volia tú ľahšiu cestu, tak z toho vyplýva aj to, že je teda to len v rozsahu tých 11 %. Ale je pravda aj ďalšia, že 13 400 hektárov, čo je 7 % lesov, je certifikovaných obidvomi týmito schémami, čo je zase pridaná hodnota, keď zjavne užívatelia, vlastníci alebo správcovia týchto lesov sa pokúsili veľmi rukolapným spôsobom dokázať, že ich hospodárenie v lese je zlučiteľné s najvyššími nárokmi.
Medzi hlavné rozdiely, ešte to je možno tiež otázka, na ktorú by som mal zodpovedať, patrí to, že certifikácia FEC uplatňuje globálny prístup. Takpovediac zhora dole. Je tam množstvo vstupov, ktorými mô..., ktoré môžu do posúdenia kvality hospodárenia hovoriť občianske združenia, mestá, obce, pospolitosti, užívatelia, ale aj hubári, cyklisti alebo paraglajdisti, proste všetky tie nárokové skupiny, ktoré majú nejaký dôvod využívať lesné prostredie, a, úprimne povedané, vlastne nájsť nejakú skupinu ľudí, ktorí nikdy nevyužívajú lesné prostredie, je takmer nemožné, pričom je tam aj možno poznámka, že sú to aj medzinárodné organizácie ako ochrana, Svetová organizácia na ochranu zvierat a podobne.
No a vo všeobecnosti sa zdôrazňuje, že ten rozdiel týchto certifikácií je v tom, že FEC je viac preferovaná vo svete, v širšom globálnom kontexte, preferujú ju mimovládne nezávislé organizácie, nakoľko sa netýka iba lesov, ale aj nadväzujúcich výrobkov z dreva. Toto sa u nás ešte stále nejak neudomácnilo. Pravdupovediac, zrejme nikto z nás veľmi ešte nehľadá na výrobkoch z dreva značku FEC, akýsi certifikát. Je to možno dané aj tým, že tie výrobky z dreva sú mnohokrát považované za vyrábané v súlade s požiadavkami ekológie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán minister, prepáčte, čas uplynul a predpokladám, že pán, pán poslanec položí doplňujúcu otázku a budete môcť dokončiť.

Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nech sa páči.