9. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som nadviazal, včera náš výbor mal poslanecký prieskum u vás na ministerstve práve ku značke kvality, ktorá sa týka teda poľnohospodárskeho sektoru, hej, produktov a potravín, kde vlastne tá značka je na dobrovoľnej báze, je to nejaký punc kvality, hej, a to isté vlastne vnímam, keďže máme dve schémy, dve značky, ja ich ináč evidujem, ako aj v tých reklamných katalógoch, sú tam aj to ihličnato-listnatý emblém, keď to tak nazvem, že je to v podstate značka kvality, že ten produkt pochádza teda z lesov, hej, lebo však to sú drevné produkty z trvalo udržateľného obhospodarovania.
Chcem sa ale opýtať, prečo je vlastne preferovaná konkrétna, konkrétne FVC schéma a vlastne akú pridanú hodnotu pre stav lesov na Slovensku prinesie povinná FVC certifikácia lesov, pretože ja vnímam certifikáciu, nejakú základnú, nejaký základný atribút, že by to mal byť dobrovoľný nástroj, pričom vy keď to máte zakomponované v programovom vyhlásení vlády, stáva sa to politickým nástrojom.
A práve mňa prekvapuje aj to, že včera na poslaneckom prieskume, keď sme sa bavili o značke kvality, vyslovene aj koaliční poslanci boli proti tomu, aby sa tieto značky kvality v podstate politizovali, že to musí byť apolitické. Čiže chcel by som vedieť, hej, lebo musí mať nejakú výhodu, keď je vyslovene zakomponovaná v programovom vyhlásení, že v čom, akú teda pridanú hodnotu prináša.
Ďakujem.

Ďakujem aj za tú doplňujúcu otázku, ja to odpoviem už teraz rýchlejšie.
Jednoznačne sa zhodneme na tom, že tá značka je dôležitá, lebo je istý indikátor toho, aby zákazník siahol po výrobku, ktorý má ten pôvod, ako ste naznačili v súlade s jeho ekologickým a spoločenským akceptovaním. A to, že by sme považovali za správne, aby, ale pozor, aby zo štátnych lesov, teda z lesov, ktoré spravuje priamo štát, boli všetky produkcie dreva a výrobky z dreva takto certifikované, je, myslím, celkom v súlade s tým, čo sledujeme, aby sme v našej krajine hospodárili dobre.
Nikto nerobí záver z toho nášho prehlásenia, že k tomu treba nútiť aj súkromných vlastníkov lesa, tam to bude skôr ako inšpirácia k tomu, aby možno svoje produkty vedeli umiestniť na trhu lepšie, lebo k tomuto sme sa, žiaľ, zatiaľ nedostali, že by zákazník bol ochotný viacej zaplatiť za výrobok z dreva, ktorý je certifikovaný.
Takže štát má záujem na tom, aby jeho produkty a spravovanie lesa bolo aj formálne potvrdené, akože je na úrovni doby a požiadavkách týchto certifikačných schém, a pre ostatných lesomajiteľov to bude odporúčanie, rozhodne by som v tom nevidel politikum, vidím v tom snahu mať naše, voči našej krajine úctu a jej produkty užívať s primeranou pozornosťou a podrobnosťou. Tak.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.

Vážená pani poslankyňa, pod pojem občianske hliadky je možno zaradiť viacero subjektov práva. Najčastejším prípadom je zriaďovanie takýchto hliadok obcami a mestami v súlade s ich základnou funkciou uvedenou v § 4 ods. 3 písm. m) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorou je zabezpečenie verejného poriadku. Ide o originálnu kompetenciu obcí a miest.
V týchto prípadoch hliadok nejde o samostatne právnické osoby, tieto hliadky sú financované z rozpočtu obcí a miest podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo na základe verejných politík Slovenskej republiky v oblasti integrácie Rómov, alebo v oblasti zamestnanosti sú v príslušnej schéme financované z verejných zdrojov, alebo v regulácii § 2 písm. i) a § 2a písm. g) zákona č. 526/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, či vo forme dotácie na zriaďovanie rómskych občianskych hliadok, alebo podľa § 16 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo forme príspevku, či už v rámci národného projektu, alebo dopytovo orientovanej výzvy.
Tieto miestne občianske poriadkové služby nie sú v postavení orgánu presadzovania práva, nie sú ozbrojené a nemôžu občanom ukladať povinnosti, pokiaľ ich napríklad obec nevyužije v rámci usporiadateľskej služby. Úlohou inštitútu občianskych poriadkových služieb je predovšetkým prevzatie spoluzodpovednosti za stav a úroveň ochrany verejného poriadku, dodržiavanie pravidiel občianskeho spolužitia, ochrany obecného, mestského aj súkromného majetku, čo predpokladá súhlas poskytovateľa príspevku.
Poskytuje aj asistenčné služby a podporu Policajnému zboru, hasičskému a záchrannému zboru, obecným a mestským políciám, poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, ako aj pomocným profesiám. Členovia týchto služieb teda realizujú aj svoje občianske povinnosti obyvateľov obcí a miest vyplývajúce z § 3 ods. 3 písm. a) až c) zákona o obecnom zriadení. Tieto ustanovenia zakladajú povinnosť ochraňovať majetok obce, podieľať sa na službách zlepšujúcich ekonomické a sociálne podmienky života obyvateľov, podieľať sa na ochrane životného prostredia, napomáhať udržiavať poriadok v obci. Svoje postavenie teda realizujú v regulácii § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzické osoby, právnické osoby, orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov.
Osobitne je činnosť týchto služieb zameraná na ochranu práv dieťaťa, či už v podpore pravidelnej školskej dochádzke, bezpečnosti pri cestách do a zo školy, ale aj prevencii pred výskytom sociálno-patologických javov. Plnia teda aj úlohy v oblasti primárnej a sociálnej prevencie v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne, pretože sú súčasťou obce, plnia primárnu úlohu obce na úseku ochrany verejného poriadku vo forme občianskeho prvku. Právny rámec vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a obce aj v prípade inštitútu občianskych hliadok nefinancovaných z verejných zdrojov v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je daný ustanovením § 5 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb., pretože zakladá povinnosť spolupráce obce a orgánov štátu pri plnení úloh obce.
Ochrana verejného poriadku je originálnou kompetenciou obce. Právny rámec spolupráce spolu z Policajného zboru a obce pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia a osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku a pri ochrane verejného poriadku vyjadruje § 2 ods. 1 písm. a) a i), § 3 a § 74 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov upravujúceho zásady spolupôsobnosti, spolupráce a subsidiárneho postavenia Policajného zboru pri ochrane verejného poriadku, primárne zodpovednou za stav verejného poriadku je obec či mesto.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Musíte sa prihlásiť.

Dobre? Ďakujem. Nie je tu pán minister, ja som sa chcela ešte opýtať, lebo vieme, že títo špecialisti boli financovaní z európskych projektov, potom načas neboli.
A moja doplňujúca otázka bola, čo by ste povedali na návrh zaradiť aj týchto členov občianskych hliadok do radov polície po ukončení národných projektov, aby boli súčasťou polície v obciach, ako napr. asistent policajta alebo pomocník policajta.

Ja tu mám spracovanú celú odpoveď, tak buď ju môžem prečítať, alebo teda vám ju môžem preposlať, je to na vás. (Reakcia z pléna.) Nuž dobre, ja vám ju prepošlem. Potom aj možnože tá odpoveď sa tam nachádza.
Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, za správne delikty podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) sa ukladajú, ukladajú pokuty inšpektoráty práce. Inšpektoráty práce sú oprávnené uložiť pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii práce a predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.
Inšpektoráty práce sú povinné uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je takéto oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie potrebné, za závažné porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona a za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) tohto zákona.
Zverejnenie, resp. vytvorenie presného sadzobníka pokút Národného inšpektorátu práce alebo inšpektorov práce nepovažujeme z nasledujúcich dôvodov za vhodné riešenie. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty postupuje podľa zákona nie podľa interného predpisu pre navrhovanie pokút, ktorý nie je záväzný pre konečnú výšku uloženej pokuty. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty postupuje podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v zmysle ktorého aplikuje správnu úvahu. Zohľadňuje teda preventívne pôsobenie pokuty a pri jej, pri určovaní výšky prihliada najmä na okolnosti vymenované v zákone, napr. závažnosť porušenia, opakované zistenia a tak ďalej. Z uvedeného dôvodu nie je možné a vzhľadom na povinnú aplikáciu z právnej úpravy ani vhodné vytvoriť univerzálny sadzobník, ktorý by odrážal všetky spomínané udalosti a dal by sa tak bez problémov aplikovať v praxi.
Okrem toho inšpektoráty práce ukladajú sumárnu pokutu použitia absorbčnej zásady za viaceré povahou sa odlišujúce porušenia, resp. porušenia právnych predpisov v rôznych právnych oblastiach, pracovnoprávne vzťahy, BOZP, nelegálne zamestnania a tak ďalej. Zákonom nastavená horná hranica pokuty 100-tisíc eur, resp. 200-tisíc eur, ktorú zamestnávateľ pozná zo zákona, má výchovnejší charakter, čiže vzbudzuje vyšší rešpekt pred zákonom než zverejnenie interného pokynu, ktorý má len zjednocujúci charakter pre sústavu inšpekcie práce v štádiu ukončenia inšpekcie práce.
Pani poslankyňa, teraz ešte môj dodatok k tomu. Ja mám veľký záujem zjednodušiť predpisy týkajúce sa inšpekcie práce, BOZP takým spôsobom, aby na jeseň, už, už teraz je ten oznam vydaný, to znamená začala sa verejná diskusia, aby na jeseň sme vedeli, zjednoduším ten zákon tak, aby normálneho človeka, ktorý urobí chybu, aby ju jednoducho mohol napraviť, ale nelegálne zamestnávanie nemôžme považovať za jednoduchú chybu, to sú aj európske predpisy a to by asi aj nebolo, nebolo správne.
Čiže nebránim sa akýmkoľvek úvahám, že ako to urobiť tak, aby ten, kto poruší nejaký predpis, mal istú právnu istotu v tom, že keď vie, že to bol len nejaká, formálny nedostatok alebo niečo, čo dajme tomu z nevedomosti alebo možno menší podnikateľ ani nemal, nemal takú informáciu, aj keď, samozrejme, neznalosť zákona neospravedlňuje, aby pri prvom porušení takéhoto tohto zákona bolo možné to vyriešiť dajme tomu napomenutím, alebo prihliadnuť na to, že, že tak tento človek neporušil žiadny zákon 15 rokov, tak dobre, v tomto prípade to môžme riešiť dohovorom, napomenutím alebo uloží sa lehota, do ktorej to má odstrániť, aby sme odlíšili tých, ktorí idú dlhodobo na hrane zákona, alebo dokonca vieme že ho prekračujú, len im to nevieme dokázať, a na druhej strane máme tých, ktorý dajme tomu že urobí nejakú chybu.
Keďže legislatíve ešte nie je zmenená, takýto pokyn ja som dal jednak generálnemu riaditeľstvu Národného inšpektorátu práce, ale i jednotlivým hlavným inšpektorom, aby sa snažili postupovať takýmto spôsobom.

Ďakujem, pán minister, zodpovedali ste mi tak, ako som to chcela vedieť. Hlavne možno je to taká odpoveď aj pre tých, ktorí sa obávajú, že možno nevedia alebo sú na hrane, a budú čakať vlastne tú novú legislatívu a hlavne treba ju určite zjednodušiť, aby tam nevznikal vlastne ten priestor na to, že, že asi niekto potom má silné ramená a..., a... (povedané so smiechom), tri bodky.
Ďakujem pekne.

Áno, chcel by som ešte na chvíľku reagovať. Pani poslankyňa, ja som, čo sa smerom k Národnému inšpektorátu práce, dal v zásade tri také základné úlohy, ktoré by som chcel, aby každý inšpektor rešpektoval aj inštitúcia ako taká.
Po prvé chcem chrániť domáci pracovný trh pred nelegálnym zamestnávaním nielen teda našich občanov, ale najmä cudzincov, najmä z tretích krajín, čo je u nás pomerne rozšírený jav. Vzhľadom na to, že sa ukázalo v minulosti, že niektorí inšpektori, a dokonca aj niektorí pracovníci cudzineckej polície boli zainteresovaní v tom, nie, že sa snažili postihovať takúto činnosť, ale ju kryli alebo informáciami zmarili preventívne zásahy, prijali sme v spolupráci s ministrom vnútra isté opatrenia, aby k takýmto veciam nedochádzalo, a myslím, že do tohto sa tvrdo pustíme.
Druhá vec, ktorú som dal ako pokyn, je, že nešikanovať tých malých, keď náhodou urobia nejakú chybu, a ak vieme zmeniť aj zákony v..., v tento prospech, aby sme vedeli akoby neukladať niektoré, teraz by som to povedal, že pokuty alebo proste finančné, finančné sadzby, a vedeli to riešiť inak, nech taká, nech taká možnosť je. Ale zas na druhej strane by som chcel, aby bola možnosť voči tým, ktorí opakovane porušujú, porušujú zákon, aby tá odveta štátu v tomto zmysle mohla byť možno ešte tvrdšia, ako je dnes. Čiže chcel by som selektovať, že naozaj tých drobných nechať takpovediac na pokoji a zjednodušiť im to, ale tých, ktorí sa tým živia, že idú na hrane alebo za hranou, no tak jednoducho to sa musíme snažiť potierať.
A ešte vám k tej pôvodnej otázke vlastne ešte na vysvetlenie. Viete, aj preto tam, nejaká vôla tam musí byť v tom, ako udeliť pokutu, keď sa naozaj niečo stane prvýkrát, a môže to byť aj pochybenie, naozaj že niekto pochybil, ale ten zamestnávateľ 20 rokov funguje, zamestnáva, teraz poviem, tisíce ľudí a nejaký jeho zamestnanec urobil chybu, asi na to budeme pri prvom prípade prihliadať inak, ako keď niekto jazdí načierno, keď by som to povedal, pravidelne. Preto tam musí byť trochu vôľa aj v tých pokutách, aby, pokiaľ by bolo kdekoľvek podozrenie, že to niekto zneužíva, viete, na svoje, prípadne na nejaké vydierky, tak voči tomu budeme tvrdo postupovať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, nuž na otázku, aké sú plány ministerstva kultúry v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok v najbližšom období, by bola veľmi jednoduchá odpoveď, a síce: veľkolepé. (Povedané so smiechom.) To by sme všetci chceli.
Táto problematika je natoľko komplexná, že do piatich minút nemám šancu pri najlepšej mojej dobrej vôli sa zmestiť. Avšak kým začneme hovoriť o našich plánoch, povedzme si najprv, aká je realita. Tá realita je maximálne bezútešná a hovorila som o nej neraz aj tu za týmto pultom, keď som predkladala návrh zákona ako jednu z mála možností, ktorými by sme vedeli našim pamiatkam pomôcť. Bolo to naozaj len malé zrnko, resp. kvapka v mori celej problematiky, ktorá sa týka záchrany nášho nesmierne bohatého kultúrneho dedičstva.
Tá realita je taká, vyčíslil ju náš Inštitút kultúrnej politiky, že momentálne sa pohybujeme v dlhu 5,5 mld. eur, priatelia. Je to neskutočne astronomický dlh a myslím si, že každý z nás, kto cestuje naprieč Slovenskom, si to vie spočítať, čo každá tá jedna pamiatka by si zaslúžila, čo by sme jej my ako spoločnosť mali dať a čo sme jej my ako spoločnosť za 30 a viac rokov nedopriali.
Takže ešte raz. Nadviažem teraz na tú pozitívnejšiu budúcnosť, aj keď tá minulosť sa mi tam bude vynárať priebežne, naše plány sú naozaj urobiť všetko pre to, aby naše kultúrne dedičstvo bolo našou pýchou, aby sme sa ním mohli pýšiť v rámci Slovenska a v rámci celého sveta.
Vychádzajúc aj z programového vyhlásenia vlády, jedným z nástrojov, ktorý už teraz máme ako funkčný, je dotačný program Obnovme si svoj dom. Každý rok sa v ňom približne nájde 12 až 18 mil. eur, ktoré sú vyplatené vlastníkom nehmote..., vlastníkom pamiatok, a či už sú to samosprávy, súkromné osoby alebo, alebo cirkvi, problém je, že tie požiadavky sa každoročne šplhajú do výšky 60 mil. eur. Takže tie, ten nepomer je jasný. Jedným z našich cieľov je navýšiť prostriedky v programe Obnovme si svoj dom. Uvidíme, v akom časovom horizonte sa nám táto naša idea a cieľ a vízia podarí zrealizovať, chceme to, samozrejme, urobiť v čo najkratšom čase.
Ďalej do konca roka 2020 chceme vláde predložiť akčný plán v oblasti ochrany Pamiatkového fondu na roky ’21, ’22, kde budú stanové úlohy a vízie na toto obdobie. Tento plán zavŕši aktuálne platnú stratégiu ochrany Pamiatkového fondu na roky 2017 až 2022 a vlastne spodrobňujú sa tam všetky úlohy a úkony, ktoré chceme v tejto veci urobiť.
Veľmi pálčivou témou ešte, ktorá nám tu ostala, nechcem povedať, že na stole, ale zdedili sme tú problematiku a to je Krásna Hôrka, Spišský hrad. Myslím si, že tieto dve pamiatky sú zaslúžene veľmi medializované. Fakt je ten, že po ôsmich rokoch sme v Krásnej Hôrke v štádiu, že je takmer všetko pripravené na začiatok verejného obstarávania, predstavme si teraz celý ten proces, ako bude prebiehať, ak sa nám podarí Krásnu Hôrku otvoriť aspoň sčasti za štyri roky pri tom, ako je momentálne nastavený systém, budeme si môcť zatlieskať.
Nie som tu preto, aby som tu čokoľvek sľúbila. Ja tu nie som preto, aby som sľubovala modré z neba a povedala, že takto dokážeme zabezpečiť všetko, čo nám tu chátralo permanentne ix rokov, ale ak sa nám do 2024 podarí otvoriť aspoň časť areálu, nebodaj celú, tak to bude pre mňa jeden z cieľov, pre ktorý som na mieste, kde momentálne som.
Spišský hrad je ďalšia smutná kapitola. Vieme, že naplánovaných bolo 5 mil. na opravu hlavne románskeho paláca, ktorý roky, roky trpel, roky chátral a momentálne je v stave, že ak príde ťažká zima, čo môže prísť, tak tento náš unikát slovenský tu neprežije.
Takže je našou veľkou prioritou tie peniaze, či už z nášho rozpočtu, alebo z vízie, ja to nazývam stále zjednodušene európske peniaze, zabezpečiť, aby sme nielen túto časť toho hradu, ale aj celé vlastne to, to vrchné opevnenie dokázali dať do stavu, aby nevyzeralo tak zdevastovane, ako vyzerá teraz.
Nuž a čas mi vypršal a ja som iba tak asi v prvej tisícine mojej témy. Takže neviem, či sa chcete spýtať ešte niečo viacej.

... navýšenie finančných prostriedkov v Obnovme si svoj dom, lebo myslím si, že toto je ten balík peňazí, ktorý sa osvedčil. Musím povedať, že napríklad taká VÚC-ka prešovská sa veľmi stará o pamiatky, lebo Ľubovniansky hrad dostal teraz 1,9 mil. na rekonštrukciu renesančného paláca a urobili to bravúrne. Pani architektka, ktorá vlastne robila, som sa mohla zúčastniť vlastne na tom celom procese, tak bude robiť aj, lebo robí aj na Spišskom hrade, takže ja si myslím, že treba, lebo treba do toho investovať, pretože, keď to necháme všetko schátrať, potom už obnovenie tých pamiatok bude nemožné.
Ďakujem pekne.

Milanová, Natália, ministerka kultúry SR
Ďakujem vám veľmi pekne.