9. schôdza

Pán predsedajúci, prosím, aby ste o tomto zákone dali hlasovať v utorok o sedemnástej hodine, aby ste dali potom hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby bol prerokovaný tento návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem veľmi pekne. Keďže máme 13.45, 15 minút do, do ukončenia dnešného rokovacieho dňa, tak ja uvediem zákon len tak v krátkosti alebo teda potom ešte, potom ešte využijem možnosť navrhovateľa vystúpiť v rozprave aj v utorok, keď teda predpokladám, že prebehne väčšina diskusie, pokiaľ tá diskusia bude.
Takže, vážený predseda parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, ide o návrh zákona, ktorým meníme a dopĺňame zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Návrh zákona reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zameranej na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019, v rámci ktorej boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci a panie poslankyne, skúsme ešte počúvať pána poslanca Cmoreja! Nech sa páči.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
... boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Konkrétne reagujeme na problém, kedy regulovaný subjekt vytvorí dcéru a cez túto dcéru veľmi netransparentne vyvádza prostriedky. Častokrát sú tieto zmluvy napísané takým spôsobom, že sú de facto nevypovedateľné. Povieme si aj príklad v súčasnosti asi najznámejšej takejto zmluvy, aj keď teda zďaleka nie jedinej, a to zmluvy medzi Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a jej dcérou Infra Services. Podľa tejto zmluvy musela Bratislavská vodárenská objednávať od Infra Services vopred schválený objem služieb a ak ho neobjednala, tak rozdiel bol zmluvná pokuta. To znamená, že keď si napríklad schválili, že 40 miliónov, ale vyčerpali len 30, tak Infra Services mala nárok na zmluvnú pokutu 10 miliónov eur. V prípade, ak Bratislavská vodárenská objednala niečo z veľmi široko definovaného zoznamu služieb od inej entity ako Infra Services, tak 60 percent z toho objemu bola zmluvná pokuta. Len aby ste vedeli, tak Infra Services zabezpečovala pre BVS ešte aj, ešte aj kosenie, autá, výmeny vodomerov, jednoducho skoro všetko, informačný systém napríklad. A za pokus o vypovedanie tejto zmluvy bola ďalšia zmluvná pokuta a to vo výške 5 miliónov eur.
Ja osobne si neviem predstaviť, že by, že by takúto zmluvu uzatvoril niekto príčetný v súkromnom sektore. A nechcem riešiť aktuálne, že ako sa to mohlo stať, to majú riešiť orgány činné v trestnom konaní, chcem riešiť a v tomto návrhu chceme, zákona, chceme riešiť alebo chceme zamedziť, aby sa takéto niečo v budúcnosti ešte mohlo stať. Ak podnik, teda dcéra dosahuje minimálne 80 % svojho obratu od svojej matky, od regulovaného subjektu, tak sa považuje podľa legislatívy za prepojený subjekt a na zmluvu medzi takýmito dvoma podnikmi sa nevzťahuje, sa nevzťahujú predpisy o verejnom obstarávaní. My v našom návrhu zákona navrhujeme, aby takáto zmluva, ktorá nevznikla verejným obstarávaním a je nad hodnotu 100-tisíc eur, podliehala predchádzajúcemu schváleniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý skontroluje, či zmluva náhodou neobsahuje ustanovenia, ktoré nie sú bežné v obchodnom styku. Ľudovo povedané, či nie sú nevypovedateľné a neobsahujú zmluvnú pokutu na každom kroku.
Je potrebné povedať, že nevymýšľame nič nové, ale mechanizmus kontroly, ktorý existuje od roku 2012 v elektroenergetike a v plynárenstve, rozširujeme naším návrhom o vodárenstvo a teplárenstvo, kde tiež existujú podobné, nazvime to pravým menom, podvodné schémy. A pevne dúfam, že teraz, keď už má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví konečne kompetentné vedenie, začnú sa tieto kontroly zmluvných vzťahov aj reálne vykonávať a reálne budú fungovať.
Taktiež navrhujeme povinnosť dodatočnej kontroly už uzatvorených zmlúv a sankcie v podobe ich zániku zo zákona, ak sa v konaní preukáže, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku. Upozorňujem, že ide o zánik, respektíve stratu platnosti zmluvy od momentu rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a nie spätne.
Takisto navrhujeme zadefinovanie takýchto zmlúv ako zmlúv povinne zverejňovaných v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, s cieľom zvýšenia ich transparentnosti. Dôvod je ten, že napríklad táto, táto zmluva bola uzatvorená v dvetisícdesiatom medzi Bratislavskou vodárenskou a Infra Services a dlho sa o nej nevedelo, lebo bola považovaná za obchodné tajomstvo a nevzťahoval sa na ňu zákon o, zákon o slobodnom prístupe k informáciám a nebola povinne zverejňovaná.
Toto považujem za prvý krok k transparentnejšiemu nakladaniu s verejnými zdrojmi v komunálnych, štátnych či pološtátnych podnikoch. Keďže v teplárenstve a vodárenstve ide o regulované odvetvia, je pomerne jednoduché zmeniť týmto spôsobom daný sektorový zákon. O dosť ťažšie je to v neregulovaných odvetviach, a preto považujem za potrebné prijať v budúcnosti aj zákon o kontrole obchodných spoločností vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme, ako aj zákon o správe majetku štátu. Po niečom podobnom volal vo svojej správe aj Najvyšší kontrolný úrad. Pevne dúfam, že takéto zákony v tomto volebnom období pripravíme a aj prijmeme.
Je potrebné dodať, že predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti, taktiež nemá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie ani negatívne vplyvy na rodinu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Gábora Grendela, Mareka Antala a Ľuboša Krajčíra na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 153. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam pri prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Tak ako povedal pán poslanec Cmorej, v podstate reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorá bola zameraná práve na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností. Tá kontrola bola v novembri 2019 a v rámci tejto kontroly boli zistené nedostatky závažné pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Slovenskej republike. Išlo o známu kauzu spoločnosti Infra Services, ktorá niekoľko rokov, o ktorej niekoľko rokov išli, boli nejaké podozrenia v podstate z veľmi netransparentnej zmluvy a svojím spôsobom aj podozrenia z možného, možného tunelovania práve v Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti; pardon, bratislavskej, ospravedlňujem sa, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. septembra 2020 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2020.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vyšlo to tak zhodou okolností, že dva body, ktoré prerokúvame na záver tohtotýždňovej schôdze, sú síce z úplne iných oblastí, riešia úplne iné zákony alebo novelizujú úplne iné zákony, ale súvisia s komunálom, súvisia s komunálnou politikou a súvisia aj s problémami, ktoré, ktoré vznikajú, vznikajú v komunálnej politike, ktoré majú charakter netransparentného rozhodovania samospráv o majetku alebo reguláciách, ktoré, ktoré na území obce sú v kompetencii samospráv, či už teda zastupiteľstiev, alebo primátorov a starostov. A teda úplnou zhodou okolností ide o témy, ktoré veľmi silno bublali práve v meste Bratislava, kde pán poslanec Cmorej ako predkladateľ je mestským poslancom.
Ja som bol v minulom volebnom období mestským poslancom, ale problémy týkajúceho, týkajúce sa netransparentného konania Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a najmenej zabetónovaného nevýhodného vzťahu s Infra Services sa prejavovali, sa prejavovali už roky, a preto som rád, že medzi prvými návrhmi zákonov, ktoré rieši Národná rada mimo toho šialeného behu skrátených legislatívnych konaní, kde sme, kde musíme reagovať na situáciu okolo pandémie COVID-19, či už formou opatrení, alebo, alebo teda formou riešenia, riešenia dôsledkov, tak medzi prvými návrhmi zákonov, návrhmi zákonov, ktoré prišli do parlamentu od poslancov, sa nachádzajú návrhy noviel zákonov, ktoré upravujú v podstate fungovanie alebo, alebo rôzne aspekty fungovania, fungovania samosprávy. A vidím to, vidím to aj ako taký prísľub, že tento parlament dá, dúfam, že aj celá vládna garnitúra budú venovať väčšiu pozornosť problémom samosprávy, ako to bolo doteraz. A už pani poslankyňa Pleštinská hovorila o tom, že aj zákon o obecnom zriadení si zaslúži, aby sme sa, aby sme sa naňho pozreli, základ je dobrý, ale sú tam problémy, ktoré sa za roky nahromadili a zasluhujú si, zasluhujú si pozornosť.
Takže dúfam, že, že tieto oba návrhy zákonov prejdú, o ktorých, o ktorých rokujeme, aj ten, ktorý sa týka regulácie hazardu prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení obcí a miest, aj tento, ktorý sa týka činnosti regulovaných subjektov, kde naozaj dochádzalo k flagrantnému zneužívaniu postavenia firiem, ktoré, ktoré boli pricucnuté na, na podniky mestské, obecné, regulované, a teda nielenže budú schválené tieto, tieto dva zákony, ale že prídu na rad aj ďalšie, ktoré riešia problémy, problémy obcí a miest Slovenska. Tak držím palce predkladateľom.

Ďakujem pekne. Rád by som sa poďakoval predkladateľom, že sa rozhodli ujať tejto témy, pretože ona nie je úplne nová, ona už v inej oblasti energetiky platí a je potrebné ho podľa mňa aj z hľadiska tých tzv. nevýhodných zmlúv, lebo niekedy sú to aj naozaj veľmi nevýhodné zmluvy, opraviť aj v týchto dvoch ďalších oblastiach. A to, čo hovoril Ondrej Dostál, to je tiež pravda, že to rezonovalo v poslednej dobe najmä v Bratislave, ale myslím si, že aj v iných mestách či obciach môžu mať podobné problémy s nevýhodnými zmluvami.
Bude však treba sa zamyslieť nad tým v priebehu legislatívneho procesu, či je najvhodnejšie naformulovaný ten odsek 2 v tých prechodných ustanoveniach, či týmto spôsobom sa to dá riešiť aj, aj spätne. A tiež bude aj zaujímavé sa dozvedieť, odkiaľ predkladatelia čerpali inšpiráciu práve k tomuto ustanoveniu, lebo je to v určitej miere asi také jediné sporné ustanovenie v tom návrhu, tie ostatné sú taký štandard, ktorý vlastne platí aj pre tie iné oblasti energetiky. Takže ak prípadne bude ešte nejaká diskusia alebo by chceli predkladatelia zareagovať, tak budem veľmi rád, a keďže ja som nebol zahĺbený do tvorby tejto právnej normy, že ako to prebiehalo a odkiaľ brali inšpiráciu.
Ďakujem pekne.

Ja by som najprv kolegom v pléne rád vysvetlil jedno malé nedorozumenie. Ja som zo začiatku hovoril, že sa to pokúsim, že tá diskusia prebehne, prebehne asi až v utorok, ja som mal mylnú informáciu, že máme niekoho prihláseného v písomnej, v písomnej rozprave, takže potom nám vznikol opačný problém, že natiahnuť to do tej druhej, aby sme, aby nám neprišiel ďalší bod na rad, čo by bola kolegyňa nerada. (Povedané s pobavením.) Tak veľmi pekne ďakujem, že ste sa, kolegovia, zapojili do diskusie.
No ešte by som k tomu, ešte ku Milanovi. Určite pripravíme alebo bude nejaký pozmeňovací (povedané s pobavením), nejaký pozmeňovací návrh do druhého čítania, tak veľmi radi si to s tebou prejdeme. Ja som tu aj hovoril pri uvádzaní bodu, že ide o tie už uzatvorené zmluvy, pôjde o stratu ich platnosti od momentu rozhodnutia, to znamená, že nejde o retroaktivitu, ako sme už v nejakej diskusii počuli.
A už len na koniec poviem, že ma mrzí, že sa nepočkalo s prijatím tohto zákona na vyriešenie toho problému, ktorý sme použili ako príklad, na Infra Services verzus BVS, ale, žiaľbohu, primátor mesta Bratislava pán Vallo sa veľmi poponáhľal, aby vykúpil túto zmluvu a kúpil od minoritného akcionára pána Kmotríka Infra Services za 10,5 milióna, kvôli čomu medzi nami prebehla taká, taká ostrejšia hádka. Mohol počkať a mohol mať lepšie nástroje a mohol, mohol možno dosiahnuť lepšiu cenu. A toto je aj jeden z dôvodov, prečo je potrebné s týmto niečo robiť, lebo aj v meste Bratislava, ktoré má asi že 700 zamestnancov ten úrad, tak je iba pár ľudí, doteraz tu bola jedna právnička, ktorá sa venovala mestským podnikom, ktorá sa venovala v podstate správe majetku mesta, takého toho hlavného majetku v tých mestských firmách, a len v meste Bratislava je tých mestských firiem xy a spolu je tam majetok možno za 500, 600, 700 miliónov. A jedna jediná osoba sa tomu venovala. Tá osoba, samozrejme, že nemá šancu obsiahnuť celú tú komplikovanosť tých zmluvných vzťahov a nemá šancu, aj keď sa veľmi snaží, prísť na to, keď odtiaľ niekto vyvádza majetok alebo teda robí nejaké také divné veci, tak aj kvôli tomu je tomu sa potrebné venovať. A toto je naozaj len prvý krok, ktorý, ktorý v tom chceme podniknúť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci (zaznievanie gongu), hneď po nástupe do vlády vlastne sme museli pripraviť rôzne opatrenia. Ak si pamätáte, ešte v apríli som tu vlastne bol s prvým lex korona, opatreniami v daňovej oblasti, rôzne odklady a podobne. A už vtedy som vlastne avizoval, že rozpočet, ktorý bol naplánovaný na rok 2020, bude musieť byť novelizovaný. Bolo to v čase, kedy už vlastne nám bolo jasné, že pandémia veľmi silno postihla nielen Slovensko, ale celú Európu, dá sa povedať celý svet a prepad ekonomiky bol už úplne zjavný. Takže bolo jasné, že tento rozpočet budeme musieť zmeniť, a preto sme vlastne aj veľmi rýchlo začali komunikovať s jednotlivými rezortami a spustili sme proces novelizácie rozpočtu.
Dôležité, čo treba povedať, je to, že jedná sa o novelu rozpočtu, čiže netvoríme nový rozpočet, ale pracujeme s rozpočtom, ktorý bol vytvorený našimi predchodcami. Čiže je to ich rozpočet, my musíme reagovať na súčasnú situáciu.
Jedna taká kuriozita o tomto rozpočte. Však sme o nej rokovali, tí, ktorí ste tu boli vlastne aj v minulom volebnom období, tak sme o nej rokovali a dobre vieme, ako sa ten proces celý dial. A o tom budem hovoriť viacej v prvom čítaní. Ale tá pointa je, že dôvod, prečo sme v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mohli opraviť vlastne čísla, ktoré už dnes nie sú reálne z dvoch dôvodov.
Jeden dôvod je pandémia, samozrejme, pretože vidíme, že jednak v rozpočte sú veľké výpadky príjmov, prirodzene, keďže sa jedná o takúto náročnú dobu, v akej sa nachádzame. Na druhej strane museli sme reagovať aj zvýšenými výdavkami, preto sme vlastne v prvej fáze uvoľňovali pravidlá o rozpočte, o tom, ako rozpočtovať, aby sme mohli uvoľniť aj jednotlivým kapitolám výdavky z konca roka do obdobia, kedy to potrebovali. Takže toto bola, toto bola jedna oblasť.
A druhá oblasť, že vidíme aj dnes, keďže už sme pri tom a sedíme na jednotlivých rezortoch a vidíme, čo všetko v tých rezortoch bolo plánované a čo nebolo plánované a malo byť plánované, alebo čo nemalo byť plánované a je v rozpočte. Takže tieto chyby, samozrejme, bolo potrebné opraviť. Ale opäť o tom budeme hovoriť viacej v... alebo o tom budem hovoriť viacej v prvom čítaní.
Takže dnes sa rozprávame o skrátenom, alebo teraz sa rozprávame o skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mohli tento rozpočet opraviť. Čakali sme na najnovšie prognózy, ktoré vlastne sa udiali teraz v júni, či už to bola makroprognóza, alebo daňová prognóza, ktorá nám dala ten najlepší možný vhľad v tejto situácii na to, aby sme mohli tie čísla upraviť. Takže, ako som povedal, jedná sa o novelu. Ide to v skrátenom, aby sme mohli čo najrýchlejšie zareagovať na zmenu týchto čísel a vlastne nastaviť do konca roka čísla podľa predpokladov, ktoré máme z prognózy. Takže vás prosím o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 160 z 8. júla 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 468/2019 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2020 (tlač 169), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 21. schôdzi dňa 9. júla 2020 a prijal uznesenie č. 50, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 468/2019 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2020 (tlač 170), v skrátenom legislatívnom konaní na 9. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. (Zaznievanie gongu.) Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, sme v skrá... ideme rokovať o skrátenom legislatívnom konaní k štátnemu rozpočtu, teda k novele štátneho rozpočtu 2020, preto sa budem vyjadrovať práve k tomuto procesu. Potom v prvom čítaní vystúpim, samozrejme, vecne k niektorým veciam, ktoré spomeniem aj v tejto rozprave.
Čo sa týka samotného procesu, tak jak spomínal pán minister, prebehla daňová makroprognóza a daňová prognóza ku koncu júna. Bolo to, tuším, 24. júna tohto roku. A ja som asi tak mesiac dozadu pozoroval, sledoval som ČT24 a videl som, že česká vláda sa zaoberala takisto novelou rozpočtu na tento rok. Bol som, sám som čakal, že kedy nastane ten deň, keď vláda predloží aj v Slovenskej republike novelu. Je jasné, že koronakríza zasiahla všetky oblasti života a, samozrejme, tým pádom ovplyvní aj výdavky a aj celkový rozpočet Slovenskej republiky. S tým sa nedá nesúhlasiť.
Na druhej strane však musím povedať, že od 24. 6. do, do štvrtka minulého týždňa prebehol nejaký čas a stále som si hovoril, že príde niečo do parlamentu. Národná rada začala rokovať a v programe Národnej rady sme, som nevidel žiadnu, takýto, žiadny takýto návrh a sám som bol tým prekvapený. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď štvrtok na obed vláda odsúhlasila novelu rozpočtu a o to väčšie nepríjemné prekvapenie bolo, keď som videl v akom štýle. Na obed vo štvrtok odsúhlasený rozpočet mal štyri A-štvorky obsah. Čiže rozsah štyroch A-štvoriek.
A beriem aj to, čo hovoril pán minister, že asi nemôžme očakávať tie tri veľké buchle, ktoré som ukazoval, poviem aj prečo. Lebo táto vláda si dala robotu len so štátnym rozpočtom. Samozrejme, existuje ešte aj rozpočet verejnej správy na ďalšie tri roky, ktoré nie je povinná urobiť, ale vzhľadom na to, že prezentovala sa ako veľmi transparentná a že bude proste robiť to lepšie, ako sme to robili my, tak som očakával aspoň taký rozsah, aby sme sa vedeli zorientovať, aké opatrenie táto vláda ide urobiť.
Ten rozsah ma skutočne šokoval a najviac ma šokovalo to, že ministerstvo takto urobilo jednu, jednu guľu (rečník naznačil oboma rukami vytvorenie gule) a hodilo to (rečník naznačil pravou rukou hod) do všeobecnej pokladničnej správy. To je presne to, čo ste tu roky kritizovali a my sme tu museli vysvetľovať, na čo sme ktoré výdavky išli použiť. A ten rozsah, ktorý, ktorým ste to hodili do tej všeobecnej pokladničnej správy, má hodnotu polovice štátneho rozpočtu. To znamená 8 mld. eur.
Je jasne z toho vidieť, že vláda netuší, na čo ide tie peniaze vynaložiť. Je to, zas lezú tie čísla ako z chlpatej deky, poviem to tak, úplne obrazne, ešte včera na tlačovej konferencii ste sa snažili niečo, niečo obhajovať, ale konkrétne veci nevidieť. Čiže transparentnosť považujem v tomto rozpočte za úplne minoritnú alebo nulovú.
Čo sa týka obsahu, znižujú sa vám príjmy okolo 1,4 mld., to znamená, že, samozrejme, my budeme očakávať to, ako sa budú napĺňať príjmy, ako budete aj na druhej strane bojovať s daňovými únikmi, čo som vždycky bol zástancom. A efektívna daňová sadzba, keď sme odovzdávali úrad, nám stúpala a medzera daňová nám klesala. To znamená, sme sa dostali na celkom dobré čísla. A ja som si vypýtal čísla aj od predsedu výboru pre financie a rozpočet o vývoji daňovej medzery na DPH, ako sa bude ďalej vyvíjať, aj efektívnej daňovej sadzby, tak som zvedavý, ako bude sa dariť vláde bojovať s príjmami.
Čo je však horšie, je nárast výdavkov štátneho rozpočtu o 7,8 miliardy. Celkový deficit na tento rok nám má stúpnuť o, na 12 mld. a celkovo stúpne o 9,2 miliardy. To sú obrovské čísla, za ktorými nevidíme obsah. Proces, ktorým sa tvoril tento rozpočet, by som nazval asi tak, že tak ideme to nejak spraviť, treba tu urobiť jednu sumu, ktorú zvalíme na SMER a bývalú vládu, tá sa im podarila až na 2,9 mld., môžme sa o tom baviť takisto, aj, aj sa k tomu budem vyjadrovať. A potom sa tam hodila suma 4,9 mld. eur. To je desaťnásobok toho, čo ste boli doteraz schopní v rámci COVID-u doručiť ľuďom. Za, za, za sto dní tejto vlády. Za sto dní tejto vlády ste doručili pol miliardy a do rozpočtu ste si dali desaťnásobne väčšiu sumu. Sám som zvedavý, ako to budete realizovať, ale môžem povedať, že ja skutočne tento rozpočet vidím ako veľký nafúknutý teplovzdušný balón, v ktorom nikto nevie, čo je vnútri, a v podstate tá transparentnosť je už taká, ako som hovoril.
Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že za najväčšie riziko dosiahnu... považuje: Stanovené rozpočtové ciele nebudú dosiahnuté, lebo chýbajú konkrétne opatrenia. Nedokáže posúdiť ich, rada nedokáže posúdiť ich reálnosť a bolo by dobré, aby vláda Igora Matoviča predložila v najbližších mesiacoch vierohodný návrh rozpočtu verejnej správy na najbližšie roky. Budem sa k tomu ešte bližšie vyjadrovať, samozrejme, v prvom čítaní.
A, ale čo sa týka samotného procesu. Ja som sa skutočne zhrozil, že nám ten rozpočet hodíte na druhý deň do parlamentu, keď som však videl obsah, tak som povedal, že v podstate ten výbor, ktorý trval až 10 minút na to, aby sme išli do skráteného legislatívneho konania, v podstate ani dlhší nemusel byť. Vzhľadom na obsah tohto pamfletu, ktorý ste vyrobili, dovolím si povedať, že ja to považujem za dehonestáciu vôbec rozpočtového procesu a ak to, ja som sám zvedavý, aký rozpočet vyprodukujete do budúceho roku. Ja vám pripomeniem všetky vaše výhrady k našim rozpočtom, pripomeniem vám všetky naše, vaše výhrady voči procesu, ktorým sme my tvorili rozpočet. A ja by som sa skutočne tešil, keby sa naplnili vaše slová. Bohužiaľ, mnohé sľuby, ktoré ste dali, sa nesplnili a ľudia to už vidia.
Čo sa týka samotného, ešte k samotnému procesu, skrátené legislatívne konanie. No vzhľadom na to, že áno, za chvíľu budete musieť predložiť už ďalšie, ďalší rozpočet a vzhľadom na ten obsah, ktorý ste doručili, poviem otvorene, takýto rozpočet ste mohli dať už v marci. Nemuseli ste sa s tým vôbec, vôbec zapodievať a čakať na nejakú makroekonomickú prognózu a daňovú prognózu. Je to úplne zbytočné, je to úplne zbytočné. Lebo toto sú, toto je strieľanie miliardami. Vy sa tu hráte s miliardami ako s fazuľkami. Stomilióny lietajú hore-dole.
Spomeniem jednu vec, kde teda pán minister prezentoval, myslím, že to bolo v máji, ak sa nemýlim, to, že všetky ministerstvá budú šetriť 10 % svojich výdavkov. Desať percent výdavkov v štátnom rozpočte, ktorý je cirka 18 mld. výdavkov, je 1,8 miliardy. Namiesto toho hovoríte o zreálnení čísel, ktoré sme my doručili do parlamentu. Keď si zoberiete napríklad len, vy ste tu buchli 2,9, že musíme zreálniť zdravotníctvo, 600 miliónov. My sme dofinancovali zdravotníctvo stoosemdesiatimi miliónmi a namiesto toho, aby ste doručili toľko proklamované úsporné opatrenia, kde len v liekovej politike sa za, za tri roky dá ušetriť 146 mil. eur, namiesto toho ste doniesli do tohto parlamentu zákon, ktorý kritizovala vaša poslankyňa z SAS pani Cigániková a hovorila, že na liekovej politike vďaka tomu, čo robíte, namiesto troch miliónov úspor urobíte sekeru 30 mil. navyše. Takto tvoríte rozpočet!
Čiže poďme dať do zdravotníctva, poďme to zreálniť. Dajme tam 600 mil., neni problém. Papier znesie skutočne všetko. A ja si to pamätám, debaty, kde sme tu debatovali s každým jedným poslancom, ktorý prišiel za tú svoju oblasť a hovoril o tom, ako máme málo, kde máme málo peňazí. A vy namiesto toho, aby ste doručili tých 1,8 mld., o ktorých hovoríte, že ušetríte na ministerstvách, ja som zatiaľ nepočul ani o eure. Ak budete; ja by som poprosil pána ministra, aby urobil odpočet týchto úspor. Namiesto toho tvrdíte, že ideme zreálniť náš rozpočet o 2,9 mld., ktoré tu SMER nedal. Tak nás ste kritizovali za to, že sme nikdy nedali 10 mil. alebo 20, 50, a vy si tam rúbete stomiliónami, ako keby to išlo o nejaké fazuľky.
Za COVID sa dá schovať, schovať úplne všetko a to je to, čo vy robíte. Ja by som ešte zobral, keby pán minister tu prišiel ako chlap a povedal: "Dobre, máme tu COVID, ideme zvýšiť výdavky, lebo ideme dať ľuďom peniaze, nakoľko potrebujeme naštartovať domácu spotrebu a zvýšime deficit a zvýšime dlh." Však my týmto ideme zvýšiť dlh Slovenskej republiky na 62 % zo 48, o 14 percent! Obrovské číslo! A my sa tvárime, však nič neni, však dáme to v zrýchlenom konaní a za desať minút je všetko vybavené. Takto sa to proste nerobí! A keby pán minister povedal, že ideme kvôli COVID-u, lebo ideme robiť opatrenia, tak jak ich robí Rakúsko, Česko, Nemecko a všetky ostatné krajiny, ideme pomôcť ľuďom, tak, a nejak to odôvodní, vykalkuluje, odpo... tak berem. Ale takto, že v podstate si zoberieš 2,9 mld. tu, za to ideme zreálniť rozpočet SMER-u. Kde by som si ja mohol dovoliť o 2,9 mld. zvýšiť rozpočet Slovenskej republiky vo výdavkoch? Však by ste ma tu zožrali aj s chlpami. Pán minister s tým nemá absolútne problém. (Rečník luskol prstami.) Takto! No problem. Osem miliárd sem, 12 miliárd tam, no problem. Slovenská republika, slovenská ekonomika znesie asi všetko.
A vzhľadom na to, že ako ste doteraz dokázali pomáhať ľuďom, tú pol miliardu, ktorú spomínam, ja hovorím, tu je taká vata ako veľký teplovzdušný balón. Na konci roka sa tu pán minister postaví a povie: Pozrite sa, ja som neurobil 62-percentný dlh, ale iba 61. Jak som ušetril jednu miliardu. Super. A všetci mu budeme čapkať. (Reakcia z pléna.) Ja nebudem určite. Ja nebudem určite tomuto tlieskať. Verte-neverte, mňa tu ťahali za pačesy za 0,2-0,3 percenta. Tu sa hádže desiatkami percent bez problémov. Ja toto považujem skutočne za dehonestáciu tohto procesu. Vyjadrím sa k tomu ešte v prvom čítaní, ale som, chcel som byť kratší v tomto, ale nedalo mi, som sa nejak rozohnil.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec, táto vláda ešte nestihla možno vypracovať elaborát vo vašom rozsahu, veď si povedzme, že aj vy ste mali reálne len jeden a potom ste 12 rokov z roka na rok len prepisovali, sem-tam niečo pridali, sem-tam niečo ubrali. Pre mňa osobne nie je dôležitý počet strán, ale obsah. A najmä, kde sa potom ten rozpočet rozpustí a či neskončí v prázdnych policiach štátnych hmotných rezerv napríklad. Vy hovoríte o zvyšovaní 2,9 mld., no povedzme si na rovinu, tie 2 mld., ktoré ste nám tu nechali v mínuse, urobili svoje. Možno, možno by, by stačilo tých 0,9 mld., takže ja by som pozrela aj na seba.
Ďakujem.