9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Taraba, plne s vami súhlasím. Nulové, nízke úroky sú preto, lebo Európska centrálna banka robí katastrofálnu menovú politiku. Bohužiaľ, to je tak. Otázka je, ako to dokážeme využiť. A ten bankový odvod keď je, predražuje sa financovanie štátu o 140 mil. eur ročne. To sú dáta, ktoré sa dajú overiť.
Po druhé, ako som povedal, na ochranu vkladov platíme trojmo. A po tretie toto je v rozpore s EÚ, a preto ten bankový odvod treba zrušiť.
Ďalší čas chcem využiť v krátkosti na pána Kotlebu.
Štátna banka, znie to skvele, ale my už máme štátne banky, hej. Máme Národná banku Slovenska, ale máme aj Eximbanku, alebo Slovenskú záručnú banku, a ja čo si píšem s podnikateľmi kvôli úverom a tak ďalej, tak práve tam sa mi sťažujú najviac na SZRB. Neverte tomu, že by to dobre fungovalo. Ale čo vieme spraviť, my vieme zlepšiť konkurenčné prostredie natoľko, že vzniknú ďalšie banky.
A ešte chcem rýchlo využiť moju minútku. Mám tu ešte jeden váš citát, pán Kotleba. Vy ste povedali, dávame bankám a berieme ľuďom. Ale ja som sa vás vtedy opýtal, že kde. Povedzte mi, kde berieme ľuďom. My neberieme ľuďom. Bankové poplatky, mi nechcete povedať, že budú drahšie, keď bankový odvod zrušíme. Naopak, pán Žiga, ktorý teraz stihol odísť, on vo svojom prejave hovoril, že bankové poplatky rekordne stúpli po zavedení bankového odvodu, čo je pochopiteľné, lebo tento náklad banky premietli do bankových poplatkov. Nehovorím, že automaticky ihneď to teraz znížia, to je ako s dépéháčkou, hej. Keď stúpne 1 %, hneď všetci sú strašne rýchli so zvyšovaním, ale keď ide dole, tak neznižujú, ale je vytvorený predpoklad na zníženie.
Úplne posledné, čo chcem dodať, beriem si vaše slová k srdcu a to znamená, bola tu kritika na tie, na tie búdky, to sme sa aj my bavili včera na výro..., na výbore. Navrhnem, aby to bolo vyňaté na samostatné hlasovanie, a nech si tam teda každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Bolo by mi dovolené ešte minútku?

Kollár, Boris, predseda NR SR
Je súhlas všeobecný? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno.
Prosím, zapnite mikrofón pánovi podpredsedovi.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Už budem naozaj krátky. Čiže toto, toto chcem navrhnúť na samostatné hlasovanie, tie, tie telekomunikačné búdky. A takisto tento bankový odvod. Ale rovno hovorím, nespravím nič, čo nebude, na čom nebude dohoda v celej koalícii. Čiže viem, že teraz bude prestávka. Ja sa spojím s mojimi partnermi, ja si toto s nimi prediskutujem.
Ak áno, tak nech ide aj bankový odvod na hlasovanie samostatne. Ak nie, tak bude to súčasťou balíka a budem plne za tým stáť a budem prosiť všetkých aspoň koaličných poslancov, ale aj vás, že skúste teda ten balík ako celok odhlasovať.
Ďakujem veľmi pekne. Toto som chcel.

Ďakujem. Nakoľko ste dostali informáciu, že sa bude robiť pozmeňovací návrh, budeme pokračovať v schôdzi o..., prerušujem schôdzu o 20 minút. To znamená, že po prestávke začneme Hodinou otázok a až potom bude, v rozprave pôjde pán poslanec Šudík a pán poslanec Žiak.
Ďakujem pekne, dvadsaťminútová prestávka.

(Dvadsaťminútová prestávka.)

(Prerušenie rokovania o 11.42 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hod. dve otázky na predsedu vlády a 16 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Igor Matovič sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil, svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády Štefana Holého, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Pán podpredseda, máte slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády.
Neprítomnými sú: minister obrany Jaroslav Nagy z dôvodu zahraničnej cesty v Poľskej republike, zastupuje ho minister alebo bude ho zastupovať minister životného prostredia Ján Budaj, ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala, ktorý je neprítomný, bude ho zastupovať alebo zastupuje ho minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, minister zdravotníctva Marek Krajčí, zastupuje ho pani ministerka kultúry Natália Milanová, minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling, ten sa nezúčastní, nakoľko neboli otázky, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok, ten je na zahraničnej pracovnej ceste vo Viedni, rovnako sa nezúčastní, lebo nie sú otázky, nezúčastní sa ani minister vnútra Roman Mikulec, toho zastúpim ja.

Ďakujem. Prosím, pán podpredseda, môžte ostať na mieste, podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Štefana Kuffu, ktorého tu však nevidím. Je tu pán poslanec Kuffa? Nie, takže otázka sa nebude odpovedať.
Druhá otázka je od pána poslanca Tomáša Šudíka? Je tu pán poslanec Tomáš Šudík? Nie. Tak majú smolu. Ďakujem veľmi pekne.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov.
Prvá otázka je od poslanca Filipa Kuffu. Je tu pán Filip Kuffa? Je tu. Tak budeme odpovedať. Je to na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského a znie:
„Pán minister, v programovom vyhlásení vlády sa uvádza, v štátnych lesoch vrátane vojenských bude povinná certifikácia Forest Stewardschip Council. V neštátnych lesoch sa podporí jej dobrovoľné zavedenie. Koľko certifikačných schém momentálne funguje na území Slovenskej republiky a aké sú medzi nimi rozdiely?“
Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán poslanec Kuffa, vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady, ďakujem za túto otázku, je to otázka, ktorá je nasmerovaná naozaj do dôležitej oblasti práce lesníkov, pretože, ako hovorí staré porekadlo, nestačí znášať zlaté vajíčka, treba občas od nich aj zakotkodákať, a práve spôsob, akým sa dá hovoriť o kvalite alebo nekvalite práce v lese, je tým, nechcem povedať, zakotkodákaním, ale tým oznámením, že existujú schémy, ktoré sa svojím spôsobom dajú považovať za isté normatívy posúdenia toho, či práca v lese je, alebo nie je kvalitná.
Slovensko má pomerne bohatú tradíciu v oblasti prognózovania a plánovania a evidovania prác v lese. Systém lesných hospodárskych plánov alebo, ako sa to dnes nazýva, programu starostlivosti o lesy je veľmi bohatý, má svoje možno takmer 200-ročné tradície a isté vyjadrenie teraz práve týchto certifikačných schém je len potvrdením toho, že keď tieto schémy prišli takpovediac do módy, nestavali sme na nejakej bielej ploche alebo zelenej lúke, ale mali sme možnosť nadviazať na pomerne bohaté tradície v evidovaní, plánovaní a kontrolovaní prác v lese.
Tým nechcem povedať, že všetko bolo v poriadku a že všetko v poriadku je. Len ukazujem na krátku históriu toho, čo sa považuje dnes za, v mnohých končinách sveta za dôležité, a to je práve dané aj tým, že v mnohých svetadieloch, v mnohých krajinách práce v lese sú vykonávané nie v súlade s trvalo udržateľným prístupom k nášmu životnému prostrediu. Verím, že Slovensko, a nielen verím, viem o tom, nie je v tomto ohľade krajinou, ktorá by sa mala za čo hanbiť, ale to neznamená, že nemôžme používať schémy, nie na to, aby sme povedali, že áno, aj my formálne sme sa pridali k týmto certifikačným schémam, ale kvôli tomu, aby sme zlepšili svoju prácu, ktorú určite zlepšiť je možné.
No a teraz priamo na tú odpoveď by som poukázal na to, že spytujete sa na počet schém. Sú to dve schémy, PEFT a ECF, pričom základný rozdiel medzi týmito dvomi schémami je v tom, že schéma ECF je náročnejšia na kvalitu evidencie. Je náročnejšia na mnoho parametrov, ktoré sa lese sledujú, a takpovediac je možno, a to je teda taká teraz aj kritika do vlastných radov, potom menej využívaná, resp. tá jej náročnosť je možno dôvodom toho, že samotné údaje, ktoré mám k dispozícii ako odpoveď na vašu otázku, je, sú nasledovné.
Podľa údajov pripravovanej Zelenej správy, ktorá príde aj pred vás, pred poslancov Národnej rady, za rok 2019, schémou PEFT je u nás certifikovaných 62 % lesov, čo predstavuje výmeru 1 200-tisíc hektárov. Schémou ECF je certifikovaných 11 % a to je výmera 208-tisíc hektárov. Takže potvrdzuje to to, čo som sa pokúsil naznačiť, že naozaj tá schéma ECF je náročnejšia, a keďže býva zvykom, že ľudia si radi volia tú ľahšiu cestu, tak z toho vyplýva aj to, že je teda to len v rozsahu tých 11 %. Ale je pravda aj ďalšia, že 13 400 hektárov, čo je 7 % lesov, je certifikovaných obidvomi týmito schémami, čo je zase pridaná hodnota, keď zjavne užívatelia, vlastníci alebo správcovia týchto lesov sa pokúsili veľmi rukolapným spôsobom dokázať, že ich hospodárenie v lese je zlučiteľné s najvyššími nárokmi.
Medzi hlavné rozdiely, ešte to je možno tiež otázka, na ktorú by som mal zodpovedať, patrí to, že certifikácia FEC uplatňuje globálny prístup. Takpovediac zhora dole. Je tam množstvo vstupov, ktorými mô..., ktoré môžu do posúdenia kvality hospodárenia hovoriť občianske združenia, mestá, obce, pospolitosti, užívatelia, ale aj hubári, cyklisti alebo paraglajdisti, proste všetky tie nárokové skupiny, ktoré majú nejaký dôvod využívať lesné prostredie, a, úprimne povedané, vlastne nájsť nejakú skupinu ľudí, ktorí nikdy nevyužívajú lesné prostredie, je takmer nemožné, pričom je tam aj možno poznámka, že sú to aj medzinárodné organizácie ako ochrana, Svetová organizácia na ochranu zvierat a podobne.
No a vo všeobecnosti sa zdôrazňuje, že ten rozdiel týchto certifikácií je v tom, že FEC je viac preferovaná vo svete, v širšom globálnom kontexte, preferujú ju mimovládne nezávislé organizácie, nakoľko sa netýka iba lesov, ale aj nadväzujúcich výrobkov z dreva. Toto sa u nás ešte stále nejak neudomácnilo. Pravdupovediac, zrejme nikto z nás veľmi ešte nehľadá na výrobkoch z dreva značku FEC, akýsi certifikát. Je to možno dané aj tým, že tie výrobky z dreva sú mnohokrát považované za vyrábané v súlade s požiadavkami ekológie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán minister, prepáčte, čas uplynul a predpokladám, že pán, pán poslanec položí doplňujúcu otázku a budete môcť dokončiť.

Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nech sa páči.

Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút.

Ďakujem pekne. Ja by som nadviazal, včera náš výbor mal poslanecký prieskum u vás na ministerstve práve ku značke kvality, ktorá sa týka teda poľnohospodárskeho sektoru, hej, produktov a potravín, kde vlastne tá značka je na dobrovoľnej báze, je to nejaký punc kvality, hej, a to isté vlastne vnímam, keďže máme dve schémy, dve značky, ja ich ináč evidujem, ako aj v tých reklamných katalógoch, sú tam aj to ihličnato-listnatý emblém, keď to tak nazvem, že je to v podstate značka kvality, že ten produkt pochádza teda z lesov, hej, lebo však to sú drevné produkty z trvalo udržateľného obhospodarovania.
Chcem sa ale opýtať, prečo je vlastne preferovaná konkrétna, konkrétne FVC schéma a vlastne akú pridanú hodnotu pre stav lesov na Slovensku prinesie povinná FVC certifikácia lesov, pretože ja vnímam certifikáciu, nejakú základnú, nejaký základný atribút, že by to mal byť dobrovoľný nástroj, pričom vy keď to máte zakomponované v programovom vyhlásení vlády, stáva sa to politickým nástrojom.
A práve mňa prekvapuje aj to, že včera na poslaneckom prieskume, keď sme sa bavili o značke kvality, vyslovene aj koaliční poslanci boli proti tomu, aby sa tieto značky kvality v podstate politizovali, že to musí byť apolitické. Čiže chcel by som vedieť, hej, lebo musí mať nejakú výhodu, keď je vyslovene zakomponovaná v programovom vyhlásení, že v čom, akú teda pridanú hodnotu prináša.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán minister, máte päť minút ďalších.