9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak pri tejto téme sa už nebudem až tak rozohňovať, aj keď je pravda, že je to veľmi pálčivá téma, trápi celú spoločnosť, trápi kultúrnu obec, zamestnancov, zamestnankyne v kultúre, takže je vysoko aktuálna, a veľmi za ňu ďakujem, aj keď je tam zahrnutých opäť viacero takých drobných segmentov, tak priznám sa, že ani som nevedela, že kde začať, lebo aj tu sa práve spomína, že mnohé pamiatky prišli o hromadné návštevy škôl, klubov, tak ja, ak môžem, začala by som práve tam, že práve našťastie tie pamiatky tým, že sú v exteriéroch, tak tam tá dostupnosť bola otvorená pomerne rýchlo, samozrejme, výpadok príjmov je tam evidentný, my so všetkými výpadkami príjmov, ktoré, s ktorými pracujeme v rámci našich inštitúcií, máme vyčíslené a momentálne prebiehajú rokovania na úrovni ministerstva kultúry a ministerstva financií a diskutujeme a debatujeme o tom, že naozaj koľko bude možné a ochotné aj ministerstvo dať, a suma, ktorá zabezpečí, aby naše inštitúcie vedeli v podstate v pohode fungovať ďalej, ale to je vec, o ktorej sa teraz rozprávame, týkajúca sa tzv. zriaďovanej kultúry a spadajúcej iba pod gesciu ministerstva kultúry.
Avšak my to tu máme ešte veľmi veľa inštitúcií, ktoré spadajú pod samosprávy, VÚC-ky, a tam, vieme, že tá situácia momentálne je taktiež veľmi neradostná nešťastná, lebo veď samosprávy aj kraje v niektorých prípadoch tie dotácie škrtajú, v niektorých ich znižujú a sami počítajú s tým, že tie rozpočty budú okresané v tom najbližšom období.
Tuto ešte tie dáta celkove z celého Slovenska sa spracúvajú, lebo dáta sú jednou z vecí, s ktorými malo ministerstvo problém, a v podstate sa začali zhromažďovať až s nástupom pandémie, ale musím povedať na druhej strane, že na základe aj toho rýchleho priebehu celého koronavírusu my sme o to rýchlejšie tie dáta vedeli prostredníctvom nášho Inštitútu kultúrnej politiky, ale aj iných nezávislých inštitúcií zosumarizovať a dnes už aspoň vieme identifikovať oveľa lepšie, a nielen pracovníkov a pracovníčky v kultúre a možno výpadky ich príjmov, ale naozaj celkovo aj celú tú situáciu v rámci či už samospráv, alebo VÚC-iek v zriaďovanej, nezriaďovanej kultúre.
Čo sa týka tých samotných opatrení, ktoré sme urobili, my už sme ich tlmočili niekoľkokrát, ale úplne nemám problém ich zopakovať ešte raz. Veľmi dôležité je povedať, čo možno zaniká, že samotné ministerstvo ako rezort nemá príliš veľký tvorivý potenciál na to, aby, a hlavne finančný potenciál na to, aby vedelo akýmkoľvek spôsobom zabezpečiť ľudí pracujúcich v kultúre. Naše financie sú viazané v dotačných schémach, ale máme tu, musím povedať z môjho pohľadu, vďaka Bohu za to, že ich máme, naše verejnoprávne fondy, Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond, Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
A teraz by som vyzdvihla najmä Fond na podporu umenia, ktorý pracuje ročne s rozpočtom cca tých 20 mil. eur. A musím povedať, že veľmi dobre zareagoval na krízovú situáciu, veľmi dobre prispôsobil existujúce výzvy, vykreoval nové výzvy, ktoré zareagovali na to, čo sa deje, na to, že akcie sa nemôžu konať vonku, ale môžu sa presunúť do online priestoru, navýšil alokácie v jednotlivých podprogramoch podľa požiadaviek, ktoré vychádzali vlastne z vnútra tej kultúrnej obce, plus vypísal jednu mimoriadnu výzvu v celkovej sume, ak sa nemýlim, 1,2 alebo 1,4 mil. eur, ktorá bola priamo vlastne zameraná na dopady koronavírusu na kultúrnu sféru.
Takže tieto všetky veci spustené boli. My sme na ministerstve nestopli ani jeden náš dotačný program. Všetky bežali. Dokázali sme spustiť ešte program na obnovu hradu s nezamestnanými. To bola dôležitá vec, lebo to bolo ešte práve v čase, kedy sme nevedeli, ako budeme môcť otvárať naše kultúrne inštitúcie, ale na tých hradoch sa už pracovať mohlo. Tak to som veľmi vďačná pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, že, že naozaj to dovolil v podstate spustiť. Teraz máme spustený program pre kultúru znevýhodnených skupín. Takže všetko beží. Všetko sa hodnotí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pani ministerka, čas na odpoveď vypršal.
Pani poslankyňa, môžete položiť doplňujúcu otázku, ktorá by mala končiť otáznikom. Ďakujem.

Milanová, Natália, ministerka kultúry SR
Áno, áno. (Povedané so smiechom.)

Plánuje ministerstvo prispieť týmto inštitúciám nejakou finančnou čiastkou, lebo vstupné je veľmi nízke, pretože chceme spraviť tú kultúru dostupnú všetkým, že či tam je možná nejaká kompenzácia ako toho vstupného, ktoré, ktoré vlastne nedokázali v priebehu vlastne COVID-u nejakým spôsobom dostať?

Pani ministerka, môžete odpovedať.

Ja si dovolím odpovedať za naše... (Hovorené súbežne s predsedajúcim a so smiechom.) Ja si dovolím odpovedať za naše zriaďované inštitúcie, áno, tam tie výpadky vyčíslené máme a tam tá kompenzácia bude.
Ďakujem veľmi pekne za otázku.

Ďakujeme. Ďalšia otázka je od pána poslanca Filipa Kuffu, je v sále, a je na ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Budaja a znie:
„Pán minister, je pravda, že výstavba vodného diela Tichý Potok sa zrušila kvôli nevyhovujúcemu stavu lesov, ktoré sú v tomto povodí, pretože by nezabezpečili dostatočnú kvalitu vody? Existuje nejaká iná alternatíva tejto nádrže na zásobenie obyvateľstva pitnou vodou na východnom Slovensku a na vyrovnanie tohto budúceho deficitu pitnej vody?“
Pán minister, máte päť minút na odpoveď.

Ďakujem. V prípa... Ďakujem. Aj v tomto prípade je tá terminológia nepresná. Výstavba vodného diela Tichý Potok sa nikdy nezrušila ani kvôli nevyhovujúcemu stavu lesov, pretože nikdy nezačala. Výstavba vodného diela mala iba plány, ktoré pochádzajú z ranných 50. rokov 20. storočia.
Pokiaľ pán poslanec naráža na bod programového vyhlásenia vlády, tak tam je naozaj takýto zámer, samozrejme. Ale ide o zámer zrušiť plány. Nie výstavbu. Výstavba naozaj nezačala. Ten zámer znie: Vláda Slovenskej republiky zabezpečí prehodnotenie rozsahu plánových malých vodných elektrární uvedených vo vodnom pláne Slovenska a definitívne zrušíme plánované investície, ako napr. Vodné dielo Slatinka, Vodné dielo Tichý Potok a tak ďalej.
Vo všetkých menovaných prípadoch, tam sú štyri prípady vrátane ropovodu cez Žitný ostrov, ide o desiatky rokov plánované investície, ktoré by mali výrazný až rizikový dopad na životné prostredie. A súčasne ale aj vážny dopad na štátne investície. Vo všetkých uvedených projektoch sa vnucuje otázka, koľko verejných financií sa vlastne aj v minulosti minulo na opakované vypracúvanie projektov, štúdií a posudzujúcich dokumentácií vo všetkých týchto štyroch. Zvlášť teda ma to mrzí v prípade ropovodu cez Žitný ostrov, ale vo všetkých týchto prípadoch.
Konkrétne hovorme chvíľu o Tichom Potoku, keď nám ešte zostane čas. Je to záber 433 ha a dočasný záber 62 ha územia. Investícia mala byť 332 mil. eur. Ale to je údaj z roku 2010, takže dnes by to bola trochu iná suma. Intenzívne sa tá príprava rozbehla začiatkom 90. rokov po prijatí uznesenia vlády v roku 1992. Práve v rokoch 1992 - 1996 boli vykonávané značné rozsahy prác. Bolo to obdobie takých betonárov, ktoré po skončení vodného diela Gabčíkovo hľadali, kde uplatniť svoje stroje a ako ďalej pokračovať. Ale už vtedy sa, samozrejme, sa vypracovávali posudky na dopady na životné prostredie a posudok EIA v procese EIA 15. 11. 1996 bol negatívny a od tej chvíle sa príprava zastavila. Znovu sa objavila, obnovila až v roku 2003, kedy sa tvrdilo, že ide o potrebu veľkokap..., ďalšieho veľkokapacitného pitného zdroja, pretože ten súčasný pre Košice, čiže Starina skolabuje do roku 2020 a krajské mestá Prešov a Košice nebudú mať vodu. S odstupom času, mimochodom, vidíme, že tieto odhady, ktoré robili práve tí, ktorí chceli stavať, pre ktorých to bola tá investícia veľmi zaujímavá, tak tieto odhady za veľa nestáli, pretože medzičasom nenastalo zvýšenie spotreby pitnej vody, ale vývoj išiel presne opačne. Spotreba pitnej vody v oboch mestách pomerne výrazne klesla.
V roku 2003 potom boli aktualizované staršie štúdie Hydrostavu, Hydrokonzultu. Bola pripravená už aj dokumentácia stavebného zámeru. No ale znovu, v roku 2005 prichádza EIA. A napokon, napokon sa celý proces nezačal stavať aj preto, že vodohospodárom vypršala platnosť záverečného stanoviska z roku 2012. Medzičasom ale tá istá vláda, ktoré, ktorá takto plytvala s peniazmi, prijala a odsúhlasila časť územia plánovanej priehrady za chránené územie európskej siete NATURA 2000. Naozaj sú to poľutovaniahodné nezmysly. Napokon Vodohospodárska výstavba, čo je štátny podnik, ktorý spadá do rezortu životného prostredia, obnovila svoje snahy nájsť si pracovisko v Tichom Potoku v roku 2019, ale teraz už s módnejším odôvodnením, že ide o..., o..., nie o zvyšovanie spotreby pitnej vody, lebo to sa nekoná, ale že takouto formou chce adaptovať na dôsledky klímy.
Ak mi ešte dovolíte, veľmi stručne poviem, že táto téza nemá odôvodnenie, pretože gigantické priehrady nie sú dobrou odpoveďou na zadržiavanie vody v krajine. Ako príklad si môžeme zobrať niekoľko rokov pretrvávací problém s vodou v susednej Českej republike. Viete, že teraz tento rok oni mali doslova haváriu sucha. Ale v Českej republike je regulovaných - na rozdiel od nás - viac než 90 % tokov. A existuje 180 vodných nádrží. 180, to je číslo, ktoré my by sme nedosiahli, ani keby sme stavali nasledujúce polstoročie jednu vodnú nádrž za druhou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán minister, ešte, vyčerpali ste päť minút.
A ak ešte v 30 sekundách by chcel pán poslanec Kuffa, možno s reakciou. Nech sa páči.
A potom už tých pár sekúnd využite na odpoveď.
Pán Kuffa chce doplňujúcu otázku. Prosím.

Ďakujem za priestor. Naozaj krátka otázka, krátka odpoveď.
Ja len poviem, že tá terminológia, lebo to naformulovanie otázky je správne. Ja otázky formulujem aj na základe podnetov od občanov, ktorí sa pýtajú, teda tak ako som to napísal. Chcem sa opýtať, že keď sú tie nové výskumy, že naozaj klesla spotreba vody, že, krátku odpoveď, je táto vodná nádrž potrebná alebo nie je.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán minister, už sme minuli čas. Tak ale aby to bolo fér, ak viete jednou vetou odpovedať, tak nech sa páči.