9. schôdza

Ďakujem. V prípa... Ďakujem. Aj v tomto prípade je tá terminológia nepresná. Výstavba vodného diela Tichý Potok sa nikdy nezrušila ani kvôli nevyhovujúcemu stavu lesov, pretože nikdy nezačala. Výstavba vodného diela mala iba plány, ktoré pochádzajú z ranných 50. rokov 20. storočia.
Pokiaľ pán poslanec naráža na bod programového vyhlásenia vlády, tak tam je naozaj takýto zámer, samozrejme. Ale ide o zámer zrušiť plány. Nie výstavbu. Výstavba naozaj nezačala. Ten zámer znie: Vláda Slovenskej republiky zabezpečí prehodnotenie rozsahu plánových malých vodných elektrární uvedených vo vodnom pláne Slovenska a definitívne zrušíme plánované investície, ako napr. Vodné dielo Slatinka, Vodné dielo Tichý Potok a tak ďalej.
Vo všetkých menovaných prípadoch, tam sú štyri prípady vrátane ropovodu cez Žitný ostrov, ide o desiatky rokov plánované investície, ktoré by mali výrazný až rizikový dopad na životné prostredie. A súčasne ale aj vážny dopad na štátne investície. Vo všetkých uvedených projektoch sa vnucuje otázka, koľko verejných financií sa vlastne aj v minulosti minulo na opakované vypracúvanie projektov, štúdií a posudzujúcich dokumentácií vo všetkých týchto štyroch. Zvlášť teda ma to mrzí v prípade ropovodu cez Žitný ostrov, ale vo všetkých týchto prípadoch.
Konkrétne hovorme chvíľu o Tichom Potoku, keď nám ešte zostane čas. Je to záber 433 ha a dočasný záber 62 ha územia. Investícia mala byť 332 mil. eur. Ale to je údaj z roku 2010, takže dnes by to bola trochu iná suma. Intenzívne sa tá príprava rozbehla začiatkom 90. rokov po prijatí uznesenia vlády v roku 1992. Práve v rokoch 1992 - 1996 boli vykonávané značné rozsahy prác. Bolo to obdobie takých betonárov, ktoré po skončení vodného diela Gabčíkovo hľadali, kde uplatniť svoje stroje a ako ďalej pokračovať. Ale už vtedy sa, samozrejme, sa vypracovávali posudky na dopady na životné prostredie a posudok EIA v procese EIA 15. 11. 1996 bol negatívny a od tej chvíle sa príprava zastavila. Znovu sa objavila, obnovila až v roku 2003, kedy sa tvrdilo, že ide o potrebu veľkokap..., ďalšieho veľkokapacitného pitného zdroja, pretože ten súčasný pre Košice, čiže Starina skolabuje do roku 2020 a krajské mestá Prešov a Košice nebudú mať vodu. S odstupom času, mimochodom, vidíme, že tieto odhady, ktoré robili práve tí, ktorí chceli stavať, pre ktorých to bola tá investícia veľmi zaujímavá, tak tieto odhady za veľa nestáli, pretože medzičasom nenastalo zvýšenie spotreby pitnej vody, ale vývoj išiel presne opačne. Spotreba pitnej vody v oboch mestách pomerne výrazne klesla.
V roku 2003 potom boli aktualizované staršie štúdie Hydrostavu, Hydrokonzultu. Bola pripravená už aj dokumentácia stavebného zámeru. No ale znovu, v roku 2005 prichádza EIA. A napokon, napokon sa celý proces nezačal stavať aj preto, že vodohospodárom vypršala platnosť záverečného stanoviska z roku 2012. Medzičasom ale tá istá vláda, ktoré, ktorá takto plytvala s peniazmi, prijala a odsúhlasila časť územia plánovanej priehrady za chránené územie európskej siete NATURA 2000. Naozaj sú to poľutovaniahodné nezmysly. Napokon Vodohospodárska výstavba, čo je štátny podnik, ktorý spadá do rezortu životného prostredia, obnovila svoje snahy nájsť si pracovisko v Tichom Potoku v roku 2019, ale teraz už s módnejším odôvodnením, že ide o..., o..., nie o zvyšovanie spotreby pitnej vody, lebo to sa nekoná, ale že takouto formou chce adaptovať na dôsledky klímy.
Ak mi ešte dovolíte, veľmi stručne poviem, že táto téza nemá odôvodnenie, pretože gigantické priehrady nie sú dobrou odpoveďou na zadržiavanie vody v krajine. Ako príklad si môžeme zobrať niekoľko rokov pretrvávací problém s vodou v susednej Českej republike. Viete, že teraz tento rok oni mali doslova haváriu sucha. Ale v Českej republike je regulovaných - na rozdiel od nás - viac než 90 % tokov. A existuje 180 vodných nádrží. 180, to je číslo, ktoré my by sme nedosiahli, ani keby sme stavali nasledujúce polstoročie jednu vodnú nádrž za druhou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za priestor. Naozaj krátka otázka, krátka odpoveď.
Ja len poviem, že tá terminológia, lebo to naformulovanie otázky je správne. Ja otázky formulujem aj na základe podnetov od občanov, ktorí sa pýtajú, teda tak ako som to napísal. Chcem sa opýtať, že keď sú tie nové výskumy, že naozaj klesla spotreba vody, že, krátku odpoveď, je táto vodná nádrž potrebná alebo nie je.
Ďakujem.

Domnievam sa, že sú potrebné vodozádržné opatrenia, a nie veľké drahé betónové nádrže.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte predtým než vôbec začnem reagovať na interpeláciu alebo na odpoveď na moju interpeláciu, by som chcel zdôrazniť, že táto téma, na základe ktorej som interpeloval pani ministerku, je mimoriadne citlivou témou v našich vzťahoch a účel tejto otázky alebo interpelácie nebol vyvolávať vášne, účelom nebolo tu robiť politiku, ale skutočne som bol veľmi zvedavý na to, že aký pohľad na ministerstvo spravodlivosti na súdne spory, ktoré ešte aj dnes prebiehajú a ktoré sa odvolávajú na Benešove dekréty a na nich nadväzujúce zákony alebo nariadenia Slovenskej národnej rady so silou, silou zákona.
Konkrétne sa jednalo o dva prípady. Jeden prípad bol vedený na Okresnom súde v Bardejove a neskôr na Krajskom súde v Prešove. Je to prípad Bosits. Neviem, či mám asi obsiahlejšie hovoriť o tom. Ale jednalo sa v skratke o to, že pán Bosits je občanom Maďarskej republiky a v roku 2009 ho Lesy Slovenskej republiky zažalovali na Okresnom súde v Bardejove z titulu, že pozemky, ktoré užíva, jedná sa o 36 ha lesa, mu mali byť skonfiškované, resp. mali byť skonfiškované ešte jeho otcovi s odôvodnením, že jeho otec bol bezpochyby Maďar. Pán Bosits obidva spory vyhral, resp. na obidvoch stupňoch vyhral. Následne došlo k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora na Najvyšší súd s odôvodnením, aby si štát zachoval svoju prirodzenú autoritu a tie pozemky, lesné pozemky skonfiškoval. Najvyšší súd vyhovel dovolaniu generálneho prokurátora. Vtedy sa pán Bosits obrátil na Európsky súd pre ľudské práva a tento spor vyhral. Je pravdou to, čo hovorí pani ministerka, že ten spor sa netýkal priamo merita tej veci, čiže neposudzoval Benešove dekréty ako také. Posudzoval spor, ktorý bol vedený, a tento spor označil ako spor, ktorý, ktorý Slovenská republika nemala viesť. V tej interpelácii alebo v odpovedi na interpeláciu pani ministerka na jednej strane priznáva, že o tomto probléme je treba diskutovať. A na druhej strane tvrdí to, že keďže to nie je prioritou v programovom vyhlásení vlády, čo nie je, tak o tom diskutovať netreba. Pretože tie dekréty sú dobré, tak ako sú, splnili si svoj účel, ten svoj historický účel, týkajú sa len uzavretého okruhu prípadov a nezakladajú právne účinky.
Ďalší dôkaz toho, že tie právne účinky zakladajú ešte aj v roku 2020, sú medializované prípady ohľadom výkupu pozemkov alebo nevykupovania pozemkov pod D4R7. A teraz sa v žiadnom prípade nechcem zastávať podvodníkov, ktorí na tom, na tom chceli zarobiť a ktorí chceli ukrátiť Slovenskú republiku o nemalé finančné prostriedky, ale zastávam tých vlastníkov, ktorí sú reálnym vlastníkmi, nikdy nebol vlastníkom týchto pozemkov štát a dnes im majú konfiškovať na základe tohto zákona č. 104/1945 Z. z.
Vážené dámy, vážení páni, toto (rečník zobral do ruky hárok papiera, ukazujúc ho plénu) je rozhodnutie z roku 1946, konkrétne z novembra, z 27. novembra, na základe ktorého mal byť môj dedo s celou rodinou, s mojím otcom deportovaný do Maďarska. Toto je história, vôbec sa jej nechcem ďalej venovať, ale toto (rečník opäť zobral do ruky hárok papiera, ukazujúc ho plénu) je súčasnosť, toto je žaloba Slovenského pozemkového fondu z roku 2019, ktorá sa dotýka ešte stále týchto zákonov a obracia sa na nich a tvrdí, že na základe týchto zákonov majú byť tieto majetky skonfiškované. Píše sa rok 2020.
Ešte raz, nechcem vyvolávať vášne, chcem len to, aby v 21. storočí nebolo možné konfiškovať majetok na základe zákonov, ktoré majú 75 rokov. Všetci dobre vieme, že tieto zákony v roku 1948 stratili platnosť a stratili svoju účinnosť. Čiže sa na nich hľadí akoby na mŕtve právo, ale všetky tieto prípady hovoria o tom, že to mŕtve právo nie je, že sa ešte stále slovenské súdy, resp. orgány štátu obracajú na súdy s tým, aby sa na základe týchto zákonov ten majetok zobral.
Opakujem, nezastávam sa podvodníkov s pozemkami, ktorí na tom chcú kšeftovať. Zastávam sa obyčajných ľudí, ktorých vlastnícke právo nikdy nebolo premlčané, ktorých vlastníctvo alebo vlastníctvo ktorých predkov nikdy nebolo prevedené na štát, pretože všetci dobre vieme, že sa v tom čase diali, diali aj obrovské chyby v týchto, v týchto konfiškáciách. Boli vydávané konfiškačné rozhodnutia, ale majetok nikdy neprešiel do vlastníctva štátu na základe chýb vtedajších úradníkov. Čiže toto vlastnícke právo týchto ľudí nikdy nebolo premlčané, nikdy nebolo scudzené a dnes Najvyšší súd povie, že áno, malo to byť skonfiškované, pretože jeho predok, konkrétne sa bavíme o pánovi Bositsovi, je Maďar.
Žiadam vás preto, aby sme o tomto probléme diskutovali, aby sme o ňom diskutovali verejne a aby sme tento problém raz a navždy vyriešili a nezametali ho pod koberec.
Veľmi pekne ďakujem.

Pán poslanec, v prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať za túto tému. Ja si myslím, že je dôležité sa o tom rozprávať, lebo si myslím, že vytvára aj určité nedorozumenia, lebo je to na jednej strane otázka právna, ale je to určite aj otázka, ktorá ide do histórie, a otázka aj plná emócií. Aj to súvisí s našimi vzťahmi, ja si myslím, pri ktorých, ja chcem povedať, že naozaj mám úprimný, vrúcny záujem, aby vzájomné vzťahy medzi tou slovenskou väčšinou, menšinou, v tomto s maďarskou menšinou na Slovensku boli naozaj tolerantné, vzájomne otvorené. A mrzelo by ma, keby aj toto rozhodnutie z Európskeho súdu pre ľudské práva vytváralo priestor na vytváranie nedorozumení. A sa mi javí tak, ako aj som vás pozorne počúvala, z toho, čo ste hovorili, že určitý priestor na tie nedorozumenia tu je. Ja sa budem snažiť v krátkosti vysvetliť aj ten, ten, tú právnu súvislosť, aj to, čo nám to vnáša k dnešku.
Benešove dekréty jednoznačne vnímam ako vážny právny dokument vzhľadom na všetko, čo sa udialo za druhej svetovej vojny. Je tu jasné rozhodnutie aj českého ústavného súdu s ohľadom na to, s ohľadom na aké okolnosti boli prijímané k dnešnému dňu, a to ani nebolo nejakým spôsobom spochybnené v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a nejakým spôsobom nezakladajú priestor pre protiústavnosť na základe dnešného hodnotenia. To je jedna vec, je uzavretá. Ja rozumiem a verím tomu, že stalo sa aj veľa nespravodlivosti, ale toto dnes, myslím si, z právneho hľadiska nie je možné otvárať.
Nie je pravdou, že by dnes na základe Benešových dekrétov sa niekomu konfiškovalo niečo. To si myslím, že je veľká nepravda a súvisí to s tým, čo sa malo udiať, aj táto dezinterpretácia, a malo sa udiať riadne pri evidencii do katastra nehnuteľností, pretože, bohužiaľ, na základe vlastne aj Benešových dekrétov, aj usporiadania vzťahov, ktoré počas druhej svetovej vojny boli veľmi zložité, a nie všetko sa zaevidovalo, ako malo, do príslušných evidencií k pozemkom, tak sa dodatočne dnes zaevidúva do katastra nehnuteľností. Úloha Slovenského pozemkového fondu je v tom absolútne nezastupiteľná. Slovenský pozemkový fond v tom hrá rolu, že zastupuje štát. To znamená, aj pozemky, ktoré by mali byť zapísané ako pozemky štátu, nie sú jednoducho riadne zapísané stále v katastri nehnuteľností. To nám vytvára určité zložité situácie práve v súvislosti napríklad pri výstavbe diaľnic, pri vysporadúvaní sa s tým, komu vlastne tie pozemky patria, pretože tam máme akoby neznámeho vlastníka, ale súčasne k tým má oprávnenie štát, ale nedobehli ešte do konca všetky konania, ktoré mali. Bohužiaľ, súvisí s tým aj množstvo káuz, ktoré súvisia potom s potenciálnym vydržaním, s potenciálnymi notárskymi zápisnicami, ktoré sa javia dodatočne ako podvodné, a naozaj je tu množstvo podvodov, ktoré súvisia práve s tým, že k tým zápisom nedošlo riadne.
Ja z tohto pohľadu veľmi vnímam pozitívne iniciatívu, ktorá tu je od pána ministra pôdohospodárstva, pána Mičovského, a pre vašu všetkých informáciu, je zriadená práve v tomto čase medzirezortná komisia, kde bude zapojené aj ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo financií, aj Slovenský pozemkový fond práve pod gesciou ministra pôdohospodárstva. Máme záujem urobiť, dá sa povedať v niečom naozaj vážnu pozemkovú reformu, ja sa k tomu absolútne prikláňam za ministerstvo spravodlivosti, vysporiadať sa práve aj s tým, aby sme úplne, by som povedala, urobili koniec akýmkoľvek podvodom, ktoré súvisia s vydržaním. My sme pripravení urobiť aj vážne zásahy do právnej úpravy, ktorá s tým súvisí. To znamená, naozaj to nastaviť tak, aby jednoznačne tam, kde tie evidencie majú dobehnúť, tak nám dobehli. Dobehli nám v nejakom primeranom časovom slede a s vydržaním nebol priestor pre podvody. Takže je potrebná k tomu právna úprava.
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. To naozaj nebolo v Benešových dekrétoch. To súviselo s Benešovými dekrétmi, ale to rozhodnutie, že došlo k porušeniu práv na strane toho sťažovateľa, došlo nie preto, že sa jedná o Benešove dekréty, ale preto, že bol využitý osobitý opravný prostriedok - mimoriadne dovolanie. Je to mimoriadny opravný prostriedok, kedy vlastne máte konečné rozhodnutie, keď sa sporíte o nejakú vec na súde, a potom, keď už si myslíte, že veci sú usporiadané, je tu stále možnosť využitia veľmi mimoriadneho inštitútu, mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora, a toto už bolo viackrát spochybnené zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva, že to je inštitút, ktorý vnáša neprijateľnosť a právnu neistotu do usporiadaných vzťahov, a je namieste, aby to Slovenská republika prehodnotila. A v jednotlivých prípadoch, viacerých, už vyslovila, že došlo k zásahu do tzv. práva na spravodlivý proces práve preto, že tento inštitút bol využitý a tie, tie rozhodnutia boli zrušené.
K tomu viem povedať toľko, že na strane ministerstva spravodlivosti pripravujeme a bude prehodnotenie súčasného nastavenia Civilného sporového poriadku, kde sa určite vysporiadame aj s týmto inštitútom.
Toľko v krátkosti a pre kohokoľvek, samozrejme, kto by mal záujem sa o tom rozprávať, ja som pripravená a určite mám veľký záujem na tom, aby ani táto kauza, ani žiadne ďalšie nevytvárali napätie a spor medzi našimi vzťahmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem krásne. Pozdravujem. Vážený pán minister, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa takto v krátkosti vyjadril k návrhom, ktoré majú zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Som v Národnej rade síce nováčik, ale nemyslím, že v histórii slovenského parlamentu sa predkladal takýto geniálny zákon, ktorý zlepší podnikateľské prostredie na Slovensku, čo veľmi kvitujem, a za to ďakujem aj pánovi Sulíkovi. Mnoho nielen mladých ľudí s dobrým podnikateľským nápadom je znechutených z toho, že na úradoch strávia hodiny, kým si vybavia všetky potrebné náležitosti, dokonca až mesiace, kým majú všetky papiere, nálepky, výkazy, zmluvy, poriadky v poriadku a prejde mesiac, aby mohli konečne začať podnikať.
Kým si noví podnikatelia preštudujú, aké majú mať kde nálepky, aké majú mať rozmery tieto nálepky, záznamy, čo majú byť, a kde majú byť vyvesené, v akej farbe, veľkosti, ako napísané a podobne, tak ich mnohých tá zodpovednosť nedostať pokutu vystraší. Táto zbytočná byrokracia len znechutí malého podnikateľa otvoriť si svoj biznis, a už keď ho otvorí, tak po prvej či druhej pokute za nejakú nenalepenú nálepku v zlom rozmere, napríklad namiesto 15 cm na 4 s rozmerom 15 cm na 3, alebo za neurobenie nejakého správneho záznamu prevádzku často zatvorí a podnikanie týmto skončí, pretože také drobnosti a hlúposti častokrát vedú k zatvoreniu prevádzok hlavne u malých podnikateľov.
Cítim to hlavne v menej vyspelých častiach Slovenska, hlavne na východnom Slovensku, kedy mladí ľudia s chuťou podnikať nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si mohli ešte platiť externé právne služby, ktoré im častokrát vypracovávajú rôzne poriadky, reklamačné poriadky, obchodné poriadky, aby mohli úspešne podnikať. Je to veľký problém, ktorý mladých ľudí demotivuje podnikať na Slovensku, pretože sa nevedia častokrát pohnúť a nevedia sa nikde uchopiť. Slovensko je naozaj jeden z najbyrokratickejších štátov a je to úplne nezmyselné.
V týchto dňoch, v čase COVID-19 sme videli, čo drží našu ekonomiku nad vodou - podnikatelia. Teraz keby sme si predstavili, že by sme zatvorili všetky prevádzky a firmy hoci len na týždeň, spôsobilo by to miliónové škody na ekonomike, a to si dovoliť nemôžeme. Mali by sme preto podnikateľom, myslím, tých slušných podnikateľov, poctivých podnikateľov, ktorí nevykorisťujú ľudí nízkymi mzdami, kým oni si stavajú honosné vily, vychádzať v ústrety a pomáhať im, ako sa len dá.
Veľmi sa mi páči krok, ktorý má viesť k tomu, aby Slovenská obchodná inšpekcia hneď pri prvej kontrole nedávala podnikateľom pokuty, ale upozornila ich na ich nedostatky, pretože pokuta za nejakú malú somarinu, ktorou sa prejaví podnikateľ, je podľa mňa častokrát nezmyselné a je to častokrát len šikana kontrolórov.
Taktiež ma teší, že v budúcnosti si budú môcť zamestnanci vybrať, či chcú gastrolístky, alebo reálne peniaze na svoj účet, pretože gastrolístky je len ďalší podvod za roky vlády SMER-u, ktorý tu vznikol, a nikdy s tým nič nechceli urobiť. Alebo ďalej, úrady verejného zdravotníctva pokiaľ vykonajú kontrolu. Dokonca ľudia, ktorí častokrát kritizovali SMER a si chceli otvoriť nejakú prevádzku potravín alebo podobne, tak čakali 30 dní, pokiaľ tam tá vlastne kontrola príde, a potom čakali ešte 30 dní na vydanie rozhodnutia. Tu kolegovia zo SMER-u smejú, ale je to pravda.
Drahí poslanci, ja som nedávno aj obhajoval svoju bakalársku prácu, kde som hodnotil podnikateľské prostredie vo vybraných krajinách, Slovensko a Vyšehradskej štvorky, a porovnával ho v celej Vyšehradskej štvorke. Dopadli sme úplne katastrofálne. Vo všetkých indexoch sme skončili medzi poslednými spolu s Maďarskom. Je to katastrofa, aké tu za roky bolo podnikateľské prostredie. Vymýšľali ste tu, čo idete všetko meniť, ako chcete podnikateľskému prostrediu pomôcť, no keď sme robili výskumy, expertízy, všetko končili, vždy sme skončili na posledných miestach. Hlavný problém bola byrokracia a tak ďalej.
Jedno, na čo by sme si fakt, fakt mali dávať pozor je to, aby sme neurobili opatrenia, ktoré zhoršia kvalitu potravín na slovenských regáloch, hlavne mäsa a mlieka. Vážení poslanci, urobme si zo Slovenska krajinu, kde nebude trestom podnikať a kde nebude podnikateľ bičovaný úradníkmi, ale práve títo úradníci mu budú pomáhať. A mu pomôžu v jeho podnikateľskej činnosti, pretože títo malí podnikatelia častokrát, o ktorých som spomínal, sú najväčším ťahačom našej ekonomiky. Ale, samozrejme, keď som si čítal to, návrh zákona, našiel som tam aj menší nedostatok, na základe ktorého som sa rozhodol pripraviť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom navrhujem čl. 1 vypustiť, doterajšie články sa primerane prečíslujú a navrhujem o bode 1 zo spoločnej správy vyňať a hlasovať osobitne. Poskytnem vám aj svoje odôvodnenie.
Nie je zrejmé, či by dodatočná montáž stavieb elektronických komunikačných sietí nemala podliehať ani ohláseniu, keďže neraz na komunálnej úrovni vyvoláva pochybnosti a spory medzi tretími osobami, ktoré sú dotknuté takouto dodatočnou montážou, pričom v zmysle návrhu stavebný úrad nemal dokonca ani prehľad o tom, že sa takáto montáž udiala. Odhliadnuc od sťaženia možnosti nápravy nežiaduceho stavu, nejde totiž len o montáž, o nosné konštrukčné stavby, ale napríklad aj o vzhľad domu či budovy, rušenia okolitých vlastníkov bytov či domov.
Ďakujem krásne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja s tebou úplne súhlasím, čo si hovoril, kilečko je, ja si myslím, že to je fantastická vec, ktorá zlepší to podnikateľské prostredie, ja som za to. Odbúranie byrokracie, som za to, som aj podnikal v reštaurácii a sieť potravín a tak ďalej. Viem, o čom hovoríš.
Ale pozrime sa na nejaký konkrétny prípad. Ja som proti tomu, aby sa najprv upozorňoval napríklad výrobca alebo predajca, a potom, lebo ty si tu to spomínal, a potom sa mu napríklad ukladala pokuta. Ako ja ti dám príklad teraz, dám všetkým, firma MECOM dala salám Natur nejakú na trh, kde povedali, že je bezéčková, a nasypali do toho chémiu. A táto firma teraz dostane, ja som si vyžiadal od pána riaditeľa ŠVPS, keď som podal podnet, ako je to riešené, a táto firma dostane nejakú tisíc-dvetisíceurovú pokutu. Takže ja som proti tomu, aby sa to takto riešilo, lebo oni sa zasmejú na tom. MECOM, keď má obrat niekoľko miliónov eur, tak sa na tom zasmejú. Takže ja som zato, aby, samozrejme, neboli vydierané potravinové reťazce, ako to bolo v minulosti, a bolo to vydierané ministerstvom pôdohospodárstva. Priamo ten riaditeľ, ktorý tam bol, jeden z nich, tak ich vydieral. Zaplať mi milión. Billa alebo niekto iný. Alebo zaplatíš milión, pardon, beriem späť, keď mi nedáš 400-tisíc, to boli vydieračky. Chápem to, ale urobme to nejak systematicky. Tie pokuty nastavme nejak systematicky, tie pokuty nastavme nejak systematicky. Ja navrhujem, aby to bolo od 1 až do 10 percet, percent z anuálneho, minuloročného obratu, že keď zaplatí niekto jeden milión za pokutu za to, že podviedol spotrebiteľov, tak si to zapamätá. A nie nejakú smiešnu pokutu. To je jediný môj problém, ktorý s tým mám.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom, ďakujem kolegom, že moje pripomienky ku kilečku, čiže k návrhu tzv. pomoci malým podnikateľom zapracovali do pozmeňovacích návrhov.

Ďakujem. Ja tiež chcem zareagovať na môjho kolegu Tomáša Šudíka, poďakovať za jeho ocenenie a myslím si, že je to, naozaj povedal to takým jazykom obyčajného človeka a možno nie vyumelkovaným prejavom a preštylizovanou rečou, ale povedal to od srdca a myslím si, že aj páni poslanci zo SMER-u, ktorí sa nad tým tak potuteľne usmievajú, by sa mohli hanbiť, pretože smiať sa obyčajným ľuďom do očí potom nič dobré neprinesie, a myslím, že dopadli tak, ako dopadli, keď to robili.
Ja chcem ešte vysvetliť ten pozmeňovací návrh, ktorý, ktorého som bol spolupodávateľom. Ide o to, že nie je celkom jasné, že o aké antény ide, a neradi by sme vlastne uvoľnili montáž antén na budovy, ktoré by mohli vlastne mať vplyv na zdravie občanov a životné prostredie, takže sme sa rozhodli vlastne podať pozmeňovací návrh a vyradiť tento jeden bod z kilečka. Je to aj so súhlasom ostatných koaličných klubov, takže vlastne je to s ich podporou, a som rád, že sme sa takto dohodli, a vlastne môže, môže to pre po preverení a prediskutovaní ísť potom v ďalšom kole. Takže to je len toľko na vysvetlenie k tomu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Tomáš, ako mladý človek a poslanec si vystihol dobre časť problémov, s ktorými podnikatelia naozaj zápasia.
Podnikal som takmer 25 rokov, zamestnával desiatky ľudí, nečakal som, kedy mi pípne výplata na účet, ale makal som. Vyhrnul som si rukávy a z požičaných peňazí som začal podnikať, najprv živiť sám seba, potom moju rodinu a potom desiatky ďalších. Počas tohto môjho podnikania som od štátu nežiadal žiaden stimul, ani som nechcel byť odkázaný na, na nejakú pomoc. Chcel som len jediné, aby, aby ma štát nešikanoval kontrolami, zbytočnou byrokraciou. Nezabudnem na niektoré situácie, že počas jedného dňa som mal tri kontroly, že za celé doobedie ma tak kontroly vyčerpali, že mal som čo robiť, aby, aby som do večera sa vládal venovať podnikaniu a práci v službách, ktorá nie je vôbec jednoduchá.
Teším sa, že nastal čas, kedy konečne malí a strední podnikatelia bu..., budú podporovaní od, od štátu a budú cítiť podporu od súčasnej vlády.
Ďakujem.