9. schôdza

Ďakujem aj za tú doplňujúcu otázku, ja to odpoviem už teraz rýchlejšie.
Jednoznačne sa zhodneme na tom, že tá značka je dôležitá, lebo je istý indikátor toho, aby zákazník siahol po výrobku, ktorý má ten pôvod, ako ste naznačili v súlade s jeho ekologickým a spoločenským akceptovaním. A to, že by sme považovali za správne, aby, ale pozor, aby zo štátnych lesov, teda z lesov, ktoré spravuje priamo štát, boli všetky produkcie dreva a výrobky z dreva takto certifikované, je, myslím, celkom v súlade s tým, čo sledujeme, aby sme v našej krajine hospodárili dobre.
Nikto nerobí záver z toho nášho prehlásenia, že k tomu treba nútiť aj súkromných vlastníkov lesa, tam to bude skôr ako inšpirácia k tomu, aby možno svoje produkty vedeli umiestniť na trhu lepšie, lebo k tomuto sme sa, žiaľ, zatiaľ nedostali, že by zákazník bol ochotný viacej zaplatiť za výrobok z dreva, ktorý je certifikovaný.
Takže štát má záujem na tom, aby jeho produkty a spravovanie lesa bolo aj formálne potvrdené, akože je na úrovni doby a požiadavkách týchto certifikačných schém, a pre ostatných lesomajiteľov to bude odporúčanie, rozhodne by som v tom nevidel politikum, vidím v tom snahu mať naše, voči našej krajine úctu a jej produkty užívať s primeranou pozornosťou a podrobnosťou. Tak.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem.
Ďalšia otázka je od pani poslankyne Zity Pleštinskej, je v sále, a je na ministra vnútra Slovenskej republiky Romana Mikulca:
„Ako by ste vnímali návrh pre posilnenie polície aj z radov členov občianskych hliadok, ktorí už vykonávajú svoju činnosť v obciach. Čo plánujete v tejto oblasti?“
Zastupuje pán podpredseda Holý, nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani poslankyňa, pod pojem občianske hliadky je možno zaradiť viacero subjektov práva. Najčastejším prípadom je zriaďovanie takýchto hliadok obcami a mestami v súlade s ich základnou funkciou uvedenou v § 4 ods. 3 písm. m) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorou je zabezpečenie verejného poriadku. Ide o originálnu kompetenciu obcí a miest.
V týchto prípadoch hliadok nejde o samostatne právnické osoby, tieto hliadky sú financované z rozpočtu obcí a miest podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo na základe verejných politík Slovenskej republiky v oblasti integrácie Rómov, alebo v oblasti zamestnanosti sú v príslušnej schéme financované z verejných zdrojov, alebo v regulácii § 2 písm. i) a § 2a písm. g) zákona č. 526/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, či vo forme dotácie na zriaďovanie rómskych občianskych hliadok, alebo podľa § 16 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo forme príspevku, či už v rámci národného projektu, alebo dopytovo orientovanej výzvy.
Tieto miestne občianske poriadkové služby nie sú v postavení orgánu presadzovania práva, nie sú ozbrojené a nemôžu občanom ukladať povinnosti, pokiaľ ich napríklad obec nevyužije v rámci usporiadateľskej služby. Úlohou inštitútu občianskych poriadkových služieb je predovšetkým prevzatie spoluzodpovednosti za stav a úroveň ochrany verejného poriadku, dodržiavanie pravidiel občianskeho spolužitia, ochrany obecného, mestského aj súkromného majetku, čo predpokladá súhlas poskytovateľa príspevku.
Poskytuje aj asistenčné služby a podporu Policajnému zboru, hasičskému a záchrannému zboru, obecným a mestským políciám, poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, ako aj pomocným profesiám. Členovia týchto služieb teda realizujú aj svoje občianske povinnosti obyvateľov obcí a miest vyplývajúce z § 3 ods. 3 písm. a) až c) zákona o obecnom zriadení. Tieto ustanovenia zakladajú povinnosť ochraňovať majetok obce, podieľať sa na službách zlepšujúcich ekonomické a sociálne podmienky života obyvateľov, podieľať sa na ochrane životného prostredia, napomáhať udržiavať poriadok v obci. Svoje postavenie teda realizujú v regulácii § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzické osoby, právnické osoby, orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov.
Osobitne je činnosť týchto služieb zameraná na ochranu práv dieťaťa, či už v podpore pravidelnej školskej dochádzke, bezpečnosti pri cestách do a zo školy, ale aj prevencii pred výskytom sociálno-patologických javov. Plnia teda aj úlohy v oblasti primárnej a sociálnej prevencie v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne, pretože sú súčasťou obce, plnia primárnu úlohu obce na úseku ochrany verejného poriadku vo forme občianskeho prvku. Právny rámec vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a obce aj v prípade inštitútu občianskych hliadok nefinancovaných z verejných zdrojov v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je daný ustanovením § 5 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb., pretože zakladá povinnosť spolupráce obce a orgánov štátu pri plnení úloh obce.
Ochrana verejného poriadku je originálnou kompetenciou obce. Právny rámec spolupráce spolu z Policajného zboru a obce pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia a osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku a pri ochrane verejného poriadku vyjadruje § 2 ods. 1 písm. a) a i), § 3 a § 74 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov upravujúceho zásady spolupôsobnosti, spolupráce a subsidiárneho postavenia Policajného zboru pri ochrane verejného poriadku, primárne zodpovednou za stav verejného poriadku je obec či mesto.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Musíte sa prihlásiť.

Dobre? Ďakujem. Nie je tu pán minister, ja som sa chcela ešte opýtať, lebo vieme, že títo špecialisti boli financovaní z európskych projektov, potom načas neboli.
A moja doplňujúca otázka bola, čo by ste povedali na návrh zaradiť aj týchto členov občianskych hliadok do radov polície po ukončení národných projektov, aby boli súčasťou polície v obciach, ako napr. asistent policajta alebo pomocník policajta.

Pán podpredseda, máte päť minút ďalších.

Ja tu mám spracovanú celú odpoveď, tak buď ju môžem prečítať, alebo teda vám ju môžem preposlať, je to na vás. (Reakcia z pléna.) Nuž dobre, ja vám ju prepošlem. Potom aj možnože tá odpoveď sa tam nachádza.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme.
Ďalšia otázka je opäť od pani poslankyni Zity Pleštinskej a je na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Milana Krajniaka a znie:
„Plánuje sa zverejnenie resp. vytvorenie presného sadzobníka pokút Národného inšpektorátu práce a ďalších kontrolných inštitúcií, ktoré by potlačilo aj korupčné prostredie a možnosti uplácania kontrolórov, ktorí danú kontrolu určujú?“
Pán minister, máte slovo, päť minút.

Vážená pani poslankyňa, za správne delikty podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) sa ukladajú, ukladajú pokuty inšpektoráty práce. Inšpektoráty práce sú oprávnené uložiť pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii práce a predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.
Inšpektoráty práce sú povinné uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je takéto oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie potrebné, za závažné porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona a za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) tohto zákona.
Zverejnenie, resp. vytvorenie presného sadzobníka pokút Národného inšpektorátu práce alebo inšpektorov práce nepovažujeme z nasledujúcich dôvodov za vhodné riešenie. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty postupuje podľa zákona nie podľa interného predpisu pre navrhovanie pokút, ktorý nie je záväzný pre konečnú výšku uloženej pokuty. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty postupuje podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v zmysle ktorého aplikuje správnu úvahu. Zohľadňuje teda preventívne pôsobenie pokuty a pri jej, pri určovaní výšky prihliada najmä na okolnosti vymenované v zákone, napr. závažnosť porušenia, opakované zistenia a tak ďalej. Z uvedeného dôvodu nie je možné a vzhľadom na povinnú aplikáciu z právnej úpravy ani vhodné vytvoriť univerzálny sadzobník, ktorý by odrážal všetky spomínané udalosti a dal by sa tak bez problémov aplikovať v praxi.
Okrem toho inšpektoráty práce ukladajú sumárnu pokutu použitia absorbčnej zásady za viaceré povahou sa odlišujúce porušenia, resp. porušenia právnych predpisov v rôznych právnych oblastiach, pracovnoprávne vzťahy, BOZP, nelegálne zamestnania a tak ďalej. Zákonom nastavená horná hranica pokuty 100-tisíc eur, resp. 200-tisíc eur, ktorú zamestnávateľ pozná zo zákona, má výchovnejší charakter, čiže vzbudzuje vyšší rešpekt pred zákonom než zverejnenie interného pokynu, ktorý má len zjednocujúci charakter pre sústavu inšpekcie práce v štádiu ukončenia inšpekcie práce.
Pani poslankyňa, teraz ešte môj dodatok k tomu. Ja mám veľký záujem zjednodušiť predpisy týkajúce sa inšpekcie práce, BOZP takým spôsobom, aby na jeseň, už, už teraz je ten oznam vydaný, to znamená začala sa verejná diskusia, aby na jeseň sme vedeli, zjednoduším ten zákon tak, aby normálneho človeka, ktorý urobí chybu, aby ju jednoducho mohol napraviť, ale nelegálne zamestnávanie nemôžme považovať za jednoduchú chybu, to sú aj európske predpisy a to by asi aj nebolo, nebolo správne.
Čiže nebránim sa akýmkoľvek úvahám, že ako to urobiť tak, aby ten, kto poruší nejaký predpis, mal istú právnu istotu v tom, že keď vie, že to bol len nejaká, formálny nedostatok alebo niečo, čo dajme tomu z nevedomosti alebo možno menší podnikateľ ani nemal, nemal takú informáciu, aj keď, samozrejme, neznalosť zákona neospravedlňuje, aby pri prvom porušení takéhoto tohto zákona bolo možné to vyriešiť dajme tomu napomenutím, alebo prihliadnuť na to, že, že tak tento človek neporušil žiadny zákon 15 rokov, tak dobre, v tomto prípade to môžme riešiť dohovorom, napomenutím alebo uloží sa lehota, do ktorej to má odstrániť, aby sme odlíšili tých, ktorí idú dlhodobo na hrane zákona, alebo dokonca vieme že ho prekračujú, len im to nevieme dokázať, a na druhej strane máme tých, ktorý dajme tomu že urobí nejakú chybu.
Keďže legislatíve ešte nie je zmenená, takýto pokyn ja som dal jednak generálnemu riaditeľstvu Národného inšpektorátu práce, ale i jednotlivým hlavným inšpektorom, aby sa snažili postupovať takýmto spôsobom.

Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?

Ďakujem, pán minister, zodpovedali ste mi tak, ako som to chcela vedieť. Hlavne možno je to taká odpoveď aj pre tých, ktorí sa obávajú, že možno nevedia alebo sú na hrane, a budú čakať vlastne tú novú legislatívu a hlavne treba ju určite zjednodušiť, aby tam nevznikal vlastne ten priestor na to, že, že asi niekto potom má silné ramená a..., a... (povedané so smiechom), tri bodky.
Ďakujem pekne.