9. schôdza

Tak... (povedané so smiechom), neviem, že či mám teda pokračovať v téme, lebo ja sa tu naozaj rozrozprávam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Kľudne môžte. Máte teraz tých päť minút ešte vašich.

Milanová, Natália, ministerka kultúry SR
... budete ma musieť nechať, nechať vyniesť, ale tak ja, ak môžem, tak nadviažem ešte možno, čo by sme, čo vidíme ako možný zdroj zafinancovania záchrany nášho kultúrneho dedičstva, to sú práve peniaze v novom programovacom období 2021 - 2027, na čom intenzívne pracujeme, a budeme sa veľmi snažiť o to, aby z tej prioritnej osi naozaj bolo vyčlenených. No takto, keď si to zobereme, že o koľko ideme bojovať, stále to bude veľmi málo, ale vyvinieme maximálne úsilie, aby sme tie peniaze tu mali a boli určené na pamiatky.
Čo musím povedať, aj vy ste teraz spomenuli Ľubovniansky hrad. My máme viacero dobrých príkladov praxe, ktoré fungujú, máme však problém so štátnymi pamiatkami, ktoré, žiaľ, nemôžu žiadať z dotačného programu nášho a veľmi ťažko sa uchádzajú vlastne o akékoľvek iné peniaze, a to je práve to, že keď idete okolo tej pamiatky, ktorá je v štátnych rukách, tak si poviete v tom prípade, že, ejha, ale tu je ten štát naozaj zlý vlastník a tu sa to usvedčuje absolútne očividne a viac-menej to platí na čo najväčšom počte tých pamiatok. Tak my sa momentálne musíme zaoberať aj, aj tým, aby sme dokázali pomôcť presne tu štátnym pamiatkam, ktoré doteraz naozaj boli vlastne eliminované zo všetkých tých dotačných schém, ktoré sú momentálne k dispozícii.
Z Ľubovnianskeho hradu sa teším, rovnako sa teším aj z viacerých hradov, teším sa z hradov, ktorým sa venujú občianske združenia, ktorí urobia v tom nadšení a v tom zápale kopec práce, ktorú je naozaj vidieť. Oceňujú to návštevníci, oceňujú to regióny, v ktorých tie hrady sú, a to je to, čo si my musíme povedať, že my to nerobíme len preto, aby sme tam tie peniaze investovali, my to robíme preto, aby sa nám tá investícia niekoľkonásobne vrátila, a teraz sa nebavíme len o tom historickom pohľade, že si zachovávame ten svoj klenot, to naše bohatstvo, to dedičstvo, ale my zároveň pozdvihujeme región, my dávame ľuďom prácu, to je celý jeden obrovský komplex problematík, ktorý... Tri bodky. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otázka je trošku nejasná, preto sa pokúsim do toho vniesť pojmy, ktoré, ktoré budú zreteľnejšie.
Ministerstvo, samozrejme, má v gescii správu chránených území, čiže v tomto zmysle by som mohol vašu otázku akoby odbiť, pretože sa pýtate na vec, ktorá odjakživa takto stojí. Ministerstvo má v gescii správu chránených území aj národných parkov.
Predsa ale pár slov k tomu, lebo myslím, že máte na mysli skôr pozemky. Správu na tých pozemkoch ministerstvo vykonáva, pozemky sú v rôznych vlastníckych vzťahoch. Veľkú časť tých pozemkov vlastní ale štát a to sú najmä Štátne lesy z rezortu pôdohospodárstva. Nemalú časť vlastnia súkromné osoby alebo urbárne spoločenstvá, v našich národných parkoch to tvorí približne jednu polovicu. To je veľmi veľa, samozrejme, najmä ak si uvedomíme, že napríklad bývalá vláda položila veľmi ambiciózny cieľ, aby sa v národných parkoch vyhradilo práve 50 %, ešte raz pripomeniem, 50 % vlastnia privátne osoby a urbariáty, aby sa vyčlenilo 50 % ako bezzásahová zóna. Čiže tento veľmi náročný plán ja rešpektujem a som plne presvedčený, že jeho vízia je správna, na druhej strane tie čísla, tak ako som vám ich povedal, pán poslanec, hovoria jasnou rečou, je to mimoriadne ťažká úloha. Česká republika venovala celú dekádu tomu, aby kus po kuse po prebehnutých reštitúciách upravila vlastnícke pomery v štátnych lesoch tak, v Národných parkoch tak, aby 100 % územia národných parkov nielen spravovala, ale riadil a vlastnil štát. Je tam taká potom zvýšená autonómia, výrazne zvýšená autonómia národných parkov, ktoré mnohé, mnohé veci správy toho územia prevzali do vlastných rúk.
U nás je to taká delená správa, preto je to vlastníctvo, doteraz sa nezjednotilo. Delená správa napríklad v takom TANAP-e, čo je teda náš najznámejší a iste aj medzinárodne najnavštevovanejší a najviditeľnejší národný park, obsahuje ešte aj Štátne lesy TANAP-u, potom obsahuje súkromných vlastníkov, obsahuje samotný TANAP, no a potom sú tam obce, je tam riadenie, samozrejme, obce Vysoké Tatry, čiže vidíme, že keď napríklad sa človek začne zaujímať o to, ako by mohlo a malo vyzerať Štrbské Pleso, tak narážame na celý, celý balík problémov s tým, že kto vlastne má akú kompetenciu.
Nám sa zdá, mnohým, že tam by mala naozaj bez akýchkoľvek otáznikov dominovať ochrana prírody a ochrany aj toho skvostu, akým Štrbské pleso je, samozrejme, sú developeri a podnikatelia, ktorí by z toho najradšej urobili lunapark. Ja sa ako minister v rámci svojich nie veľkých kompetencií voči takýmto rozhodnutiam snažím aj v tomto prípade konať, ale hoci máme správu chránených území v gescii, teda ešte raz sa vraciam k otázke, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, napriek tomu je, sú tie vzťahy a riadenie týchto území veľmi komplikované.
Mojím zámerom, na záver by som si dovolil, nechcem naťahovať čas samoúčelne, na záver by som si dovolil povedať, že mojím zámerom, hoci my sme ten plán o 50 % zábere bezzásahových území v národných parkoch nevytyčovali, možno aj zato žiadne predošlé vlády nevytyčovali, lebo si boli vedomé tejto roztrieštenosti majetkových vzťahov, som odhodlaný túto víziu napĺňať a verejne aj všetkými nástrojmi, ktoré ministerstvo má, sa zasadzujem za to, aby aj v spolupráci s ostatnými ministerstvami na prvom mieste, samozrejme, s ministerstvom pôdohospodárstva a jeho správou voči Štátny lesom, aby sme dosiahli, že národné parky budú naozaj mať zdravé jadrá bezzásahového lesa.

Ďakujem. Pán minister, správne ste to odhadol, mal som na mysli správu pozemkov, nie správu chránených území.
Chcem sa opýtať ešte, samozrejme, že je vlastníctvo štátne a neštátne, a čo sa týka toho štátneho vlastníctva, či idete podniknúť nejaké kroky, lebo tam v podstate pri štátnych pozemkoch rozhodujete vy, či idete podniknúť nejaké kroky, pretože v médiách to prebehlo, hej, že to pôjde pod váš rezort a odhad času, že v akom časovom horizonte si myslíte, že by to bolo možné, aby správa štátnych pozemkov z ministerstva pôdohospodárstva, čo sa týka hlavne lesných pozemkov, by prešla pod správu ministerstva životného prostredia.

Ďakujem za doplňujúcu otázku. No je to závažný plán. Minister pôdohospodárstva deklaruje naďalej túto víziu, on sám robí opatrenia v Štátnych lesoch, ktoré si predsavzal na ozdravenie vzťahov a na zlepšenie kondície slovenských lesov, a, samozrejme, toto prevedenie na prvom mieste práve v národných parkoch určite chceme zrealizovať. Ale ako som už zdôraznil, aj po prevedení všetkých pozemkov Štátnych lesov pod ministerstvo životného prostredia ostáva ten veľmi ťaživý, ťaživé dedičstvo minulosti, že sa totiž reštituovalo aj v národných parkoch, ľuďom sa nevyplatili odmeny, alebo teda ich, ich majetkové nároky. Vzniká tam fatálna kolízia záujmov, pretože tí majitelia chcú ťažiť, štátna ochrana chce chrániť. Ako viete, sme v infringemente napríklad kvôli ochrane, ochrane hniezdiť hlucháňa a tam vidíme, že kam tieto nevyjasnené záujmy alebo nedohodnuté záujmy viedli a vedú.
Trvá to už desiatky rokov, ja chcem veriť, že aj vďaka dobrej spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a s pánom ministrom Mičovským my s touto, fatálnym konfliktom ochranári verzus lesníci pohneme a naozaj urobíme opatrenia, aby víťazom bola slovenská príroda.

Vážená pani poslankyňa, stavba diaľnice D1 Beharovce - Branisko, druhý profil, je jediný úsek v polovičnom profile na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Košicami. Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti pripravuje na stavbu diaľnice D1 Beharovce - Branisko, druhý profil, súťažné podklady na verejné obstarávanie na výber spracovateľov dokumentácie na územné rozhodnutie, dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku. Predpokladaný termín vypracovania dokumentácie na územné rozhodnutie v zmysle podkladov od investora v druhom štvrťroku 2022. Skutočný termín realizácie stavby diaľnica D1 Beharovce - Branisko, druhý profil, bude stanovený na základe postupu prípravy projektovej dokumentácie, vydania potrebných právoplatných rozhodnutí a povolení, potvrdenie ekonomickej efektívnosti investície a tiež po zohľadnení možností zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na prípravu a výstavbu. Vzhľadom na aktuálny stav prípravy sa predpokladá najskorší možný termín začatia výstavby druhého profilu v roku 2000, teda druhého profilu tunelu Branisko v roku 2025.
Zároveň dodávame, že ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky spolu s ministerstvom financií a jeho Útvarom hodnoty za peniaze pripravuje zoznam investičných priorít, ktoré bude kľúčovým a záväzným dokumentom pre plánovanie a výstavbu cestných, železničných a diaľničných úsekov. Na základe tohoto zoznamu aj s časovým a finančným harmonogramom budeme na ministerstve dopravy a výstavby Slovenskej republiky pokračovať v realizácii projektov. Výber strategických priorít začína definíciou cieľov, od ktorých sa odvíja ďalšie hodnotenie projektov. Identifikované potrebné a návratné projekty majú byť zoradené podľa dopravnej potreby, pomeru prínosov a nákladov a súladu so strategickými cieľmi. Projekty, ktoré riešia kritickú dopravnú situáciu, či už z hľadiska intenzít dopravy, strategického významu alebo technického stavu danej cesty, s najvyššou spoločenskou návratnosťou a najväčším prínosom k naplneniu strategických cieľov by mali byť realizované ako prvé. Pokiaľ sú pripravené, samozrejme dokumenty, alebo by sa mali aspoň pripravovať s najvyššou prioritou, aby sa do realizácie dostali čo najskôr.
Na zoznam priorít bude nadväzovať harmonogram, ktorý slúži na plánovanie, monitorovanie a verejné odpočtovanie prípravy projektov. Ten proces konzultácie alebo prípravy toho rebríčka priorít, že v akom, v akom nejakom, v akom poradí by sa mali tie investície robiť, ministerstvo dopravy s Útvarom hodnoty za peniaze už aktívne na tom pracujú, čiže ja nedokážem predpokladať úplný konečný termín, ale predpokladám, že niekedy začiatkom jesene by to mohlo byť zrejmé, a podľa toho, že kde ten druhý profil tunelu Branisko bude, sa bude dať aj odhadovať, že, že v akej rýchlosti alebo v akom časovom rámci možno o tom reálne uvažovať, že kedy by mohol byť tento druhý profil dokončený.

Ďakujem, pán minister, tak my sme už takí špecialisti asi na diaľ..., na diaľnice (povedané so smiechom) aj na úseky ciest, lebo vždy, keď položím takúto otázku, odpovedáte vy, ale v konečnom dôsledku teším sa, že tak rok 2025, no máme teraz 25 rokov, ale určite tá príprava je veľmi náročná. V konečnom dôsledku možno aj tam by trebalo a ja verím, že, máme tu aj pána podpredsedu vlády pre legislatívu, a že stavebný zákon bude myslieť na to, aby nejakým spôsobom tie kroky urýchlil, a určite počúvame stále tunel Branisko, je tam, keď je nejaká havária, je tam vlastne problém, takže, že..., tak sa teším, že je vlastne prioritou, a ak sa dostane do tých, do toho zoznamu tých projektov a bude prioritou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pekný deň želám.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak pri tejto téme sa už nebudem až tak rozohňovať, aj keď je pravda, že je to veľmi pálčivá téma, trápi celú spoločnosť, trápi kultúrnu obec, zamestnancov, zamestnankyne v kultúre, takže je vysoko aktuálna, a veľmi za ňu ďakujem, aj keď je tam zahrnutých opäť viacero takých drobných segmentov, tak priznám sa, že ani som nevedela, že kde začať, lebo aj tu sa práve spomína, že mnohé pamiatky prišli o hromadné návštevy škôl, klubov, tak ja, ak môžem, začala by som práve tam, že práve našťastie tie pamiatky tým, že sú v exteriéroch, tak tam tá dostupnosť bola otvorená pomerne rýchlo, samozrejme, výpadok príjmov je tam evidentný, my so všetkými výpadkami príjmov, ktoré, s ktorými pracujeme v rámci našich inštitúcií, máme vyčíslené a momentálne prebiehajú rokovania na úrovni ministerstva kultúry a ministerstva financií a diskutujeme a debatujeme o tom, že naozaj koľko bude možné a ochotné aj ministerstvo dať, a suma, ktorá zabezpečí, aby naše inštitúcie vedeli v podstate v pohode fungovať ďalej, ale to je vec, o ktorej sa teraz rozprávame, týkajúca sa tzv. zriaďovanej kultúry a spadajúcej iba pod gesciu ministerstva kultúry.
Avšak my to tu máme ešte veľmi veľa inštitúcií, ktoré spadajú pod samosprávy, VÚC-ky, a tam, vieme, že tá situácia momentálne je taktiež veľmi neradostná nešťastná, lebo veď samosprávy aj kraje v niektorých prípadoch tie dotácie škrtajú, v niektorých ich znižujú a sami počítajú s tým, že tie rozpočty budú okresané v tom najbližšom období.
Tuto ešte tie dáta celkove z celého Slovenska sa spracúvajú, lebo dáta sú jednou z vecí, s ktorými malo ministerstvo problém, a v podstate sa začali zhromažďovať až s nástupom pandémie, ale musím povedať na druhej strane, že na základe aj toho rýchleho priebehu celého koronavírusu my sme o to rýchlejšie tie dáta vedeli prostredníctvom nášho Inštitútu kultúrnej politiky, ale aj iných nezávislých inštitúcií zosumarizovať a dnes už aspoň vieme identifikovať oveľa lepšie, a nielen pracovníkov a pracovníčky v kultúre a možno výpadky ich príjmov, ale naozaj celkovo aj celú tú situáciu v rámci či už samospráv, alebo VÚC-iek v zriaďovanej, nezriaďovanej kultúre.
Čo sa týka tých samotných opatrení, ktoré sme urobili, my už sme ich tlmočili niekoľkokrát, ale úplne nemám problém ich zopakovať ešte raz. Veľmi dôležité je povedať, čo možno zaniká, že samotné ministerstvo ako rezort nemá príliš veľký tvorivý potenciál na to, aby, a hlavne finančný potenciál na to, aby vedelo akýmkoľvek spôsobom zabezpečiť ľudí pracujúcich v kultúre. Naše financie sú viazané v dotačných schémach, ale máme tu, musím povedať z môjho pohľadu, vďaka Bohu za to, že ich máme, naše verejnoprávne fondy, Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond, Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
A teraz by som vyzdvihla najmä Fond na podporu umenia, ktorý pracuje ročne s rozpočtom cca tých 20 mil. eur. A musím povedať, že veľmi dobre zareagoval na krízovú situáciu, veľmi dobre prispôsobil existujúce výzvy, vykreoval nové výzvy, ktoré zareagovali na to, čo sa deje, na to, že akcie sa nemôžu konať vonku, ale môžu sa presunúť do online priestoru, navýšil alokácie v jednotlivých podprogramoch podľa požiadaviek, ktoré vychádzali vlastne z vnútra tej kultúrnej obce, plus vypísal jednu mimoriadnu výzvu v celkovej sume, ak sa nemýlim, 1,2 alebo 1,4 mil. eur, ktorá bola priamo vlastne zameraná na dopady koronavírusu na kultúrnu sféru.
Takže tieto všetky veci spustené boli. My sme na ministerstve nestopli ani jeden náš dotačný program. Všetky bežali. Dokázali sme spustiť ešte program na obnovu hradu s nezamestnanými. To bola dôležitá vec, lebo to bolo ešte práve v čase, kedy sme nevedeli, ako budeme môcť otvárať naše kultúrne inštitúcie, ale na tých hradoch sa už pracovať mohlo. Tak to som veľmi vďačná pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, že, že naozaj to dovolil v podstate spustiť. Teraz máme spustený program pre kultúru znevýhodnených skupín. Takže všetko beží. Všetko sa hodnotí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Plánuje ministerstvo prispieť týmto inštitúciám nejakou finančnou čiastkou, lebo vstupné je veľmi nízke, pretože chceme spraviť tú kultúru dostupnú všetkým, že či tam je možná nejaká kompenzácia ako toho vstupného, ktoré, ktoré vlastne nedokázali v priebehu vlastne COVID-u nejakým spôsobom dostať?

Ja si dovolím odpovedať za naše... (Hovorené súbežne s predsedajúcim a so smiechom.) Ja si dovolím odpovedať za naše zriaďované inštitúcie, áno, tam tie výpadky vyčíslené máme a tam tá kompenzácia bude.
Ďakujem veľmi pekne za otázku.