9. schôdza

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Obdržal som jednu písomnú prihlášku, pani poslankyni Vaľovej, ale nevidím ju v sále, preto stráca poradie. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako jediná je prihlásená pani poslankyňa Hatráková.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcela v prvom rade veľmi pekne poďakovať za tie pozmeňujúce návrhy, ktorými sa trochu podarilo odstrániť moje obavy z..., ktoré som vyslovila k protiústavnosti kvóra, ale dovolím si ešte pár slov k dôvodu odvolania, a teda práve k tej citlivej formulácii, že komisár nie je nezávislý.
Tu, žiaľ, ani tie pozmeňovacie návrhy moje obavy nerozplynuli, pretože stále sa mi javí byť, že navrhovaný dôvod na odvolanie komisára je vágny, a ako sme počuli včera v rozprave, aj ľahko zneužiteľný. Celkom určite je v rozpore s tzv. Parížskymi princípmi. Nemožno zabúdať, že je to práve Národná rada Slovenskej republiky, ktorá komisára volí a v minulosti posudzovala jeho predpoklady, osobnostné, morálne alebo odborné, preto navrhovaný dôvod možno považovať za právne veľmi široký, vágny a vyvolávajúci právnu neistotu, nakoľko komisára schvaľuje a odvoláva na návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva parlament, ktorý pri jeho voľbe posudzuje všetky tieto atribúty, ktoré sú nevyhnutné na výkon jeho funkcie a za komisára vyberie len toho – tak by to malo byť –, ktorý tieto podmienky spĺňa. Obe dnes, obe dnes úradujúce komisárky volila táto Národná rada a tak to bude aj v budúcnosti. A preto pojem nezávislosť a nestrannosť, ktorý pozná vládny návrh, ale i pozmeňujúce návrhy, nie je merateľný v právnej úprave činnosti komisárov. Nestrannosť poznajú normy súdnictva a sudcovskej nezávislosti. To však platí len v kontexte, keď účastník konania môže dať námietku, a o tejto rozhodnú iní sudcovia. Neviem, či to majú byť práve poslanci Národnej rady, ktorí budú tými sudcami a budú detailne skúmať spisy zo života osôb zdravotne postihnutých alebo spisy detí. Neviem, či je našou úlohou venovať sa konkrétnym prípadom. A ak to robiť nebudeme, tak ťažko tú nezávislosť budeme vedieť posúdiť. My nemáme byť odvolacou inštitúciou nad komisárkami.
A ja som z tej rozpravy nadobudla dojem, že dnes prejednávaný návrh by mal byť o tom alebo je o tom, že všetci cítime, že nám tu v tejto krajine zlyháva poručnícke súdnictvo, že zlyháva sociálnoprávna ochrana detí, že zlyháva poskytova..., že zlyhávajú poskytovatelia zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Ale my si fakt myslíme, že za tento stav sú zodpovedné komisárky? Za tento stav je zodpovedný štát a štátne orgány a práve nad nimi tie komisárky vykonávajú kontrolu. A to znovu opakujem, že v žiadnom prípade to nemá byť argumentácia pre zachovanie pani Viery Tomanovej v jej úrade.
Včerajšia rozprava ukázala, že predkladatelia, alebo teda prívrženci tohto zákona, tohto návrhu argumentujú hlavne tým, že musíme zastaviť, urgentne zastaviť flagrantné porušovanie práv detí.
Ale, kolegovia, bolo by dobré si uvedomiť, že to dieťa, ktoré sa, alebo teda ten prípad, ktorý sa dostane na stôl pani komisárky, je prípadom dieťaťa, ktorého práva porušili v prvom rade jeho rodičia na začiatku, následne to podporí advokát, ktorý podporí toho rodiča, ktorý porušuje práva, v jeho správaní sa. Ďalším v rade je nečinný kolízny opatrovník. A toto celé často v horizonte mesiacov alebo rokov podporí súd. Tí všetci porušujú práva detí na Slovensku. Komisár je posledný v rade v tomto zmysle. Myslím, že plačeme na nesprávnom hrobe.
Preto sa z tohto miesta prihováram, poďme sa venovať skutočnej príčine porušovania práv detí na Slovensku. Nevylievajme si tu frustráciu a zlosť na nesprávnej adrese. Venujme sa teda procesom sociálnoprávnej ochrany, modelu poručenských konaní a podporujme multidisciplinárny systém a komunikáciu v tejto problematike.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, iba aby bolo v zápise. Viem, že pani poslankyňa Hatráková to takto nemyslela, ale aby to bolo jasné prípadne aj ľuďom, ktorých táto problematika zaujíma, keď sa bavíme o nestrannosti a nezávislosti činnosti komisára, nehovoríme o jeho politickej príslušnosti alebo o tom, že či má také alebo onaké názory. Hovoríme o tom, či nestranne a nezávisle koná vo svojom úrade a či náhodou sa nemôže stať, alebo nemohlo stať, a to je to, to je ten hlavný problém, že, že jednoducho pri preskúmavaní práv toho dieťaťa uprednostňuje niektorú zo strán sporu. Iba pre zápis to hovorím, aby bolo jasné, že tu sa nebavíme o politickej nezávislosti, tu sa bavíme o nezávislosti a nestrannosti pri posudzovaní tých jednotlivých prípadov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pýtam sa pani spravodajkyni, či chce zaujať stanovisko. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o ňom budeme o 17.00 hod. Ďakujem veľmi pekne, pán minister, ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý tiež prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 175, výsledky rokovania výborov sú v tlači 175a.
Poprosím teraz pána ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andreja Doležala, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 175.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol vládny návrh zákona v druhom čítaní, ktorý, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351 o elektronických komunikáciách, resp. sa mení a dopĺňa zákon č. 355 o ochrane a podpory, o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Návrh tohto zákona, tak ako to bolo v prvom čítaní, skúsim predstaviť tak, že sa má týkať tých, ktorí sú nezodpovední. To znamená, chceme, aby Úrad verejného zdravotníctva disponoval nástrojom práve pre tých nezodpovedných občanov, ktorí neplnia nariadenia a povinnosti vyplývajúce z ustanovení alebo z Úradu verejného zdravotníctva. Vo všeobecnosti platí, ak dnes príde občan z tzv. červenej krajiny alebo z krajiny, kde je vysoké nebezpečenstvo šírenia tejto nákazy, akejkoľvek nákazy, tak má povinnosť po návrate na Slovensku bezodkladne sa zaregistrovať na Úrade verejného zdravotníctva, či už telefonicky, alebo elektronicky, alebo osobne. Ak tak nespraví a neplní nariadenia Úradu verejného zdravotníctva, momentálne úrad na to nemá páky. Nemá ako zistiť, kto tieto nariadenia nedodržuje. Preto pripravujeme, preto navrhujeme tento vládny návrh zákona, ktorý práve hovorí o tom, že Úrad verejného zdravotníctva môže požiadať podnik o súčinnosť, a podnik v tomto duchu alebo v tomto kontexte podnikom je telekomunikačný operátor, má Úradu verejného zdravotníctva najneskôr do 24 hodín poskytnúť údaje o telefónnych číslach, ktoré boli za žiadanú dobu v tejto nebezpečnej červenej, v jednej z nebezpečných, tzv. červených krajín. Úrad verejného zdravotníctva tak nikdy nedostane konkrétnu informáciu, ktorá by, ktorá by predstavovala osobný údaj, Úrad verejného zdravotnícka, verejného zdravotníctva zistí alebo získa len telefónne číslo a tým aj informáciu o tom, že toto telefónne číslo bolo v červenej krajine. Nevie o tom, v ktorej červenej krajine, nevie presne, kedy tam bol, kedy sa vrátil a podobne. Úrad verejného zdravotníctva následne tieto telefónne čísla porovná s tými telefónnymi číslami, ktoré boli v rámci registrácie na ÚVZ-ku zadané, a porovnaním získa zoznam telefónnych čísel tých nezodpovedných občanov, ktorí si tú povinnosť registrácie nesplnili. Následne ich Úrad verejného zdravotníctva bude kontaktovať, bude ich požadovať o súčinnosť. V prípade, ak o túto súčinnosť, a v prípade, ak sa nedovolajú alebo túto súčinnosť od občanov nezískajú, Úrad verejného zdravotníctva môže práve na základe bodu č. 2 v čl. č. 1 predkladaného ná..., predkladaného zákona, môže spracovať a uchovávať údaje získané od podniku podľa toho zákona, ale iba na účely plnenia svojich povinností, resp. iba počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu. Úrad verejného zdravotníctva postupuje v zmysle priestupkového poriadku, to znamená, vie udeliť sankciu alebo pokutu v prípade, že niekto nedodržuje pravidlá a povinnosti, ktoré stanovil Úrad verejného zdravotníctva.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z vý..., z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Ľubošovi Krajčírovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, pod..., ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 175) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 210 zo 14. júla 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru zdravotníctvo.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Benčík, ktorý nie členom žiadneho z výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámil gestorskému výboru, výboru v určenej lehote stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť, Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor uznes. č. 74 z 15. júla 2020, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 46 z 15. júla 2020 a výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 35 z 15. júla 2020.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča hlasovať o tomto bode s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadre..., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave v tomto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárskej záležitosti č. 47 z 15. júla 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako jediný v rozprave, pán poslanec Susko, ktorému týmto dávam slovo, nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo hovoril pán minister z hľadiska toho, že aké údaje sa budú spracúvať výlučne Úradom verejného zdravotníctva, je síce pekné, ale tak ako je nadefinovaný text tohoto návrhu zákona, to s tým nekorešponduje a podľa môjho názoru upravuje ďaleko širší rozsah údajov, ktoré Úrad verejného zdravotníctva na základe takto formulovaného textu môže spracúvať. Ide najmä o čl. 2 tohto návrhu zákona, ktorý rozširuje resp. definuje, kto je iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, a to teda aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý takéto údaje môže spracovať, uchovávať na plnenie svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.
No a keď sa pozrieme, načo tento ods. 6 § 55 odkazuje, tak odkazuje na ods. 5, ktorý hovorí, že každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uložením v kon..., uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania, pričom povinnosť získanie súhlasu sa nevzťahuje na orgány činných v trestnom konaní, ďalej Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu stanovenom osobitným predpisom, to je odkaz na ustanovenia o e-karanténe a iný orgán štátu. Čiže tu sa znova vraciame späť, že Úrad verejného zdravotníctva vie v tomto ustanovení definovaný priamo, že sa na neho nevzťahuje táto povinnosť získavať súhlas v súvislosti s e-karanténou, ale ešte je definovaný v ods. 6 podľa tohto návrhu zákona aj ako iný orgán štátu, ktorý je oprávnený získavať prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa bez súhlasu užívateľa. Čiže to sú to akékoľvek informácie ukladané v koncovom zariadení užívateľa, čiže napríklad v mobilnom telefóne alebo v počítači alebo v inom takom zariadení.
Keď sme sa dnes ráno na výbore ústavnoprávnom pýtal pána ministra, že prečo je tam toto ustanovenie a čo to ustanovenie, aký má účel a zmysel, tak pani mini..., pán minister ani, ani pani kolegyňa šéfka právneho odboru na to v zásade nevedeli jednoznačne odpovedať a stále argumentovali len tým, že sa budú zbierať len telefónne čísla. No na základe tohto ustanovenia však tá kompetencia Úradu verejného zdravotníctva je ďaleko, ďaleko širšia.
Takisto pokiaľ sa, pokiaľ sa jedná o lokalizačné údaje. Zákon o elektronických komunikáciách jednoznačne lokalizačné údaje definuje ako predmet telekomunikačného tajomstva a spracúvať ich možno len so súhlasom dotknutej osoby, resp. ak tak podnik to potrebuje na plnenie svojich služieb. Nespochybňujeme, že ten bod 1 tohto návrhu zákona, kedy telekomunikačný operátor tieto údaje potrebuje na to, aby pri prechode hraníc vedel poslať esemesku svojim užívateľom, je v poriadku. Na druhej strane ako sledovanie, sledovanie osôb na základe takejto lokalizácie a poskytovanie týchto informácií Úradu verejného zdravotníctva, k čomu bude musieť dôjsť, pretože ak Úrad verejného zdravotníctva má sankcionovať niekoho za to, že si nesplnil svoju povinnosť, keď prekročil hranice späť na..., do Slovenskej republiky, tak bude musieť mať túto in..., informáciu a bude musieť mať aj spersonalizovanie telefónneho čísla s lokalizačným údajom a s údajom identifikácie užívateľa telekomunikačnej služby, teda SIM karty, čo nemusí byť konkrétne tá osoba, ešte navyše ktorá prekročila hranice, pretože máme mobilné telefóny, ktoré sú, ktoré sú písané na firmy, kde zamestnanci môžu cestovať. Čiže bude to predmetom ďalšieho dokazovania, čiže bude sa musieť táto, táto vec ďalej šetriť a bude sa musieť personalizovať. Čiže nejde len o samotné telefónne čísla, čiže preto hovoríme o tom, že tento, tento zákon opäť umožňuje Úradu verejného zdravotníctva sledovať pohyb ľudí a je takisto v rozpore s tým, čo už judikoval Ústavný súd v predchádzajúcej, predchádzajúcom rozhodnutí o predbežnom pozastavení, pozastavení účinnosti predbežného návrhu zákona, ktorý sme tu mali, kde hovoril, že takéto informácie v prvom rade musia byť oznámené dotknutej osobe, že sa takéto niečo bude zbierať o nich, a po druhé musí, musia byť zabezpečené, náležite zabezpečená ochrana a bezpečnosť takto spracovaných a uchovávaných informácií, čo všeobecnou formuláciou, ktorá tu je navrhnutá, že je to len za účelom ochrany verejného zdravia, je aj podľa názoru Ústavného súdu nedostatočná.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré tento návrh zákona v žiadnom prípade nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.