9. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložené dva návrhy zákonov, jeden sa týka novely Ústavy Slovenskej republiky a jeden sa týka novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme predložili za poslanecký klub Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.
Cieľom týchto návrhov je znížiť počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 a tým zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu.
A, samozrejme, účinnosť zákona je od nového volebného obdobia. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Petre Hajšelovej, aby Národnej rade podala informáciu k uvedeným návrhom, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k tlači 141 a k tlači 142.
Oba návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tlač 141 návrhu ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 14. septembra 2020.
Predseda Národnej rady taktiež navrhol, aby tlač 142 návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 11. septembra 2020 a gestorský výbor do 14. septembra 2020. Zo znenia oboch návrhoch je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tlač 141 návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní, ďalej odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že aj tlač 142 návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň, aby oba návrhy pridelil výborom vrátane určenie gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja otváram všeobecnú rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán navrhovateľ Rastislav Schlosár, máte slovo.
A, pardon, ospravedlňujem sa, pán poslanec, poznám vás, ale som si to zle poznačil..

Nič sa nestalo. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ešte raz panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som pár slovami, pár minútami odôvodnil tento návrh novely dvoch zákonov.
Slovensko nepotrebuje 150 poslancov. Slovensko je malá krajina, niečo vyše 5 mil. obyvateľov a 150 poslancov je slušný počet. Sú tam náklady na ich mzdy, kancelárie asistentov, všeobecnú prevádzku, preto si myslím, že by sme ušetrili niekoľko miliónov eur ročne, čo nie je úplne zanedbateľná finančná čiastka. Toľkoto k návrhu na zníženie počtu poslancov NR SR, ktorý predkladám a o ktorom veľmi dúfam, že si ho, ctení páni poslanci, osvojíte.
Priatelia, toto boli slová Richarda Sulíka spred zhruba desiatich rokov, kedy tiež strana Sloboda a Solidarita predkladala podobný návrh zákona na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100. Dnes je SaS-ka vládnou stranou a ja verím, že zostane táto strana konzistentná a osvojí si tento návrh za svoj a bude hlasovať za jeho podporu. V minulosti bola tiež zorganizovaná, zorganizované referendum, kedy sa 926-tisíc ľudí vyjadrilo za zníženie počtu poslancov, a vtedy tiež bolo pánom dnešným ministrom hospodárstva vyjadrené, že poslanci ignorujú vôľu jedného milióna voličov o zníženie počtu poslancov.
Priatelia, je načase, aby ste túto vôľu pretavili do novely ústavy, novely zákona, aby sme konečne zefektívnili prácu najvyššieho zákonodarného zboru. V zmysle zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky má každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky na plat, ktorý je vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Pri znížení počtu poslancov o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy by sa znížili náklady štátu na platy o zhruba 13,7 mil. eur. Ďalej majú ná..., ďalej majú nárok na diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca, tzv. paušálne náhrady. Pri znížení počtu poslancov o 50 pri súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na paušálne náhrady poslancov za jedno volebné obdobie v rozmedzí od 5,5 do 7 mil. eur. Ďalej majú návrh..., nárok na asistenta a kanceláriu, pričom odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku sú vo výške 2,7-násobku priemernej mzdy. Pri znížení počtu poslancov o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na odmenu asistentov a ich poslanecké kancelárie za jedno volebné obdobie o 7 mil. eur. Celková úspora na platoch, paušálnych náhradách, odmenách asistentov a poslaneckých kanceláriách predstavuje za jedno štvorročné volebné obdobie sumu minimálne 25,5 mil. eur, môže však presiahnuť sumu až 26 mil. Zníženie počtu poslancov na 100 sa môže odraziť aj na znížení počtu zamestnancov, ako aj na znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, náklady na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, nákladov na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, nákladov na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady, čo by prinieslo ďalšie úspory finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu.
Pri znížení počtu poslancov o 50, to znamená o jednu tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie aj efektívnejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov prihlásených do rozpravy a s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj na výboroch Národnej rady. Sto poslancov je absolútny dostatočný počet na to, aby Národná rada Slovenskej republiky plnila svoju ústavnú funkciu.
V Ústave Slovenskej republiky máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady však jasne ukazujú, že jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na toto je zrejmé, že v zásade nezáleží, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše mnohí poslanci sa do práce Národnej rady zapájajú len v minimálnej miere, čo dokazuje ich nízky počet vystúpení v rozprave, počet podaných návrhov zákonov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
V súčasnosti pripadá na jedného poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky okolo 36-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky. Komparáciou parlamentných systémov v iných členských štátoch Európskej únie bolo zistené, že 12 štátov má väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu, ako má Slovenská republika. Dokonca aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále šesť štátov v rámci Európy s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu. Len pre ilustráciu, napr. v Nemeckej spolkovej republike pripadá na jedného poslanca 116-tisíc obyvateľov, Španielsko: 75-tisíc, Holandsko: 75-tisíc, Francúzska republika: 72 -tisíc a tak ďalej, Česká republika napr. 37-tisíc, Slovenská republika 36-tisíc.
Z uvedeného je zrejmé, že vyšší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu, ako je v súčasnosti v Slovenskej republike, nie je ničím výnimočným a funguje v mnohých členských krajinách Európskej únie bez akýchkoľvek problémov. Predložený návrh zákona má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás preto požiadať, aby ste o 17. 00 hod. predložený návrh zákona posunuli do druhého čítania, aby sme mohli spolu rokovať o prípadných zmenách, ak by ste nesúhlasili s číslom sto a mali by ste možno nejaké iné návrhy väčšie, možno menšie. Budeme sa môcť o tom rozprávať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, keď ste boli sám v rozprave, nechcete zaujať stanovisko k rozprave. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariána Saloňa, Petra Šucu a Jaroslava Bašku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 149, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 138.
Dávam slovo poslancovi Mariánovi Saloňovi, aby návrh zákona uviedol, pán poslanec, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Saloňa, Petra Šucu a Jaroslava Bašku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 149.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona v mene poslancov Národnej rady Mariána Saloňa, Petra Šucu a Jaroslava Bašku, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom na predloženie tohto navrhovaného zákona je opätovné zavedenie tzv. zbraňovej amnestie, v dôsledku ktorej zaniká trestná činnosť nedovoleného ozbrojovania osobám, ktoré bez povolenia držia vymedzené strelné zbrane alebo strelivo do tých zbraní a v zákonom ustanovenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajnému zboru.
Táto navrhovaná zmena zákona vlastne umožňuje zánik trestnosti činu nedovoleného ozbrojovania od 1. novembra 2020 do 30. apríla 2021 a má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň kategórie A, kategórie B a kategórie C alebo strelivo do týchto zbraní definovaných kategórií ktorémukoľvek útvaru polície, ktorú osoba prechováva bez povolenia.
Cieľom navrhovanej zmeny zákona je zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva a tým zníženie rizika, že sa týmito strelnými zbraňami bude páchať trestná činnosť, ako aj prípadná identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.
Predložený návrh vychádza zo skúseností z predchádzajúcich zbraňových amnestií. Tu si dovolím pár čísel.
Prvá zbraňová in..., prvá zbraňová amnestia, ktorá bola od 14. apríla 2005 do 14. apríla 2006, čiže trvala 12 mesiacov, bolo odovzdaných 3 463 kusov zbraní. Pri tejto prvej zbraňovej amnestii neboli, sa nevzťahovala táto zbraňová amnestia aj na strelivo, čiže len na zbrane.
Druhá zbraňová amnestia, ktorá bola od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010, tam sa tá tendencia zvýšila. Bolo vyzbieraných odovzdaných 4 367 kusov zbraní a 45 684 kusov streliva.
A tretia zbraňová amnestia, ktorá vlastne bola posledná, bola od 1. decembra 2014 do 31. mája 2015, kde bolo odovzdaných počas tejto amnestie 3 035 kusov zbraní a 36 326 kusov streliva.
Čiže počas týchto troch zbraňových amnestií sa odovzdalo 10 865 kusov zbraní a 82 010 kusov streliva.
Táto navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj so všetkými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšený nárok na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Predkladaný návrh zákona nezakladá nároky na pracovné sily ani na organizačné zabezpečenie.
Dovoľte mi ešte jeden taký postreh. Tieto jednotlivé zbraňové amnestie boli vždy vnímané ako čisto odborná téma, čo vlastne aj deklarujú jednotlivé hlasovania. Ja som si spravil taký prierez tých hlasovaní. V roku 2005 to bol ako opozičný návrh, kde z prítomných 128 poslancov bolo 123 za, 3 boli proti, zdržali sa 2. V roku 2009 to bol vládny návrh zákona, kde zo 129 prítomných bolo 119 za, zdržali sa 10, nikto nebol proti.
A pri poslednej zbraňovej amnestii to bol vládny návrh, kde bolo zo 131 prítomných poslancov 130 poslancov za, nikto nebol proti a zdržal sa 1 poslanec.
Takže, milí, milé kolegyne, kolegovia, ja verím, že aj v tomto prípade to bude čisto o odbornosti tohto zákona, a verím, že, že nám podporíte tento zákon.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Pán poslanec Taraba, na úvodné..., na uvedenie zákona sa nedá prihlásiť faktickou.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému bodu rokovania. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 149). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. septembra 2020 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2020.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce v rozprave, predpokladám, nechce zaujať stanovisko ani navrhovateľ, ani spravodajca, keďže neprebehla. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Richarda Rašiho, Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Petra Žigu... Pardon. Teraz si uvedomujem, že som dostal informáciu, že pán Raši tu nebude, preto tento jeho bod prepadá na koniec schôdze.
Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Juraja Šeligu, Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 108, spoločná správa výborov má tlač 108a.
Dávam slovo poslancovi, podpredsedovi Jurajovi Šeligovi, aby návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Šeligu, Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 108.)