12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Veľmi pekne chcem poďakovať aj pánovi Lučanskému, ktorý mi ide pomôcť robiť spravodajcu, keďže kolegovia z opozície nemohli, a považujem to naozaj za pekné, korektné gesto.
A teraz k veci. (Potlesk.) Teraz k veci. S Tomášom Szalayom, predkladáme návrh zákona, ktorý v podstate, ktorý v podstate zlepšuje disciplínu zdravotných poisťovní voči svojim pacientom, aj keď, predpokladám, že nie je tu toľko poslancov, ktorí na to budú chcieť reagovať, ale mohlo by sa stať, tak poviem obsah. K obsahu poviem až v rozprave, aby prípadne, ak by ste mali otázky, ste mohli, ale bude to veľmi krátke, takže za mňa zatiaľ len teda predstavenie.
Prekladáme návrh zákona, ktorý pomôže zlepšiť finančnú disciplínu a záväzky svojim poistencom.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 37).
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenska. Zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý obsah navrhovanej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej, vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu.
Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
O slovo požiadala v rámci rozpravy ešte navrhovateľka, takže nech sa páči, pani poslankyňa.

Takže budem sa snažiť byť stručná.
O čo ide? Zdravotné poistenie... poisťovne, ako viete, zbierajú od nás všetkých poistné na to, aby sa o nás starali, o naše zdravie, o našich príbuzných a tak ďalej. Nie vždy je to ale adekvátne. Myslím si, že všetci máme rovnaké skúsenosti.
Obraciam sa teraz najmä na koalíciu, lebo je úplne jasné, že bez vašich hlasov tento návrh zákona nemôže prejsť. Je vás tu málo, ale prosím, skúste si to prebrať v kluboch, či toto nie je užitočný návrh. Ide totiž o to, že v minulosti vždy to fungovalo tak, že keď zdravotná poisťovňa hospodári s našimi odvodmi takým spôsobom, že sa dostane do veľkého dlhu, do veľkých problémov, až takého, že vlastne klesne, klesne základné imanie po zákonom stanovenú hranicu, tak v tom momente musí pristúpiť úrad pre dohľad a je jedno, o akú poisťovňu ide, či súkromnú, či štátnu, či akúkoľvek, keby tu nejaká iná bola, musí prísť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a táto poisťovňa je povinná vypracovať tzv. ozdravný plán, kde ukáže, akým spôsobom chce zlepšiť svoje hospodárenie, aby doslova nezmarila a ďalej neplytvala tými peniazmi tých ľudí, ktorí jej posielajú svoje odvody.
Totiž je úplne zrejmé, že keď sa toto stane iba jednej poisťovni na trhu, alebo keby ich bolo viacej, tak jednoducho, keď sa to stane tej menšine, tak je zrejmé, že to nie je samotným stavom zdravotníctva, alebo tým, že politici dali do zdravotníctva málo peňazí, ale je to najmä tým hospodárením ako takým. V minulosti sa to opakovane ukázalo. A predstavte si, tento, túto skutočnosť, že úrad pre dohľad má povinnosť vlastne kontrolovať a zadať tej, kvázi problémovej poisťovni ozdravný plán a ukázať, čo, čo ide robiť lepšie, tak túto povinnosť zrušil, zrušila vláda Igora Matoviča za Mareka Krajčího a my sme to veľmi výrazne kritizovali. Bola som teda jedných z tých hlasov, preto som tá známa Penťáčka, preto mi Igor Matovič hovorí, že som Penťáčka. Tak dôvodom, prosím vás pekne, bolo, že ja som sa vždy ozývala, keď sa dalo plytvať a keď sa robili opatrenia, aby sa dalo plytvať napríklad v štátnej poisťovni.
Uvidíte teraz sami, Róbert Fico vyhlásil, že sa ide robiť kontrola vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Uvidíte tie zmluvy s Medirexom a nielen s Medirexom, ale aj ďalšími labákmi, o ktorých som pravidelne hovorila, kde sa vo veľkom šafárilo. A dovolené to bolo preto, lebo Igor Matovič s Marekom Krajčím, a teda pod záštitou OĽANO vtedy zrušili povinnosť Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, kde mali svojho človeka, pani Bláhovú, zrušili, aby, aby mal vlastne, aby tá poisťovňa mala vlastne povinnosť ukázať, čo ide robiť lepšie. A tak mohli ďalej tieto zmluvy platiť a dokonca ešte aj v tomto štádiu boli navýšené. To bol nonsence! To bolo niečo neuveriteľné. A to bolo možné len preto, lebo si takýmto spôsobom nehorázne zmenili zákon. Iste, tento zákon sa týka všetkých, aj v prípade, že by takto hospodárila Dôvera, alebo Union, teraz je úplne jedno, kto je vlastníkom. Podstata je, že ide o peniaze, ktoré my, politici v podstate násilím cez zákon sme dali vybrať ľuďom, oni ich násilím posielajú poisťovniam. Samozrejme, že potom tam má byť ten, ten záchytný moment, kedy niekto povie, aha, pozor, táto jedna poisťovňa hospodári horšie ako tie ostatné, treba sa na to pozrieť prečo. Môžu tam byť neoprávnené dôvody, v poriadku. Ale určite sa na to treba pozrieť prečo.
Čo robíme my s Tomášom Szalayom? Vraciame stav do toho, do toho pôvodného, a teda, že úrad pre dohľad má mať povinnosť pozrieť sa na to, akým spôsobom hospodári poisťovňa a tá má predložiť ozdravný plán. Ozdravný plán znamená, že musí napríklad dávať posúdiť každú jednu novú zmluvu, ktorú podpisuje s poskytovateľmi alebo s dodávateľmi, napríklad na ministerstve. Samozrejme, je pod drobnohľadom, samozrejme, si nemôže dávať vysoké odmeny. Vieme, napríklad pán Strapko bol ešte pol roka po tom, ako sa mu prišlo na tie podozrivé tam všelijaké otázne zmluvy, tak ešte pol roka tam bol vo veľkom zamestnaný, lebo bol nevyhoditeľný, podobné veci. K tomuto všetkému normálne vážne vie v praxi ozdravný plán zamedziť, jasné, že nemusí, keď teda niekto nebude chcieť, ale môže. A preto táto, tento inštitút má určite fungovať bez ohľadu na to, kto to predkladá a o akú poisťovňu ide, pretože ide o správnu vec v prospech v podstate pacientov a nás všetkých, aby sa s verejnými peniazmi neplytvalo.
Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, prejdite si, prejdite si to na klube. Nie je to nič zložité, nie je to nič vážne, ale je to systémová vec, ktorá naozaj vie, vie zvrátiť späť jeden, jeden absolútne neodborný a fatálny krok Matoviča a, a jeho spolku, ktorý naozaj moho... aj spôsobil v minulosti katastrofu.
Takže ďakujem pekne, za mňa toľkoto.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, začnem trocha takým legislatívnym intro. Tento návrh zákona bol podaný v minulom volebnom období. V prvom čítaní prešiel ústavnou väčšinou, 93 hlasmi, ale vlastne kvôli neskráteniu lehoty a obštrukčnému ukončeniu schôdze vlastne už v druhom čítaní hlasovanie nebolo, preto sme aj s pani kolegyňou Annou Záborskou z Kresťanskej únie tento návrh zákona, ihneď s ďalšími, ktoré mali podobný osud, podali do podateľne po začiatku tohto volebného obdobia, práve z toho dôvodu, akým, akým to skončilo v minulom volebnom období.
Ale keďže, ako viete, po kreovaní parlamentu boli na poriadku rokovania, také vážne veci, ako napríklad štátny rozpočet, alebo teda zo strany koalície pre nich dôležitý Trestný zákon, ktorý my sme teda nechceli, aby išiel tak rýchlo, aj sa nám to celkom podarilo zbrzdiť, tak sme aj požiadali predsedu Národnej rady, jeden-dvakrát, aby ten návrh zákona posunul. Keď to poviem tak, že budú tie základné veci, základné veci stabilizované, ako napríklad teda štátny rozpočet, že bude fungovať nielen provizórium, to sme radi. A teraz je čas, aby sme prebrali tieto návrhy ďalej. Tento konkrétny návrh zákona bol na predchádzajúcej schôdzi a dostal sa na rokovanie teraz, tak som veľmi rád, že o ňom, že o ňom môžeme rokovať.
Je to veľmi jednoduchý návrh zákona. Mám takú skúsenosť, sme takí ľudia, že častokrát reagujeme na tie veci, ktoré niekde si pozrieme, možno. (Reakcia z pléna.)
Vystúpim aj v rozprave, ale najprv ten úvod, keby som mohol. pani poslankyňa.
Čiže sme takí, že si pozrieme zopár nejakých možno výstupov na sociálnych sieťach alebo nejaké články a na základe toho robíme závery. Ja by som vám chcel predstaviť teraz najprv skôr tak legislatívne tento návrh zákona a potom vystúpim v rozprave, aby som ho odôvodnil, povedzme tak ľudovejšie alebo po lopate.
Takže tento návrh zákona, ktorý je novelou školského zákona, teda zákona o výchove a vzdelávaní, k tomu ešte chcem povedať takú vec, že som rád, že sme mali teraz viacero takých zákonov týkajúcich sa školstva, pretože niekedy mám taký pocit, že sa venujeme všeličomu možnému v pléne a tomu školstvu až tak nie, tak dneska sme mali celkom tých zákonov dosť a toto je teda tiež jedna z noviel školského zákona.
A ja vám prečítam to paragrafové znenie, lebo je veľmi krátke, a aby sme vedeli, že sa bavíme o niečom veľmi jednoduchom a veľmi krátkom.
1. Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠15b
Výchova a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania:
1) Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to najmä v obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného a informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe č. 2
2) V prípade, ak rodič neudelí informovaný súhlas podľa odseku 1, škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť.
3) Práva patriace rodičovi podľa odseku 1 a odseku 2 patria aj iným zákonným zástupcom.“
3. Doterajšia príloha sa označuje príloha č. 1, za ktorú sa dopĺňa príloha č. 2, ktorá vrátane nadpisu znie...
Toho vás ušetrím, prílohu vám nebudem čítať. Tú si môžete pozrieť v tlači a je to taká normálna štandardná príloha. To je všetko.
Ja na základe toho, čo som si prečítal na... v niektorých článkoch alebo v niektorých reakciách na sociálnych sieťach, tak by som tam musel dopísať ešte neviem čo všetko možné o tom, čo zakazujeme, čo rušíme, čo nedovoľujeme, proti čomu bojujeme. Ja by som to sformuloval tak veľmi jednoducho, že toto je zákon pre nás rodičov. Nie je to zákon pre konzervatívnych rodičov ani pre liberálnych rodičov.
Je to zákon pre rodičov, aby mali po prvé informáciu o tom, že ich dieťa je vzdelávané v takej oblasti, citlivej oblasti, ako je výchova o sexuálnom správaní, a aby podobne ako pri iných veciach mohli udeliť svoj súhlas alebo nesúhlas.
Nezavádzame žiadny nový inštitút do slovenského právneho poriadku. Predpokladám, že ako rodičia úplne bežne informované súhlasy, napríklad s exkurziami. My máme teda najmladšiu dcéru ešte na základnej škole, ôsmačku, a niekoľkokrát počas tohto školského roka som už podpisoval informovaný súhlas. Podobne ako asi drvivá väčšina rodičov po preverení základnej veci a v rámci dôvery voči škole, ktorú mám, som sa, ten, ten súhlas podpísal a nerobil som s tým žiadne problémy. Dokonca asi ani neviem, či si pamätám, že by som nejaký informovaný súhlas nepodpísal. Týka sa to aj ďalších aktivít.
Viete, a nikto nepovie, že požiadavka vyžadovať informovaný súhlas pri exkurziách je zameraný proti exkurziám. Kto by to povedal, tak asi by si ľudia ťukali na, na hlavu. Podobne tento informovaný súhlas nie je a ani nemôže byť proti tomu, aby sa deti vzdelávali, alebo boli vychovávaní v oblasti sexuálneho správania. Ide len o to, aby v takejto vážnej veci rodičia o tom vedeli, a v prípade, ktorý, predpokladám, že by bol ojedinelý, aby mohli vyjadriť svoj nesúhlas podobne ako v prípade exkurzie.
Ja som dokonca nepočul ani, že by mi nejaký rodič hovoril, že nesúhlasil som, taká, takáto exkurzia je zlá pre deti, nechcem, aby moje dieťa išlo na takúto exkurziu. Viete, a mohli by byť nejaké také citlivé veci, ktoré by aj z hľadiska nejakého politického mohli byť citlivé. Napríklad na škole, kde som učil, deti pravidelne chodili na exkurzie do Osvienčimu, pokladám to za veľmi osožné, ale niekto, kto popiera holokaust, alebo má iný, nazvime to pokojne, extrémistický názor, aby sme to teda dali do extrému, tak by mohol s tým nesúhlasiť. Zrušíme pre to informovaný súhlas, lebo niekto to môže takto zneužiť? Nie, nezrušíme.
Ďalšia vec je, ak poznáte školskú prax, tak viete, že dnes rodičia, ktorí nejakým spôsobom sa chcú z ich pohľadu vyhnúť indoktrinácii, ktorá sa im nezdá, ktorá, ktorú považujú za ideologickú alebo neviem akú, tak to vedia urobiť viacerými spôsobmi. Nieže by som chcel radiť, ale napríklad veď keď vedia, že také niečo je v škole, tak dieťa môže zostať doma. To znamená, to nejde tu o to, že my teraz potrebujeme mať zákonný, zákonný mechanizmus, ako zabrániť deťom, aby sa dostali do styku so sexuálnou výchovou. Ak by to nejaký rodič chcel, tak jednak by som sa mu čudoval, ale jednak, to môže urobiť ľahko, nechať dieťa doma, rodič môže ospravedlniť dieťa na krátku dobu.
Ďalšia vec je, mnohí napríklad preferujú domáce vzdelávanie, tzv. homeschooling, kde tiež môžu mať niektorí motiváciu, že pokladajú verejné školstvo alebo akékoľvek alternatívne školstvo, súkromné školy, alternatívne za nedôveryhodné. Toto v mojom prípade, v našom prípade s pani poslankyňou Záborskou neprichádza do úvahy, my sme veľmi radi a vďační za slovenské školstvo, sme veľmi radi, že máme na výber medzi školami štátnymi, ako sa hovorí, súkromnými, cirkevnými a že je tu tá sloboda.
A ďalšia vec je tiež, veľakrát som to počúval, že veď ale my nejdeme vôbec nikomu hovoriť niečo do vyučovania, my hovoríme jedine o rodičovi a jeho dieťati, ja som dokonca sa dočítal, že vlastne my chceme zákonom zakázať, aby mali, iným deťom, aby mali sexuálnu výchovu. Absolútne nie! Keby náhodou, keby náhodou sa stalo, že by som ja vyjadril nesúhlas, informovaný nesúhlas s tým, aby sa naše dieťa v tomto prípade, už máme maloletú len tú najmladšiu dcéru, ôsmačku, nezúčastnila nejakej tej aktivity, tak to nemá absolútne žiadny dopad na tú samotnú aktivitu, na tú vyučovanú, na to vyučovanie, na to vzdelávanie samotné a pre ostatných študentov a pre ostatných žiakov. Je to čisto iba medzi... týka sa to iba svojho vlastného dieťaťa.
Takže prečítam ešte také odôvodnenie, kde je niekoľko faktov. Navrhovaná úprava podmieňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania informovaným súhlasom rodičov. V oblasti sexuálneho správania. Viete, keď niekto povie, a čo teraz, na biológii sa nebudú môcť učiť, že ľudia majú pohlavné orgány, no tak, toto je samotný zlý príklad, pretože to nie je sexuálne správanie, sú ľudia, ktorí majú pohlavné orgány, teda predpokladám, že takmer všetci, ale niektorí z nich sa nesprávajú sexuálne, to znamená, že biológiu neriešime, my nehovoríme o tom, že niekto je puritán, a povie, nie nemôžme, nemôže ísť moje dieťa do školy, keď sa bude v rámci biológie alebo prírodopisu, sa to stále mení, neviem, ako sa to volá v poslednej verzii, že, že sa budú učiť, že sú chlapci a dievčatá, to je nezmysel. Toto tento zákon nerieši, hej.
Ešte raz, podmieňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania informovaným súhlasom rodičov.
A teraz čo tento návrh zákona napĺňa. Napĺňa sa tým ustanovenie čl. 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, citujem: „právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.“ Európska charta základných práv Európskej únie.
Ďalej sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatku Dodatkového protokolu k Dohovore... k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zase citujem: „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
To nie je návrh Kresťanskej únie, to nie je návrh Vašečku a Záborskej, to je Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takisto sa tento návrh nášho zákona opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, citujem: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“
Tu taká malá poznámka, že niektorí ľudia povedia, áno, ale vy dovolíte dať nesúhlas a niekto to zneužije, lebo neviem čo, jeho dieťa je zneužívané a on to chce nejakým spôsobom zakryť. Toto je veľmi vážna vec, veľmi vážna, ale na to máme súdy, my nemôžme zákonom protiústavne obmedziť právo rodičov, vaše právo, nie moje len, aj vaše právo, áno, ak máme nejaké podozrenie, tak to môže riešiť súd, lebo práva rodičov sú prvoradé, sú zákonní zástupcovia, tí rodičia, pokiaľ im to nie je odňaté. A my týmto návrhom túto vec aplikujeme v školskom zákone.
A nakoniec, naša úprava vychádza tiež zo Zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: „Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením“.
Čiže ešte raz, to nie je, to nie sú citáty z Biblie, to nie je katolicizmus, protestantizmus, ja neviem, budhizmus, islam, toto sú medzinárodné dokumenty, Ústava Slovenskej republiky a zákon o rodine, náš slovenský zákon o rodine. Vy máte to právo, ja vám hovorím o tom, aké máte právo. A ja hovorím a my hovoríme, že toto právo treba jasne pomenovať v školskom zákone. A teraz prečo to hovoríme, lebo sme si zmysleli? Tak ako niektorí hovorili, lebo máme tému?
Ja by som bol radšej, keby sme túto tému nemali, ale stalo sa viacero prípadov a oslovilo nás množstvo rodičov, že sa udialo v prípade ich detí, že sa udiala takáto výchova, takéto vzdelávanie, takýto pokus, kde neboli spokojní, nevedeli o tom a neboli spokojní, takisto sa aj v médiách objavili učebnice, ktoré spomíname aj tu v našej dôvodovej správe. Nemusím im teraz robiť reklamu. A pozor, ja ich nenegativizujem, ale môže mať nejaký názor ako rodič na to. A poviem vám jednu, jednu veľmi konkrétnu a veľmi, by som povedal, výpovednú situáciu.
Bol som v diskusii ešte v minulom volebnom období s jedným bývalým poslancom SaS, ktorý teda nemá deti, hej, takže to bola taká zaujímavá diskusia v tom slova zmysle, že bavili sme sa o právach rodičov, a on nie je rodič. A ale, ale ja som chcel ukázať reprodukcie z tej knihy, reprodukcie z tej knihy. A viete čo mi povedali, keď zameriavali na to kameru z réžie? To, to sme pred desiatou hodinou, to neukazujte, ešte raz, reprodukcie z učebnice, ktorá sa má vraj používať pre deti pri takejto výchove, tak z réžie mi povedali, že nech to neukazujem počas relácie, že sme ešte pred 22.00 hodinou, ja si myslím, že sa skôr mýlil ten z tej réžie, hej, že to nie je nejaký pádny argument, ale niečo o tom hovorí, že jemu na prvé pozretie sa zdalo, že mohol by byť problém. A prečo? Keď dáme na vyjadrenie na človeka z réžie, a teda ja som povedal, že nebudem to ukazovať, samozrejme, však tak, ako tuto napríklad nemôžem ukázať, lebo máme zákon rokovací, že nemôžeme vizuálne pomôcky používať, no tak som to neukazoval, ale ja ako rodič nemám právo sa vyjadriť, že viete čo, ja tak posudzujem pre svoje dieťa, pre svoje dieťa, že ja by som nechcel, aby bolo vyučované o sexualite o vzťahoch na základe tejto učebnice. Môžem? Môžem mať taký názor ako rodič pri svojom dieťati, ktorého som zákonným zástupcom? O tom je ten zákon, len o tom, o ničom inom. My nehovoríme, že taká učebnica nesmie byť vydávaná, že niekto, keď chce, ju nemôže používať, že nejakí rodičia si nemôžu zorganizovať aktivitu a povedať, áno stretneme sa a naše deti budú na základe tohto mať poučenie o sexualite, o vzťahoch, úplne v pohode. Toto mi neriešime.
Základom novej úpravy je zavedenie povinnosti školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov novými publikáciami javí ako najpálčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča.
A teraz prichádza z môjho pohľadu rodiča, ale aj ako učiteľa asi možno taká najkľúčovejšia časť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Viete, z toho sa robia aj také vtípky, aj videjká sú vtipné. Čo bolo v škole? – Nič. Viete, deti v nejakom veku a môžu mať dobrý vzťah s rodičmi proste povedia, že nič, a vy ako rodič neviete, zaujímate sa, ale neviete, hej, možno je to len obdobie, možno je to dokonca len ten deň iba, ale nedozviete sa, takto sa dozviete, takto sa dozviete, že vaše dieťa bude mať budúci týždeň prednášku, ja neviem, o predchádzaniu sexuálnemu zneužívaniu, super, si poviem, veľmi dobre, som rád a opýtam sa, prosím ťa, tak čo, mali ste tú prednášku, okej, a už mu dám nejakú možnosť, aby sa vyjadrilo, každý vie, pozná svoje dieťa, pozná vek, nech povie, a môžem sa s ním citlivo porozprávať, dokonca ja by som toto povedal, že, že ľudia, ktorí argumentujú, že rodičia, ktorí, ktorí nechcú, nechcú, aby ich deti sa o tom dozvedeli alebo tak, ja takých ľudí nepoznám, ale dobre, možno existujú takí ľudia, tak možno to robia, ja neviem, z akých dôvodov a niekto možno, pretože nevie komunikovať s deťmi, ale zrazu má podnet a on dostane a napríklad vyžiada si a dostane dopredu materiály a možno si ich prečíta a povie, fíha, však áno, však tak toto áno, takto by som to aj ja mohol, aj ja s ním. Čiže ide o komunikáciu medzi rodičmi a školou.
Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove.
Viete, toto je možno také filozofické jadro toho. A ja neviem a som zvedavý, čo budete hovoriť aj v rozprave, lebo videl som, že viacerí ste aj písomne prihlásení, že aká je to základná, základné presvedčenie, základná filozofia. Moja základná filozofia, moje základné presvedčenie je, že primární vo výchove sú rodičia. A garantuje to aj ústava. A že ak si mám vybrať, komu dôverujem na prvom mieste vo všeobecnosti, tak sú to rodičia, až potom škola, to nie je rodičia vs. škola, to nie je že rodičom dôverujeme a škole nedôverujeme, ale rodičom dôverujeme a majú to právo na prvom mieste. A ak sú nejaké výnimočné prípady, keď rodina zlyháva, také sú, tak potom nastupuje nejaká forma komunitnej pomoci, verejnej pomoci, či už je to škola, či už sú to nejaké združenia, nejaké sociálne inštitúcie, ale primárne sú to rodičia, pokiaľ, pokiaľ sa, pokiaľ to nedospeje do niečoho iného a toto je moje presvedčenie a za toto sa budem biť. A myslím si, že to nie je nejaké súkromné presvedčenie moje alebo Kresťanskej únie, ale že je to naozaj niečo, čo sa opiera o národné aj medzinárodné dokumenty.
Ide o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením a škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplnení úlohy prvých vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka, a nielen internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti.
Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktorí, ktorí majú deti v tej iste triede či škole, vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, a, naopak, môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania, ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať.
Úplný záver. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, to sme si dokázali, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana, ale návrh má pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
takže týmto končím a do rozpravy sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 43). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Taktiež ďakujem predkladateľovi za podrobnejšie uvedenie návrhu zákona a zdôvodnenie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak, môžte reagovať teraz už faktickými. Možno teraz tak voľnejšie.
Začnem s tým, že naozaj chcem si to vyskúšať v tomto volebnom období, som tu už štvrté volebné obdobie a ja vždy na začiatku tak skúšam, nazvem to tak, že po dobrom. To znamená, že vychádzam z predpokladu, že tá druhá strana, aj keď nesúhlasí, to myslí dobre. Predpokladám to aj teraz. Zatiaľ. Jedna z vecí, že naozaj ku vám teraz hovorím ako rodič k rodičom. A poviem vám jeden príklad. Jeden z dvoch prípadov.
V stredu som mal prednášku na pozvanie na, na internátoch v Mlynskej doline. A hovoril som teda primárne o manželstve, o vzťahu a tak ďalej, ale, samozrejme, keďže to boli vysokoškoláci, dospelí ľudia, boli tam aj otázky, ktoré by sme mohli zadefinovať podľa rámca tohto zákona, že sa týkali aj sexuálneho správania. Tento zákon nerieši vysokoškolákov, a teda dospelých ľudí, rieši maloletých, ale ja som bol napríklad prednášať ešte práve v čase, keď som prvýkrát podával tento návrh zákona na jednej, bola to cirkevná škola, bola to zdravotnícka škola, nebudem špecifikovať kde, lebo ma tam pozvali vyučujúci, aby som prednášal študentom tiež na túto tému manželstva, vzťahov, ale tiež, keďže sa pýtali a ja som veľmi otvorený človek a mám rád otvorené otázky, tak sme určite rozprávali aj o sexuálnom správaní.
A teraz pozor, predstavte si, že, že niekto z vás by tam mal dieťa, a by povedal, ale mne sa nepáči spôsob, akým pán Vašečka hovorí o tých a tých veciach a ja nechcem, aby moje dieťa počúvalo, teda nazvi... kľudne to nazývať indoktrináciu, ideologizáciu zo strany pána Vašečku a nechcem, aby sa moje dieťa zúčastnilo. Toto by vám tento zákon takúto možnosť dal. Napriek tomu, že ste napríklad, by ste dali dieťa na cirkevnú školu, lebo, lebo nechcete, hej. A mne naozaj nejde o to, aby sme tlačili ideológiu z jednej alebo z druhej strany, toto nie je zákon v prospech nejakej filozofie, ideológie, náboženstva, čohokoľvek, to je v prospech rodiča.
Po prvé, aby vedel, to je úplne najzákladnejšie. Aby vedel, aby vedel kvôli tomu, že moje dieťa niečo také preberá, to znamená, ja môžem so svojím dieťaťom o tom hovoriť, viem, že o tom rozpráva, a takisto aby mohol komunikovať so školou. Prípadne rodičia navzájom zvlášť, ak sa poznajú, ak nejak spolupracujú, lebo tá komunita je dôležitá.
Čiže ak máte nejaké také nastavenie, lebo skutočne ono sa tak mediálne pretláča, že toto je niečo negativizujúce voči, ja neviem, takému, onému, voči sexuálnej výchove, nie je. Tak ako informovaný súhlas o exkurzii alebo o ďalších veciach nie je proti exkurziám alebo ďalším veciam, ale, naopak, v ich lepší prospech a prevedenie, tak takisto toto nie je proti. Áno, áno, máme obavu, odôvodnenú obavu, že našim deťom bez nášho vedomia a proti našej vôli a častokrát aj proti ich vôli bude vtláčané niečo, pretože je taká skúsenosť. A už aj na Slovensku.
Ja by som chcel ako rodič, a mám na to právo a ako poslanec to môžem navrhnúť, aby, aby ma škola informovala o takýchto veciach. Všetky školy, ktoré naše deti navštevovali, mám voči nim veľkú dôveru, veľkú úctu, veľkú vďačnosť a vôbec ich nepodozrievam, že by niečo nekalé chceli ponúknuť. Ale viete, stanú sa prípady, keď sa zariadi nejaká aktivita, nejaké, keby som teraz chcel rozvíriť debatku, nejaké občianske združenie, nejaká mimovládka, ale na túto vlnu nepôjdeme, prišla, ponúkla niečo, zo zahraničia financovaná, presne, napríklad z Ruska, tak že by prišla a povedala niečo, o čom ani tí učitelia nevedeli vlastne, hej, možno má nejakú dobrú odozvu a zrazu tam začnú rozprávať niečo, z čoho tí učitelia sú, povedzme, takí prekvapení.
Poviem vám konkrétny príklad, čiže to nie sú nejaké haluze, veď nevaríme z vody, bolo jedno združenie, ozvali sa rodičia, bolo to, bolo to už na strednej škole, myslím, že začiatok strednej školy, nejakí prváci-druháci, a vyzeralo to celkom dobre, ale boli tam niektoré veci, ktoré boli také, povedzme, že otáznik, nevedeli o tom, že to bude, ale tí lektori povedali vetu, ktorú viaceré deti si zapamätali a komunikovali, že ale doma rodičom o tom nehovorte. Prekvapenie. Ja si myslím, že keby sa to rozobralo, tak si to vysvetlíme ako nedorozumenie, hej? Ale hovorím o tom, že takéto veci môžu nastať a nastávajú. A my nechceme, aby nastávali, to znamená, aby rodičia boli informovaní. Príde takéto združenie a už aj tí učitelia by si kvôli tomuto zákonu museli zaobstarať, aké máte materiály, pošlite nám ich, z čoho budete, a lepšie si to pozreť, lebo podľa tohto nášho zákona pedagóg bude povinný dať rodičovi aj doplňujúce informácie, dobre, v poriadku, vyzerá to dobre, mám ešte takúto otázku, viete mi to zistiť, okej. Reálne ak učíte, tak viete, že je skôr zázrak, ak sa rodičia takto podrobne zaujímajú, ale môže to byť, takáto možnosť má byť a je veľmi dobrá. Ja som sa vždy ako triedny učiteľ potešil, keď sa nejaký rodič zaujímal, keď, keď, keď prišiel a ako keby vyzvedal, lebo, lebo ho zaujíma jeho vlastné dieťa.
A čo sa týka toho základného princípu zákona, k tomu by som teraz chcel povedať. Pre mňa je absolútne kľúčové, že ja ako rodič mám mať informácie a kontrolu nad tým, čo, s čím sa dostáva do kontaktu moje dieťa. Som učiteľ, moja manželka je učiteľka, to znamená, že si vážime učiteľský stav, že máme prax, máme kolegov, a keď sa napríklad stane situácia, že naše, niektoré naše deti sa sťažovali, že ukrivdil mi ten učiteľ, tak sme v žiadnom prípade nezačali teraz, že áno, ideme k učiteľovi po krku, ale ako kolegiálne ako autorita sme držali stránku učiteľovi v tom slova zmysle, že musíme sa opýtať, žiadne také, že jasné, chudáčik, ale keďže sme zase našemu dieťaťu chceli vyhovieť, lebo evidentne malo pocit nespravodlivosti, tak sme išli, ale nepustili sme sa do toho učiteľa, ale pýtali sme sa. To znamená, že nie je to vedené nejakou nedôverou voči školám, ale veci sa dejú. Dejú sa aj v rodinách, dejú sa aj v školách a máme zákony, ktoré pamätajú aj na takéto situácie, a evidentne takéto situácie nastávajú.
A ja chcem povedať jednu vec, že, viete, ja by som bol nerád, keby teraz z tohto zákona, z tejto rozpravy bol kultúrny boj. My s pani poslankyňou Záborskou ho ako taký nepredkladáme ani to tak nechceme. Ale keď urobíme z toho kultúrny boj, tak bojovať budeme. Nie za nejakú ideológiu, za slobodu. Za slobodu rodičov práve takým ideológiám odolávať, lebo o výchove majú rozhodovať rodičia, a nie ideológie. Toto nie je ideológia. To sú medzinárodné zmluvy, to je ústava, to je zákon o rodine.
Môže sa aj stať, že namiesto kultúrneho boja z toho bude len boj s veternými mlynmi, ak sa budeme držať svojich predsudkov, my budeme strieľať po nejakých našich predstavách a predsudkoch, vy budete možno strieľať po svojich predstavách a predsudkoch, no tak aj v literatúre sú aj také prípady, aj boje s veternými mlynmi, ale bolo by to škoda.
Takže ja som teraz vystúpil v rozprave, aby som vám dal aj priestor zareagovať, budem pozorne počúvať a som pripravený vám odpovedať na otázky a verím tomu, že táto, táto rozprava bude mať zmysel.
Ďakujem.

Rišo, keď si hovoril o tom, že si bol v diskusii, že to bolo zvláštne, že si bol v diskusii o rodičovstve s človekom, ktorý nemá deti, to mi strašne pripomínalo, jak keď diskutujem o potratoch a umelom oplodnení alebo interrupčnej tabletke s tebou, vieš, že tiež si, tiež na teba pozerám, že čo ty o tom vlastne vieš a vidíš, aký si v tom múdry, tak neodsudzuj aj iných.
A čo by som chcela k tomuto návrhu zákona? No jasné, že to je ideológia, jasné, že nič iné to nie je, ale veď v poriadku, veď vy v podstate ani iné nerobíte, len ja sa pýtam, že celú dobu hovoríš o tých právach rodičov, v poriadku, lebo vidíš sa ako rodič. Ale čo tie práva detí? A čo si podľa teba zaslúži taký rodič, ktorý nedopraje svojej dcére, aby poznala spôsoby ochrany pred neželaným tehotenstvom alebo pred pohlavnými chorobami? Alebo deti, ktoré neučíme tolerancie k menšinám, napríklad aj k LGBTI menšinám, ktoré učíme nenávidieť takýchto ľudí a šírime tým agresivitu v spoločnosti, ktoré vedú k tým najstrašnejším činom? Čo také deti, ktoré patria do tejto komunity a boja sa to povedať preto, lebo majú rodičov, ktorí jednoducho takýmto spôsobom to preklínajú? A čo s rodičmi, ktorí vlastne takýmto spôsobom podľa mňa vyslovene ohrozujú zdravie a životy vlastných detí? Kde sú potom práva detí?
Lebo ja si myslím, že takíto rodičia by naozaj mali mať obmedzené nejaké vplývanie na svoje deti, a nie ešte rozkazovať o tom, že či môžu ísť na biológiu, ako si hovoril, alebo iné predmety, keď tam budeme rozoberať úplne normálne, normálne veci, ktoré sú vedecky dokázané, a, a nič iné nepopierať, ale vy chcete vstupovať aj do tohto. Máte svoje školy, tam si učte tie rozprávky kľudne, nikto vám to neberie, v poriadku, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ja sa zriekam faktickej a chcem ísť do rozpravy znova.

Možno by som bol stihol aj vo faktickej, ale... No. Milí kolegovia, ktorí ste tu teraz prvé volebné obdobie, prosím vás, takto nie. Dobre? Ja vás budem naozaj pozorne počúvať a takto ako pani Cigániková nie. Keby som začal a chcel by som tomu venovať tak 20 minút, tak by som povedal klamstvo za klamstvom a jedna z vecí... (Reakcia z pléna.) Jedna, jedna, jedna z vecí, jedna z vecí, ktorá je, že, jedna z vecí, ktorá je, že ja som použil príklad toho, že hovoríme o právach rodičov, keď niekto nie je rodič, tak je to zvláštne, ak hovorí o tom, ako chce obmedziť práva rodičov, nie každý... (Reakcia z pléna.) Čiže faktické sa nedajú prihlásiť. Dobre.
A čo sa týka ochrany života, tak toto nie je tá téma tohto zákona, len tak mimochodom, neviem, prečo ju ťaháš všade, lebo nie my, ale vy stále o tom rozprávate, ale v každom prípade moje také, by som povedal, prekvapenie je, že možno na tej biológii, ktorú, mimochodom, podporujeme a povedal som aj v rozprave, že sme, sme za to, a toho sa ten zákon netýka, že, ani sa ho nemá týkať, lebo to nie je sexuálne správanie, ale biológia človeka, takže možno si nedávala pozor, že rodičia sú otec a matka, a dieťa... a majú k nemu práva a povinnosti aj otec, aj matka. Dokonca čisto teoreticky, keby to rovno bol aj nejaký darca spermatu alebo umelé oplodnenie, aj tak tam musí byť mužská bunka. Ale pri bežnom tehotenstve ja som sa veľmi zaujímal a vždy som pri tehotenstve svojej manželke... manželky to prežíval s ňou. Tehotný nemôžem byť, o tom budem hovoriť v ďalšom zákone, čo zase vy by ste mi možno aj priznali, že by som mohol byť aj tehotný, alebo že nejaký muž sa môže vyhlásiť za ženu, žena za muža, ale to budeme až v ďalšom zákone preberať.
Ďalšia vec je, že, ešte raz, my nechceme nikomu nič kázať, zakazovať, my hovoríme o tom, že rodičia majú mať práva. To znamená, to, čo si hovorila o cirkevných školách, mimochodom, urážlivo, opäť si urazila veriacich kresťanov, povedala si, že sú to rozprávky. Vieš, ja tvoje presvedčenie nezosmiešňujem. A... ale to je tvoja vec, to je tvoja vizitka.
Ďalšia vec je práva detí, to máme v právnom poriadku ošetrené úplne jasne. Ak vy máte o tom pochybnosť, pripravte návrh zákona. Ale už bolo citované z ústavy, že? Ak sú pochybnosti o správnom uplatňovaní práv rodičov, tak na to je súd, lebo zákony máme. To znamená, ak nejaký rodič poškodzuje svoje dieťa, tak to nie je na názore mňa alebo teba, ale na tom, že sudca o tom rozhodne. Rozhodne o tom nejaké vyšetrovanie, hej? Dosiaľ, pokiaľ to nie je, tak ten rodič nesie zodpovednosť, tak to je aj na Slovensku, aj vo svete, aj celú históriu. O tom sa nemáme prečo debatovať.
Ja by som skôr mal otázku na teba, neviem, či máš faktickú, výborne, tak keby si mi odpovedala, že čo konkrétne zazlievaš tomuto zákonu, lebo takto sa budeme len naťahovať z toho, že ideológia a neviem čo. Čo konkrétne podľa teba robí tento zákon zle? Nie to, čo si povedala, lebo to, čo si hovorila, sa vôbec netýkalo nijakým spôsobom tohto zákona, takže poprosím, nie takto ako poslankyňa Cigániková. A potom sa môžeme baviť a ja naozaj... nemá, nemá zmysel, aby som vystupoval v rozprave, ale potom to sfúknime, každý si povedzme svoje a pekný víkend.

Rišo, tie kázne ti idú, opäť sme tu jednu mali, len by ma zaujímalo, čo je, lebo ja som ti dala rad-radom otázky, tak akože ako môžu byť otázky klamaním, to už akože je fakt sci-fi, ale dobre, veď pýtal si sa ma teda konkrétne, začal si tu niečo o otec, matka, rodiča a ako teda nie my, ale vy. No chcem ti pripomenúť, že v minulom volebnom období ste to boli vy a tvoji a tebe podobní, ktorí ste tu predložili 26 návrhov obmedzujúcich práva žien, alebo si za ne hlasoval. A bolo medzi nimi aj takéto veci, podobné tým, ktorý navrhuješ, dokonca, myslím, že presne tento istý návrh zákona. Ja som bola veľmi rada, že sa nám podarilo tomu zabrániť.
Pýtaš sa prečo a ja ti odpovedám. Ty si myslíš, že vlastne rodič má mať väčšie práva ako to dieťa a že rodič, ktorý popiera vedecké fakty a túži po násilí a nenávisti v spoločnosti, má mať väčšie právo ako spoločnosť a škola, ktorú, ktorej, na ktorej vzdelávanie v našej spoločnosti všetci platíme.
A ja som presvedčená, že otázky sexuálneho správania, ako to tam máš, a vzdelávania, výchovy by mali byť povinnou súčasťou a že by do tohto rodičia nemali rozprávať. Viem, že sa nezhodneme, ale ja som o tomto presvedčená. Toto je ten rozpor medzi nami, lebo som presvedčená, že dievča, žena má vedieť, ako sa ochrániť pred neželaným tehotenstvom, aby napríklad nemusela čeliť takým, ako si ty. Alebo pred chorobami, aby nemusela pred pohlavnými chorobami, aby nemusela tým narážkam čeliť alebo tým návrhom zákonov. Alebo čo má robiť človek, dieťa v tom čase ešte, keď je gay, lesba alebo sa cíti ako transsexuál, aby jednoducho netrpel tým, že nejak sám začne nenávidieť seba, aby sa vedel s tým vysporiadať. Alebo že tu máme možnosť umelého oplodnenia, za ktoré si chcel na dvanásť rokov ženy zatvárať do basy, aj toto by som dovolila na školách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)