12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 43). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Taktiež ďakujem predkladateľovi za podrobnejšie uvedenie návrhu zákona a zdôvodnenie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal päť písomne prihlásených prihlášok: za poslanecký klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Jurík a potom prihlásené sú poslankyne a poslanci Kalmárová, Kosová, Prostredník, Plaváková.
Na základe § 27 rokovacieho poriadku požiadal pán navrhovateľ o možnosť vystúpiť v rozprave, takže mu udeľujem slovo, nech sa páči.

Tak, môžte reagovať teraz už faktickými. Možno teraz tak voľnejšie.
Začnem s tým, že naozaj chcem si to vyskúšať v tomto volebnom období, som tu už štvrté volebné obdobie a ja vždy na začiatku tak skúšam, nazvem to tak, že po dobrom. To znamená, že vychádzam z predpokladu, že tá druhá strana, aj keď nesúhlasí, to myslí dobre. Predpokladám to aj teraz. Zatiaľ. Jedna z vecí, že naozaj ku vám teraz hovorím ako rodič k rodičom. A poviem vám jeden príklad. Jeden z dvoch prípadov.
V stredu som mal prednášku na pozvanie na, na internátoch v Mlynskej doline. A hovoril som teda primárne o manželstve, o vzťahu a tak ďalej, ale, samozrejme, keďže to boli vysokoškoláci, dospelí ľudia, boli tam aj otázky, ktoré by sme mohli zadefinovať podľa rámca tohto zákona, že sa týkali aj sexuálneho správania.
Tento zákon nerieši vysokoškolákov, a teda dospelých ľudí, rieši maloletých, ale ja som bol napríklad prednášať ešte práve v čase, keď som prvýkrát podával tento návrh zákona na jednej, bola to cirkevná škola, bola to zdravotnícka škola, nebudem špecifikovať kde, lebo ma tam pozvali vyučujúci, aby som prednášal študentom tiež na túto tému manželstva, vzťahov, ale tiež, keďže sa pýtali a ja som veľmi otvorený človek a mám rád otvorené otázky, tak sme určite rozprávali aj o sexuálnom správaní.
A teraz pozor, predstavte si, že, že niekto z vás by tam mal dieťa a by povedal, ale mne sa nepáči spôsob, akým pán Vašečka hovorí o tých a tých veciach a ja nechcem, aby moje dieťa počúvalo, teda nazvi... kľudne to nazvať indoktrináciu, ideologizáciu zo strany pána Vašečku a nechcem, aby sa moje dieťa zúčastnilo. Toto by vám tento zákon takúto možnosť dal. Napriek tomu, že ste napríklad, by ste dali dieťa na cirkevnú školu, lebo, lebo nechcete, hej.
A mne naozaj nejde o to, aby sme tlačili ideológiu z jednej alebo z druhej strany, toto nie je zákon v prospech nejakej filozofie, ideológie, náboženstva, čohokoľvek, to je v prospech rodiča. Po prvé, aby vedel, to je úplne najzákladnejšie. Aby vedel, aby vedel kvôli tomu, že moje dieťa niečo také preberá, to znamená, ja môžem so svojím dieťaťom o tom hovoriť, viem, že o tom rozpráva, a takisto aby mohol komunikovať so školou. Prípadne rodičia navzájom, zvlášť ak sa poznajú, ak nejak spolupracujú, lebo tá komunita je dôležitá.
Čiže ak máte nejaké také nastavenie, lebo skutočne ono sa tak mediálne pretláča, že toto je niečo negativizujúce voči, ja neviem, takému, onému, voči sexuálnej výchove, nie je. Tak ako informovaný súhlas o exkurzii alebo o ďalších veciach nie je proti exkurziám alebo ďalším veciam, ale, naopak, v ich lepší prospech a prevedenie, tak takisto toto nie je proti. Áno, áno, máme obavu, odôvodnenú obavu, že našim deťom bez nášho vedomia a proti našej vôli a častokrát aj proti ich vôli bude vtláčané niečo, pretože je taká skúsenosť. A už aj na Slovensku.
Ja by som chcel ako rodič, a mám na to právo a ako poslanec to môžem navrhnúť, aby, aby ma škola informovala o takýchto veciach. Všetky školy, ktoré naše deti navštevovali, mám voči nim veľkú dôveru, veľkú úctu, veľkú vďačnosť a vôbec ich nepodozrievam, že by niečo nekalé chceli ponúknuť. Ale viete, stanú sa prípady, keď sa zariadi nejaká aktivita, nejaké, keby som teraz chcel rozvíriť debatku, nejaké občianske združenie, nejaká mimovládka, ale na túto vlnu nepôjdeme, prišla, ponúkla niečo, zo zahraničia financovaná, presne, napríklad z Ruska, tak že by prišla a povedala niečo, o čom ani tí učitelia nevedeli vlastne, hej, možno má nejakú dobrú odozvu a zrazu tam začnú rozprávať niečo, z čoho tí učitelia sú, povedzme, takí prekvapení.
Poviem vám konkrétny príklad, čiže to nie sú nejaké haluze, veď nevaríme z vody. Bolo jedno združenie, ozvali sa rodičia, bolo to, bolo to už na strednej škole, myslím, že začiatok strednej školy, nejakí prváci-druháci, a vyzeralo to celkom dobre, ale boli tam niektoré veci, ktoré boli také, povedzme, že otáznik, nevedeli o tom, že to bude, ale tí lektori povedali vetu, ktorú viaceré deti si zapamätali a komunikovali, že ale doma rodičom o tom nehovorte. Prekvapenie. Ja si myslím, že keby sa to rozobralo, tak si to vysvetlíme ako nedorozumenie, hej? Ale hovorím o tom, že takéto veci môžu nastať a nastávajú. A my nechceme, aby nastávali, to znamená, aby rodičia boli informovaní. Príde takéto združenie a už aj tí učitelia by si kvôli tomuto zákonu museli zaobstarať, aké máte materiály, pošlite nám ich, z čoho budete, a lepšie si to pozreť, lebo podľa tohto nášho zákona pedagóg bude povinný dať rodičovi aj doplňujúce informácie, dobre, v poriadku, vyzerá to dobre, mám ešte takúto otázku, viete mi to zistiť, okej. Reálne ak učíte, tak viete, že je skôr zázrak, ak sa rodičia takto podrobne zaujímajú, ale môže to byť, takáto možnosť má byť a je veľmi dobrá. Ja som sa vždy ako triedny učiteľ potešil, keď sa nejaký rodič zaujímal, keď, keď, keď prišiel a ako keby vyzvedal, lebo, lebo ho zaujíma jeho vlastné dieťa.
A čo sa týka toho základného princípu zákona, k tomu by som teraz chcel povedať. Pre mňa je absolútne kľúčové, že ja ako rodič mám mať informácie a kontrolu nad tým, čo, s čím sa dostáva do kontaktu moje dieťa. Som učiteľ, moja manželka je učiteľka, to znamená, že si vážime učiteľský stav, že máme prax, máme kolegov, a keď sa napríklad stane situácia, že naše, niektoré naše deti sa sťažovali, že ukrivdil mi ten učiteľ, tak sme v žiadnom prípade nezačali teraz, že áno, ideme k učiteľovi po krku, ale ako kolegiálne ako autorita sme držali stránku učiteľovi v tom slova zmysle, že musíme sa opýtať, žiadne také, že jasné, chudáčik, ale keďže sme zase našemu dieťaťu chceli vyhovieť, lebo evidentne malo pocit nespravodlivosti, tak sme išli, ale nepustili sme sa do toho učiteľa, ale pýtali sme sa. To znamená, že nie je to vedené nejakou nedôverou voči školám, ale veci sa dejú. Dejú sa aj v rodinách, dejú sa aj v školách a máme zákony, ktoré pamätajú aj na takéto situácie, a evidentne takéto situácie nastávajú.
A ja chcem povedať jednu vec, že, viete, ja by som bol nerád, keby teraz z tohto zákona, z tejto rozpravy bol kultúrny boj. My s pani poslankyňou Záborskou ho ako taký nepredkladáme ani to tak nechceme. Ale keď urobíme z toho kultúrny boj, tak bojovať budeme. Nie za nejakú ideológiu, za slobodu. Za slobodu rodičov práve takým ideológiám odolávať, lebo o výchove majú rozhodovať rodičia, a nie ideológie. Toto nie je ideológia. To sú medzinárodné zmluvy, to je ústava, to je zákon o rodine.
Môže sa aj stať, že namiesto kultúrneho boja z toho bude len boj s veternými mlynmi, ak sa budeme držať svojich predsudkov, my budeme strieľať po nejakých našich predstavách a predsudkoch, vy budete možno strieľať po svojich predstavách a predsudkoch, no tak aj v literatúre sú aj také prípady, aj boje s veternými mlynmi, ale bolo by to škoda.
Takže ja som teraz vystúpil v rozprave, aby som vám dal aj priestor zareagovať, budem pozorne počúvať a som pripravený vám odpovedať na otázky a verím tomu, že táto, táto rozprava bude mať zmysel.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pani poslankyňa Bittó Cigániková.

Rišo, keď si hovoril o tom, že si bol v diskusii, že to bolo zvláštne, že si bol v diskusii o rodičovstve s človekom, ktorý nemá deti, to mi strašne pripomínalo, jak keď diskutujem o potratoch a umelom oplodnení alebo interrupčnej tabletke s tebou, vieš, že tiež si, tiež na teba pozerám, že čo ty o tom vlastne vieš a vidíš, aký si v tom múdry, tak neodsudzuj aj iných.
A čo by som chcela k tomuto návrhu zákona? No jasné, že to je ideológia, jasné, že nič iné to nie je, ale veď v poriadku, veď vy v podstate ani iné nerobíte, len ja sa pýtam, že celú dobu hovoríš o tých právach rodičov, v poriadku, lebo vidíš sa ako rodič. Ale čo tie práva detí? A čo si podľa teba zaslúži taký rodič, ktorý nedopraje svojej dcére, aby poznala spôsoby ochrany pred neželaným tehotenstvom alebo pred pohlavnými chorobami? Alebo deti, ktoré neučíme tolerancie k menšinám, napríklad aj k LGBTI menšinám, ktoré učíme nenávidieť takýchto ľudí a šírime tým agresivitu v spoločnosti, ktoré vedú k tým najstrašnejším činom? Čo také deti, ktoré patria do tejto komunity a boja sa to povedať preto, lebo majú rodičov, ktorí jednoducho takýmto spôsobom to preklínajú? A čo s rodičmi, ktorí vlastne takýmto spôsobom podľa mňa vyslovene ohrozujú zdravie a životy vlastných detí? Kde sú potom práva detí?
Lebo ja si myslím, že takíto rodičia by naozaj mali mať obmedzené nejaké vplývanie na svoje deti, a nie ešte rozkazovať o tom, že či môžu ísť na biológiu, ako si hovoril, alebo iné predmety, keď tam budeme rozoberať úplne normálne, normálne veci, ktoré sú vedecky dokázané, a, a nič iné nepopierať, ale vy chcete vstupovať aj do tohto. Máte svoje školy, tam si učte tie rozprávky kľudne, nikto vám to neberie, v poriadku, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Vašečka.

Pán predsedajúci, ja sa zriekam faktickej a chcem ísť do rozpravy znova.

Podľa § 27 pán poslanec Vašečka požiadal o vystúpenie v rozprave.
Nech sa páči, pán poslanec.

Možno by som bol stihol aj vo faktickej, ale... No. Milí kolegovia, ktorí ste tu teraz prvé volebné obdobie, prosím vás, takto nie. Dobre? Ja vás budem naozaj pozorne počúvať a takto ako pani Cigániková nie. Keby som začal a chcel by som tomu venovať tak 20 minút, tak by som povedal klamstvo za klamstvom a jedna z vecí... (Reakcia z pléna.) Jedna, jedna, jedna z vecí, jedna z vecí, ktorá je, že, jedna z vecí, ktorá je, že ja som použil príklad toho, že hovoríme o právach rodičov, keď niekto nie je rodič, tak je to zvláštne, ak hovorí o tom, ako chce obmedziť práva rodičov. Nie každý... (Reakcia z pléna.) Že faktické sa nedajú prihlásiť. Dobre.
A čo sa týka ochrany života, tak toto nie je tá téma tohto zákona, len tak mimochodom, neviem, prečo ju ťaháš všade, lebo nie my, ale vy stále o tom rozprávate, ale v každom prípade moje také, by som povedal, prekvapenie je, že možno na tej biológii, ktorú, mimochodom, podporujeme a povedal som aj v rozprave, že sme, sme za to, a toho sa ten zákon netýka, že, ani sa ho nemá týkať, lebo to nie je sexuálne správanie, ale biológia človeka, takže možno si nedávala pozor, že rodičia sú otec a matka, a dieťa... a majú k nemu práva a povinnosti aj otec, aj matka. Dokonca čisto teoreticky, keby to rovno bol aj nejaký darca spermatu alebo umelé oplodnenie, aj tak tam musí byť mužská bunka. Ale pri bežnom tehotenstve ja som sa veľmi zaujímal a vždy som pri tehotenstve svojej manželke... manželky to prežíval s ňou. Tehotný nemôžem byť, o tom budem hovoriť v ďalšom zákone, čo zase vy by ste mi možno aj priznali, že by som mohol byť aj tehotný, alebo že nejaký muž sa môže vyhlásiť za ženu, žena za muža, ale to budeme až v ďalšom zákone preberať.
Ďalšia vec je, že, ešte raz, my nechceme nikomu nič kázať, zakazovať, my hovoríme o tom, že rodičia majú mať práva. To znamená, to, čo si hovorila o cirkevných školách, mimochodom, urážlivo, opäť si urazila veriacich kresťanov, povedala si, že sú to rozprávky. Vieš, ja tvoje presvedčenie nezosmiešňujem. A... ale to je tvoja vec, to je tvoja vizitka.
Ďalšia vec je práva detí, to máme v právnom poriadku ošetrené úplne jasne. Ak vy máte o tom pochybnosť, pripravte návrh zákona. Ale už bolo citované z ústavy, že? Ak sú pochybnosti o správnom uplatňovaní práv rodičov, tak na to je súd, lebo zákony máme. To znamená, ak nejaký rodič poškodzuje svoje dieťa, tak to nie je na názore mňa alebo teba, ale na tom, že sudca o tom rozhodne. Rozhodne o tom nejaké vyšetrovanie, hej? Dosiaľ, pokiaľ to nie je, tak ten rodič nesie zodpovednosť, tak to je aj na Slovensku, aj vo svete, aj celú históriu. O tom sa nemáme prečo debatovať.
Ja by som skôr mal otázku na teba, neviem, či máš faktickú, výborne, tak keby si mi odpovedala, že čo konkrétne zazlievaš tomuto zákonu, lebo takto sa budeme len naťahovať z toho, že ideológia a neviem čo. Čo konkrétne podľa teba robí tento zákon zle? Nie to, čo si povedala, lebo to, čo si hovorila, sa vôbec netýkalo nijakým spôsobom tohto zákona, takže poprosím, nie takto ako poslankyňa Cigániková. A potom sa môžeme baviť a ja naozaj... nemá, nemá zmysel, aby som vystupoval v rozprave, ale potom to sfúknime, každý si povedzme svoje a pekný víkend.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pani Bittó Cigániková.