12. schôdza

Môžme pokračovať, pán predseda, ešte v tejto otázke?

Ďakujem za túto možnosť. My sme nereagovali na tieto situácie, ktoré sa diali okolo opozičných predstaviteľov tým istým spôsobom, ale povedali sme, že zmeníme Trestný zákon a Trestný poriadok a zrušíme Úrad špeciálnej prokuratúry. Je aj zvláštne, že vtedy, keď bolo treba konať, tak Komisia nekonala, a ja som to vytkol pani komisárke, a teraz, keď legitímne a demokraticky na to odpovedáme novelizáciou príslušných zákonov, tak sa nám niekto vyhráža, že nám zoberie fondy alebo plán obnovy.
Musím ale uznať, že tento rozhovor bol veľmi konštruktívny a sme sa vrátili naspäť do oblasti technických detailov, odbornej diskusie a dali sme nabok politiku, ktorá mimoriadne prevládala v poslednom období.
Mám dobré správy, boli tri otvorené fronty. Boli to predčasné dôchodky, teda udržateľnosť dôchodkového systému, boli to výdavkové limity a bol to Trestný zákon a Trestný poriadok. Ja som presvedčený, že dva fronty máme vyriešené. Dnes sme na vláde schvaľovali výdavkové limity. Pokiaľ ide o predčasné dôchodky, to ste schválili nedávno v Národnej rade, a sme veľmi blízko k vyriešeniu problému okolo Trestného zákona a Trestného poriadku a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a čo sa stane? Bude jeden dlhý nos. Jeden veľký dlhý nos. Vy ho mať nebudete. (Rečník ukázal do pléna ľavou rukou.) Tu bude tento nos a budeme sa mu veľmi potom smiať. (Rečník ukázal do pléna pravou rukou.) Toľko špiny, čo narobili. Toľko, čo pochodili po tých orgánoch. Toľko, čo nás ohovárali. Toľko, čo klamali. Kričali v jednom kuse: Zoberte im peniaze, zoberte im peniaze, zoberte im peniaze, lebo to je jediná cesta, ako sa dajú na Slovensku poraziť! Môžte sa hanbiť, jak ste celí! Celé Progresívne Slovensko a celá SaS-ka.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Michal Kapuš, je prítomný, takže v tomto znení:
"Vážený pán predseda vlády..." Je tu, je tu, je, je, takže čítam otázku: "Vážený pán predseda vlády, aký je váš postoj k výzve Európskeho parlamentu, ktorú podporili aj slovenskí opoziční poslanci, aby Európska rada zvážila zrušenie práva veta a prechod na väčšinové hlasovanie?"

Ďakujem za otázku. Ja nepoznám všetky tieto detaily, ale viem, že Európsky parlament rokoval o nejakom absolutóriu, ktorý sa týka rozpočtu Európskej únie, a okrem iného tu boli aj odporúčania, ktoré sa týkali budúcnosti a riešenia nejakého efektívnejšieho rozhodovania Európskej únie. A je pravda, že tam bolo určité odporúčanie, ktoré bolo pod nejakým odsekom 24, aspoň tak ma informovali, a tam bolo odporúčanie, že by mala Európska únia zvážiť právo veta, že by malo ostať v rukách členských štátov, a že kvôli efektívnejšiemu rozhodovaniu Únie a aby sa zabránilo vydieraniu členských štátov by sme namiesto takéhoto hlasovania zaviedli hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
Ja som mal možnosť včera vystúpiť verejne počas galavečera. Bol som dnes aj na medzinárodnej konferencii ráno, ktorá bola organizovaná ministerstvom zahraničných vecí, a zopakujem to bez akýchkoľvek zábran. Kto uvažuje o tom, že sa má zrušiť právo veta, uvažuje o konci Európskej únie. Predstavte si, že máme tri oblasti, kde je jednomyseľnosť, a to je otázka rozpočtu, bezpečnosti a zahraničnej politiky. A išlo by napríklad o otázku bezpečnosti, kde by veľké krajiny, ktorých ja nazývam, že sú vojenskí jastrabi, prijali nejaké opatrenia, ktoré sa týkajú opatrení, povedzme na Ukrajine, vojenského charakteru a my by sme museli tieto opatrenia rešpektovať, lebo kvalifikovanou väčšinou by sa o nich rozhodlo. Samozrejme, že by sme s tým nikdy nesúhlasili, čo by spôsobilo obrovské trenice.
Uvediem príklad s migračným paktom. Migračný pakt bol prijatý kvalifikovanou väčšinou a nás teraz núti, aby sme si vybrali, či budeme prijímať na Slovensku stovky nelegálnych migrantov, alebo za každého nelegálneho migranta zaplatíme pokutu 20-tisíc eur. Je pomerne zrejmé, že pri implementácii tohto migračného paktu budú problémy nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách, ktoré nepodporili pri kvalifikovanom hlasovaní tieto nápady, ktoré došli z prostredia Európskej komisie. My len veríme, že Európsky parlament bude navolený tak, že poslanci sa opätovne vrátia k tejto myšlienke migračného paktu a že zmenia túto povinnú solidaritu na solidaritu, ktorá bude dobrovoľná, kedy budú môcť členské štáty ako suverénne krajiny Európskej únie mať, budú mať možnosť priamo povedať, čo idú urobiť. Napríklad že buď prijmú migrantov, ak tak chcú urobiť, nelegálnych, alebo že pôjdu do krajiny, odkiaľ migranti prichádzajú a dajú tam nejaké finančné prostriedky na výstavbu alebo rekonštrukciu infraštruktúry. Tieto možnosti sú rôzneho charakteru.
Ja však môžem povedať za vládu Slovenskej republiky, že vláda nesúhlasila v žiadnom štádiu schvaľovania tohto migračného paktu s touto povinnou solidaritou, a preto máme legitímne právo, aby sme spôsobovali problémy pri implementácii tohto paktu, čo určite aj urobíme a budeme sa spoliehať na to, že pri novej zostave Európskeho parlamentu tam prídu poslanci, ktorí sa budú na veci pozerať podstatne racionálnejšie, ako to je teraz.
Samozrejme, dámy a páni, že pokiaľ ide o prechod na väčšinové hlasovanie, kto hlasoval za zrušenie práva veta, kto hlasoval za väčšinové hlasovanie? Blahoželám, blahoželám vám, opozícia! Opoziční europoslanci, slovenskí opoziční europoslanci hlasovali za zrušenie práva veta a za väčšinové hlasovanie. Ste sa úplne museli zblázniť, lebo netušíte, o čom hovoríte!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec Kapuš nemá doplňujúcu otázku.
Prejdeme k ďalším otázkam. Pani poslankyňa Čavojová a pán poslanec Sitkár položili otázku v znení, ktoré už, na ktorú už bolo odpovedané.
Takže prejdeme k pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi, ktorý položil túto otázku:
"Vážený pán predseda vlády, opozícia po strašení trojpercentným navyšovaním DPH prešla na strašenie občanov tvrdením, že im ide vláda ukradnúť druhý dôchodkový pilier. Môžete nám, prosím, priblížiť, aké má vláda v skutočnosti plány s druhým pilierom a aký postoj prevláda v tejto problematike v rámci Európskej únie?"

Opozícia a protivládne médiá šíria informáciu, že chceme vystúpiť z Európskej únie, že sa nám tam nepáči a že ťaháme Slovensko neviem kde, ale k tejto téme je zbytočné sa vyjadrovať, pretože je zbytočné hovoriť niekomu niečo, čo nechce počuť.
Ale pokiaľ ide o tému investícií, v rámci správy, ktorú predložil bývalý taliansky premiér Enrico Letta ohľadne spoločného trhu, jednotného trhu, bola veľká kritika k tomu, že obrovské množstvo peňazí, hovoríme o triliónoch, končí na trhoch v Spojených štátoch amerických a tieto peniaze, ktoré majú pôvod v Európskej únii, často sa nevedia použiť na financovanie obrovských infraštrukturálnych projektov. Preto máme právo sa pýtať na Slovensku, či súhlasíme s tým, že miliardy, ktoré sú naakumulované v druhom fonde dôchodkovom, končia niekde na amerických finančných trhoch.
My nechceme nikomu nič zobrať. Už som čítal titulky našich priateľov v Denníku N alebo v Smečku: Idú vám zobrať peniaze, idú vám siahnuť na vklady! Naopak, my tým ľuďom chceme pomôcť, pretože ak dnes má niekto peniaze v banke a má tam nejaký smiešny úrok, ktorým sa zhodnocujú jeho peniaze, štát má právo ponúknuť takémuto občanovi poď uvažovať inak. Zober si svoje peniaze a kúp si napríklad štátny dlhopis, ktorý použijeme potom na výstavbu diaľnic. A nedostaneš 1,5 %, ale dostaneš 3 %. To isté pri dôchodkoch.
Ja som nedal ani cent do druhého piliera, lebo som mu neveril. A dnes po 20 rokoch, keď boli vyplatené prvé dôchodky z druhého piliera, sa ukázalo, že tieto dôchodky sú nižšie ako tie, ktoré sú vyplácané zo Sociálnej poisťovne. Preto znovu platí, musíme ponúknuť DDS-kám, poďte sa pozrieť na to, že či radšej, ako poslať peniaze na nejaký americký finančný trh, nepoužijete tieto peniaze na Slovensku na financovanie obrovských infraštrukturálnych projektov a zhodnotíte tieto peniaze výraznejšie. Pretože vždy máte väčšiu istotu v Slovenskej republike ako v amerických investičných trhoch. Takže my nechceme brať. Neklamte slovenskú verejnosť! My chceme ľuďom v tomto prípade peniaze dávať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda vlády, čas určený pre predsedu vlády vypršal. Ďakujeme pekne a želáme krásny deň.
A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Michala Kapuša na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára v tomto znení:
"Vážený pán minister, v nedávnych dňoch sme boli svedkami ďalšieho vystupňovania napätia na Blízkom východe po masovom raketovom útoku Iránu na územie Izraela. Slovensko tento útok odsúdilo, ale ako konkrétne chceme prispieť k tomu, aby sa situácia ďalej nehrotila?"

Ďakujem, vážený pán poslanec, áno, máte pravdu, 14. apríla došlo k bezprecedentnému útoku Iránu na Izrael. Mohli ste to mnohí sledovať, boli z toho aj zábery v rôznych medzinárodných zahraničných televíziách a musím povedať, že Slovenská republika ostro odsúdila hneď po týchto útokoch tento akt zo strany Iránu. Rovnako na to reagoval aj veľmi aktívne vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, ktorý zvolal videokonferenciu, kde sa o tomto diskutovalo a zhodli sme sa rovnako na tom, že je to niečo, čo je bezprecedentné a je to potrebné odsúdiť, je to v rozpore s medzinárodným právom. Vzápätí sme sa tým zaoberali aj na zasadnutí rady pre zahraničné veci a musím povedať, že tá zhoda bola medzi všetkými členskými krajinami veľmi jasná a zadeklarovaná a vyústilo to, že sme sa zhodli, že je potrebné posilniť súčasné embargo, ktoré je dané na Irán, tie sankcie svojím spôsobom, predovšetkým ktoré súvisí s výrobou vojenských dronov a rakiet použitých pri tomto útoku. Čiže pripravuje sa zosilnenie tohoto embarga, aby sa obmedzila možnosť pre Irán produkovať takéto rakety, ktoré boli použité, rovnako aj drony, ktoré boli použité pri útoku na Izrael.
Asi sa zhodneme, že tento iránsky útok bol masívny, pretože to boli stovky rakiet a rovnako aj dronov, ktoré boli použité, a je potrebné to vnímať v kontexte toho, čo sa deje v Gaze a to, že celý tento konflikt sa týmto môže len zradikalizovať a rozšíriť a tento útok tomu nasvedčoval.
Áno, môže byť aj otázka, ktorú môžete položiť, že Irán konal potom, ako sa, ako nastal útok na jeho konzulárny úrad v Damasku. Môžeme povedať aj veľmi jednoznačne, že aj toto je porušenie medzinárodného práva a bezpečnostná rada sa tým zaoberala. Pokiaľ mám aj informáciu, tak to odsúdila. Preto je potrebné a slovenská diplomacia je pri tom, aby sme pôsobili na diplomatickom poli a jasne tlačili na to, aby došlo k čo najskoršiemu prímeriu v pásme Gazy.
Určite sa zhodneme, že ak by došlo k takému útoku, aký Izrael robil v severnej časti Gazy a bolo by to aj teraz v meste Rafah, kde je koncentrácia Palestínčanov asi 1,5 milióna obyvateľov, malo by to katastrofálne dôsledky. Preto je potrebné prímerie a okamžité prepustenie rukojemníkov, ktorých zadržiava ešte doteraz Hamas. No a čo je najdôležitejšie, pretože čo sa deje v pásme Gazy, to už je nielen humanitárna kríza, ale to je hladomor. Akonáhle by k tomuto došlo, aj keď tam už boli nejaké uvoľnenia aj zo strany Izraela, ešte stále to nie je dostatočné, je potrebné uvoľniť všetky možné toky humanitárnej pomoci, pretože tá situácia je tam naozaj alarmujúca a je potrebné čím skôr tento, tento konflikt skončiť a hľadať prímerie.
Čiže, pán poslanec, ja len chcem zdôrazniť, že ten konflikt má z dlhodobého hľadiska iba jedno riešenie a to presadzuje aj slovenská diplomacia, a to je dvojštátne riešenie. Pretože toto dvojštátne riešenie, kde aj Palestína bude mať vlastnú štátnosť aj de iure, môže priniesť stabilitu aj pre samotný Izrael do budúcnosti, pretože ak to nenastane, tak tento konflikt bude zmrazený. A vo vnútri je toľko naakumulovaného zla a pomsty, ktorá tam môže sa realizovať v budúcnosti, že si to nevieme ani predstaviť, preto je dôležité naozaj, aby sme čím skôr dospeli k tomu, že aj svetové spoločenstvo podporí a bude tla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán minister, pán poslanec Kapuš nemá doplňujúcu otázku.
Tak prejdeme k otázke číslo dva, ktorú položil pán poslanec Peter Stachura – myslím, že je prítomný, ale neviem, prihláste sa, ktorý ste, to ste vy, dobre, nech sa páči – na pani ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú v tomto znení:
"Vážená pani ministerka, mohli by ste objasniť, na základe akých skutočností alebo analýz ste podpísali dohodu o ukončení zmluvy o dielo a o poskytnutí služieb so Združením Rázsochy? Bol o tejto skutočnosti informovaný predseda vlády SR?"
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, v súvislosti s vašou otázkou si dovoľujem povedať to, čo som už opakovane povedala, ako som sa opakovane vyjadrila, o komplexnom projekte výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave budem v dohľadnej dobe informovať nielen vládu Slovenskej republiky, ale aj verejnosť. Bez toho, aby toto rozhodnutie prešlo schválením vládou Slovenskej republiky, sú akékoľvek vyjadrenia a tvrdenia z môjho pohľadu a konšpirácie a diskusie o tom bezpredmetné.
O tejto skutočnosti, keď vláda prijme rozhodnutie, budeme verejne a korektne informovať na tlačovej konferencii o tom, že tento projekt naozaj je komunikovaný aj s odbornou obcou, s dekanmi lekárskych fakúlt a ľuďmi, ktorí majú čo k tomu povedať.
Čo sa týka ukončenia trvania zmluvy o dielo o poskytnutí služieb ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a konzorciom Rázsochy, k tomuto kroku sme pristúpili na základe dlhodobej môžem povedať že nečinnosti, pretože za obdobie predchádzajúceho roka sa v tej veci a príprave projektovej dokumentácie neurobili žiadne podstatné kroky, dokonca predchádzajúce vedenie ministerstva zdravotníctva dalo pokyn na vypracovanie zmeny projektovej dokumentácie, avšak bez dodatkovania pôvodnej zmluvy, čiže ja neviem, na základe akého právneho titulu sa ďalej pokračovalo v projektovaní tohto diela alebo novej univerzitnej nemocnice na bratislavských Rázsochách.
Postup bol analyzovaný v súčinnosti so zmluvne dohodnutým dodávateľom diela, čiže s konzorciom Rázsochy, a to tak, aby pripravovaná zmena projektu, o ktorej budeme teda verejnosť informovať, bola v čo najväčšej miere, alebo v čo najväčšej miere využila už doteraz odovzdané časti diela a zabezpečila aj čo najväčšiu efektívnosť zámeru celého projektu, teda aby nová univerzitná nemocnica v Bratislave bola postavená v čo najkratšej dobe a aby aj, samozrejme, čo najefektívnejšie, za čo najlacnejšie peniaze.
Čo sa týka celého tohto postupu a procesu celého projektu, ktorý sme si zadefinovali v programovom vyhlásení vlády, že o tom rozhodneme ako o krátkodobej priorite do pol roka, áno, máme nejaké zdržanie, niekoľko týždňov. Tento postup bol komunikovaný s pánom predsedom vlády či už na našich kontrolných dňoch, ale aj predtým sme sa o tom rozprávali, takže pán premiér o tomto postupe vie.
Ďakujem veľmi pekne.