12. schôdza

Ďakujem.
Pán poslanec Dvořák.

Ďakujem veľmi pekne.
Neviem teda, kedy som manažoval rezort, ale tak dobre. Ale aby som reagoval na pána Stachuru. Ja, ono to ide v tom duchu, čo som ja hovoril, že tu sú určité technické návrhy, ktoré niektoré sa môžeme na nich zhodnúť. Neskôr príde, aj už teda vieme, že nejaký pozmeňovací návrh o pediatrii, ale rieši tiež iba ordinačné hodiny na pohotovostiach, u detských pohotovostí, ale absolútne nedostávame odpoveď na to, ako zabezpečíme starostlivosť a v tých návrhoch pozmeňovacích to je aj napísané potom neskôr, ako zabezpečíme starostlivosť v bežných ambulanciách. Je tam napísané, že polku pediatrov máme v dôchodkovom veku. Vôbec tu nedostávame odpovede na veľké otázky a to je práve ten problém, čo tu my hovoríme. My sa vieme na technickej úrovni zhodnúť a povedať, že niečo je dobré. Ale táto technická úroveň, ktorú tu my riešime, to by nemalo prebiehať v parlamente. Toto by malo prebiehať v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde sa budeme baviť o tom, ako určiť tabuľky, ako majú byť nastavené hodiny a podobne. Tu v tomto parlamente by sme mali dostávať odpovede na veľké otázky.
Ja keď si pozriem hocijaké prieskumy, už z 2018. tu mám otvorený prieskum, ktorý sme robili vtedy s Českou lekárskou komorou, alebo keď si pozerám prieskum sestier, čo im prekáža, ony tu naozaj hovoria o veľkých problémoch: šikana na pracovisku, neschopnosť na pracovisku, nemožnosť cirkulovať, žiadna praktická výučba, iba teoretická výučba, im chýba, im chýba množstvo veľkých vecí. A ja si myslím, že musíme si povedať akože naozaj úprimne tuto, že toto, čo tu teraz tlačíme v zrýchlenom konaní, absolútne neadresuje tie veľké problémy. Ja by som chcel počuť nejakú víziu, ako zmeníme to vzdelávanie koncepčne, kedy uvidíme niečo, komu sa chceme podobať? Čo sú tie veľké veci, čo tam chceme urobiť? My tu namiesto toho vedieme naozaj technickú debatu o tom, že či teda hodina hore-dole, či sa prihlási tam alebo onam, ale nevieme, ako vlastne stabilizujeme ten personál celkovo.

Ďakujem.
Pán poslanec Baláž.

Ďakujem pekne. Na začiatok poviem iba to, že mali by sme čítať s porozumením, čo riešime v tomto zákone alebo v tomto návrhu zákona, a potom sa môžme baviť o všetkom ostatnom. Ale k pánovi Stachurovi poviem iba toľko, že na začiatok si myslím, že niektoré jeho myšlienky boli správne, čo sa týka v zásade nového výučbového mechanizmu na Slovensku, čo sa týka výučby sestier, či už pregraduálneho, lekárov, pregraduálneho, postgraduálne, čo sa týka certifikácie pracovísk a ľudí, to je, áno, ale tak ako to budete počuť aj na výbore, ako to istotne aj pani ministerka povie, takýto veľký zákon sa pripravuje a bude sa riešiť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde všetci budete môcť dať adekvátne, adekvátne pripomienky.
Samozrejme, tu treba povedať aj to, že naozaj ja to nechcem zneužívať. Vy ste tam už boli a posledné tri roky sa vládlo tak, že sa vládlo cez pozmeňujúce návrhy, ktoré prechádzali cez parlament a vznikol v celom zdravotníctve obrovský chaos, to je po prvé. Po druhé, ja by som dnes úplne neznehodnocoval náš systém vzdelávania, lebo náš systém vzdelávania nie je úplne zlý, je celkom stabilný, dobrý, ale istotne sú miesta, kde to treba zlepšiť.
A posledná poznámka znie k tomu. Je troška pre mňa takým sklamaním, že mňa ste oslovili ohľadom rezidenčného programu, kde ste mali pravdu vzhľadom na to, ako sa mali riešiť tí rezidenti v tom programe, a my sme to spolu s ministerstvom zapracovali do toho, už to zmenilo. A robiť si teraz z toho, však to ste mohli, ja vás pochválim, však super, že ste to urobili, ale teraz sa tváriť, že my sme nejakí blázni a my sme to nechceli ani počúvať, tak to je také, také prízemné. Ale to, to sa stále a stále opakuje. Preto vravím, že ten oportunizmus je proste katastrofa. Však to sme využili a urobili sme to tak.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Szalay.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem, Peťo, za tvoje vystúpenie, v zásade veľmi podobné, ako povedal Oskar. To znamená zlý proces a zmysluplné, poväčšine zmysluplné návrhy na zlepšenie. Veľmi som ocenil aj to, že si otvoril tému toho ďalšieho vzdelávania. Samozrejme, je to nad rámec tohto zákona, nad rámec akéhokoľvek skráteného konania. To má byť systémová záležitosť, ale je veľmi dobré o nej nahlas hovoriť a dúfam, že pani ministerka si teda zapísala toto ako podnet, ktorý by stál za zlepšenie, rovnako ako by stálo za zlepšenie aj zmena kontinuálneho vzdelávania, ktoré sa dnes zmenilo v zásade na vypĺňanie krížoviek a získavanie kreditov cez úplne podivné, podivné účasti na turistických výletoch krytých ako kongresy.
A som takisto rád, Peťo, že si spomenul to, čo aj Oskar kritizuje a to asi aj ja budem v rozprave kritizovať, a to teda ten proces vedie k tomu, že sa k zákonu v skrátenom legislatívnom konaní prilepujú prílepky, možno zmysluplné, možno diskutabilné, ale rozhodne také, ktoré neprešli verejnou debatou. Je však pravdou, čo tu zaznelo v sále, že toto nie je novinka v parlamente, hej? Takýmto spôsobom parlament rozhodoval aj v minulom volebnom období aj v zdravotníctve, čiže v zásade sa nič zásadné nemení, akurát teraz to robí druhá strana. Na to, aby sa zlepšila tá kultúra, bolo by dobré, keby sme sa skúsili takýmto veciam v budúcnosti vyhnúť, aby sme sa naozaj bavili o podstate a nie o forme. Tá forma naozaj nie je dobrá.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Krajčí.

Ďakujem pekne.
Nuž, Peťo, na záver si načrtol takú frustráciu z toho, ako sa zdravotníctvo vedie. A úprimne, naozaj už od Zajacovej reformy, kedy sa, kedy on spravil zo zdravotníctva biznis, tak zdravotníctvo je v područí záujmových skupín, ktoré neustále tlačia na ministra. Mimochodom, ja si myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo sa tak často tí ministri menia, pretože tým záujmovým skupinám nevyhovuje, aby tam prišiel niekto s nejakou ucelenou víziou a začal niečo presadzovať, aby napríklad začal zmysluplne budovať aj to štátne zdravotníctvo, ktoré by potom vytváralo zmysluplnú možno konkurenciu aj s tými súkromníkmi. A žiaľ, takto to je a potom sa to rieši tak, ako sa to rieši, všelijakými prílepkami, doplnkami, v podstate nepredkladajú sa tu žiadne zmysluplné vízie.
Treba však povedať, že za to predchádzajúce obdobie tu boli tri veľké reformy, tri veľké reformné zákony minimálne, lieková reforma, reforma starostlivosti o dlhodobo chorých a takisto reforma optimálnej siete nemocníc, okrem, samozrejme, množstva zákonov, ktoré sa museli riešiť vzhľadom na najväčšiu pandémiu za posledných sto rokov, v súvislosti s tým, potom tu prišla vojna na Ukrajine. Takže, samozrejme, tie skrátené legislatívne konania v minulosti boli častokrát opodstatnené a presne na to je aj ten inštitút urobený. Takže áno, je mi to ľúto, ako sa to deje, a potrebujeme naozaj na mieste silného ministra, ktorý bude mať víziu, ktorý sa postaví aj tým súkromným žralokom v zdravotníctve, čo, žiaľ, treba povedať, že táto pani ministerka ani táto vláda nie je. Takže dobre si na to poukázal.
Vďaka.

Ďakujem a s reakciou na faktické pán poslanec Stachura. Nech sa páči.

Ďakujem. Ja len veľmi rýchlo. Opakuje sa tu stále znova a znova, že tí, tí, tí, vy ste to urobili, vy ste to urobili. Opakujem, moje pôsobenie na rezorte bolo jedenásť mesiacov od 6/20 do 4/21. Potom som intenzívne kritizoval ďalšie kroky, ktoré sa na rezorte za Lengvarského, Palkoviča diali. Môžte si to všetci dohľadať, ale budem vám to dookola opakovať, keď stále počúvam to isté.
Oskar, súhlasím, detskí lekári, hej, sú tam tie prílepky, ktoré sme už spomínali.
Pán doktor Baláž, oportunizmus. No, oportunizmus, veď ja vás chcem pochváliť. Možno som to nespomenul, ospravedlňujem sa, že ste konštruktívne s vecou, s ktorou sme za vami prišli, ako zareagovali a veľmi promptne riešili, za to vám ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som to nepovedal.
Čo sa týka Tomáša Szalaya, tam myslím si, že aj keď máme so SaS-kou rozdielne názory v mnohom, tak tu sa vieme zhodnúť. Ja si myslím, že to kontinuálne vzdelávanie, tam sme úplne za jedno a mohli by sme ho dobre nachystať, možno aj ako výbor, pán Baláž.
No a čo sa týka Mareka, súkromníci. No tak, hej, k tomu nejdem sa ďalej vyjadrovať, povedal si veľa.
Ďakujem pekne.