12. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásilo, prihlásili štyria páni poslanci a pani poslankyne.
Ako prvá sa prihlásila za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Lucia Plaváková. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
K tomuto mimoriadne škodlivému a ubližujúcemu návrhu zákona budem mať dve také širšie poznámky. Jednu ľudskoprávnu a jednu ľudskú. Začnem tou ľudskoprávnou, aby som uviedla na právnu mieru, na pravú mieru, čo je účelom tohto zákona.
Hlavným cieľom tohto zákona je znemožnenie tranzície, právnej tranzície transrodovým ľuďom. To znamená znemožnenie prepisu údajov v úradných záznamoch. Predkladaný návrh zákona, t. j. prakticky zákaz tranzícií, je v rozpore so základnými právami a slobodami. Tie sú obsiahnuté aj v našej ústave, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Inými slovami, predkladaný návrh zákona je v rozpore s našou ústavou, ako aj v rozpore s našimi medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska ochrany základných práv a slobôd je povinnosť zabezpečenia prístupu k právnej tranzícii, t. j. zmena údajov v úradných záznamoch pre transrodových ľudí vrátane rodného čísla, už dávno ustálená, jednoznačná a nespochybniteľná. Z hľadiska základných práv a slobôd sú štáty vrátane Slovenska povinné zabezpečiť predvídateľný a rýchly proces tranzície, t. j. zmenu údajov, ako je meno a priezvisko či rodné číslo.
V Európe nastal prelom v roku 2002, keď Európsky súd pre ľudské práva jednohlasne rozhodol v prípade Christine Goodwin proti Spojenému kráľovstvu. Európsky súd pre ľudské práva plne akceptoval pozitívny záväzok štátu rozoznať nový právny status transrodových ľudí, to znamená, zabezpečiť prístup k tranzícii vrátane prepisu všetkých údajov, ktorých sa to týka, to znamená v našom prípade aj rodného čísla.
Európsky súd pre ľudské práva v konečnom dôsledku usúdil, že neexistuje žiadny verejný záujem, ktorý by zmluvné štáty dohovoru aj pri zachovaní ich voľného uváženia oprávňoval k bráneniu transrodovým ľuďom k získaniu nového plného právneho statusu, a to vrátane práva na uzatvorenie manželstva s osobou opačného pohlavia, čo sa teda deje aj na Slovensku.
V skratke, prichádzate vyše dvadsať rokov po funuse. Teda pokiaľ nechcete napríklad vystúpiť z Rady Európy, opustiť naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky a škrtnúť z našej ústavy základné práva a slobody. To by sa vám možno páčilo. A len tak mimochodom, na československom území prebiehajú tranzície už 70 rokov. Sedemdesiat rokov. A nikdy nikomu v spoločnosti to žiadny problém nespôsobilo a neprinieslo. Za tieto desaťročia som nepočula o jedinom prípade, kedy by mali zdravotníci problém, ako ste tu naznačovali, o jedinom. To, čo sa tu deje, je to, že niektorí ľudia si tu na tom začali robiť svoju politickú nenávistnú kampaň, ktorá, žiaľ, ubližuje mnohým ľuďom, ale o tom už v mojej druhej ľudskej poznámke.
Budem vychádzať z predpokladu, že transrodových ľudí nepoznáte, neviete, čím v živote si oni sami a ich rodiny prechádzajú, a nemáte vedomosť o tom, akú hrôzu im takýmito návrhmi spôsobujete. Ak by totižto tento predpoklad nebol pravdivý, bolo by to z vašej strany mimoriadne kruté. Skúsim vám teda aspoň trochu priblížiť, čo spôsobujete.
Pre transrodového človeka je proces tranzície vykúpením, zlomom, ktorý zásadným spôsobom zlepší jeho kvalitu života. Nielenže tranzície zásadným spôsobom zlepšujú duševné zdravie transrodových ľudí, ale majú aj život zachraňujúci charakter. Často od vás počúvame o potrebe ochrany života, len mám miestami pocit, že vás zaujíma iba do momentu, kým sa človek narodí. Lebo tento návrh zákona je toho jasným dôkazom. Prístup k tranzícii je otázkou ochrany života transrodových ľudí. Vaším návrhom ich životy ohrozujete. Tak to je. Fakty nepustia. Dáta hovoria jasne, znemožnenie prístupu k tranzícii zvyšuje riziko samovrážd transrodových ľudí.
A teraz pár vyjadrení rodičov transrodových ľudí. Magdaléna, mama transrodového syna: "Volám sa Magdaléna a som vydatá a som mamou troch detí. Jedným z nich je môj sedemnásťročný transrodový syn. Je to veselý a múdry mladý muž, ktorého milujeme nielen my rodičia a jeho sestry, ale má veľa kamarátov, ktorí ho majú radi preto, lebo je priateľský, vtipný, rád hrá počítačové hry, ale aj krásne kreslí. Píšem vám preto, lebo viem, že mnoho ľudí sa stále bojí toho, čomu nerozumie. A sú to aj ľudia, ktorí v sebe majú toľko zla, že tému transrodových ľudí zneužívajú na šírenie nenávisti kvôli svojmu prospechu. Hoci sa niekedy zdá, že tých, ktorí tému transrodových ľudí využívajú na šírenie nenávisti, je až príliš veľa, som si istá, že ich až tak veľa nie je. Sú iba hluční a často viac viditeľní než tá prajná a rešpektujúca väčšina.
Priala by som si, aby sa aj Slovensko stalo miestom, kde budeme dodržiavať ľudské práva, nebudeme tolerovať nenávisť, násilie a diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu, kde poslanci v mene svojej ideológie nebudú ľuďom znemožňovať ich ľudské právo na sebaurčovanie zákazom právnej tranzície alebo povinnosťou chirurgických zásahov do ich tiel proti ich vôli. Verím, že nezakážete právnu tranzíciu len kvôli tomu, že na to máte vplyv a že to môžete urobiť, hoci viete, že tým transrodovým ľuďom ubližujete a možno ich tým vyženiete zo Slovenska alebo, ešte horšie, spôsobíte im tým veľké vnútorné utrpenie.
Vy poslankyne a poslanci môžete zohrať významnú úlohu pri podpore a vytváraní bezpečnejšieho a prajnejšieho Slovenska pre nás všetkých a tvoriť zákony na základe stanovísk odbornej verejnosti a v súlade s Chartou ľudských práv. Tak na ktorú stranu sa postavíte? Na stranu rozumu a odbornosti alebo na stranu šírenia nenávisti?"
Ešte jeden príspevok od Moniky, mamy transrodovej dcéry: "Sme rodičia troch detí, dvoch starších chlapcov, teda dnes už mužov, a mladšej dcéry. Naša dcéra sa narodila ako chlapec. Veta, ktorá v mnohých vyvoláva rozpaky, nejasnosti, nepochopenie. Pred dvadsiatimi rokmi som na tom bola rovnako. Tiež som nerozumela, nechápala, neprijímala, ale hlavne som o tom veľmi málo vedela. Od malička bola naša dcéra iná. Hrala sa s bábikami, chcela nosiť dievčenské oblečenie, pozerala rozprávky pre dievčatá, chodila na balet, chcela tancovať, len dievčenský choreograf je v sukni. Nikdy sme ju k tomu neviedli. Práve naopak, snažili sme sa ju od toho odvádzať. Nerozumeli sme, nechápali.
Za 20 rokov svojho života si prešla ponižovaním, šikanou, nadávkami, neprijatím, odmietaním, nepochopením zo strany rovesníkov, učiteľov, dospelých, detí, predavačov, úradníkov, politikov. Pre toto sa nikto dobrovoľne nerozhodne. Ako nám nedávno povedala, celý život som hrala chlapca, už nevládzem, už nechcem. Pred dvomi rokmi prešla sociálnou a medicínskou tranzíciou, aktuálne sa snažíme o právnu tranzíciu. Neznamená to, že ponižovanie, šikanovanie a neprijatie prestalo, ale rozhodla sa už neskrývať, rozhodla sa byť sama sebou, žiť život v rode, v ktorom sa narodila. Sme vďační za podporu odborníkov, lekárov, psychológov, aktivistov, ktorí jej na jej ceste pomáhajú a sprevádzajú ju. Sme vďační za všetkých, ktorí nám pomáhajú pochopiť a rešpektovať. Ak by sme túto podporu nemali, naša dcéra by pravdepodobne musela Slovensko opustiť, nemohla by žiť v štáte, ktorý jej neumožňuje žiť svoj život, aj keď v inakosti."
To boli slová ľudí, ktorých sa váš návrh zákona bytostne dotýka.
V inej rozprave ste tu veľa hovorili o rodičoch, o ich právach, o ich vzťahoch k ich deťom, teraz ste si tu vypočuli vyjadrenia rodičov, ktorých deti ohrozujete.
Aj na tomto mieste chcem poďakovať všetkým rodičom, ktorí svoje deti prijímajú a pomáhajú im bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu. Mala by to byť samozrejmosť, ale, žiaľ, nie je. Mnohé deti zažívajú pravý opak. Aj vďaka tomu, že ich rodičia sú ovplyvnení pretláčaním názorov namierených proti LGBTI+ ľuďom, napríklad aj týmto návrhom zákona.
A keď už vás nepresvedčia ľudskoprávne argumenty, apelujem na to, aby ste v centre vášho záujmu mali človeka. Máte možnosť sa rozhodnúť ľuďom pomáhať alebo ubližovať. Toto je, žiaľ, ten druhý prípad. Týmto návrhom ubližujete transrodovým ľuďom, ubližujete ich rodičom, ubližujete ich súrodencom, ubližujete ich deťom, ich rodinám aj priateľom. Aj ja mám medzi priateľmi viacerých transrodových ľudí. Úžasných ľudí, ktorí majú svoje životy, rodiny, vychovávajú deti, pracujú, študujú, športujú, pestujú kvetiny, chodia do divadla, do kina, žijú normálne životy. A ja sa na vás hnevám, veľmi sa hnevám. Hnevám sa na to, že mojim priateľom a priateľkám či rodičom transrodových ľudí, ktorých poznám, spôsobujete bolesť a trápenie. Prestaňte s tým! (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Osem, deväť faktických poznámok v reakcii na vaše vystúpenie.
Ako prvá, pani poslankyňa Števulová, nech sa páči.

Je veľmi ťažké čokoľvek povedať po takomto silnom prejave, z ktorého je jasné, že návrh zákona, ktorý, o ktorom tu momentálne rokujeme, má zásadné a veľmi-veľmi negatívne a smutné dopady na život konkrétnych ľudí, ktorí žijú v našej spoločnosti. Ja sa v prvom rade chcem Lucii poďakovať, že nám to neustále pripomína napriek tomu, že pre ňu osobne musí byť táto téma nesmierne ťažká, keďže sama je terčom nenávisti za to, čo predstavuje a čo symbolizuje. A zároveň by som chcela mať nádej, že predkladatelia tohto zákona si zoči-voči niekomu, kto je tiež členom queer komunity, uvedomia konečne, že čo spôsobujú v tejto krajine obyvateľom, ktorí tu žijú, ktorí tu platia dane, ktorí sa tu narodili. Ja nechápem, ako je vôbec možné, že ktorýkoľvek člen alebo členka tohto parlamentu predkladá návrh zákona, ktorého cieľom nie je pomôcť tejto krajine a jej ľuďom sa rozvíjať, ale ktorého úmyslom a zámerom je zlomyseľnosť, škodiť, robiť zle ľuďom, ktorí nemôžu za to, že sú v procese tranzície, ktorí jednoducho takýmto spôsobom žijú, sú medzi nami, môže ním byť hocikto, môže sa nám narodiť dieťa, ktoré prejde takýmto procesom, môže to byť náš priateľ, priateľka, a ja si myslím, že je úlohou nás zákonodarcov reálne robiť kroky na pomoc akejkoľvek menšine, nie im úmyselne škodiť a spôsobovať aj to, že mnohí z týchto ľudí si možno chcú aj zobrať životy, pretože to nie je len básnická otázka, to je realita. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mne ako matke, ale teda hlavne ako človeku bolo celý čas do plaču, keď som počúvala tie svedectvá, dokonca prosby rodičov transrodových detí, ktoré Lucia čítala. A teraz mi odpustite, možno tento pocit premením skôr na nepochopenie, či dokonca hnev, pretože ja teda skutočne nechápem, prečo majú predkladatelia tohto návrhu neustále potrebu každým svojím návrhom sa navážať do queer ľudí a špeciálne do transrodových ľudí, ktorí sú jednou z najohrozenejších skupín vôbec. A vy im ako ľudia s mocou, pretože áno, my zákonodarcovia a zákonodarkyne, máme moc meniť životy ľudí, tak vy im jednoducho nechcete pomôcť, vy im chcete, naopak, ublížiť a strpčovať im život. A vy ako rodičia, pretože obidvaja ste rodičmi, tak idete ubližovať deťom iných rodičov. Ja, ja toto jednoducho nedokážem pochopiť, ako môžete!
A to tu skutočne nemáme iné problémy, skutočné problémy, ktoré je potrebné riešiť?! Nemá Kresťanská únia inú agendu ako rodné čísla, interrupcie, vzťahovú a sexuálnu výchovu?! Súdny aktivizmus? Ja neviem, nemohli by ste sa už konečne prestať starať do toho, čo majú ľudia v spodnej bielizni, a začať riešiť skutočné problémy ľudí? Napríklad tých už narodených detí, ktorí žijú vo viacgeneračnej chudobe, alebo matiek, rodičov samoživiteľov. Ja neviem, kedy ste predstavili nejaký podobný návrh, nejakú takúto pomoc. Prosím, už dosť. Skutočne stačilo, my žijeme v 21. storočí v srdci Európy a myslím si, že je načase, aby ste to pochopili, že tu nebudeme sa vracať do stredoveku alebo ja neviem do akého obdobia. A tá moc, o ktorej som hovorila, ktorú tu máme, tak by mala ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Zodpovednosťou za životy ľudí a nie naopak, snažiť sa tu o nejaké strpčovanie ich životov. A vy to nerobíte, vy len ubližujete! (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni. Je to pre mňa taká zaujímavá sonda, budem reagovať na pani poslankyňu, ale aj tie faktické a reakcie, sondou do vášho uvažovania a chápania sveta a hlavne chápania iných ľudí. Ja necítim hnev a je asi aj veľmi dobrá rada, aby sme nerobili svoje rozhodnutia a nepredkladali zákony z hnevu alebo ako ste spomínali, to mi je tiež také veľmi vzdialené a nepochopiteľné, z nenávisti, ale z nejakého presvedčenia. Vy máte nejaké presvedčenie, či je dobromyseľné, zlomyseľné, to ja neviem, ani sa to neodvažujem tvrdiť. Pani poslankyňa vo svojom vystúpení začala nejakou fikciou, zle zapla prvý gombík, povedala, že čo my chceme dosiahnuť týmto zákonom, pričom deklarujeme, že nechceme, ide nám naozaj o jednoznačný údaj pre štát, ktorý vyplýva z genetického testu, čo je jednoznačne objektívna biologická skutočnosť, to znamená, že niekto má, keď to poviem tak, keď nie telo, tak bunky muža alebo ženy, a chceme, aby to bolo zaznačené v rodnom čísle. Všetko ostatné alebo nič iné neriešime.
Môžete to vidieť, môžete nás podozrievať, v tom vám nezabránime, môžte sa hnevať, asi to chápete ako zlo, takže hnev je prirodzená reakcia na to, čo považujeme za zlo. Ja sa za to na vás nehnevám, ani, ani vám to nezazlievam. Dokonca asi je to správne, že sa hneváte, keď ste o tom presvedčená, ale za nás ako predkladateľov zákona vám môžem povedať, že sa mýlite. Nech sa páči, môžte vystupovať ďalej v rozprave, ja vás budem počúvať. Ale zatiaľ tam nemám nič, na čo by som reagoval, lebo vaše vystúpenie vychádzalo z fikcie a celý čas potom už išlo po tej, podľa tej fikcie, nie podľa návrhu a reality zákona.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Vančo, nech sa páči.

Ďakujem, Lucia, za tvoje vystúpenie. Bohužiaľ, pán Vašečka ťa nepočúval. Nepočúval ťa pre istotu, pretože keby ťa počúval, tak zajtra by sa nemohol pozrieť na seba do zrkadla. Sám pred sebou by sa musel hanbiť, pretože jeho návrh je bezohľadný, bezcitný, škodlivý, to je slabé slovo. A ešte to robí iba kvôli tomu, aby zbieral lacné politické body, pretože nemá inú agendu len napádať queer ľudí, transrodových ľudí. Nevedel povedať ani jeden prípad konkrétny, kedy tento súčasný právny stav vytvoril nejaký, nejaký reálny problém v tejto krajine. Nie je žiadny. Žiadny problém nie je. Jediný problém je vo vás. Pani Záborská a pán Vašečka, môžte sa hanbiť, toto je najhorší návrh, aký som tu videl, a to už tu bolo všeličo! Fuj! (Potlesk.)