12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
„Vážený pán predsedajúci a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak dovolíte, sústredím sa predovšetkým na slovenský postoj v tomto zložitom konflikte, pretože za ten ako predseda vlády Slovenskej republiky spolu s mojimi kolegami vo vláde zodpovedám.
Slovenská pozícia v tomto konflikte je jednoznačná a stabilná, pričom naším hlavným cieľom nielen tu, ale vo všetkých konfli... vo všetkých konfliktoch je deeskalácia napätia a minimalizácia utrpenia ľudí.
Prvým krokom v tomto prípade musí byť prepustenie rukojemníkov. Nesmieme zabúdať, ako celý tento konflikt vznikol a Hamas má nielen nástroje, ale aj povinnosť spraviť všetko pre to, aby sa situácia upokojila. Prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých v akomkoľvek rozpore s nielen právnym, ale aj morálnym princípom uniesol Hamas a dodnes väzní, musí byť prvým krokom k mieru a malo by sa udiať to čo najskôr.
Druhým bodom je humanitárna pomoc pre ľudí, ktorí ju potrebujú. Viete, že súčasná vláda Slovenskej republiky sa snaží pomáhať obyčajným ľuďom, ktorí vo vojne trpia. Rovnako ako na Ukrajine, aj tu je potrebné ľuďom, ktorí trpia priamo vo vojnových zónach hladom, nemajú si čo obliecť, kde prespať alebo im chýbajú lieky.
A tretím pilierom slovenského postoja je prímerie a začatie rokovaní o trvalom riešení. A v tejto veci je naša vláda maximálne konzistentná naprieč všetkými konfliktmi. Myslíme si, že je potrebné dohodnúť aspoň čiastočný kľud zbraní, jednak aby sa mohla začať distribuovať humanitárna pomoc pre všetkých, ktorí ju potrebujú, a zároveň aby sa mohli naplno rozbehnúť rokovania o trvalom mieri, pretože je veľmi ťažké hovoriť o miery, ak prebieha vojna a každý deň sa dejú ďalšie a ďalšie udalosti, ktoré znepriatelené strany ešte viac rozdeľujú.
A čo sa týka postojov našich partnerov v Európskej komisii alebo v členských krajinách, tam vidíme istú nekonzistentnosť, kedy niektorí členovia EÚ najprv rýchlo zastavia financovanie Agentúry OSN pre palestínskych utečencov v pásme Gazy, aby ju následne znova obnovili. A podobné prípady sa opakujú.
Zároveň vnímame, že vlády v rôznych krajinách na Západe sú nervózne z ľudí, ktorí žiadajú mier. Zásahy proti demonštrantom, často študentom sme mohli vidieť nielen v USA, ale už aj v Európe a silové zložky sa nevyhýbajú ani ich zatýkaniu. Som presvedčený, že je to zlým signálom pre jednotlivé krajiny, ktoré majú problém v komunikácii s občanmi a uchyľujú sa k takýmto extrémnym opatreniam.
Asi ste zachytili, že práve prebiehajú rokovania o prímerí. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky celú túto situáciu veľmi pozorne sleduje a, samozrejme, urobíme všetko preto, čo je v našich silách, aby sme prispeli k upokojeniu situácie.“
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, asi ste už zachytili, že Slovensko je mimoriadne aktívne v rokovaní s Azerbajdžanom. Ja osobne som rokoval s ministrom hospodárstva Azerbajdžanu v apríli tohto roku. Následne prebehli rokovania na úrovni našich ministrov hospodárstva, ako aj ďalších rezortov a v utorok sme tento proces korunovali podpisom dokumentu o strategickom partnerstve medzi Slovenskom a Azerbajdžanom.
Ako som už povedal v Baku, Slovensko chce byť mostom, ktorý spojí Azerbajdžan a Európsku úniu. Naša krajina za predchádzajúcej vlády zanedbávala ekonomickú diplomaciu a pán Korčok i ďalší sa ukazovali hlavne tam, kde ich následne pochválili médiá, avšak neprinášali pre Slovensko žiadne konkrétne výsledky. To sa teraz zmení a naša diplomacia konečne robí to, čo má, a otvára nám dvere aj do krajín, s ktorými môže Slovensko ekonomicky výhodne spolupracovať.
Kľúčové boli, samozrejme, rokovania o plyne. Slovensko má, pochopiteľne, záujem o dovoz plynu z Azerbajdžanu. Ukazuje sa, že trasa cez Ukrajinu by mohla byť priechodná pre všetkých zúčastnených, a Azerbajdžan deklaroval, že už v roku 2025 by mohol mať na predaj až 20 mld. metrov kubických plynu. Musíme spraviť všetko pre to, aby sme pre Slovenské domácnosti a priemysel zabezpečili dostatok plynu za čo najvýhodnejšie podmienky, pretože to ovplyvňuje nielen ceny tepla, ale aj konkurencieschopnosť našej ekonomiky.
Zároveň prebehli veľmi intenzívne rokovania na úrovni ministerstva obrany a firiem so zbrojárskeho priemyslu. Hovoli... hovorili sme aj o spoločných projektoch, ktoré by mohli vzniknúť a ktoré majú potenciál priniesť benefity pre obe krajiny. Zároveň prebehlo biznis fórum, na ktorom sa zúčastnili desiatky slovenských firiem. Aj tu sme sa snažili slovenským firmám otvoriť dvere na tento rýchlo rastúci trh. Expanzia slovenských firiem na zahraničné trhy je dôležitá pre rast nášho hospodárstva a naša vláda ho bude podporovať všetkými možnými spôsobmi.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
„Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, je evidentné, že jablko v tomto prípade nespadlo ďaleko od stromu. Na Slovensku je už notoricky známy výrok otca pána Šimečku, ktorý sa najprv prihlásil k tomu, že George Soros je jeho priateľ, a vzápätí priznal, že bez jeho peňazí, ktorými tento finančný špekulant financoval rôzne politické neziskové organizácie, by nebolo možné poraziť vo voľbách Vladimíra Mečiara.
Viete si, prosím, predstaviť, čo by sa dialo a aké sankčné zoznamy by sa tu vytvárali, ak by v Rusku, Číne alebo niekde inde na svete vznikol fond, ktorého cieľom by bolo ovplyvňovať demokratické voľby v krajinách sveta? A ešte by sa tým aj chválil? Bol by to medzinárodný škandál.
Tu nám líder opozície napísal text o tom, ako sa to robí, a všetci sa tvária, že sa nič nedeje. Každú chvíľu počúvame o hybridných hrozbách, o zasahovaní tretích strán do volieb a o tom, aký je to veľký problém. Ja s tým úplne súhlasím. Zasahovanie do volieb spoza hraníc nie je správne a mali by sme urobiť všetko preto, aby sa to neudialo. Len, prosím, tento princíp musí platiť pre všetkých. Nemôžete si vyberať, koho do volieb necháte zasahovať a koho nie podľa toho, komu fandíme. A to je presne tá cesta k rozdeľovaniu spoločnosti, ktorú opozícia, médiá a aj mimovládky presadzujú.
Rozdeľujú ľudí na dve kategórie. Prvá kategória tých, ktorým držia palce, môžu všetko a nikto ich nekritizuje. A druhá kategória tých, ktorí si dovolia mať iný názor, tak tým treba robiť zle s cieľom ich zničiť. Keď sme boli v opozícii, tak médiá nechceli Ľuboša Blahu ani len pozívať do relácií, lebo im to nevyhovovalo. A teraz kričia, že to pomaly, že je to pomaly naša povinnosť tam chodiť.
Keď ministerka spravodlivosti pani Kolíková menila ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, tak to bolo v poriadku. A kemi... keď mi robíme nevyhnutné zmeny rovnakým spôsobom, tak to pani prezidentka posiela na Ústavný súd. A takýchto prípadov sú stovky. Ale doba sa zmenila. Ľudia si túto dvojtvárnosť už uvedomili, len dnešná opozícia to ešte nechápe. Ak sa snažíte prevádzkovať takýto systém dvoch tvárí, tak to nefunguje, ak si video otca pána Šimečku môže dvomi klikmi pozrieť každý sám na vlastné oči.
V momente, kedy mainstreamové médiá stratili monopol na šírenie informácií, tak je nevyhnutné udržiavať konzistentné a obhájiteľné postoje, ak si chcete udržať aj dôveru ľudí. Toto opozícia na Slovensku nikdy nerobila, pretože sa vždy spoliehala na spriatelené médiá, ktoré o tom jednoducho neinformovali, a teraz na to opozícia dopláca stratou dôveryhodnosti. A tento proces sa nedeje iba na Slovensku.
A čo sa týka priamo, priamo práce pána Šimečku, publikovanej v škole, ktorú financuje jeho priateľ, pardon, priateľ jeho otca, tak k tomu len dve poznámky.
Pán Šimečka by mal deklarovať, či mu náhodou otec nepomohol k tomu, aby tam táto práca vôbec uverejnená. A po druhé niekto by sa mal pozrieť aj na originalitu tohto textu, pretože je jasné, že pán Šimečka na papier napísal to, čo počul od otca doma, a vydáva to za vedeckú prácu. Ale to ja naozaj nechám na iných.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene podpredsedu vlády a ministra obrany Slovenskej republiky, ktorého dnes zastupujem, prečítal jeho odpoveď na vaše otázky.
Odpoveď podpredsedu vlády a ministra obrany Slovenskej republiky:
„Vážený pán poslanec, to, čo vaša vláda zdevastovala za tri roky, si vyžaduje dlhodobú nápravu. Vaším výsledkom v oblasti obrany je aj hrubo zanedbaný obranný priemysel. My zabezpečujeme rozvoj obranného priemyslu cestou nových kontraktov. Vaše zlyhania naprávame rokovaniami o nových a často veľkých objednávkach pre slovenské firmy.
Podpredseda vlády a minister obrany Róbert Kaliňák sa aj teraz nachádza v zahraničí, kde na rozdiel od vás bojuje za záujmy obrany a slovenského obranného priemyslu.
Otázky, na ktoré sa pýtate, si vyžadujú detailnejšie odpovede priamo od pána ministra, preto pán minister veľmi rád osobne zodpovie na tieto otázky pri najbližšej príležitosti, keď bude prítomný, ak mu ich opäť položíte.“
Ďakujem pekne, to je odpoveď na všetky vaše otázky.

Ďakujem pekne.
Tá odpoveď je, pán poslanec, presne taká istá, takže ak máte doplňujúcu otázku... Neviem, či chcete aby som ju čítal znova...

Ďakujem veľmi pekne, pán minister.
Ako vidím, odpovede sme sa nedozvedeli, tak ale bolo spomenuté, že pán minister je ochotný pri najbližšej príležitosti teda tieto veci vysvetliť. Tak ja pevne verím, že tá príležitosť sa naskytne, pretože od začiatku volebného obdobia pán minister nebol a nezúčastnil sa výboru pre obranu a bezpečnosť a nemali sme tak nikde žiadnu možnosť s ním o týchto témach diskutovať a ani teraz počas hodiny otázok.
Pochopiteľne, rozumiem, je v zahraničí, čiže takáto situácia sa vyskytla. Len mu, prosím pekne, odkážte, že ešte raz teda tieto otázky položím, a prípadne ak by bol ochotný, tak by sme mohli aj zvolať aj mimoriadny výbor pre obranu a bezpečnosť a som ochotný sa s ním aj dohodnúť alebo s jeho kanceláriou, v ktorom termíne by mu to vyhovovalo, aby sme sa teda mohli k tejto téme stretnúť a porozprávať, lebo, takisto musím podotkúť, že bohužiaľ zatiaľ ani jeden mimoriadny branno-bezpečnostný výbor nebol zvolaný, alebo keď bol zvolaný, tak nebol schválený jeho program. Čiže sa nedarí diskutovať o žiadnych témach, ktoré sa týkajú branno-bezpečnostného výboru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Pán minister poslal, poslal odpoveď, čiže prečítam jeho odpoveď:
„S účinnosťou od 1. septembra 2021, teda od času, kedy bolo zavedené povinné predprimárne vzdelávanie patria medzi oprávnených poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania aj zariadenia predprimárneho vzdelávania, ktoré sú vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania spravovanom Ministerstvom školstva, výskumu, vedy a mládeže Slovenskej republiky. Počet týchto zariadení sa od ich vzniku mení. V školskom roku 2021/2022 ich bolo 39. V školskom roku 2022/2023 ich bolo 54. V aktuálnom školskom roku 2023/2024 ich je v registri 51.
Pôsobenie týchto zariadení je od samého začiatku chápané ako dočasné, s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu zaškolenosť päťročných detí. Pôvodný dátum ukončenia ich pôsobenia ako oprávnených poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania bol z 31. augusta 2024 novelou školského zákona upravený na 31. august 2026. Do tohto dátumu môže zriaďovateľ každého takéhoto zariadenia požiadať o jeho zaradenie do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky ako súkromnej materskej školy. Mnohí zriaďovatelia týchto zariadení, uvedomujúc si ich dočasné zaradenie medzi poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania, postupne každý rok žiadajú o zaradenie týchto subjektov do siete ako súkromné materské školy.
Ministerstvo školstva, vychádzajúc z informácií nielen o demografickom vývoji, ale aj o kapacitách materských škôl zaradených v sieti, neplánuje predĺžiť pôsobenie týchto zariadení ako poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania po 31. auguste 2026. Všetci zriaďovatelia zariadení predprimárneho vzdelávania majú možnosť požiadať o zaradenie týchto subjektov do siete ako súkromné materské školy, samozrejme po splnení priestorových požiadaviek. Tieto však neurčuje ministerstvo školstva, ale Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Významnú rolu pri zaradení týchto zariadení ako súkromných materských škôl do siete, rovnako ako aj teraz zohrajú obce a mestá, na území ktorých budú zriaďovatelia chcieť nové súkromné materské školy ako nástupcov týchto zariadení predprimárneho vzdelávania zriadiť, pretože jednou z podmienok zaradenia súkromnej materskej školy do siete je aj súhlas príslušnej obce, v ktorej má byť nová súkromná materská škola zriadená. Obec súhlas udelí v závislosti od kapacít materských škôl, ktorých je daná obec sama zriaďovateľom. Po zaradení týchto zariadení do siete ako súkromných materských škôl budú tieto súkromné materské školy financované rovnako cirkevné aj štátne materské školy od 1. januára 2025 normatívne zo štátneho rozpočtu.“
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec Spišiak má doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Sekundičku, zapnú vás.

By som chcel požiadať o to písomné stanovisko, či ho môžem dostať.
To, čo ste prečítali. Alebo mi ho zaslať potom niekde pánom ministrom.

Stále som ja zapnutý.