12. schôdza

Kolegyňa, pán kolega, ďakujem vám veľmi pekne za vaše faktické poznámky.
Začnem od konca, máte pravdu, pán kolega Dostál. Mal som túto dilemu, pretože uvažoval som o tom, že dám procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku na to, aby sa tento zákon vrátil, mal opakované druhé čítanie a predtým bol prerokovaný vo vecne príslušnom školskom výbore, ale nie je na mne ako opozičnom poslancovi, aby som nútil ministra školstva si plniť svoje povinnosti a robiť veci tak ako treba, resp. poučovať vládu o tom, že čo je riadny legislatívny proces, a vzhľadom na to, že sa ministerstvo školstva takýmto pokútnym spôsobom, čo mi absolútne tiež nesedí k pánu ministrovi Tomášovi, Tomášovi Druckerovi cez prílepok k zákonu o verejnom zdravotníctve, pokúša jednu chybu napraviť ešte väčšou chybou, tak ja v záujme väčšieho dobra, to znamená tých škôl, ktoré by sme vystavili chaosu a rôznej dezinterpretácii a misinterpretácii ešte horšieho znenia § 15a, tak v záujme jednoducho poriadku, profesionality, kvality výchovno-vzdelávacieho procesu som zvolil túto cestu.
Ak by ten prílep, ak by bol môj návrh pozmeňujúceho zákona označený ako za nepatričný prílepok, tým automaticky je autodiagnostikovaný aj vládny návrh zákona v tomto znení ako prílepok, lebo ide o presne tú istú vec. Ďakujem.
A ešte na záver. Ďakujem aj za podporu, teda vecnú podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu a verím a dúfam, že osloví aj poslancov z koalície, ktorí môžu vidieť v tomto návrhu správne riešenie z problému, do ktorého sme sa dostali.

Ďakujem pekne.
Vážené dámy, vážení páni, v podstate to, čo sme sa tu bavili pred dvoma dňami, ideme pokračovať. Bavíme sa o zavedení tzv. výdavkových limitov na základe zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Cieľom zákona je zosúladenie národnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov, trajektóriu, ktorú stanoví Európska komisia. Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravia a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Tým sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. Rozpočet verejnej správy na rok 2025 až ’27 bude môcť byť zostavený v súlade s týmito novými pravidlami.
Návrh zákona v nadväznosti na potrebu zabezpečiť dodržanie limitu verejných výdavkov, ako aj reakcie na potreby aplikačnej praxe obsahuje tiež úpravy týkajúce sa zjednotenia lehoty na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, spresnenie rezerv rozpočtovaných v zákone o štátnom rozpočte, úpravu spôsobu zaúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, doplnenie nového titulu viazania prostriedkov štátneho rozpočtu, úpravu zo vzťahu k zostaveniu a k realizácii rozpočtu subjektov verejnej správy v rámci informačných systémov ministerstva financií.
S cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ktorým je limit verejných výdavkov navrhuje sa priamo zákonom ustanovený limit verejných výdavkov na rok 2024. Nesplnením tohto míľnika by mohli vzniknúť značné hospodárske škody. Tu chcem upozorniť na jednu vec, že v rámci výboru pre financie a rozpočet bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý nemení princípy výpočtu, ale mení len, mení len vstupnú sadu dát. Pre možno potešenie mojich opozičných kolegov, to číslo je pre ešte prísnejšie ako to, čo sme hovorili. Ja musím upozorniť na to, že limity verejných výdavkov sú jedny z najprísnejších v rámci Európskej únie.
Bol tam rozdiel hlavne teda v vstupných dátach, ktoré boli odoslané na Eurostat, a medzi ministerstvom financií a Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Zatiaľ toľko, ďakujem pekne a teším sa na rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 295) vo výboroch. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu.
Národná rada uznesením č. 280 zo dňa 7. mája 2024 pridelila vládny návrh zákona (tlač 295) prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru.
Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch ihneď.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory stanoviská a tu sú nasledovné:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom – výbor pre financie a rozpočet.
2. Ústavnoprávny výbor nerokoval pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom III tejto správy.
Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 295) odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Spoločná správa výborov (tlač 295a) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 79 z 9. mája 2024.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Daniela Karasa, aby na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister – a, máme aj pani kolegynku –, takže a vážení kolegovia, dovoľte mi teda pár slov k druhému čítaniu o teda predloženom návrhu zákona.
No, začnem tak, že je mi ľúto, že sa vláda vzdáva národných výdavkových limitov. Okej, európske, samozrejme, majú svoj zmysel, navyše je to povinnosť, ale sú proste všeobecné. Tuto skutočne malo význam mať nejaké národné výdavkové limity, ktoré lepšie zabezpečujú špecifickosť Slovenska, napríklad demografiu, a bolo by dobré, aby tam bola nejaká synergia medzi európskymi a národnými limitmi. Čiže ja nehovorím, že boli dokonalé, hej, proste tiež to bolo niečo, čo ešte nebolo vyskúšané, ale vzdať sa ich en bloc a nahradiť ich len čisto európskym riešením, no, ako hovorím, že mi to ľúto.
No a teraz keď to trochu preženiem, prosím, preháňam to, tak vlastne teraz teda aktuálna naša vláda, aktuálne koalícia, ktorá sa chváli, že bojuje teda za, hlavne za národnoštátne záujmy Slovensko, no tak v tomto prípade, prosím, preháňam, sa bezvýhradne podriaďuje diktátu Bruselu. Hej? (Povedané so smiechom.) Také, taký trošku paradox, hej?
Tak sa obraciam hlavne na poslanecký klub strany SNS, teda že či je to úplne v poriadku, či ste s tým okej, že teda naše národné právomoci, ktoré sme doteraz mali, a mohli sme o nich rozhodovať, vlastne sme čo i len bez jediného slova odovzdali do Bruselu. No, ale teda čo to reálne ukazuje, ukazuje to na jednu vec, že nejde vám o národnoštátne záujmy. Ono v podstate toto neznamená ani to, že ide o nejaký poctivý vzťah Slovenska k EÚ, a ja sa obávam, že vám nejde ani o zdravé verejné financie a už vôbec nie o ich dlhodobú udržateľnosť, to sme tu ešte nevideli, niečo, čo by teda v tých, v tej dlhodobej udržateľnosti pomáhalo, ide vám jednoducho o vás, o politiku, o možnosť teda za tie peniaze robiť aj populistickú politiku.
Len trošku – hovorím – preháňam. Je to teda zvláštne, že teda vláda, ktorá háji národnoštátne záujmy, zrušila to, čo sme mali národné, aj to dobré, čo v tom bolo, a nahradila to všeobecným európskym riešením. Okej. Dobre. Takže vybrali ste si európske riešenie, ktoré momentálne pre aktuálnu vládu menej nepríjemné, ako by bolo dodržiavanie národných limitov. Čiže z tohto pohľadu to proste, hovorím, urobili takto. Inak stále sú tie národné limity platné. To len keď tu máme tú debatu o tom, či boli, neboli. Oni platné jednoducho ešte stále dnes sú. Oni tú platnosť stratia, až teda keď sa príjme tento zákon a nahradia sa tie naše limity európskymi limitmi. No pomenujme to, pomenujme to jasne. Vláda sa rozhodla tie vládne limity ignorovať, a teda aj dnes ešte nedodržiava zákon. Dobre.
Dovolil som si takto na začiatku všeobecne, pretože aj keď teda výdavkové limity sú odborná téma a mali by byť odborná téma, celá tá 15-ročná história sú hlavne politickou témou a ja už som to tu hovoril v podstate vo finále, vo finále každá jedna vláda v 15-ročnej histórii urobila to, že vo finále neboli funkčné. Platné áno. To sme my SaS-ka, sme do do rozpočtu 2023 silným tlakom ich dostali, ale zároveň sa, bohužiaľ, schválilo aj pravidlo, že teda sa v tom roku nemusí šetriť, a teda reálne funkčné neboli, hej? Toto je tá 15-ročná história, tak, ale okej, dnes teda budeme už mať európske limity. Každopádne považujem za vedenie limitov za správne a potrebné, ale – a to je kľúčové, budeme ako strana a budem aj ja osobne veľmi pozorne sledovať, či a ako ich bude aktuálna koalícia dodržiavať. Jedna vec je papier. Áno, limity sú v európske... európskym riešením. Má to svoj zmysel, okej. Program stability, áno sú v ňom, správne cieľ je znižovanie deficitu. Proste všetko na tom papieri je v poriadku. Len teda tá realita, lebo tu sa rozchádzajú reálne činy, reálny pohľad na aktuálny hotovostný stav rozpočtu s tým, aké sú tie ciele. Čiže, toto je aj úloha opozície a toto budeme robiť, budeme jasne sledovať a poukazovať teda na to, či a ako sa dodržiavajú aj tieto nové limity.
Sme ale teda v druhom čítaní, ktoré má slúžiť viacej na konkrétnu debatu o konkrétnych ustanoveniach zákona, takže idem sa venovať § 37p, kde prišlo na ministerstve financií k chybe. Chcem veriť a verím, a hovorím to tu na rovinu, že verím, že k neúmyselnej chybe, a výsledok teda je, že aktuálny limit, ktorý sme mali teda v návrhu zákona v tom prvom čítaní bol takmer o 500 mil. eur vyšší, ako by mal byť podľa reálnych aktuálnych upresnených výdavkov roka 2023. Ako sa to stalo? No ono to do nejakej miery zasa súvisí proste so zaúčtovaním energomov... energo pomoci a plus ešte ďalšie veci. Jednoducho boli zarátané do roku 2023 výdavky, ktoré jednoducho nám Únia škrtla, povedzme to takto. A keďže ten ná... limit, vlastne nazvime ho európsky, ale teda národný limit pre Slovensko sa stanovuje ako rast čistých výdavkov v tomto roku o 5,7 %, čiže on sa stanovuje na základe vlaňajších výdavkov. Tie sa teda znížili, upravili, preto aj tento limit musí byť upravený. No aj preto teda urobilo, urobilo ministerstvo financií pozmeňujúci návrh, ako ho aj pán minister avizoval. Ďakujem pekne, že to spomenul. A áno. Dnes ráno na rokovaní výboru bola táto chyba odstránená. Pozmeňujúci návrh bol, bol prijatý. Toto je všetko okej.
Ale ja si dovolím proste trošku na to akože nasvietiť, a teda zaujímavejšie sú tie okolnosti. Hej? Aj v prvom čítaní som tu hovoril, že pán predseda výboru odmietol, odmietol zavolať na rokovanie výboru zástupcu Rozpočtovej rady, a ja to zopakujem, to, čo som povedal. Áno, toto považujem proste za absenciu zdravého rozumu a za aroganciu moci. No, ale našťastie ten zdravý rozum sa aj tak presadil. Rozpočtová rada jednoducho zareagovala odborne. Pozrela sa na to. Tú chybu, nazvime to, že našla, hej, a upozornila na ňu. Napísala teda list Ministerstvu financií aj, aj teda členom výboru, a teda ministerstvo financií takisto si túto neúmyselnú chybu, hej, ešte raz proste toto nechcem akože hovoriť, že bola úmyselná, neúmyselnú chybu priznalo, pripravilo pozmeňujúci návrh, a teda máme v zákone oveľa správnejšie číslo. Je to, samozrejme, vždy nejaká, nejaká štatistika, hej. Vždy to číslo variuje, ale proste jednoducho nie je, že úprava, úprava čísel, ak sa menia o takmer 0,5 mld. Proste jednoducho bola tam chyba, ktorá sa teraz odstránila. No. Akože ja verím, že aj pre pána predsedu výboru finančného toto bude ponaučením, že jednoducho naša práca má byť odborná, a proste odbornosť sa nedosahuje vyradením odborníkom, v tomto prípade teda RRZ, z rozhodovacieho procesu. Čiže ešte raz ja ďakujem aj Rozpočtovej rade, že teda aj napriek ich ignorancii, že ich teda nezavolali, si chybu všimli, upozornili na ňu, nemuseli, ale upozornili na ňu.
Ďakujem ešte raz pánovi ministrovi, ministerstvu financií, že teda, a teda aj pánovi štátnemu tajomníkovi, samozrejme, že si teda chybu priznali a opravili.
No a ja si dovolím teda prečítať na také vysvetlenie úplné znenie listu, ktorý teda poslal Rozpočtová rada. Jednoducho nemohli sa vyjadriť na výbore, preto považujem toto miesto v pléne, že zaznejú ich slová. A takto sa budú môcť v priebehu schvaľovania aspoň takto vyjadriť. Ešte raz to zopakujem, preto, lebo je zásadne dôležité, aby mali vždy relevantní odborníci priestor a možnosť sa vyjadriť. Práve preto, lebo potom tie riešenia, ktoré tu sami alebo spoločne alebo už akokoľvek sa prijímajú, sú lepšie. Toto všetko platí špeciálne, ak sa daný zákon prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, kde teda skutočne ten čas je krátky. Viete, ako sa to hovorí, práca chvatná, málo platná. Všetci odborní pracovníci, či už ministerstvá alebo, alebo tuná proste odbor legislatívy a aproximácie práva, či ako sa presne volajú, jednoducho majú na to málo času. Do konca sa ich stanovisko ani nevyžaduje v skrátenom legislatívnom konaní. Jednoducho výsledok je potom to, že ten zákon je menej kvalitný. Akýkoľvek zákon je menej kvalitný, ako by mohol byť, a potom sú také tie, tenisovou terminológiou, nevynútené chyby, ktoré sa tu musia opravovať ďalšou a ďalšou novelizáciou.
Zasa budem férový. Kolegovia z koalície, zďaleka nefrflem len vám. Zažili sme si aj v minulom volebnom období, že sa opravoval zákon aj trikrát, lebo proste bolo niečo nasilu, bolo rýchlo. Čiže, bohužiaľ, toto je ten nešvár, ktorý sa teda tiež niesol minimálne cez posledné dve volebné obdobia. Ale veď chcete to robiť lepšie, tak prosím, veď netreba opakovať každú chybu, ktorá sa podarila aj predchádzajúcej vláde. Treba sa poučiť.
Ja som takto vždy dával tú možnosť RRZ, či keď nemali možnosť sa vyjadriť k rozpočtu, alebo, alebo akokoľvek. Proste ja ctím odborníkov, preto hovorím na záver môjho vystúpenia, prečítam, prečítam znenie ich listu. Takže Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a píše teda na výbor finančný.
Vážený pán predseda, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade so svojím mandátom monitoruje a hodnotí hospodárenie Slovenskej republiky. V súvislosti s touto povinnosťou každoročne okrem hodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy vypracúva a zverejňuje stanovisko k strednodobým rozpočtovým plánom vlády prezentovaným vlády v rámci programu stability.
V súčasnosti tak RRZ pripravuje hodnotenie vládou schváleného Programu stability na roky 2024 až 2027. Jednou z riešených otázok je limit verejných výdavkov na rok 2024 stanovený v rámci vládneho návrhu zákona. Je to ten spomínaný paragraf 37p, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. v rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní a bude predmetom rokovania výboru pre financie a rozpočet a pléna Národnej rady. Podľa informácii dostupných RRZ poskytnutých ministerstvom financií o postupe výpočtu limitu a použitých predpokladoch, ktoré v plnej miere nekorešpondujú so skutočnosťou vykázanou za rok 2023 štatistitcky... Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa RRZ domnieva, že limit verejných výdavkov na rok 2024 navrhovaných v sume 58 156 141 457 eur je vyšší ako by mal byť približne o čiastku 462 mil. eur a mal by byť stanovený pravdepodobne v sume 57 694 232 457 eur. Vyššie uvedený rozdiel vyplýva z nižšej úrovne výdavkov financovaných z EÚ fondov a plánu obnovu predpokladanej ministerstvom financií pri výpočte, než bola vykázaná v rámci predbežnej skutočnosti zverejnenej Štatistickým úradom SR dňa 22. apríla 2024.
Nakoľko takéto výdavky sa pri výpočte limitu odčítavajú z celkovej úrovne výdavkov verejnej správy, ich podhodnotenie zvyšuje úroveň výdavkov roka 2023 ako základňu pre limit verejných výdavkov na rok 2024. Aplikuje sa rast 5,7 % podľa odporúčaní rady EÚ.
RRZ nevylučuje, že suma EÚ prostriedkov a plánu obnovy sa môže časom spresňovať, čo by mohlo mať vplyv na aj na vyžadovanú úroveň limitu výdavkov. Ide o technický parameter výpočtu, najmä o verifikáciu zdrojov údajov, ktoré zrejme v čase výpočtu limitu nemalo ministerstvo financií ešte k dispozícií. Nakoľko v súčasnosti sú už k dispozícii detailnejšie údaje, mali by byť pri stanovení verejných výdavkov na rok 2024 zohľadnené. Potrebu zohľadnenia údajov za skutočnosť roku 2023 pri výpočte limitu na rok 2024 RRZ komunikovali v priebehu utorka 7. 5. 2024 ministerstvu financií a zároveň si vyžiadala reakciu, či dôjde k úprave vypočítaného schváleného vládou. Tu len dopĺňam, že stalo sa.
Vzhľadom na to, že proces skráteného legislatívneho konania, žiaľ, nevytvára dostatočný časový priestor na štandardnú diskusiu, RRZ si vás dovoľuje obratom informovať o svojich zisteniach týmto listom. Základným cieľom RRZ je poskytovať informácie a zistenia, ktoré môžu mať zásadný vplyv na realizovanú fiškálnu politiku, pričom je na poslancoch NR SR, či a akým spôsobom tieto informácie zohľadnia. RRZ tiež predpokladá, že v prípade nejasností a upresnenia môže ministerstvo financií vysvetliť v rámci diskusie na rokovaní Výboru NR SR pre financie a rozpočet k tomuto bodu.
Pre úplnosť považujeme za dôležité upozorniť, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania RRZ uplatnila viacero zásadných pripomienok. Podľa návrhu by sa hlavný operatívny nástroj pre ochranu dlhodobej udržateľnosti limit verejných výdavkov riadil iba pravidlami EÚ, čo je možné vnímať ako oslabenie doterajšieho rámca pravidiel pre zlepšenie udržateľnosti verejných financií, obzvlášť z dôvodu straty naviazania na ústavným zákonom... na ústavným rámcom definovanú dlhodobú udržateľnosť.
RRZ má preto obavu, že zrušenie existujúcich výdavkových limitov, ktoré vychádzali priamo z potrieb ochrany dlhodobého hospodárenia Slovenskej republiky, môže odporovať článku 55a ústavy SR a ústavnému zákonu rozpočtovej zodpovednosti. Predseda rady alebo jej členovia sú pripravení zodpovedať prípadné doplňujúce otázky alebo sa zúčastniť osobne rokovania výboru. Podpísaný Ján Tóth, predseda rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Takže toto bol list, hovorím ešte raz, som rád, že teda sa nakoniec našlo riešenie, že sa to upravilo. Zase len pre tú presnosť, ak sa pozriete, číslo, ktoré navrhovala RRZ, je o nejakých asi 20 mil. iné, ako sa schválilo teda v predloženom pozmeňujúcom návrhu na výbore, ale toto je v poriadku. Ten rozdiel tých pohľadov tých 20 mil. to je presne to, že áno, sú ešte nejaké spresnenia, je ešte nejaké ladenie aj pri jarnej notifikácii a pri jesennej. Samozrejme, nejaké upresnenia chodia. Čiže toto je tá miera, ktorá je úplne v poriadku. Ja som s tým číslom, s tým novým číslom, ktoré teda je iné, než teda ho vypočítalo RRZ, asi o 20 mil., to vládne, ja som s tým úplne v poriadku. Hovorím, to je presne tá neurčitosť pri týchto veľkých číslach.
Ale teda treba povedať, že tých 462 mil. to, samozrejme, sa nedá nazvať upresňovanie. To už je nejaká forma neúmyselnej chyby. Prosím, vnímajme to. Však je to v poriadku. Chyby sa dejú, hovorím ja som rád, že sa opravili, len nevnímajme to, prosím, tak ako pán predseda na výbore, ktorý povie, že však to je vlastne, len 0,8 % toho limitu, že vlastne tých 462 mil., vážení diváci, šak to je vlastne nič. Prosím to, to, to normálne, že takto nemôžme strašiť ľudí. 462 mil. je teda obrovská suma peňazí a nedá sa to hovoriť, že to je nejaké necelé 1 %, proste fakt vnímajme to, veď my iba tie verejné financie spravujeme, my ich, tie peniaze, nevlastníme. To sú peniaze, ktoré patria ľudom alebo patrili ľudom a museli sa ich vzdať, takže tak.
Každopádne a ešte, aby sme to akože upresnili lebo však je to ťažká téma, tu sa bavíme o tom, že o túto sumu, o tých rádovo 450 mil. sa znížil limit verejných výdavkov. To znamená, bavíme sa o tom, že vláda môže teda podľa teda limitu, ktorý si tu schváli, minúť o tých 450 mil. menej, ako jej dovoľoval ten pôvodný limit, hej. Takto to vnímajme. Dnes ten limit pre tento rok je stále ešte myslím, že ešte o nejakých možno 10 mil., pán minister ma opraví vlastne vyšší, ako je schválený rozpočet. Čiže pre tento rok vláde stačí dodržať rozpočet, tak ako bol schválený, tak ako, ako proste bol schválený, no. Toto je, toto je to ,a preto ja vo finále hovorím, že tie národné limity, keby sme ich boli mali, by nás nútili konsolidovať aj v tomto roku, nútili by nás európske limity nás v tomto roku jednoducho nenútia, ani po tejto úprave vláda nemusí vlastne v rozpočte urobiť nič, pretože jednoducho stále ešte ten limit, ktorý tu bude teda schválený, je vyšší o, a hovorím, pár miliónov, ako je rozpočtované. Takže vlastne z pohľadu konsolidácie strácame tú, tú, nejakú tú, ten silu aby proste vláda konsolidovala. No jednoducho sa stráca jeden rok.
Každopádne, a ja to zase uzavriem pozitívne, no keď sa pozerám na deficit hotovostný aktuálny štátneho rozpočtu a vidím tam 4 mld., hej, po vlastne štyroch mesiacoch a pár dňoch, a teda má byť 7,8 na konci roka... Tak? Ak si dobre pamätám. No, nech osem, tak akože stále to nevychádza, hej. Keby sme si to pozreli, tak to vychádza na ďaleko vyšší deficit, takže verím, že pán minister urobí všetko pre to, a bude to mať fakt ťažké, aby sa aspoň dodržal tohtoročný rozpočet.
Aby som zas nechválil toľko, stále máme tohtoročný rozpočet s najvyšším deficitom v celej EÚ, takže ako sme stále vo fakt že veľkých, veľkých problémoch, a prosím, a vnímajme to a v podstate som rád, že vo finále sa nás to nakoniec aspoň toľkoto zišlo a, a, a že teda počúvame a diskutujeme, a verím, že budeme pokračovať v diskusii.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Kišš.

Ďakujem pekne, Majo, aj za vystúpenie. Ono to je tak, jak si to pomenoval, že polmiliardovú chybu minister financií označil ako, ako spresnenie, a ja by som chcel jednak doplniť, že... že prečo sa, prečo sa vlastne to udialo, by nám mohol pán minister povedať, keďže na výbore sme sa to nedozvedeli, ale v princípe mi to vychádza, to, to číslo je teda veľmi podobné veľkosti tej energopomoci, ktorú, ktorú ináč účtoval minister financií ako, ako všetci ostatní, takže mne, mne to vychádza, že to je ten dôvod, a teda prerátali, prerátali ste si to na základe, na základe toho starého predpokladu, čo sme my tuto nazvali účtovný trik. Pán minister ma opravil, že to je výkaznícky trik, takže to je ten rozdiel, ale ja som sa pýtal na výbore, ale nedostal som odpoveď, že pán minister, že ako sa teda bude meniť fiškálny rámec, teda rozpočtové ciele na základe tejto takmer polmiliardovej zmeny.
Teda má to vplyv na, na deficit alebo budete hľadať opatrenia navyše za tých 400 niečo miliónov, teda v porovnaní s programom stability, čo sú nám posledné známe rozpočtové ciele?

Ďakujem pekne, Štefan, za tvoju faktickú.
Nechajme veď odpovedať pána ministra, ja len tak prikyvujem, že takto nejak to je, ale ja si dovolím, už teda keď mám faktickú. No, pán minister, dnes je inak už jasné, že ohľadne tej energopomoci tú stávku som vyhral a tento náš účtovný trik nám Únia nezobrala, a teda nám ho škrtla, a od toho sa odvíja aj to, o čom sa tu dneska bavíme. Áno, je to tak určite aspoň z nejakej veľkej časti tak, ja len teda, že by som teda nejaký ten obraz si prosil (povedané so smiechom) ako výhru v tej stávke, ktorá teda má dnes už jasné riešenie.
Ďakujem pekne.

Hlina.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán, pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som to pánovi ministrovi sľúbil a ja sa sľubu snažím doznať, ta... ten zaujímavý pohľad bol na tú sálu naozaj v ten utorok, že vystúpim, tak trošku vystúpim. A skúsim to moje vystúpenie ladiť tak, aby som prípadne vysvetlil vašim voličom, že o čom teraz rozprávame. Budem teda menej hovoriť v číslach, ale skúsim to teda pomenovať tak, tak aby sa to dalo jednoducho pochopiť.
V zásade ide o to, že chcú dostať tých 900 mil. a je tam potrebné narýchlo prijať, a kolegovia by podpísali aj svojou krvou zmenku, hej, aby to, aby to prišlo, takže prišli s týmto, prišli s tým narýchlo, rýchlo sa to celé vybaví. Čo na tom, že jak tu kolega spomínal, že to teda nedáva celkom ten národniarsky zmysel, hej, pre ktorý vás ľudia volili? A celé, nejaká penalizácia alebo nejaké, oštaru s tým bude mať – až tí, čo prídu po vás, hej. Prísne vzaté, pre vás je to, ako keby potrebovali ste to urobiť, potrebujete to tam poslať, odfotografovať, preskenovať, že to je prijaté, aby ste mohli načerpať.
Ono to moje vystúpenie zladím aj s tým, a ja nebudem krátko, budem aj krátko, len s tým, s tou symbolikou, že ak teda hovoríte, že idete sa, nieže to robiť od efektívne, hospodárne a tak, jak sa má, idete sa tváriť. A krásne to dokazuje tá dnešná situácia, lebo ja mám symboliku rád, a tá naozaj vyšla v tomto prípade skoro až dokonalo, lebo dneska schválime zákon, kde teda sa budete tváriť, že ako ste... rozumne hospodáriaci a starostlivo hospodáriaci a zároveň dnes podpíšete ministerstvo, úplne zbytočné ministerstvo dnes podpíše nájomnú zmluvu s J&T o úplne zbytočných kancelárskych priestoroch, hej.
Niekto povie smietka, len pozor, aj oceán je z malých kvapiek a tá symbolika je úplne dokonalá, lebo toto ste vy. Teda ja hovorím to vašim voličom, že toto sú oni, hej, že jedno deklarujú a druhé robia, takže dneska pripravia, dneska schvália zákon, jak sa idú, jak budú hospodáriť zodpovedne, a dnes podpíšu nájomnú zmluvu, nevieme ešte za akú sumu (povedané so smiechom) pre zbytočné ministerstvo, kancelársku v budove J&T.
Ja som niekedy ešte ako poslanec dal robiť takú, že pasportizáciu kancelárskych priestorov štátu a ministerstiev, no možno by som to doma ešte niekde v garáži našiel, vtedy sa to zodpovedne... Čo tým chcem povedať? Štát má priestorov, koľko chcete. Teraz dokonca však ste avizovali, že sa ide prepúšťať 30% úradníkov. To znamená, ak teraz mal dosť priestorov, 30% úradníkov pošlete domov, ergo budete mať (povedané so smiechom), ja len z takej logiky vychádzam. Ergo ešte o to viac priestorov budete mať. Tak ma, potom mi, prosím vás, niekto, pán minister, zodpovedne povedzte, lebo ja na peniaze robím, hej, a chcem vedieť a mám dokonca právo to vedieť, ako je možné, že zrovna teraz to ministerstvo ide podpísať zmluvu a ešte sa to včera prezentovalo, že najlukratívnejšie nejaké... dizajn. Čo mňa zaujíma dizajn nejakého, pre nejakého... ministerstvo, čo mňa, čo ja mám? Keď už ste si vytvorili to ministerstvo, tak má robiť, má sedieť v pivnici, lebo si ešte nezaslúži sedieť v kanceláriách. Čo z toho tí ľudia majú? Čo z toho majú športové zväzy? Čo z toho majú tí, čo robia cestovný ruch? Čiže ministerstvo, zbytočné ministerstvo, ale už keď ste ho vytvorili, tak tie peniaze, ktoré dostane, neminie na to, že bude zabezpečovať výstavy, že bude fungovať v športových zväzoch. Bude sedieť v krásnej budove, ktorá je vybavená, neviem jak to včera prezentovali, architektonicky. Čo nás je po tom?
Pán minister, mne by ste mali pripnúť medailu. Ja si pamätám, pred... už je to pomaly 30 rokov, keď sme robili vývoz áut do Číny. Robila to jedna organizátora... štátna organizácia, ktorá sa volala, myslím, že sa to volalo, že pre pomoc málo rozvinutým oblastiam Číny. A ona mala zriadenú firmu, ktorá, vlastne cez ňu sa riešili všetky tie, vtedy tie operácie. Za to, čo sme vtedy urobili a čo sme pre krajinu urobili, fakt medailu by ste mi potom niekedy mohli dať.
A čo tým chcem povedať? Keď sme s nimi rozprávali, tak tá organizácia, štátna komisia bola enormne silná, enormne silná. Viete, kde sedela? Pomaly v pivnici sedela. A keď sme sa pýtali, že tak akože (povedané so smiechom) pôsobí tak divne, oni hovorili, že ale však nemôže štátna komisia pre pomoc málo rozvinutým oblastiam sedieť v nejakej luxusnej budove, preboha, však to nedáva zmysel.
Ale u nás to všetko dáva zmysel, to je jak ten podnikateľ, ktorý predal prvýkrát za rok, a kúpil si staré béemvéčko, presne tak mi to pripadá, toto vaše hospodárenie.
Zriadili ste si ministerstvo, dali ste im nejaké peniaze, nič neurobili, nemajú ani web, neboli na žiadnej výstave, nič nezabezpečili, ale budú sedieť v krásnych priestoroch. Čo nás je po tom? V pivnici, v garáži majú sedieť, majú si zaslúžiť to, že vôbec budú brať peniaze. Aké majú očakávania? A ja ako čiastočne pôsobiaci v cestovnom... ja nemám žiadne očakávania, že.... A čo mňa je po tom, že oni tam sedia? Po nábreží sa budú prechádzať tí úradníci hore-dole. A čo z toho má ten štát? Čo z toho má ten cestovný ruch? Čo z toho má ten šport? Takže, pán minister, toto som chcel povedať. Dám to do nejakého kontextu a končím, teda pre vašich voličov, že toto vám hovoria a toto robia, takže hovoria, že idú sa tváriť zodpovedne, idú veľmi byť, teda dávať si pozor a na druhej strane podpíšu nájomnú zmluvu na desať rokov. Na desať rokov J&T kancelárskych priestorov. Holuby sa tu naháňajú, tu je toľko kancelárskych priestorov patriacich štátu, kde môžu sedieť tí, neviem, koľkí sú tí úradníci toho ministerstva, ale zrovna oni potrebujú tú budovu 07, či jak sa to volá, ten sklad. Zrovna tam potrebujú sedieť. Takže toto je presne to ich ospravedlnenie, to je tá ich dvojtvárnosť, toto vám, toto vám, budú vás lakovať nejakým spôsobom v Michalovciach, v Humennom, v Krtíši, vo Vranove, že čo sú a ako... a na druhej strane toto budú podpisovať.
To som mal chuť povedať v kontexte tohto zákonu, a tak jak som sľúbil tam pánovi ministrovi, že vystúpim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, európske limity sú povinné, hej. Akože absurdnosť celej tej situácie je v tom, že teraz vlastne Slovensko dostane tých 900 mil. vlastne za splnenie toho, čo je povinné vlastne pre každú krajinu. To je akoby jeden level toho celého, hej.
No a má to teda tým pádom celé ešte jednu rovinu, ono aj Plán obnovy a odolnosti je zadlžovanie, len teda na európskej úrovni a ono málokto vie, že teda Európa tie peniaze bude musieť tie peniaze jedného dňa tiež splatiť, ale potom sme to už my občania Európskej únie. No možno si pamätáme, že ten Plán obnovy a odolnosti vznikol ako pomoc pri covide. Dnes našťastie si už na covid ani nespomenieme, len, bohužiaľ, to budúce zadlženie nám zostalo, resp. sa zväčšilo. Čiže z tohto pohľadu ani tá EÚ neni úplne najlepší hospodár a možno by sa to dalo povedať aj striktnejšie, ale teda iné, a to, čo hovoril kolega Dodo Hlina, no ale ten slovenský level je teda ešte výrazne iný, výrazne horší. No v aktuálnej situácii to ministerstvo športu a cestovného ruchu jednoducho skôr ani nemalo vzniknúť, nám tohto roku chýba osem miliárd. No, ale teda keď už vzniklo a keď ho tu vytvárali, tak hovorili vlastne, však to sú neni ani ľudia navyše, však oni, polovica z nich sedí na ministerstve školstva, druhá polovica na ministerstve dopravy, tak vlastne však O. K.
No tak ja sa teraz pýtam, keď sa zmestili doteraz, hej, na jedno, na druhé ministerstvo, prečo teraz zrazu potrebujú lukratívnu novú budovu od J&T na 10 mili... na 10 rokov prenajatú s tým, že nepovedali ani jednotkovú cenu, ani celkovú cenu, proste nepovedali nič. Nevieme povedať, či to bolo transparentné, či to bolo zmysluplné, no proste je to tak, ako hovorí poslanec Hlina.
No takto sa proste jednoducho nekonsoliduje, akože fakt že celé zle.

Pán poslanec Grendel.