12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem všetkým, ktorí sa vo faktickej poznámke vyjadrili.
Ak dovolíte, budem reagovať na pána Habánika. Pán poslanec Habánik povedal, že problémom, kľúčovým problémom je nesúlad medzi metodickým usmernením a § 15a a považoval by za nesprávne uprostred školského roka rušiť § 15a.
Ja napríklad, a práve naopak teda považujem za správne zrušiť v ktoromkoľvek momente tento § 15a, lebo on žiadny faktický zmysel pre školy nemá. Minimálne preto, ako som vysvetlila vo svojom vystúpení, že tie školy, ktoré chcú učiť a môžu učiť tri hodiny telesnej výchovy, tak robia aj teraz a fungujú na báze disponibilných hodín. A tie školy, ktoré takúto možnosť nemajú, tak to ani dnes pri § 15a neuskutočňujú. Školám by sa vôbec nič nestalo, práve naopak, školy budú trpieť, pokiaľ sa schváli táto zmena, o ktorej sme dnes hovorili, lebo ako som povedala, budú musieť prepočítavať počty hodín v podstate pre každého žiaka a to je neprijateľné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, už sme si zvykli ako na bežnú prax dávať do návrhov zákonov prílepky, ktoré tam nemajú čo robiť. No ja si na to nechcem zvykať. Nechcem si zvykať na toto flagrantné porušovanie zákona a pravidiel. Mám dlhoročnú prax procesnej analytičky v nadnárodných spoločnostiach a niečo také ako dodržiavanie pravidiel a procesov bolo vždy dôležitou súčasťou mojej každodennej práce. Aj preto ma možno o niečo viac vyrušuje pohľad na legislatívny chaos, ktorý tu neustále vytvárate.
Prosím, nech mi niekto skúsi vysvetliť, prečo má byť v návrhu predloženom ministerstvom zdravotníctva menený školský zákon, ako je tomu v tomto predkladanom návrhu zákona. Ak chcete meniť ustanovenia školského zákona, nech sem príde s vlastným návrhom minister školstva, nech svoj návrh a zmeny vysvetlí a obháji sám, nech sa k úpravám v rámci samostatného návrhu rezortu školstva môže vyjadriť príslušný výbor a odborná verejnosť. V prípadoch, ako je tento, sú totiž úpravy skryté v zákonoch, kde ich nikto neočakáva, a prejdú legislatívnym procesom bez povšimnutia odborníkov, ktorí by k nim mali čo povedať. Prestaňme si z návrhom zákonov robiť výťah, do ktorého naložíme všetko, čo sa nám práve hodí, a nejak to už dopravíme do Zbierky zákonov. Robme to konečne lepšie, robme to transparentne, robme to správne, robme to podľa pravidiel, robme to podľa zákona.
Teraz by som sa chcela venovať predkladanej úprave ustanovení školského zákona, ktorú ste do návrhu prilepili. V priebehu minulého roka bol do školského zákona poslaneckým návrhom vložený § 15a, ktorým bola zadefinovaná telesná a športová výchova a stanovil sa rozsah jej vyučovania na minimálne tri hodiny týždenne na základných školách a minimálne dve hodiny týždenne na stredných školách. Táto úprava vo svojej podstate nemala zlý cieľ. Máme predsa zhoršujúcu situáciu s inaktivitou, nadhmotnosťou a obezitou mladých ľudí. Pohybové aktivity sa v dnešnej digitálnej dobe značne zanedbávajú a inaktivita tvorí podhubie pre nárast civilizačných ochorení aj u mladých ľudí vrátane diabetu 2. typu alebo kardiovaskulárnych ochorení. V tých patríme k špičke v Európe – a už teraz – a nie je to iba medicínsky, ale najmä hospodársky problém. Myslím si, že snaha o posilnenie postavenia telesnej výchovy je v školskom vzdelávaní obhájiteľná. Bohužiaľ, pri príprave spomínanej minuloročnej poslaneckej iniciatívy sa dostatočne neprihliadalo na podmienky na školách, na aktuálny stav personálnych kapacít, na stav a kapacity športovej infraštruktúry pri základných a stredných školách. Práve spomenuté podmienky na školách majú zásadný vplyv na aplikačnú prax podľa predmetného zákona. Mnohé školy neboli pripravené a niet sa čo diviť, že prijatie zmeny zákona sprevádzal odpor škôl, školských združení aj samotného ministerstva školstva. A po prijatí zmeny prišiel aj spor o výklad tohto ustanovenia zákona.
Určite je potrebné aktuálny stav napraviť. Ale spôsob, akým sa vláda rozhodla na tento stav reagovať je podľa mňa veľmi nešťastný. Podľa aktuálne vládneho prílepku má byť stanovený počet hodín telesnej a športovej výchovy naplnený aj započítaním hodín športových výcvikov, kurzov pohybovým aktivít v prírode, športovej prípravy a pohybových aktivít organizovaných v škole mimo vyučovacím hodín a aktivít v školskom klube detí a to tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka po prepočítaní zodpovedal povinného týždennému rozsahu tri, resp. dve hodiny. Jeden rok tu máte teda snahu o posilnenie telesnej a športovej výchovy vo vyučovaní a hneď v nasledujúcom roku ju oslabujeme.
Prečo si myslím, že ju oslabujeme? Zákonom totiž chce navrhovateľ postaviť na jednu úroveň plnohodnotnú hodinu telesnej a športovej výchovy s nešpecifikovanými pohybovými aktivitami a umožňuje ich vykazovanie ako hodiny telesnej a športovej výchovy. Hlúpo a slepo sa ženie za čisto byrokratickým popretím problému, že niektoré školy nie sú z objektívnych príčin schopné zaradiť do rozvrhu vyučovania tri, resp. dve plnohodnotné hodiny telesnej a športovej výchovy. Ako si myslíte, že toto bude fungovať v praxi? Jednoducho výkazy o odučených hodinách a telesnej a športovej výchovy, ktoré budú základné a stredné školy posielať rezortu školstva, nebudú zodpovedať realite vyučovania tohto predmetu.
Koncepcia športu na roky ’22 až ’26 má okrem iného ako jeden zo svojich cieľov zvýšiť počet a podiel žiakov, ktorí sa venujú pohybovým a športovým aktivitám na školách o 10 % oproti roku 2022. Zároveň si stanovuje za cieľ skvalitnenie telesnej výchovy za súčasného zvyšovania rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorí žiaci trávia na hodinách telesnej výchovy s cieľom dosiahnuť jednu hodinu pohybu denne. Jednoducho povedané, najskôr zvýšme kvalitu, potom zvýšme kvantitu a to postupne, a nielen na tri, ale ambiciózne až na päť hodín týždenne. Nechajme však na školy to, aby zvážili, či majú adekvátne podmienky, a dôverujme im, že ak ich budú mať, zvýšia počet hodín telesnej a športovej výchovy na svoje možné maximum.
Keď autori koncepcie športu, a jednou z nich som bola aj ja, písali o pohybových a športových aktivitách či zvyšovaní podielu času stráveného na kvalitných hodinách telesnej výchovy, asi nepredpokladali, že čoskoro si ako telesnú výchovu budú školy vykazovať aj prechádzku na školskom dvore, či kolotoč okolo pingpongového stola v školskom klube detí, alebo počas prestávky vo vyučovaní, lebo aj to sa bude diať.
Dosiahnutie stanovených cieľov na papieri bude omnoho jednoduchšie. No kde bude realita, kde bude dôraz na kvalitu a reálny progres? Počas apríla ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity. Aj ten reflektuje na spomenuté ciele koncepcie športu, aj ten vidí potrebu zvýšiť kvalitu a atraktivitu hodín telesnej výchovy, aj ten, ktorá má za cieľ zvýšiť záujem žiakov o pohybové a športové aktivity, budovanie pozitívneho vzťahu k nim a trávenie viac času denne pohybom. Výsledkom má byť zdravšia pohybovo zdatnejšia mládež.
Na jednej strane tu teda máme v príprave Národný akčný plán, ktorý prízvukuje význam hodín telesnej a športovej výchovy, potrebu ich skvalitňovania a rozširovanie. Na strane druhej máme na stole návrh toho istého rezortu, ktorým sa význam telesnej a športovej výchov oslabuje nahradením pohybovými aktivitami bez zadefinovania jej cieľov a kvality, len aby sme pohybu mohli vykázať viac. Je to absurdné.
Trochu odbočím, no nemôžem si pomôcť, ale aj samotný návrh Národného akčného plánu je podčiarknutím neadekvátneho postupu, prístupu k podpore pohybu a športu zo strany rezortu zdravotníctva. Je chabý obsahovo aj kvalitatívne. Za všetko hovorí aj zásadná pripomienka ministerstva školstva, ktorej... podľa ktorej akčný plán nespĺňa očakávania, je iba kompilátom izolovaných riešení, jeho úlohy a riešenia za jednotlivé rezorty na seba nenadväzujú alebo sa duplikujú a plán štrukturálne nezodpovedná európskym štandardom. Tvrdá kritika, no myslím si, že korektná. Ako by cieľom akčného plánu bolo iba to, aby bol.
Späť k prílepku. Ten naráža aj na samotné programové vyhlásenie vlády. Citujem: „Podpora pohybových športových aktivít a zdravého životného štýlu detí a mládeže bude zahŕňať kvalitnejšiu telesnú a športovú výchovu, krúžky a športové súťaže.“ Kvalitnú telesnú a športovú výchovu, ktorá bude môcť byť vykazovaná naozaj hocičím? To mi nevychádza. Vám áno?
Snažila som sa v tomto príspevku poukázať na dvojtvárnosť v prístupe k telesnej a športovej výchove, ktorý tento návrh prináša, a na jeho nezmyselný charakter.
Keď raz máme vytýčené ciele, poďme ich napĺňať, pričom to nemajú byť krkolomné preteky o čo najlepšie čísla, ale snaha o skutočný prínos a zlepšenie stavu. Telesná a športová výchova má byť telesnou a športovou výchovou, rovnocenným vyučovacím predmetom ako iné, má byť vzdelávacím procesom zameraným na pohybové a športové aktivity, získavanie pohybovej gramotnosti, zlepšovanie zdatnosti a odolnosti, budovanie pozitívneho vzťahu k celoživotnej pohybovej aktivite či získavanie poznatkov o zdravom životnom štýle. Ak nie sme schopní prekonať nastavenú latku, nechcime ju podliezť alebo inak porušovať pravidlá. Pripusťme si, že máme problém, ktorý nám dá jasnú predstavu, kde sú slabé miesta, kde máme nedostatky, kam cieliť pomoc a politiky intenzívnejšie. Priaznivé štatistiky sú úplne sekundárnou záležitosťou. Jediné, na čom skutočne záleží pri rozvíjaní a podpore pohybu mladých ľudí, je mať reálny obraz o stave a z neho vychádzať pri návrhu opatrení a riešení. Neuberajme význam telesnej a športovej výchove, zachovajme tento pojem s jeho plnou vážnosťou. Áno, podporujeme kurzy, áno, podporujeme pohyb, šport, aktivity v prírode a mimo školskej telesnej výchovy v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Podporujeme aj program aktívna škola, ktorý sa dostal aj do kurikulárnej reformy. Súčasťou aktívnej školy je aj kvalitná telesná výchova, ktorá je jedným z jej pilierov. Ale popri nej sú tam ďalšie piliere, napríklad aktívny transport, aktívne prestávky, súťaže, aktívne školské kluby detí, kurzy a výcviky či testovanie. Ale ani jeden z týchto ďalších pilierov aktívnej školy nemá ambíciu nahradiť telesnú a športovú výchovu, ale ju dopĺňať a podporovať.
Som za to, že aktívna škola je skvelý program, do ktorého sa školy môžu už aj teraz dobrovoľne zapojiť. No nemiešajme tieto dva svety.
Osobne som za to, aby sme na školy dostávali viac kvalitnej a telesnej športovej výchovy. Neviem, či niekedy bol naliehavejší a potrebnejší tlak na zvyšovanie pohybovej aktivity a zvyšovanie povedomia o zdravom životnom štýle mládeže, ako je tomu dnes. No ako prvé chcem, aby boli školy schopné takéto vzdelávanie poskytovať. Nie však falošne, polovičato, nie na úkor kvalitného vzdelávania. K tomu, aby sme na tom efektívne pracovali, nám ružové okuliare v podobe takýchto pseudoriešení nijak nepomôžu.
Prosím vás o prehodnotenie tejto prilepenej úpravy, ktorá neprinesie žiadne pozitívne výsledky, iba pokriví štatistiky. Pokriví štatistiky, na základe ktorých nebudeme vedieť robiť takú intervenciu, aká je potrebná. Budeme len ďalej stagnovať a klamať samých seba.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie pani kolegyňa, evidujem štyri faktické poznámky.
Ako prvá pani poslankyňa Vierova Kalmáro... Viera Kalmárová.

Ďakujem pekne za slovo.
Natália, poviem ti pravdu, že ja som tiež koketovala s myšlienkou, čo by sa stalo, ako by sme sa postavili k tomu, keby pán minister prišiel s vlastným návrhom zákona, ktorý by obsahoval všetky tie tri ustanovenia, ktoré chce meniť týmto prílepkom. Možno by sme sa s ním dohodli, aby, aby, aby paragraf 15a riešil iným spôsobom, mali by sme na to príležitosť, teraz sme ju nemali. Možno by sme sa s ním dohodli v prípade ospravedlňovania neúčasti žiakov na vyučovaní. Keby išlo len o tento problém, že by sme boli dokonca ochotní pripustiť, že by to mohlo byť aj v skrátenom legislatívnom konaní, a to preto, že súčasná právna úprava v podstate ako keby bránila právo... bránila uplatňovaniu práva žiakov na vzdelávanie. Možno každý, kto sa v školskom prostredí teda orientuje, vie, o čom hovorím. A teda nechápem, prečo sa pán minister rozhodol ísť práve touto cestou. Kľúčovým problémom bolo to, čo som spomínala ja vo svojom príspevku aj ty, čo je, vo svojom... ty čo si spomenula v svojom príspevku.
A rozhodne by som nechcela, aby vznikol dojem, že máme nejaký problém s rozšírením počtu hodín telesnej výchovy na školách, resp. so skvalitnením pohybových aktivít. Pravý opak je pravdou. Ale chceme, aby sa to uskutočňovalo slušne a pravdivo. Nie pomocou takejto fikcie.

Ďakujem za slovo.
A ďakujem kolegyni Nash, myslím si, že naozaj málokto v tomto pléne, ak vôbec niekto, tak dobre rozumie problematike školského športu, ako je to kolegyňa Nash, ktorá ešte, ešte pred voľbami riadila, teraz neviem, či to správne pomenujem, ale de facto odbor športu práve na ministerstve školstva, a aj preto si myslím, že naozaj treba brať vážne, keď tu zaznelo upozornenie, že týmto sa práveže znižuje kvalita telesnej výchovy, že my sme tu naozaj vytvorili úplne bizarný cikcak legislatívny, že tak najprv sa tu povedalo, že treba posilniť telesnú výchovu, ale urobilo sa to úplne nezmyselným ustanovením, to je ten paragraf 15a, ktorý je úplne v rozpore s tým, ako bežne funguje školská legislatíva. Potom sa upozornilo na to, že veď sa to nedá v praxi realizovať, tak sa spravilo usmernenie, že vlastne tak nemusia byť 3 hodiny telesnej. A teraz sa zase povedalo, že no tak síce musia byť tri hodiny telesnej, ale vlastne do toho ideme zarátávať aj poobedné aktivity a naháňačku na školskom dvore a už naozaj nikto nebude vedieť, ako ten paragraf vlastne interpretovať, a či sa to vzťahuje na triedu, alebo na žiaka, a čo tí, ktorí nechodia do družiny, a čo tí, čo nejdú na lyžiarsky, čiže podľa mňa ten legislatívny chaos, ako interpretovať v konečnom dôsledku tento paragraf 15a, bude ešte oveľa horší a teraz niektoré školy si to interpretujú naozaj tak, že nakoniec možno aj môžu zrušiť telesnú výchovu ako predmet, lebo si povedia, že veď deti sa športujú poobede a už to vôbec nebude zabezpečovať žiadnu kvalitu. Čiže naozaj je to krok zlým smerom, vôbec sa tým nedosiahne to, čo by sa pôvodne chcelo, a radšej zvoľme cestu úplného zrušenia toho paragrafu.
Ďakujem

Ďakujem pekne.
Ja tu tak čakám na medveďa a rúbanie a mali ísť predtým teda zdravotnícke zákony, malo sa rozprávať o ochrane zamestnancov pred mutagénnymi a karcinogénnymi faktormi a počúvam tu o telocviku, tak podám takú malú správu z parlamentu, že to nedáva zmysel, hej, že veľa vecí tu nedáva zmysel (povedané so smiechom), počúvať o telocviku pri karcinogénnych faktoroch pri vyhláš... pri zákone pani Dolinkovej. Nedáva mi celkom ani zmysel, že tu trávi a márni čas najdôležitejší minister po premiérovi pán Kamenický, minister financií, ktorý, predpokladám, pozerá do mobilu a robia si záskok a teraz neviem, či za... záskok za pani Sakovú alebo za pána Tarabu. Viete, že to je, to je úplne fantastické, hej, že deficit je už teraz 4 mld., minister financií proste má čo robiť (povedané so smiechom) a on tu sedí, kuká do mobilu a robí záskok Tarabovi. No to je úplne fascinujúce.
A tretieho frajera storočia dám na koniec. A to je pán minister Taraba, ktorý vlastne v skrátenom legislatívnom nám tu predkladá zákon o... o rúbaní, a tie sa majú predkladať v skrátenom vtedy, keď by bolo malo dôjsť k ohrozeniu života. A viete, čo robí ten človek? Ja to budem v rozprave hovoriť. Z toho zákona, z paragrafu 47 vypúšťa ustanovenie c, ktoré hovorí o tom, že drevinu môžte vyrúbať, pokiaľ ohrozuje život alebo majetok. Takže on v tom návrhu, ktorý dáva v skrátenom, vypúšťa to, čo by vlastne, čo by malo byť dôvodom na to, aby vôbec skrátené bolo. Čiže existujúci zákon to tam má a my v skrátenom ideme schvaľovať, aby to tam nebolo.
Vážení občania, toto bola malá správa z rokovania parlamentu.
Ďakujem pekne

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Viera Kalmárová, za, za tvoj komentár k môjmu príspevku. Áno, je veľká škoda, že pán minister nevyužil príležitosť a neprišiel sem predložiť svoj vlastný návrh. Mohli sme tu mať odbornú, kvalitnejšiu diskusiu ako asi diskusiu s pani ministerkou, ktorá sa pravdepodobne asi nevyjadrí ani na, na margo našich príspevkov.
A áno, my chceme skvalitniť telesnú a športovú výchovu a nechceme iba falošne si dávať tie ružové okuliare, ktoré som spomenula, a budeme vykazovať niečo, čo sa reálne nedeje, pretože naozaj nejaké prestávky na školskom dvore nespĺňajú absolútne náležitosti vyučovacieho procesu vo svojich kritériách, metódach použitých, jednoducho tam, tam sa vôbec bavíme úplne o inom svete.
Ďakujem aj, Tina Gažovičová, áno, že si, tiež si zhrnula, akým spôsobom tento paragraf 15a vznikol, že to bol poslanecký návrh, že nebol premyslený, rezort s ním nesúhlasil, tým pádom potom rezort tiež urobil to nešťastné, nešťastný výklad tohto zákona, ktorú potom zrušila Generálna prokuratúra a teraz tu opäť niečo opravujeme, čo bolo pokazené, a, a myslím si, že takto by sa nemala tvoriť legislatíva.
Tiež ďakujem, že si správne vysvetlila aj to, že čo všetko budeme aj započítavať do telesnej a športovej výchovy, a že je to naozaj veľmi zlý krok. A naozaj aj ja sa prihováram za to, aby tento paragraf bol z tohto zákona zrušený.
A ďakujem, pán Hlina, aj za vašu vtipnú poznámku o tomto parlamente. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán minister, dámy, páni, zažívam takú mimoriadne vzácnu chvíľu, kedy ma KDH v tomto parlamente zjavnú väčšinu. (Povedané so smiechom.) Ale Janckulík sa vráti, vtedy to bude pravda. Ale teraz vážne.
Vystupujem v rozprave k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Už to počudovanie tu bolo vyslovené, nebudem to teda celé opakovať, ale ja som sa tiež čudoval, keď som sa dozvedel, že 16. apríla prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesenie ako gestorský výbor k rokovanému zákonu, v ktorom okrem niekoľkých pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú vo vecnej kompetenciu výboru pre zdravotníctvo, prijal a odporúčal na schválenie Národnej rady viacero bodov, ktoré nijako nesúvisia s vecne prerokovaným zákonom, a ja sa budem venovať bodu číslo 14 uznesenia, v ktorom v deviatich bodoch novelizuje školský zákon, ktorý, samozrejme, vôbec nepatrí do vecnej pôsobnosti výboru pre zdravotníctvo. Je to zjavné porušenie legislatívnych pravidiel, napríklad okrem už spomínaného rokovacieho poriadku i čl. 10 ods. 1 pravidiel rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, v ktorom sa hovorí, že v rozprave na výbore môžu vystúpiť poslanci k prerokúvanej veci. A tej veci sa môžu týkať ich otázky, faktické poznámky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teda už tu aj predo mnou rečníci preukázali, že v tomto prípade ide o to, čo ľudovo nazývame prílepok, teda taký, takú legislatívnu úpravu, ktorá nijako nesúvisí s predkladaným zákonom. Tento pozmeňujúci návrh nebol, čo už je úplný vrchol, prerokovaný v patričnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, teda vo výbore pre vzdelávanie. Dozvedeli sme a o tom jednoducho len z parlamentnej tlače.
O obsahu navrhovanej legislatívy zmien v bode 14 spoločnej správy uznesenia gestorského výboru pre zdravotníctvo budem teda hovoriť v tomto príspevku a avizujem, že na konci tohto príspevku aj prednesiem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a tiež neskôr podám procedurálny návrh zákona na vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
A teraz o čo teda ide. Veľa z toho teda už podstatného bolo už povedané a ušetrím vás opakovania toho, čo už zaznelo, tak sa skúsim sústrediť na veci, ktoré je potrebné zdôrazniť alebo ktoré ešte nezazneli. Pozoruhodné teda je pre mňa, teda okrem toho, že teraz už v tejto chvíli má KDH naozaj v parlamente väčšinu, dnes večer, aj to, že keď sa toto dialo, tak som bol ministrom školstva a snažil som sa zo všetkých síl vysvetliť v tejto úctihodnej snemovni, poslancom, ktorí predkladali návrh, malú novelu školského zákona, práve ten spomínaný paragraf 15a do školského zákona, ktorým chceli ustanoviť natvrdo povinnosť troch hodín telesnej športovej výchovy pre školy do týždňa, že toto nie je dobrý nápad, a dôvodil som nielen aritmetikou malých čísiel, čo skúsil aj teraz znovu, ale aj postojom všetkých stavovských organizácií, ktorých sa to týka, a teda celej odbornej verejnosti, ako aj svojou mnohoročnou skúsenosťou riaditeľa školy, Tá aritmetika, ktorú som vám sľúbil, hovorí napríklad toto. Ak máme takú typickú základnú školu, ktorá ma dve triedy v ročníku a je kompletná, tak má 18 tried na celej škole. Ak by sme natvrdo prikázali takejto škole, všetkým školám bez ohľadu na ich podmienky tri hodiny telesnej, športovej výchovy do týždňa, tak to znamená trikrát 18 je 54, znamená to 54 hodín v telocvični. A to ešte ignorujem povinnosť deliť tieto deti, tieto triedy na skupiny. 54 hodín v telocvični znamená 11 hodín denne rozvrhu a zároveň celé triedy v telocvični. Alebo ich tam budete mať 50 naraz, čo je, samozrejme, v rozpore aj s bezpečnostnými predpismi a logikou veci, ako funguje telocvičňa.
Napriek tomu, sú školy, ktoré vďaka tomu, že si vybudovali veľké telocvične, malé gymnastické areály, areály, kde sa dá za dobrého počasia cvičiť aj vonku a robiť pohybové aktivity aj v iných priestoroch, to radi robia, lebo všetci profesionáli, všetci odborníci, pedagógovia a odborní zamestnanci veľmi dobre vedia, že deti ten pohyb potrebujú, a preto tam, kde to bolo možné aj doposiaľ, tak tie tri hodiny vyučovania sú. Potom prišla výmena na poste ministra školstva s definitívnym pádom predchádzajúcej vlády a výmena za úradnícku vládu, môj nástupca Daniel Bútora v snahe ochrániť školy pred negatívnym dopadom prijal – i napriek môjmu varovaniu – nástroj, ktorý sa, samozrejme, ukázal v čase ako nepoužiteľný, lebo ministerstvo školstva ani nie je oprávnené vykladať zákony, ktoré prijala Národná rada, hoci poslaneckým návrhom.
Teraz sa chcem ešte tiež pozrieť na ten § 15a, ktorý máme dnes v školskom zákone v platnosti. Tento paragraf je naozaj nesystémový obsahom aj formou. Je nekonzistentný, dá sa povedať, že až v rozpore s § 6 školského zákona, ktorý podrobne upravuje zo zákona záväzný Štátny vzdelávací program, § 6 zákona definuje štátne vzdelávacie programy. V ods. 1 obsahuje splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktorého štátne vzdelávacie programy pre základné školy a stredné školy vydáva ministerstvo školstva. Odsek 4. podrobne upravuje obsah a štruktúru štátnych vzdelávacích programov, medzi iným aj konkrétne ciele výchovy a vzdelávania v súlade s § 4 zákona, ktorý ich definuje všeobecnejšie.
Súčasné znenie § 15a ods. 1 konštatuje inde zákonom upravený zrejmý fakt, že telesná a športová výchova sa vyučuje na základnej škole a väčšine stredných škôl. Povedzte mi, načo je takéto ustanovenie v paragrafe, že za, že telesná a športová výchova sa vyučuje na školách. Veď to upravuje § 6 odkazom na štátnu, na štátne vzdelávacie programy a § 9 odkazom na rámcové učebné plány. Ako to už aj povedala predo mnou bývalá hlavná školská inšpektorka pani Kalmárová, ak by zásadným spôsobom nejaká škola neporušovala... teda porušovala Štátny vzdelávací program, nedodržiavala ho, nemala školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnym a neprijala by nápravné opatrenia, tak takáto škola môže byť sankcionovaná aj tou najvyššou možnosťou, t. j. vyčiarknutím zo siete škôl a školských zariadení, teda zrušením alebo odvolaním riaditeľa.
Poďme ďalej. Súčasné znenie § 15 v ods. 2 hovorí veľmi stručne o edukačných cieľoch telesnej a športovej výchovy. To je tiež absurdné. Veď ciele edukačné sú veľmi podrobne stanovené § 9 ods. 4 odkazom na zo zákona záväzné vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú úplne rádovo inú kvalitu, čo do obsahu aj formy pre opis cieľov edukácie tohto predmetu.
A tiež je to v rozpore s § 6 ods. 1 a ods. 4 odkazom na štátne vzdelávacie programy, ktoré vymedzujú tieto ciele vzdelávania, vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, obsahujú i metodiku, ako tieto ciele dosahovať. Poďme ďalej, § 15a má i ods. 3, ktorý hovorí, že telesná a športová výchova je súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu v oblasti Zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov. To je opäť redundantné, duplicitná úprava v zákone, pretože § 9 ods. 1 zákona ustanovuje rámcové učebné plány, ktoré obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov.
Paragraf 15a má ods. 4, ktorý určuje rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy na školách, čo je opäť duplicita a rozpor s § 9 ods. 1, ktorý určuje zákonnú záväznosť rámcových učebných plánov Štátneho vzdelávacieho programu, kde sú vymedzené najnižšie počty vyučovacích hodín pre všetky vzdelávacie oblasti a pre všetky vyučovacie predmety.
Viem, že to nebolo veľmi vzrušujúce počúvanie toho, čo som vravel, ale chcel som vám bod po bode ukázať duplicitu každého jedného písmena § 15a a to, že je v zákone kvalitnejšie a obsažnejšie ošetrené každé jedno ustanovenie § 15a, a nie takto redundantne a amatérsky.
Takéto, zosumarizujem, aktuálne znenie § 15a školského zákona je nadbytočné, nesystémové a nebezpečné z hľadiska implementácie. Ak školský zákon osobitne upravuje v § 15a ciele a časovú dotáciu na vyučovanie telesnej a športovej výchovy v rozpore s princípom viacerých ustanovení školského zákona, čo som pred chvíľkou demonštroval, že ciele a minimálny rozsah týždennej časovej dotácie na jednotlivé vyučovacie predmety zo zákona záväzne určuje Štátny vzdelávací program a v ňom obsiahnuté vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, tak potom by bolo možné, kolegovia, napríklad nevyučovať na základnej škole matematiku alebo iný povinný vyučovací predmet či si ľubovoľne na škole určiť ich rozsah, keďže to podľa argumentácie predkladateľov explicitne neuvádza školský zákon, tak ako to v súčasnosti uvádza § 15a o telesnej a športovej výchove.
Ešte raz, nepotrebujeme § 15a, aby sme sa dozvedeli, že telesná a športová výchova je povinný vyučovací predmet, a v akom rozsahu sa má vzdelávať, pretože to určuje zákon, školský zákon, presne definovaným a iným spôsobom.
Záver. Preto treba § 15a zo zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona vypustiť, keďže všetky odseky § 15a školský zákon upravuje konzistentne a systémovo, vo vzťahu ku kompletným Štátnym vzdelávacím programom na iných miestach.
Viete, chcem vám ešte, aby som trochu oživil toto vystúpenie, uviesť niekoľko paralel. Prosím vás, predstavte si, že by sme nerokovali teraz v rámci zákona o verejnom zdravotníctve o školskom zákone, ale naozaj o záko... o zdravotnej starostlivosti. Nuž, predstavte si, že by sme do zákona o zdravotnej starostlivosti a verejnom zdraví chceli vložiť nejaký paragraf, ktorý by určil nejaký typ terapie, ako sa má postupovať v prípade nejakej diagnostikovanej choroby. Toto by nás nikdy nenapadlo v tejto snemovni, pretože rešpektujeme, že je to predmetom odbornosti a štandardov a postupov medicíny, ktorá sa nevytvára politickou vôľou, ale na základe vedy, výskumu a poznania. Prečo ignorujeme, že takúto istú odbornosť a spôsobilosť pri tvorbe programov, vzdelávacích programov záväzných pre všetky školy môžeme robiť a meniť tuto v parlamente čisto politickou vôľou? Iný príklad, predstavte si, že by sme teraz rokovali o zákone o leteckej doprave. Tak prečo by sme sa teraz tu my poslanci nedohodli na tom, že vložme do zákona o leteckej doprave paragraf, ktorý obmedzí vzletovú rýchlosť lietadla na 200 km v hodine. Pre vašu informáciu, vzletová rýchlosť lietadiel je od 250 po 330 km v hodine. Ale dohodnime sa na tom, že to bude 200. Viete prečo? Bude to ekonomické. Nižšia rýchlosť, nižšia spotreba. Bude to ekologické, nižšia rýchlosť, menej splodín a nižší hluk. Možnože aj petíciu nám ľudia podpíšu. Ale tie lietadlá budú padať, pretože odborníci vedia, že to lietadlo nevzlietne pri takej nízkej rýchlosti.
Tak prečo sa takého amaterizmu dopúšťame v parlamente vo veci, keď ide o na výsosť odbornú záležitosť, na ktorej pracujú ľudia, ktorí sú na to určení na bývalom Štátnom pedagogickom ústave, teraz na Národnom inštitúte pre výchovu a vzdelávanie?
Takže na záver. Preukázali sme detailne, že § 15a je duplicitný, redundantný, upravuje amatérsky to, čo zákon v rozpore s § 15a upravuje detailne a odkazuje na štátne vzdelávacie programy a rámcové učebné plány, ktoré sú oveľa záväznejšie a majú väčší dopad pri nedodržaní, než samotný § 15a.
Ako riaditeľ školy, ako bývalý minister školstva a šéf stavovských organizácií, ktorý rokoval so všetkými stavovskými organizáciami o tejto veci, vám garantujem, že nikto na ani jednu sekundu v škole nepotrebuje § 15a ani sa ním, oň neopiera, ani neriadi, ani nemôže a ani nesmie.
Ľutujem, že odišiel odtiaľto pán podpredseda školského výboru pán rektor Habánik, pretože on povedal, že sa obáva retroaktivity, ak zrušíme § 15a. Žiadna retroaktivita nastať nemôže, § 15a je bezzubý, zbytočný a nezmenil nič v systéme školského vzdelávania. To sa riadi Štátnym vzdelávacím programom a rámcovým učebným plánom a tiež § 6 a § 9, ktoré detailne upravujú, čo majú školy robiť, čo školy robiť musia.
Teraz by som, pán predsedajúci, preniesol svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 123.
l. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/201 1 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona
č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z., zákona č. 56/2017 Z. z., zákona č. 151/2017 Z. z., zákona č. 178/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 62/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 210/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 375/2018 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 56/2020 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 462/2020 Z. z. (správne: „zákona č. 426/2020 Z. z.“, pozn. red.), zákona č. 127/2021 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 176/2022 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 394/2022 Z. z., zákona č. 181/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 263/2023 Z. z., zákona č. 276/2023 Z. z. a zákona č. 506/2023 Z. z. sa mení takto:
l. § 15a sa vypúšťa.”
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Ako už sme avizovali, tak za Progresívne Slovensko veľmi jednoznačne podporujeme aj sme teda spolupodpísali tento návrh. Myslím, že tu bolo úplne jasne ukázané, že ten §15a je nielen zbytočný, ale nadbytočný, skôr komplikuje súčasnú situáciu. Síce platí už celý tento školský rok, ale v skutočnosti vôbec neni jasné, ako sa má interpretovať, školy si ho interpretujú rôzne a ten doplňujúci návrh, ktorý teraz ešte vlastne nezákonným spôsobom ako nesúvisiaci prílepok ide byť k tomu prilepený, tak celú tú situáciu ešte viac zhoršuje, pretože potom už vôbec nebude jasné, ako to celé interpretovať. Čiže naozaj keď sa zruší, neni to žiadne ohrozenie telesnej výchovy ako takej. Rovnako nemáme žiaden paragraf, ktorý by hovoril o tom, že sa má vyučovať slovenčina, ani nemáme paragraf o tom, že sa má vyučovať matematika. Jednoducho na to je štátny vzdelávací program, v ktorom aj telesná je jeden z povinných predmetov, a to že sa to nejakým spôsobom dostalo do zákona od začiatku bolo nešťastné riešenie, ale riešiť to ďalším nešťastným riešením ničomu nepomôže.
Čiže naozaj je škoda, že o tomto diskutujeme tu v pléne, že o tom diskutujeme s ministerkou zdravotníctva, ktorá určite si by si priala, aby teda iná, aby sa diskusia niesla v duchu toho, čo, čo ona pripravila a čo ste pripravili na ministerstve zdravotníctva, ale, žiaľ, bola zvolená cesta tohto prílepku. Ten prílepok je nešťastný a najlepšie, čo môže byť aj pre ten zákon samotný, je prijať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Pán poslanec Horecký, tri stručné poznámky.
Prvá, obsahovo súhlasím, najlepšie riešenie je, že §15a vypadne z... zo školského zákona, nespôsobí to žiadny problém, práve naopak, ja som jeden z poslancov, ktorý, teda keď to pani prezidentka vetovala, tak bolo nás asi päť, čo sme proti tomu hlasovali, takže vecne úplne súhlasím.
Druhá poznámka sa týka toho, že či to spôsobí nejaké problémy, ako ste reagovali aj na pána poslanca Habánika. Ak sa to udeje v priebehu školského roku, no, žiadne problémy to nespôsobí, lebo tie školy, ktoré majú tri hodiny telesnej výchovy s tým nebudú mať žiadny problém, ak, ak to nebude povinnosť, lebo nikto im nezakazuje mať tri hodiny telesnej výchovy alebo aj viac, keď majú na to kapacity. Práve naopak, to riešenie, ktoré je navrhnuté v spoločnej správe môže spôsobiť problémy, lebo čo sa tam má započítavať, aj tie aktivity, ktoré sa už realizovali v minulosti? Alebo tie, ktoré sa budú realizovať iba vo zvyšku školského roka? Takže, škoda, že tu nie je pán poslanec Habánik, ale tá jeho téza, na ktorú ste reagovali, je v podstate argumentom proti tomu riešeniu, s ktorým prišlo ministerstvo školstva a ktoré je premietnuté do spoločnej správy.
A, a posledná vec, ja teraz mám takú trochu dilemu, lebo ja vecne súhlasím s tým vašim návrhom, ale ten váš návrh je tiež prílepok. Je to rovnaký prílepok ako to, čo je v bode 14 spoločnej správy, lebo sa tým novelizuje obsahovo nesúvisiaci zákon. Ja chápem, že je to reakcia na to, na to s čím prišlo ministerstvo školstva a koalícia, ale zase keď vyčítame koalícii, že dáva prílepky a nemala by to robiť, tak asi ani my by sme nemali dávať návrhy prílepkov, hoci nie je predpoklad, že by boli schválené.