12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, sme v prvom čítaní, takže opäť budem len stručný.
V princípe meníme dve zásadné veci. Tou prvou je, že zvyšujeme príspevok humanitárnej pomoci v prípade humanitárnych situácií na maximálnu výšku 1 500 eur a zároveň zavádzame pravidlo, že je možné aj opakovane vyplatiť tento humanitárny príspevok, ale maximálne dvakrát za jeden kalendárny rok, čiže maximálne do výšky 3-tisíc eur, a zároveň je možné opakovane vyplatiť tento príspevok alebo bude možné vyplatiť tento príspevok aj v prípade, že sa rôzne živelné pohromy, prípadne iné katastrofy spoja v jednom regióne na jednom mieste. Lebo aj takéto prípady, či veríte, alebo nie, na Slovensku máme. Samozrejme, k tomu zvýšeniu toho príspevku a k jeho opakovanému vyplácaniu nás motivovali skúsenosti z, zo zemetrasenia na východnom Slovensku, keď doterajšia výška príspevku fakt nepostačovala na tú úvodnú pomoc domácnostiam a rodinám.
Tá druhá zmena zákona alebo novely zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa týka tzv. bezpečných ženských domov. Máme ich na Slovensku 13. Doteraz boli okrem iného financované aj z tzv. Nórskeho finančného mechanizmu, ale toto pre túto chvíľu končí, a preto ak by sme nepristúpili k rýchlemu, k rýchlej novele zákona, tak by naozaj tieto domovy nemohli poskytovať tie služby, ktoré poskytovať majú. A tu ide o úpravu v jednom dotačnom titule tohto zákona, lebo je viac dotačných titulov, mnohí určite viete, práve v tom titule, ktorý sa týka domáceho násilia, a tam bola maximálna hranica ročná 20-tisíc, my ju zvyšujeme na 150-tisíc ročne, čím veľmi pomôžeme spomínaným trinástim zariadeniam, ktoré vlastne po komunikácii s ministerstvom práce požadujú pre tento rok približne sumu 700-tisíc eur. Takže toľko v prvom čítaní odo mňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 264. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pod číslom 277 z 15. apríla tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Môžem sedieť? Lebo nevydržím stáť. Môžu ma tuná zapnúť? Ja budem veľmi krátko.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda aj pán vedúci výboru, alebo predseda výboru pre sociálne veci. Ja som dneska na výbore vlastne k týmto dvom veciam sa vyjadrila iba veľmi krátko, ale chcela by som ich zopakovať aj v pléne, že naozaj táto pomoc, čo sa týka tých bezpečných domov pre týrané ženy a to navýšenie v tomto príslušnom rozpočtovom roku, je veľmi dôležité a veľmi potrebné. Ja si pamätám, keď bola vypísaná výzva práve nórskym fondom a nórskym systémom a práve vtedy tí, ktorí mali na starosti výzvu, sa snažili aj viac propagovať tieto veci medzi občianske združenia a medzi ľudí, ktorí by mohli poskytovať takéto služby, lebo naozaj nebol veľký záujem práve o poskytovanie takýchto služieb aj z toho dôvodu, že je to veľmi náročná a ťažká práca. Ja si veľmi vážim, pretože, že prichádza ministerstvo práce aj práve s týmto návrhom, lebo keď si spomínate, bola tu taká veľká, doslova poviem že hystéria pri predkladaní návrhu, čo sa týkalo znásilnených žien. Práve aj toto je jedno z opatrení, kde ženy, matky, ktoré sú znásilnené alebo trpia domácim násilím, sa môžu práve do takýchto bezpečných domov uchýliť a práve tam nájdu pomoc. A myslím si, že by sme to mali aj viacej propagovať a viacej o tom rozprávať, a preto som veľmi rada, že dochádza nielen k navýšeniu finančných prostriedkov, čo sa týka pomoci pri mimoriadnej udalosti, ako sú povodne, ako je vlastne zemetrasenie, ale že sa pomáha aj takýmto ženám, podporujú sa ľudské práva, lebo tieto ženy majú naozaj obmedzenú možnosť sa kdekoľvek obrátiť a hlavne to, že ženy často nie sú živiteľkami, nemajú takéto príjmy a práve takéto bezpečné domy im pomôžu. Takže verím, že aj toto je jedno z opatrení, ktoré dáva možno odpoveď aj na opatrenia, ktoré sme prerokovali v Trestnom zákone, čo sa týka znásilnených žien.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja na začiatku by som iba chcela reagovať, na to, čo tu odznelo a síce, že dúfam, že toto nie je len nejaké opatrenie, ktoré má ľuďom a konkrétne teda ženám, ktoré sú obeťami alebo preživšími násilia vrátane toho sexuálneho násilia a v najhorších prípadoch znásilnenia, ukázať, že predsa len pre ne vláda niečo robí a že sme nemuseli mať takú nechutnú diskusiu, aká tu prebehla počas tej novely Trestného zákona iba kvôli tomu, aby sme sa dopracovali k pomoci týmto ženám. Takže verím, že to nie je len akási záplata, ale že to skutočne vychádza z tej vôle pomôcť organizáciám, ktoré týmto ženám pomáhajú, pretože je tu teda konečne politická vôľa.
V tejto rozprave by som sa chcela oprieť hlavne o analýzu organizácií Fenestra a OZ Hana z júna 2023, ktorá je komplexnou správou súčasného stavu ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie, ale aj o rozhovory, ktoré som absolvovala s organizáciami vrátane teda týchto bezpečných domov.
V správe organizácie hovoria o tom, ako politiky štátu by mali vychádzať z reálnych dát a poznatkov z praxe. Aj preto by som vám chcela tak veľmi v skratke načrtnúť, ako momentálne vyzerá ten prístup k podporným službám. Keď si porovnáme roky 2023 a rok 2012, tak v roku 2012 malo Slovensko deväť špecializovaných poradenských centier a len dva bezpečné ženské domy. Dnes je to 28 poradenských centier, 13 bezpečných ženských domovov a pribudla tiež nonstop národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Zlepšilo sa aj geografické zastúpenie týchto služieb, aj keď stále existujú regióny, kde ženy jednoducho nemajú prístup k špecifickej pomoci. Ja konkrétne som z Banskobystrického kraja a ja som sa stretla len s jediným bezpečným domovom, síce, teda s jedinou organizáciou, ktorá pokrýva celé stredné Slovensko. A to je skutočne málo, hlavne keď sa pozrieme na správy generálneho prokurátora, ktorý hovorí, že práve stredné Slovensko, neviem z akého dôvodu, je krajom, kde je najväčší problém s rodovo podmieneným násilím.
Problém, hlavný problém je v absencii kvalitného legislatívneho rámca, ktorý by definoval krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie vrátane ich detí, samozrejme, a nastavil aj ich financovanie. Súčasné nastavenie je také, ako som už načrtla veľmi stručne aj v rozprave o SLK, a síce je také, že je založené na tom, že fungovanie a financovanie týchto podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj dvoch-troch a viac akreditácií rôznymi ministerstvami. Teda nemáme jedno ministerstvo, ktoré by bolo kompetentné, jeden zákon, ale tie organizácie musia jednoducho nejakým spôsobom hľadať v tých zákonoch, čo, kde môžu čerpať na ktoré služby sa môžu obrátiť.
Tá správa, ktorú som citovala, hovorí jasne. Finančných mechanizmov je čo do počtu pomerne dostatok, všetky sú však nesystémové, negarantované a neudržateľné. Mimovládne organizácie poskytujúce špecifické podporné služby sa snažia dlhodobo prežiť v chaotickom systéme, kde teda musia takto žonglovať medzi rôznymi formami pomoci. Podmienky financovania pre mimovládne organizácie sú v porovnaní s financovaním štátnych a verejných organizácií diskriminačné. Financovanie je fragmentované a potvrdzuje dlhodobú odkázanosť Slovenska na zahraničných verejných zdrojoch. V dôsledku nedostatočnej štruktúry, výškových limitov a náročnosti dokladovania poskytujú poradenské pracovníčky niektoré služby zadarmo. A ja som sa skutočne, keď som sa rozprávala s týmito organizáciami, tak som videla zväčša ženy teda, ktoré tam pracujú, ktoré sú skutočne odhodlané, avšak už ľudsky jednoducho vyčerpané, pretože pokrývajú často rôzne, alebo teda suplujú rôzne aktivity, ktoré by mal vykonávať štát alebo aspoň dobre financovať, a jednoducho to sa nedeje a musia to robiť vo svojom voľnom čase a práve preto, že sú také oddané tejto oblasti, tak to aj naďalej robia, avšak skutočne cítia vyčerpanie.
Mimovládne organizácie prežívajú vďaka ich schopnosti fungovať v tomto chaotickom systéme a nie vďaka nemu. Všetky finančné mechanizmy sú navzájom doplnkové, chýba základ, ktorý by pokryl náklady na napĺňanie minimálnych štandardov. Nízka absorpčná možnosť čerpania financií nie je spôsobená organizáciami, ale neadekvátne nastavenými podmienkami čerpania. Čiže v nejakej takejto schéme si viete predstaviť, ako fungujú tieto mimovládne organizácie. Čo z toho vyplýva? No, jedným z dôsledkov tohto stavu je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je jednoducho roztrieštené a nesystémové. Podľa slov Barbory Holubovej, odborníčky na rodovú rovnosť, sa tak stáva, že až 20 až 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli, alebo teda mali za normálnych okolností venovať práve tej podpore a práci s osobami, ktoré zažívajú násilie, a ich deťom, musia, naopak, vypĺňať, musia, naopak, venovať vypĺňaniu rôznych reportov alebo projektov a hľadaním financií. A presne to mi potvrdili teda tie organizácie aj počas stretnutí a je skutočne veľmi smutné, že nemajú len teda nedostatočné financovanie, ale sú aj ľudsky poddimenzované a že napríklad v organizácii, kde je sedem zamestnancov alebo zamestnankýň, je jeden človek špeciálne vyčlenený na hľadanie a zabezpečovanie financovania. Namiesto toho by mohli mať takéto organizácie jedného človeka naviac, napríklad detského psychológa. Aj preto by prioritou štátu malo byť priniesť systematické riešenie vrátane vytvorenia jedného komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovania pre špecifické podporné služby. Myslím, že už stačilo takých tých rôznych injekcií, ako sme tu mali aj za minulej vlády, keď sa nejaké financie uvoľnili počas covidu zo špeciálnej rezervy premiéra a toto sa jednoducho nemôže diať, my musíme skutočne nastaviť ten systém tak, aby tieto organizácie nielen prežívali, ale hlavne aby mohli žiť a vykonávať tieto veľmi dôležité služby.
Toto však tento zákon nerobí, a teda neprináša to systémové riešenie, nevytvára jeden, jeden komplexný legislatívny rámec, avšak vnímame ho ako akési provizórne riešenie, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny príde so skutočným a efektívnym zákonom. My v Progresívnom Slovensku sme pripravené pomôcť s jeho tvorbou, nakoľko už máme takýto zákon pripravený. Ja teda nie som členkou sociálneho výboru, ale kolegyňa Petrík mi spomínala, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude pripravovať takýto návrh zákona spoločne s ministerstvom spravodlivosti a malo by sa tak stať zhruba do roku 2025. Ja dúfam, že by sa možno mohlo nájsť takéto riešenie aj skôr, pretože je skutočne potrebné presne kvôli tomu, čo uvádzate aj v dôvodovej správe k SLK, pretože keď je toto financovanie nedostatočné, teraz konkrétne teda hrozí to, že tieto organizácie prídu o nórske fondy, avšak vieme, že celkovo sú veľmi finančne poddimenzované, tak dôsledkom toho je nedostatočná aj poskytovaná pomoc a tým pádom sa aj naďalej porušujú ľudské práva.
Túto oblasť v našom klube PS nevnímame ako miesto, kde si máme porovnávať farbu politických tričiek, jedná sa o pomoc, ktorá ani tak nie je tak pomocou tým organizáciám, ale hlavne všetkým tým osobám, ktoré sú obeťami a preživšími násilia a musia tieto podporné služby vyhľadať. A tu si myslím, že by mala ísť politika bokom, preto tento zákon, ktorý síce nerieši ten problém vo svojej komplexite, podporíme. Tie organizácie a hlavne všetky tie obete ho, samozrejme, potrebujú.
Zároveň na záver mi dovoľte dodať, že by som si veľmi priala, aby sa rovnako ako sa my veľmi konštruktívne staviame napríklad k tomuto zákonu, rovnako konštruktívne stavala aj koalícia k našim zákonom, napríklad keď navrhujeme nejaké legislatívne riešenia v oblasti rodovo podmieneného násilia, pretože ako aj my teraz dokazujeme tým, že tento zákon podporíme, tak to je skutočne oblasť, kde by sme sa nemali pozerať na to, že z akej politickej strany sme, ale komu ten zákon má pomôcť. A musí pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne a ako som už povedala, tento zákon podporíme.

Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. 112.2 Vaľová, Jana
posudkových lekárov, ktorí posudzovali ako na úradoch práce ináč, tak na sociálnych poisťovniach, a že to teraz zjednotíme. Tak možno aj v tomto prípade by možno došlo k zjednoteniu alebo posudzovaniu niektorých služieb nejakým spôsobom.
No a verím tomu, že vlastne budete ústretoví, čo sa mi takisto veľmi páči, že ste povedali, že budete ústretové, pretože, ale potom nerozprávajme a netlačme sa, lebo ako som pred chvíľou tiež povedala pri inom zákone, kúzelníci môžme byť len do výšky rozpočtu. Takže poďme naozaj robiť veci praktické, aby to pomohlo tým ženám, tým rodinám a tým deťom. Ale potom nie hneď povedať, že keď nájdete peniaze, odkiaľ a tak a tak a tak, ale poďme skutočne, reálne veci riešiť.
Ďakujem pekne.

Áno, no, ďakujem veľmi pekne, musím povedať že s vami súhlasím v mnohých veciach, to znamená, že naozaj týchto krízových domov je na Slovensku málo. Zároveň som dala aj takú určitú odpoveď, že je to veľmi ťažká práca s týmito ženami, pretože tam potrebujete jednak odborne vedieť psychologicky pracovať, správne pracovať, sociálne pracovať a možno aj medicínsky pomôcť týmto ľuďom. A ako som spomínala, tak naozaj keď šli tie nórske fondy, a viem to, lebo som sa o to zaujímala, tak sa vtedy mohli tie domy budovať. A tak málo občianskych združení sa prihlásilo naozaj, normálne dostali peniaze, kapitál na vybudovanie týchto domov, lebo naozaj je to náročná práca. Keďže som hovorila, že je tam psychologická pomoc, právna, sociálna aj zdravotná, tak garanciou sú rôzne ministerstvá, tak zrejme je to dosť zložité, ako žiadať vlastne, žiadať povolenie na prevádzku takéhoto domu, ale zároveň aj písať, ja to tak zjednoduším, nejaké reporty alebo nejaké správy. Možnože dôjde postupom času k nejakému zjednoteniu v niektorých veciach. Mne sa celkom páči, že teraz vlastne budeme zjednocovať, je to celkom iné, je to o sociálnych službách, budeme zjednocovať posudkových lekárov, ktorí posudzovali ako na úradoch práce ináč, tak na sociálnych poisťovniach a že to teda zjednotíme, tak možno aj v tomto prípade by možno došlo k zjednoteniu alebo k posudzovaniu niektorých služieb nejakým spôsobom, no a verím tomu, že vlastne budete ústretoví, čo sa mi takisto veľmi páči že ste povedali, že budete ústretové.
ale potom nerozprávajme a netlačme sa, alebo ako som pred chvíľou tiež povedala pri inom zákone, kúzelníci môžme byť len do výšky rozpočtu. Takže poďme naozaj robiť veci prakticky, aby to pomohlo tým ženám, tým rodinám a tým deťom. Ale potom nie hneď povedať, že keď nájdete peniaze odkiaľ a tak a tak a tak, len poďme skutočne reálne veci riešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vašu reakciu. Určite môžme s veľa vecami súhlasiť a dúfam, že sa teda aj na nich zhodneme, avšak uznáte aj, že je úlohou opozície pýtať sa na to, že odkiaľ budú finančné prostriedky čerpané. Mňa toto špeciálne zaujíma aj v kontexte toho, že minister Susko rušil, zrušil teda dotácie mimovládnemu sektoru a povedal, že časť tých financií sa využije na pomoc obetiam rodovo podmieneného násilia, tak napríklad toto by sme chceli vedieť, že akým spôsobom sa majú tieto, sa majú tieto financie presunúť alebo čo sa s nimi vlastne má stať. Avšak tu som pochopila, že tieto financie našiel pán minister v kase ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže sa nejedná o rovnaké financie. Tak verím tomu, že v rámci tých ministerstiev, tak ako je to momentálne rozkúskované, tak keď sa jednoducho dajú tie financie dokopy, tak, a navýšia sa, pretože to je to, čo tie organizácie potrebujú, tak jednoducho budeme vedieť dostatočne a systémovo tieto bezpečné domy financovať.
Zároveň ma veľmi mrzí, že teda, ideme tu poma... teda to ma veľmi teší, že ideme pomáhať, ale zároveň ma mrzia všetky tie útoky na neziskové organizácie a o jednom z nich budeme hovoriť ešte aj počas tejto schôdze, pretože tu máme zákon o mimovládnych organizáciách, ktoré, ktorý označuje niektoré mimovládne... (reakcia z pléna), nie, nie, ja to nehovorím vám, ale že označuje niektoré mimovládne organizácie za zahraničných agentov, pretože majú financovanie zo zahraničných zdrojov. A vidíme, že aj práve tieto organizácie, o ktorých dnes hovoríme, boli často doslova odkázané na tieto zahraničné zdroje, takže ja si myslím, že rozhodne toto nie je priestor na to, aby sme na tieto organizácie útočili, ale naopak, aby ich štát konečne začal finančne podporovať tak, aby neboli na tie zahraničné zdroje odkázané.
Ďakujem.

Stále je priestor o tom obsahu hovoriť až v druhom čítaní, pani kolegyňa, ale však chápem, že, teší ma, že vás tá téma zaujíma.
Dve poznámky, žiadna záplata. Žiadna záplata na nejaké naše politické konanie. Ja som to tu jasne povedal a môžte si to aj zistiť a vy to už aj dobre viete, že toto riešenie vyplynulo z komunikácie s organizáciami, ktoré nás upozornili, upozornili na tento problém. Systémové riešenie; sme šesť mesiacov vo funkciách, tak asi musíte uznať, že rezort práce teda robí, čo môže. A to, čo ste povedali, že, máte správnu informáciu, že spolupracuje rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo spravodlivosti na systémovom riešení.
Ďakujem pekne. Aj za podporu zákona.

Hlasovanie navrhnem hneď v prvom možnom termíne, to znamená zajtra o jedenástej hodine. Ďakujem.