Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že ak by som našiel podklady, ktoré som mal pred tými štyrmi-piatimi rokmi, keď sme zavádzali tú šesťdesiatpercentnú, podiel teda minimálnej mzdy z priemernej mzdy, mohol by som tie isté argumenty použiť aj teraz. Ale viete, čo sa zmenilo? A o tom chcem trošku hovoriť, lebo tu sa postavila otázka, že čo nám dalo tých 57 %, ktoré Krajniak s Matovičom, keď nastúpili do vlády,...
Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že ak by som našiel podklady, ktoré som mal pred tými štyrmi-piatimi rokmi, keď sme zavádzali tú šesťdesiatpercentnú, podiel teda minimálnej mzdy z priemernej mzdy, mohol by som tie isté argumenty použiť aj teraz. Ale viete, čo sa zmenilo? A o tom chcem trošku hovoriť, lebo tu sa postavila otázka, že čo nám dalo tých 57 %, ktoré Krajniak s Matovičom, keď nastúpili do vlády, zmenili. Ja sa to pokúsim povedať. Nič príjemné a mám taký pocit, že znova sa opakuje to isté, čo sme zažili aj pri debate o konsolidácii. Najviac kričia tí, ktorí ste to spôsobili. SaS-ka a matovičovci. (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa, áno, celkom iste má na tom svoj podiel aj pán Ódor.
Teraz skúsme, skúsme trošku viacej povedať, čo sa to vlastne zmenilo a prečo sa to zmenilo, lebo pán minister veľa vecí naznačil, ja možno len zopakujem, v čom je ten rozdiel. Lebo vo viacerých vašich vystúpeniach, aj pán Hajko, aj pán Viskupič, aj pán Hlina, ako bolo veľké protirečenie. Keď obhajujete zamestnávateľov a podnikateľov, no tak nemôžte v tomto prípade obísť, že ak sa používa niekde nejaký keš, že je to chyba, že to chyba nie je toho robotníka, toho zamestnanca, ale je to chyba toho zamestnávateľa, pretože okráda toho robotníka, okráda ho na dôchodkoch, prípadne keď je to žena, môže na materskej, na péenke a na ďalších veciach, ktoré s tým bezprostredne súvisia. A to sú veľmi vážne dôvody. No a v konečnej miere ten pán podnikateľ na tom zarába. To je treba tu v tomto smere ešte povedať. V tom je to veľké protirečenie, ktoré ste tu viacerí naznačili.
No a čo sa týka otázky tej chudoby, ktorá sa dá presne zrátať a v konečnej miere nielen náš štatistický úrad, ale aj Eurostat veľmi presne vyčíslil tie veci a mňa najviac na tom všetkom mrzí, že s tým, že sme znížili podiel minimálnej mzdy zo 60 na 57 s tým, že sa zmrazili príplatky, lebo podnikateľov alebo zamestnávateľov netrápi tá minimálna mzda. To ste dobre povedal, to je 30-40 eur rozdiel mesačne v priemere, ale to je len priamo na mzde. Oni sa ďaleko viacej obávajú tých príplatkov, pretože ak majú veľa nadčasovej práce, veľa nedeľnej, víkendovej a ďalšej práce, no tak to automaticky veľmi vysoko tento podiel jednoducho rastie. A mňa čo najviac mrzí, keď spomínam tie tri alebo štyri roky, tam sa zvýšil veľmi rapídne podiel, to je tých 9,1 %, tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, sú pod hranicou chudoby. Tu sa musíme zhodnúť, to je neprijateľné. Ak raz niekto robí, má právo na dôstojný život, nemôže byť pod hranicou chudoby. A toto sme my s tým, že sme znížili, že sme im nepreplatili príplatky, že sme dokonca nezohľadnili veci, ktoré súvisia s infláciou, čo sa týchto nízkopríjmových v značnej miere tiež dotklo, sme zapríčinili, že ten nárast chudoby tu bol veľmi, veľmi veľký. A samozrejmá vec, že dotýkal sa aj pracujúcich, pracujúcich za tú minimálnu mzdu.
Miera rizika chudoby na Slovensku od roku ´20 nepretržite stúpala a v porovnaní s rokom ´22, to znamená už po dvoch rokoch, predstavovala najvyšší medziročný nárast za všetky krajiny európskej dvadsaťsedmičky. Nie eurozóny, ale vrátane krajín, ktoré neplatia eurom. To je výsledok toho, čo ste urobili, čo urobil Krajniak, že zrušil tú šesťdesiatku a dal päťdesiatsedmičku a pozastavil všetko. To je ten výsledok, ktorý je neblahý, a to je nevyhnutné zmeniť. Pretože keď zrátam tých tridsať-štyridsať eur rozdiel mesačne, čo by to bolo znamenalo za tie tri alebo štyri roky, plus tie príplatky a ďalšie veci, ktoré boli zmrazené k tomu, to je už veľmi slušný peniaz.
Teraz otázka. Čo by sa vlastne bolo bývalo zmenilo, alebo v čom je to pozitívum tej minimálnej mzdy? Pán Hajko spomínal kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, aké je to zlé, ako na to môžu páni podnikatelia doplatiť. No, tam, kde je najvyššia životná úroveň v Európe, to sú severné krajiny, je stopercentné pokrytie kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa. Oni nepoznajú, čo je to minimálna mzda. To je pokryté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. A je tam najvyššia životná úroveň. Priemer Európy je okolo 50 % pokrytia, na Slovensku sme boli niekde na 20 % a zrušili sme to, napriek tomu, že odporúčanie Európskej komisie bolo zvyšovať podiel kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. To znamená, aj to, čo bolo zlé, sme úplne odbúrali, aby tam nebolo nič. Absolútne choré, proti ľuďom, proti zamestnancom, proti tým, ktorí poberali minimálnu mzdu.
Otázka ďalšia, ktorú je treba postaviť. Zvyšuje alebo znižuje možnosť zamestnávania výška minimálnej mzdy? Pán Ledecký, ušiel mi už, ja celkom nerozumiem tej téze, ktorú povedal: Vyššia minimálna mzda znižuje dopyt po zamestnanosti. Ale veď to je úplná blbosť. Opak je pravda. Keď som končil, tak sme zaviedli takzvaný súbeh. To znamená, ten, kto sa zamestnal a zobral tú minimálnu mzdu, polroka bral ešte značnú časť pôvodných sociálnych príspevkov, aby ho to motivovalo pracovať. Pokiaľ sa neoplatí robiť, aj ten nevzdelaný človek, dokonca aj v tej osade si to vie zrátať, či sa mu to jednoducho oplatí alebo nie. To sú také logické, pragmaticky jednoduché veci, že nad tými sa nemáme čo ďalej zamýšľať.
Ďalšia vec, ak sa zvýši o tých, o to niečo tá minimálna mzda, skončia tie peniaze niekde v bankách? No asi nie, idú automaticky do vnútornej spotreby, čo vylepšuje ten ekonomický ukazovateľ tej danej krajiny. Ja nehovorím, že sú to nejaké miliardy, ale vylepšuje, lebo tú minimálnu mzdu skutočne neukladá na účet, ale pustí, ide na potraviny a všetky tie ďalšie veci, ktoré s tým, ktoré s tým bezprostredne súvisia. Aj za môjho pôsobenia na ministerstve robila napríklad Podnikateľská aliancia Slovenska viaceré prieskumy. Nikdy sa nepotvrdilo, že výška minimálnej mzdy má vplyv na zamestnanosť. Že by zamestnávatelia išli prepúšťať ľudí, lebo sa o 20-30 alebo koľko eur zvýšila minimálna mzda. Buď ho potrebujem toho zamestnanca na tejto úrovni menej kvalifikovaného, ktorý robí prácu, ktorá zodpovedá takejto nejakej triede, alebo ho nepotrebuje. Ale keď ho potrebuje, on má väčšinou problém takéhoto nájsť a získať, no tak veľmi-veľmi možno tých 30-40 eur zaplatí navyše, aby takéhoto zamestnanca získal. To znamená, všetky tie, by som povedal, ako protirečenia, ktoré tu boli ponúknuté, sa nezakladajú vôbec na pravde. Úplný opak je pravdou a naopak, niekto by mal veľmi vážne spytovať svedomie, prečo za tie tri-štyri roky tak ubližovali tým ľuďom, ktorí pracovali, pracovali na miestach, ktoré nie sú nejak veľmi atraktívne z hľadiska toho zamestnania, a obrali ich o pekných stovák eur za tie roky, čo sa nakoniec prejaví už aj v čase, keď pôjdu na materskú, do dôchodku, jednoducho pri všetkých tých atribútoch, ktoré sú naviazané na odvody do Sociálnej poisťovni. Je nevyhnutné toto prijať, je nevyhnutné držať sa tej 60-percentnej hranice. Treba povedať jednu vec, 60-percentný automat prichádza v úvahu len vtedy, keď sa partneri nedohodnú. Ak sa dohodnú, tak sa to jednoducho akceptuje. A to ten zákon jasne tie veci pomenováva. To znamená, že je to v prvom rade na partneroch a v tom druhom rade, ak sa nedohodnú, tak sa automaticky uplatní príslušný automat, s ktorým sa dá dopredu aj rok kalkulovať aj do rozpočtu jednotlivých firiem, nejakých biznis plánov a ďalších vecí, ktoré v tomto smere sú bezprostredne potrebné.
Každopádne odporúčať podporiť tento návrh zákona, je potrebný, je dôležitý a my sa len vraciame niekde, kde sme boli pred štyrmi rokmi. Je mi veľmi ľúto všetkých tých ľudí, ktorí štyri roky trpeli len za to, že nejaký Krajniak, Matovič a ďalší, ktorí vládli, im zobrali peniaze, ktoré si jednoducho zaslúžili.
O jedenástej hodine odporúčam zajtra, aby sme hlasovali. Ďakujem.
Skryt prepis
