Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, veľa zástupcov asi vládnej koalície tu vystupovať na tejto schôdzi nebude, preto ak dovolíte, ja mám hlavnú úlohu skôr prezentovať isté názory a postoje poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia a zároveň vyjadriť aj postoj, ako budeme postupovať pri hlasovaní, keď asi vás neprekvapí, keď na začiatku hneď poviem, že sme pripravení v plnej miere podporiť programové vyhlásenie vlády. Ale predsa len možno niektoré veci je treba trošku viacej povedať a nech mi je odpustené, ja už trošku trpím diagnózou po ôsmich rokoch fungovania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa budem trošku viacej venovať tým sociálnym otázkam, ktoré sú tu a, a ktoré si myslím, že v tomto programovom vyhlásení vlády sú aj v dostatočnej miere konkrétne pomenované.
Východiská, aká je východisková pozícia, to vo svojom úvodnom slove povedal pán premiér, ja len zopakujem, že počas tých troch rokov vlád, či už pána Matoviča, Hegera, sa Slovensko prepadlo medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie a to nie je nejaké naše tvrdenie. Bohužiaľ, všetky štatistiky Eurostatu, ktoré sa venujú problematike, tieto, tieto čísla ako konštatujú a aj tam, kde sme boli štvrtí, piati, možno desiati od konca, dnes sme úplne, úplne na, na tých nelichotivých miestach. Tu treba povedať, že len v roku 2022 stúpol počet ľudí ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia o 47 000, takmer na 890 000, čo je miera 16,5 % viacej ako o tri percentá vyššie, ako bola predtým. Za dva roky je to, ten počet ľudí ohrozených chudobou sa zvýšil takmer o 150 000 ľudí. To, to sú čísla, ktoré hovoria samé za seba a dalo by sa k nim veľmi veľa hovoriť, analyzovať. Áno, a možno sa aj prekárať o tom, kto čo zavinil a spôsobil, ale zodpovednosť tu mala pred nami nejaká iná vláda a ten východiskový stav, ktorý pomenovávame, je tu po tých troch vládach Matoviča, Hegera a prípadne Ódora.
Treba povedať, že veľakrát aj napriek tomu, že sme v opozícii signalizovali, sa na ľudí jednoducho kašľalo. Istým, tie najťažšie časy, ktoré sa týkali aj extrémneho zdražovania, nakoniec sme sa my ujali z opozície nejakých návrhov na riešenie, pretože vláda v tom prípade, hlavne Ódorova, na túto otázku vôbec nereagovala. Nehovoriac o tom, že po nástupe do vlády sa začali bezdôvodne škrtať smerom hlavne k seniorom, k rodinám, k pracujúcim, nazvem to sociálne benefity, ktoré sme predtým doručili a presadili a schválili v Národnej rade Slovenskej republiky.
Budem konkrétnejší. Musíme ľuďom vyslať signál, že sa na nich nezabúda, že táto vláda nebude antisociálna. Nie, nebudeme rušiť sociálne výhody, ktoré boli zavedené. Písal sa dátum 5. 3. 2020, tlačová konferencia - Sulík, Matovič, Kollár, Kiska, nová koalícia. Pýtam sa, bolo tu spomínané, kto koho podviedol? Tu je konkrétna odpoveď. My musíme jednoducho vo viacerých veciach v tej sociálnej oblasti urobiť takzvaný kotúľ vzad. Vrátiť sa niekde na tie sociálne postavenia, sociálny štát a jeho úroveň a jednotlivé parametre, ktoré tu, ktoré tu boli v tom roku 2020.
Ďalší citát: "Obyčajní považujú zámer na zastropovanie dôchodkového veku za správny, 21. 5. 2018, výrok pána Matoviča. Hnutie SME RODINA je ochotné podporiť návrh na zastropovanie veku odchodu do dôchodku v Ústave Slovenskej republiky, 22. 5. 2018."
No a parlament schválil Krajniakovu reformu dôchodkov, ktorá v podstate zrušila strop a rieši penzijný vek na základe strednej doby dĺžky dožitia. Po štyroch rokoch absolútne zmenili a v čase, keď mali zodpovednosť za postavenie, a vrátili sa niekde tam, kde sme boli, boli predtým.
Samozrejmá vec, že je tu aj veľmi veľa vecí, ktoré sa týkajú ekonomiky ako takej. Ak niekto bude tvrdiť, že Slovenská republika nemá rozvrátené financie, asi klame aj sám seba. Má. Otázka je možno taká, okolo ktorej môžeme polemizovať, či tých 1,5 %, pardon, či tých 0,5 %, ktoré sa vláda zaväzuje ročne riešiť, či je dostatočné, či je málo dostatočné riešenie, no ale keď chceme zachovať tie sociálne výhody, ktoré tu jednoducho ľudia na Slovensku ešte v akej-takej podobe majú, no tak iné riešenie asi nie je možné. A preto tých 0,5 % je terajšie, terajšie, by som povedal, asi maximum, i keď ten vývoj môže byť potom v tých ďalších rokoch pozitívnejší a celkom iste sa dajú riešiť aj iné, iné úlohy.
To, čo je potrebné hneď zaviesť a na toto programové vyhlásenie vlády myslí, je krízový manažment. Na eurofondy a na plán obnovy. Niektoré veci možno reštartovať, vyrokovať inak, aby sa riešili reálne priority, ktoré v tomto smere sú, sú dôležité. Áno, asi je treba zaviesť bankovú daň s cieľom redistribuovať tie nadmerné zisky finančných inštitúcií, aby sa aj tieto banky spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu. Možno presadzovať zavedenie osobitných finančných nástrojov a to aj smerom k nadziskom rôznych sektorov, korporácií, právnických alebo fyzických osôb s cieľom vytvoriť zdroje pre financovanie adresných verejných politík. Hospodárska politika, hlavný predpoklad, udržateľnosť hospodárskeho rastu a nízkej miery nezamestnanosti, k tomu zodpovedajúca legislatíva a možno aj z môjho pohľadu vrátiť sa tam, kde sme boli, riešiť aj otázku dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Z toho sme odišli a tam sú miesta, tam sa to dá riešiť. My nemusíme byť závislí len na ľuďoch z Indie, Srbska, tam sa skôr zamerajme na odborníkov, ktorých potrebujeme, aby boli doplnení do pracovných stavov v tých firmách, kde, kde takéto odbornosti na Slovensku nie sú. Ale tá rezignácia riešiť dlhodobo evidovaných nezamestnaných je chybná. Tam je veľmi veľa, veľké percento ľudí, s ktorými sa pracovať dá, treba do nich investovať a som presvedčený, že sa nám to veľmi pozitívne jednoducho aj vráti.
Možno takéto najzákladnejšie veci, ktoré sa týkajú aj tých ekonomických otázok, ale predsa len vrátim sa k tým, k tým sociálnym otázkam. Je tu často diskutovaný, otázka 13. dôchodku, čo sľúbili, čo dali. No SMER - sociálna demokracia nikdy nesľuboval, že v ´23., pretože realita je taká, keď pani prezidentka odmietla júnový termín na predčasné voľby a bol daný jesenný termín, tak každému musí byť jasné, že reálna zmena legislatívy a všetko, čo s tým súvisí, nie je reálne možná. To pragmaticky nie je možné naplniť a preto som rád, že vláda hľadá aspoň riešenie v podobe, ktorej sa budeme venovať možno zajtra, pozajtra, ale každopádne na tejto schôdzi. Nejakú satisfakciu v podobe tých 150 eur na každého dôchodcu, ktorými by sme riešili tento kalendárny rok, a som presvedčený, že aj po rôznych diskusiách, ktoré asi budú tu ešte vedené, akým spôsobom riešiť ten, to vyfinancovanie toho budúceho reálneho a riadneho a priemerného 13. dôchodku, dospejeme k pozitívnym, pozitívnym riešeniam.
Sú tu ďalšie výzvy, ktoré stoja pred nami, a to je otázka 60 % minimálna mzda k priemeru. Ja som osobne v tomto prípade dosť negatívne vnímal, že aj Konfederácia odborových zväzov nezabojovala v čase, keď mala zabojovať a ustúpila zo 60 % na 57 %, a to aj napriek tomu, že 60 % nie je nejaký slovenský výmysel. To sú odporúčania, to sú záväzky, ktoré sme my akceptovali aj prijatím medzinárodných zmlúv, hlavne smerom k Medzinárodnej organizácii práce. Som presvedčený, že treba túto otázku otvoriť a som presvedčený, že sa treba vrátiť aj k jednotlivým kategóriám a výškam minimálnej mzdy, ktorá v podstate bola zrušená. Ja som osobne presvedčený, že malo to opodstatnenie, malo to logiku a k tomu je treba zaviesť a viesť silný sociálny dialóg, a to nielen s tripartitnými partnermi, to znamená zamestnávatelia, zamestnanci, štát, ale ďaleko širšie, možno až na úroveň, ktorá tu, ktorá tu v minulosti bola, keď sme tu mali nejakú, nejakú radu, ktorá riešila, počúvala názor vysokých škôl, cirkvi, jednoducho ďalších sociálnych skupín, ako sú seniori, je nevyhnutné ďaleko viacej, ďaleko konkrétnejšie s nimi rokovať, diskutovať a počúvať aj ich názory, a potom prijímať opatrenia, ktoré budú v súlade aj s ich videním sveta.
Áno, v tomto prípade ja možno súhlasím aj s viacerými volebnými programami. KDH hovorí, že asi treba valorizáciu zmeniť tak, že musíme ďaleko viacej brať do úvahy aj rast priemernej mzdy. Asi áno, bude sa treba možno vrátiť k nejakej podobe toho bývalého švajčiarskeho modelu, ktorý porovnával a bral v úvahu pri valorizácii 50 % rast priemernej mzdy a 50 % rast dôchodcovskej inflácie. Postupne musíme nájsť objektívnejšie veci, pretože toto nikdy nemôže byť absolútne, pretože ten život prináša postupne nové okolnosti, nové výzvy, a v tejto sociálnej oblasti my musíme na to jednoducho reagovať.
Je dôležité, aby sme sa mimo týchto sociálnych vecí samozrejmé, že venovali aj otázke, ktoré súvisia s rozvojom a investíciami, pretože z toho sa môžu odvíjať ďalšie možnosti, ktoré budú pre riešenie a navýšenie tých, tých pozícií, ktoré súvisia so sociálnou politikou, ale vždy som sa držal kréda a myslím si, že v dostatočnej miere ho vyjadruje aj programové vyhlásenie vlády, že najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu, samozrejme, ak o ňu stoja. K tomu je treba vytvoriť reálne podmienky aj pre zamestnancov. Jedna vec je tá 60-percentná minimálna mzda. Aj za minimálnu mzdu sa musí oplatiť jednoducho pracovať, vrátiť sa k tomu, čo som zaviedol a som rád, že programové vyhlásenie vlády toto akceptuje, a to je súbeh. Ak chceme, aby sa niekto zamestnal za minimálnu mzdu, nechajme mu na polroka, na rok sociálne dávky, ktoré bral ako nezamestnaný, resp. ako ten, ktorý bol odkázaný na hmotnú núdzu a plus tomu, plus k tomu tú minimálnu mzdu. Jednoducho on musí vidieť, že sa oplatí pracovať na Slovensku a nie čakať na zvyšovanie alebo valorizáciu sociálnych dávok. To sú veľmi dôležité veci, ktoré súvisia aj, aj s programovým vyhlásením vlády. Jednoducho my sme odišli od tej ambície, a to ešte raz hovorím, s dlhodobo nezamestnanými pracovať a my sa musíme k tejto, k tejto veci vrátiť.
Ono aj tá otázka, ktorú som riešil kedysi, že aj za tých, za ten základný príspevok je potrebné si odpracovať tých 32 hodín, mala svoju logiku. Dokonca mi vyšiel a dal za pravdu aj Ústavný súd. Nie je možné, aby aj tí, ktorí sú nezamestnaní a nepracujú, klepali na ten svoj dátum na poštu, otvorte a dajte nám výplatu. To si je treba zaslúžiť a možno zaslúžiť s tým, že si odrobí tých 32 hodín verejnoprospešných prác, to nie je dehonestujúce. To je prospech. To, aby aj tí ostatní ľudia videli, že majú aj títo nezamestnaní objektívny záujem pomôcť tej spoločnosti, pomôcť tej obci a tomu mestu pri realizácii nejakých tých konkrétnych úloh. Je to zložité, ale dá sa to.
Otázka rodinnej politiky, áno, mohol by som hovoriť o tom, čo sme všetko zaviedli my, ale tu chcem dať, možno ako veľmi prekvapujúco, Igor, za pravdu aj tebe. Tu je treba ohodnotiť aj pozitívne prvky, ktoré sa urobili v rodinnej politike aj v tom predchádzajúcom období, na ktoré treba jednoducho nadväzovať. Tu by som v tomto prípade videl aj tie pozitíva, samozrejmá vec, možno trošku inak prezentované, ako ich prezentuješ ty.
Čo sa týka riešenia tých otázok, otázok okolo zvýhodnenia dostupnosti tovarov, služieb, ktoré rodičom pomáhajú pri starostlivosti o deti, rozšírenie predškolských zariadení s garanciou miesta v materskej škôlke... (rečníkovi sa vypol mikrofón). Ďakujem. Z hľadiska prístupu, pretože mám tu jeden konkrétny príklad, ktorému celkom nerozumiem, možno kolegovia z PS, ktorí sú v tomto prípade vzdelanejší, čo sa rozhoduje a prečo, ako v Bruseli mi dajú odpoveď.
Poznám starostu, ktorý bol za mnou, ktorému zamietli projekt na dostavbu škôlky, pretože je treba rozšíriť z objektívnych dôvodov, a ten projekt musel byť zmenený tak, aby tam neboli WC len pre chlapcov a pre dievčatá, ale aby tam pribudlo tretie WC pre iných. Pýtam sa, pre ktorých iných? To pre tých, ktorí sa budú rozhodovať, či v budúcnosti budú chlapci, alebo dievčatá? Ale to nie je žart, toto je objektívna skutočnosť a na základe toho musel prerobiť a vrátiť ten projekt a vrátiť sa k tomu, aby tam mohli mať svoje postavenie aj tí iní. Neviem, možno som v tomto prípade málo vzdelaný, ja som, keď som končil ministra, vrátil do Bruselu viaceré dotazníky, v ktorých sa mali takéto kategórie tiež označovať, pretože som presvedčený, že je to nad rámec niečoho a minimálne by som bol rád, aby keď takéto niečo niekto žiada, aby nám to vysvetlil, v čom to je, lebo to nie je o tom, že by to malo byť pre deti, ktoré sú zdravotne ťažko postihnuté, to sa rieši úplne inak. To majú byť iní, ktorí sa, hovorím, raz rozhodnú, alebo ich rodičia, že či budú chlapci, alebo dievčatá. Ale tu treba povedať, že je ten základný prístup programového vyhlásenia vlády, tým relatívne veľkým prostriedkom, ktoré sú cez eurofondy, ale aj cez plán obnovy, ten pekne je tam pomenovaný. Ak niekto čakal, že tam budú úplne presné čísla, no to záleží od toho, čo sa vyrokuje v Bruseli, odkiaľ-pokiaľ nás pustia a čo bude ešte možné meniť v tých dokumentoch, ktoré sa týkajú aj plánu obnovy a samozrejmá vec, že eurofondov ako takých, čo dovolia medzifondovo zmeniť a proste riešiť úplne niekde inde.
Som rád, že programové vyhlásenie vlády rieši aj otázky, ktoré sa týkajú opatrovania a sociálnych služieb. Opatrovanie som kedysi navýšil z 250 na minimálnu mzdu, je jednoducho potrebné v tomto pokračovať. Nás čaká budúcnosť, keď budeme musieť ďaleko viacej sa zaoberať vekom obyvateľstva a s demografiou a jednoducho bude treba riešiť nielen kamenné domy z hľadiska sociálnych služieb, ale urobiť čo najviac pre to, aby ľudia mohli ostať čo najviac v svojom, prirodzenom, rodinnom prostredí, pokiaľ sa má o nich kto starať a už nehovoriac o tom, že sa to týka hlavne matiek, ktoré nemajú to šťastie, že by sa im boli bývali narodili úplne zdravé deti a potrebujú starostlivosť. To je obeta, viaceré tie ženy obetujú, by som povedal, aj kariéru a všetko ostatné. Venujú sa, ony musia byť dôchodkovo zabezpečené aj finančne zabezpečené, aby taká rodina nie prežívala, ale aby mala nejaký základný štandard a k tomu je potrebné sa jednoducho vrátiť a som rád, že aj toto programové vyhlásenie vlády jednoducho pomenováva.
V tom predchádzajúcom období veľmi veľa vecí sa riešilo takým postupom, že pokus-omyl, pokus-omyl. Nemôžme takto pokračovať, už tých omylov bolo veľmi veľa, práve preto je potrebné si veci ďaleko viacej rozanalyzovať, mať k tomu adekvátne podklady, až potom prijať a hľadať riešenia. Ak je tu kritika z opozičných radov, že pre niekoho je veľmi málo konkrétne to programové vyhlásenie vlády, priatelia, to programové vyhlásenie vlády, to nemôže byť tabuľka, kde budú nejaké čísla, z ktorých sa bude odvíjať. To programové vyhlásenie vlády sú ciele, a tie prostriedky, ako sa dostať k naplneniu tých cieľov, môžu byť v tomto prípade aj dosť rozdielne, ale o tom budeme tu hovoriť, keď prídu konkrétne návrhy zákonov. To znamená, priestor tu bude a som osobne presvedčený, že k tomu sa jednoducho aj dopracujeme, preto možno je ďaleko viacej treba riešiť aj otázku, ktorú som už predtým spomínal, a to je možno aj zaviesť toho vládneho splnomocnenca pre sociálny dialóg, to má logiku a opodstatnenie. To nie je nejaká vymyslená funkcia, lebo hovorím o sociálnom dialógu nie tripartitnom, ten patrí hospodárskej a sociálnej rade, ale hovorím o širšom, to znamená, ktorý by zahŕňal všetky spoločenské vrstvy a najmä sociálne skupiny, veľakrát aj znevýhodnené sociálne skupiny. Títo ľudia musia mať ďaleko viac priestoru a právo povedať o tom, ako, akým spôsobom riešiť ich problémy, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. To sa jednoducho bez tých nedá.
No úplne na záver snáď len toľko. Toto programové vyhlásenie vlády, ktoré na rozdiel možno od tých predchádzajúcich, myslí, ja som osobne presvedčený, ďaleko viacej na ľudí. Namiesto rušenia nejakých sociálnych benefitov, ich bude aj rozširovať. No a takúto vládu ja v plnej miere podporujem a hovorím nielen za seba, ale hovorím za celý poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia, preto jednoznačný záver, budeme hlasovať za toto programové vyhlásenie vlády. Budeme hlasovať za podporu novej vláde Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Prvý pokus o zvolanie sociálneho výboru dnes na 21.15 h, 245 číslo miestnosti, na druhom poschodí. Chcel by som požiadať zároveň aj ostatných kolegov, viacerí členovia sú v dvoch až troch výboroch. Nezdržujme to, aby sme sa vedeli počkať, aby tie výbory vedeli byť uznášaniaschopné. Ďakujem.