12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici, tlač 196.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici, tlač 196, podáva Národnej rade túto správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 209 z 23. februára 2024 pridelil návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbor prerokoval predmetný materiál, tlač 196, v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou ako... a Českou republikou o štátnej hranici. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, tak teda do tretice. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, primárnym cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, tzv. modrá karta. V tejto súvislosti sa znižuje výška platového prahu v rámci mesačného príjmu vysokokvalifikovaného zamestnanca, ktorý je potrebné dosiahnuť na získanie modrej karty, čo by malo uľahčiť nábor vysokokvalifikovaných zamestnancov. Vysokú kvalifikáciu bude možné získať aj na základe vyšších odborných zručností.
Rozširuje sa okruh subjektov, ktoré budú môcť požiadať o modrú kartu. Pôjde napríklad o azylantov, osoby s doplnkovou ochranou alebo sezónnych zamestnancov.
V rámci prípravy návrhu sa v podstatnej miere vyšlo v ústrety požiadavkám zamestnávateľov, zmenil sa systém povoľovacieho procesu a štátny príslušník tretej krajiny bude môcť začať pracovať u zamestnávateľa už pred rozhodnutím o udelení povolenia na pobyt. Podmienkou bude súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a podanie žiadosti o udelenie pobytu.
Na základe požiadavky dopravcov sa navrhuje nový dôvod na zrušenie povolenia na pobyt v prípade mobilných dopravcov, aby sa zamedzilo špekuláciám vodičov, ktorých je aktuálny nedostatok. Vodič bude musieť vykonávať účel prechodného pobytu dopravnými prostriedkami, ktorými disponuje jeho zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky.
Návrh zákona vychádza v ústrety aj podnikateľom, ktorí v čase podania žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt nemajú z akýchkoľvek dôvodov uhradené svoje pohľadávky. Na ich úhradu budú mať ešte dvadsať dní od podania žiadosti. V súlade so žiaducim etablovaním odídencov do našej spoločnosti im novela zákona umožní podať žiadosť o iný druh pobytu na policajnom útvare na území Slovenskej republiky a tiež budú môcť začať vykonávať podnikateľskú činnosť.
Návrhom zákona sa zohľadňujú odporúčania schengenskej hodnotiacej komisie z hodnotenia Slovenskej republiky v roku 2019 týkajúce sa oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín z územia Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa upravujú viaceré ustanovenia o administratívnom vyhostení a zaistení. Nanovo sa upravuje začiatok plynutia lehoty, zákazu vstupu a rozširuje sa definícia nežiadúcej osoby, ako aj administratívneho vyhostenia.
Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa umožní udeľovať národné vízum aj v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, čím sa celý proces udeľovania pobytu skráti. S cieľom skrátenia čakacích lehôt na zastupiteľských úradoch sa zavádza tzv. externý poskytovateľ služieb, ktorý bude prijímať žiadosti o udelenie národného víza v najvyťaženejších destináciách.
V nadväznosti na predložený návrh zákona sa novelizuje aj zákon o správnych poplatkoch a zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a register obyvateľov Slovenskej republiky.
Transpozícia smernice si vyžaduje aj novelizáciu zákona o službách zamestnanosti, ktorý je previazaný so zákonom o pobyte cudzincov. Viaceré kompetencie prechádzajú z ústredia na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Rovnako sa upravujú podmienky vykonania testu trhu práce. O vydaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bude žiadať výlučne zamestnávateľ elektronickými prostriedkami, a to aj v prípade modrej karty.
Predlžuje sa obdobie, za ktoré sa bude toto potvrdenie vydávať, zo štyroch na päť rokov, tým sa umožní plynulý prechod na dlhodobý pobyt bez potreby obnovy modrej karty, čím sa zníži aj administratívna záťaž dotknutých subjektov.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre sociálne veci, ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, chcela by som povedať v úvode, že primárny cieľ tohto návrhu zákona o novele zákona o pobyte cudzincov, ktorým je práve tá transpozícia smernice o modrej karte, je naozaj veľmi dobrý. Je potrebné transponovať tú novelizáciu modrej karty vzhľadom na to, že na území Európskej únie ani vlastne na území Slovenska sa modrá karta doteraz veľmi nevyužívala, respektíve prakticky nemala takmer nijaký dopad na to, aby sme nejakým spôsobom zlepšili vlastne práve ten cieľ, o ktorý podľa mňa naprieč koalíciou aj opozíciou všetkým ide, a to prilákať talenty na územie Slovenskej republiky alebo Európskej únie. Dokumentuje to ten počet modrých kariet, ktorý v roku ´22 bol 17, v roku ´23 bolo udelených len 24 modrých kariet. Takže je možné len podporiť túto snahu a dúfať, že tá novelizovaná smernica, o ktorej teda tiež prebehla rozprava aj na úrovni Európskej únie, podporí tento cieľ, pretože naozaj jeden z veľkých problémov aj na Slovensku bol, bolo to vysoko nastavené kritérium toho príjmu, ktorý ste museli splniť, aby ste vôbec tú modrú kartu a s tým splnené výhody získali.
Takisto veľmi oceňujem, že ministerstvo vnútra ide touto novelou vyhovieť volaniu organizácií, ktoré sa dlhodobo starajú o odídencov a odídenkyne z Ukrajiny, kedy bol teda problém naozaj v tej nemožnosti získať oprávnenie na podnikanie. To som ešte aj ja v minulosti, keď som teda v tejto sfére pôsobila, dlhodobo akcentovala, že táto absencia právnej úpravy bráni ľuďom, ktorí prišli z Ukrajiny a hľadajú tu dočasné útočisko, sa lepšie integrovať, pretože nemôžu podnikať. Čiže v tejto rovine ten primárny cieľ a to, čo sa tou novelou sleduje, ja naozaj vítam a aj by som to v takejto podobe podporila.
Mám tu však určité výhrady a som zdržanlivá voči niektorým ustanoveniam, ktoré sú dopĺňané touto novelou vlastne už nad rámec tej transpozície. Chcela by som ich teraz v stručnosti predstaviť a keďže teda tento návrh zákona ide riadnym legislatívnym procesom, tak verím, pán minister, že bude vôľa a možnosť spolupracovať na precizovaní týchto konkrétnych vecí.
V prvom rade sa po novom ustanovuje, že teda kritériom, jedným z kritérií na získanie dlhodobého pobytu, čo je vlastne forma trvalého pobytu jednotne upravená naprieč Európskou úniou, bude vlastne povinnosť pre cudzincov, ktorí tu žijú už päť rokov, majú oprávnený pobyt, napríklad prechodný, splniť, vlastne zložiť skúšku zo slovenského jazyka. Doteraz je takáto povinnosť ustanovená len pri získaní, pri získavaní štátneho občianstva, kde, samozrejme, je to odôvodnené, že každý, kto chce získať štátne občianstvo Slovenskej republiky, musí zložiť skúšku zo slovenského jazyka a spraviť skúšku z reálií. V prípade dlhodobého pobytu je to však veľké nóvum pre slovenskú právnu úpravu, pričom to vychádza z fakultatívneho ustanovenia smernice o dlhodobom pobyte. Treba povedať, že smernica ustanovuje, že ľudia, ktorí chcú v rámci Európskej únie získať dlhodobý pobyt, teda určitú stabilitu po tých piatich rokoch, čo majú krátkodobý, prechodnú formu pobytu na území Slovenska, tí okrem teda toho, že musia mať päť rokov ten pobyt a preukázať, že majú stabilné finančné zdroje pre seba, by po novom o jeden a pol roka, keďže sa účinnosť vlastne tohto ustanovenia navrhuje až od 1. júla 2025, mali skladať skúšku zo slovenského jazyka na úrovni A2 podľa spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky a majú to skladať vlastne na, ako štátnu jazykovú školu na štátnej jazykovej škole. Ja s tým mám istú rezerváciu. Vzhľadom na to, že máme tu niekoľko štátov, ktoré to už zaviedli, nie je ich veľa, je to napríklad Nemecko, Taliansko, Poľsko a potom Holandsko má integračný test, súčasťou ktorého sú aj jazykové testy tiež na tej úrovni A2, avšak je potrebné povedať, že toto sú krajiny, ktoré dlhodobo vyhrávajú ten súboj práve o lákanie tých talentov. Ja keďže robím v migrácii od roku 2006 a množstvo tém, teda tém som spracovala aj vo forme publikácií, aj som sa podieľala na mnohých výskumoch o tom, že prečo Slovensko túto globálnu alebo európsku súťaž o tie talenty zo zahraničia ako keby prehráva, je práve tá nestabilita právneho prostredia a príliš veľké administratívne prekážky spojené s tou možnosťou udržať si ten pobyt na Slovensku. Nie je mi známe, že by v prípade dlhodobého pobytu volala odborná verejnosť po tom, aby bolo nevyhnutné sťažiť to získanie toho dlhodobého pobytu spravením tejto jazykovej skúšky. To je jedna vec.
Druhá vec, ktorú by som si veľmi rada potom v tom procese vyjasnila, je, akým spôsobom sme vôbec, teda ak už ideme teda do tej formy skladania skúšky, lebo máme na to tie dôvody, ktoré v dôvodovej správe som ja úplne nerozpoznala, keďže tam, je tam napísané, že teda zákonodarca to ide urobiť, ale teda nejaká dátová analýza alebo že prečo to vlastne chceme a kde je ten problém, ktorý týmto riešime, tam nie je, ale teda dobre, vychádzajme z toho, že si môže zákonodarca takúto formu skúšky stanoviť. V každom prípade ja by som potrebovala vedieť aj tú myšlienkovú analýzu za tým, pretože teda najmä vo forme, akým spôsobom to ideme realizovať. Pretože je tam jeden a pol roka trvajúce prechodné obdobie, avšak treba si povedať, že každý rok sa u nás udeľuje niekoľko tisíc dlhodobých pobytov. V roku ´22 to bolo 2 344, v roku ´23 3 398. Čiže ono sa nám to dlhodobo zvyšuje. A teraz tá jazyková skúška sa má skladať za prítomnosti zamestnanca ministerstva vnútra. Čiže moja obava je, že tak ako v Poľsku, kde to vlastne minulý rok zmenili, pretože v podstate keď si toto prvýkrát zaviedli, tak im to vybookovalo jazykové školy a tí cudzinci sa jednoducho nedokázali dostať na tú jazykovú skúšku a potom požiadať o ten dlhodobý pobyt, že či máme premyslené a prečo vlastne tam musí byť tá účasť zástupcu ministerstva vnútra. Ja si myslím, že ak už teda ten štát si chce takúto podmienku stanoviť z mne neznámych dôvodov, tak by bolo vhodné ako keby umožniť, keďže to bude zdrojom zárobku aj pre jazykové školy, rozšíriť to penzum možností, kde je možné získať takúto, spraviť takúto skúšku. A tiež by ma zaujímalo, že či, ako sa vlastne tam budú tí zástupcovia ministerstva vnútra schopní kapacitne takého veľkého počtu skúšok, ktoré predpokladám, zúčastňovať.
Tiež je veľmi dôležité povedať, že keď k nám lákame talenty, lebo bavíme
sa momentálne o sfére práve tej legálnej migrácie, tej, ktorú štát chce, tak migranti a migrantky, ktorí k nám prichádzajú, mnohí z nich nerátajú s tým, že by u nás získali občianstvo. Keď si porovnáte tie počty ľudí, ktorí dnes majú dlhodobý pobyt, hej, len v roku ´23 tých 3 398 novoudelených a počty žiadostí o občianstvo, ktoré sú každý rok podávané, tak je to oveľa menej. Pretože vysokokvalifikovaní migranti a migrantky alebo teda aj nielen tí, čo dostanú tú modrú kartu, ale ja teraz myslím celkovo talenty, ktorí sú tu na kvázi obyčajnom prechodnom pobyte za účelom zamestnania alebo podnikania, častokrát v dnešnej modernej dobe rozmýšľajú, dobre, budem možno šesť-sedem rokov v tomto štáte, budem pracovať pre IBM alebo Amazon a potom sa presuniem ďalej. A oni rozmýšľajú nad tým, že či prídu do toho štátu aj podľa toho, ako má práve nastavené tie podmienky nielen na získanie toho prvého pobytového oprávnenia alebo aj... ale aj toho druhého. Čiže je veľmi dôležité si povedať, že či toto nastavenie, ktoré ideme teraz zaviesť, podporí tú snahu Slovenska zamerať sa na tieto talenty, alebo ich skôr odradí a povedia si, že pôjdu do nejakého štátu ako Španielsko, kde je to ľahšie. Zároveň množstvo z týchto ľudí, ktorí pracujú v tých nadnárodných firmách, oni nemajú potrebu sa učiť po slovensky, pretože oni neašpirujú na to získanie štátneho občianstva. Chcú tu byť niekoľko rokov, mať, potom s tým dlhodobým pobytom ľahšie získate pobyt aj v inej európskej krajine, keď vás tá firma presunie, a preto, keďže, žiaľ, akože slovenčina je, samozrejme, pekný jazyk, len otvorene, ako na základe faktov, sme malý štát, veľmi nám tá znalosť slovenčiny, keď ste cudzincom, nepomôže v nejakom inom štáte. A keď takto rozmýšľate týmto moderným spôsobom, môže byť ten príchod na Slovensko potom pre vás odrádzajúci. Čiže potom v tom dialógu by som sa rada dozvedela viac, čo je vlastne v pozadí ako keby tohto rozmýšľania a ako je to premyslené.
A zároveň by som na vás chcela, pán minister, apelovať, pretože ak teda prijmeme toto, chýbajú mi tam úľavy pre ľudí, ktorí sú napríklad nad 65 rokov. V Nemecku, kde tiež majú jazykový test, zohľadňujú to, že ľudia, ktorí k nám už prídu vo vyššom veku, keďže o dlhodobý pobyt napríklad môžu žiadať aj tí rodinní príslušníci alebo napríklad aj ľudia s doplnkovou ochranou, tak už v tom vyššom veku je väčší problém sa naučiť jazyk. A takisto máme aj ľudí zdravotne znevýhodnených, kde mi v tejto forme, ako ste to predložili, chýba výnimka pre ľudí, ktorí z objektívnych zdravotných príčin alebo vyššieho veku nemôžu možno tú skúšku vykonať. Čiže tam by som uvítala, ak by sme potom teda mohli spolupracovať alebo ak by teda bola vôľa upraviť, jednak to vysvetliť a možno to trochu upraviť aj vo vzťahu k zraniteľným osobám, ale aj k tým kritériám a k tomu, že či je nevyhnutné a prečo tam musí byť ten zástupca ministerstva vnútra a prečo a či sa to bude kapacitne stíhať. To je teda jedna vec, ktorú považujem za dôležitú vyjasniť.
Druhá vec sa týka vlastne nového oprávnenia policajného orgánu v prípade, ak je predvedený na policajnú stanicu cudzinec za účelom konania o administratívnom vyhostení alebo zaistení, preskúmať jeho mobilný telefón, telekomunikačné prostriedky a iné elektronické prostriedky. Je to, zavádza sa to za účelom zistenia identifikácie totožnosti a podobne. Ono ja nerozporujem túto možnosť, že aby teda polícia mala k dispozícii prostriedky, ktoré v prípade, ak nie je možné identifikovať totožnosť toho človeka, ktorý pred vami stojí, lebo napríklad nemá doklady alebo možno tlmočník nevie povedať, že či to nárečie je viac iracké, alebo sýrske, aby polícia mala k dispozícii vlastne nejaké oprávnenie, ako to dodatočne zisťovať. Ale tak ako je v súčasnosti vlastne naformulované to ustanovenie, ktoré na jednej strane hovorí, že toto zisťovanie alebo prehliadanie týchto zariadení je oprávnenie policajta, na druhej strane hovorí, že si musí nechať podpísať písomný súhlas cudzinca, ale nehovorí nič ani o tom, že sa toto bude vykonávať len v nevyhnutných prípadoch, kde vlastne boli predtým vyčerpané iné možnosti na zistenie tej totožnosti. Nie je tam ani definovaný vlastne rozsah, do akej miery v podstate môže vlastne nazerať do tých telekomunikačných zariadení alebo elektronických zariadení. Nie je tam napísané vlastne, že akým spôsobom sa dohliadne na zásadu minimalizácie dát a akým spôsobom bude možné odvolať ten súhlas. Pretože v prípade, vždy, keď sa bavíme o možnosti o nejakom oprávnení nahliadať do takýchto zariadení, tak musíme ísť aj podľa čl. 8 Európskeho dohovoru pre ľudské práva a základné slobody a zároveň aj podľa všeobecného nariadenia GDPR. A mne práve v tomto ustanovení, viem, že ste tam čiastočne vyhoveli pripomienkam aj verejného ochrancu práv v tomto smere, ale chýba mi tam viac garancií, aby sme tam neboli, ako je to z môjho pohľadu momentálne, na hrane ústavnosti tohto ustanovenia. Myslím si, že tak ako, takéto podobné ustanovenie už bolo v minulosti aj v Nemecku, aj vo Veľkej Británii, v oboch krajinách miestne súdy, v Anglicku, vo Veľkej Británii to bol najvyšší súd, v Nemecku tiež, ktoré v podstate túto prax zrušili a presne tam hovoria tým policajným orgánom, že musia byť dodržiavané jednak zásady proporcionality, nevyhnutnosti a minimalizácie dát. Čiže tieto procesné záruky podľa mňa je potrebné do toho ustanovenia nevyhnutne doplniť, aby mohlo byť ústavne súladné a súladné aj so všeobecným nariadením. Čiže to je taká druhá moja výhrada k tejto právnej úprave.
No a ďalej by som sa ešte chcela vyjadriť k § 125 ods. 6. To sa týka vlastne nanovo upravovaného spôsobu, akým v konaní o pobytoch je poskytované súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby o tom, že či cudzinec je nebezpečný pre spoločnosť. Máme tam niekoľko nálezov Ústavného súdu. Posledný je z decembra minulého roka 2023, ktoré sa, ktoré opakovane rušia či už právnu úpravu v zákone o pobyte cudzincov, alebo v zákone o azyle. Keďže doteraz už dvakrát vlastne táto právna úprava neobstála v teste ústavnosti, keďže neposkytovala tým cudzincom, ktorí majú o sebe negatívny posudok možnosť sa oboznámiť aspoň s tou podstatou tých dôvodov a vedieť to potom následne napadnúť, že oni sa vlastne dozvedeli, že SIS ich považuje za nebezpečných pre spoločnosť, ale nevedeli, že či je to preto, lebo napríklad sa angažujú v nelegálnej migrácii, alebo sú podozriví z terorizmu, alebo ohrozujú hospodárske záujmy a podobne. A na to je nielen niekoľko judikátov, myslím si, že je ich štyri alebo päť nášho Ústavného súdu, ale celý rad judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. A ja tu teraz vidím posun, že zjavne sa zákonodarca snaží istým spôsobom vysporiadať s týmto nálezom Ústavného súdu, aj keď teda ho tam priamo v tej dôvodovej správe neuvádza, ale nie je mi úplne jasné, keďže teda po novom sa uvádza, že čo bude teda tým bezpečnostným rizikom, a hovorí sa, že Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo zašlú nesúhlasné stanovisko najmä v prípade, ak disponujú poznatkami, že štátny príslušník predstavuje bezpečnostné riziko, a máme tu teraz asi dvanásť alebo trinásť možností, čo môže byť to bezpečnostné riziko. Stále mi tam chýba ale to b) z toho nálezu Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že toto stanovisko SIS alebo Vojenského spravodajstva nemá byť jediným dôkazom, ktorým by musel byť ten policajný útvar viazaný, ale že ten cudzinec musí mať garanciu sa obrániť už pred tým správnym orgánom a nie až na súde a musia byť tie jeho, tá jeho obrana zobraná do úvahy a že mu zároveň musí byť poskytnuté aj aspoň podstata tej veci, ktorá sa mu obrazne kladie za vinu. Čiže tam je potrebné dovysvetliť alebo prípadne doupraviť, keďže ja mám pocit, že asi rozumiem, akým spôsobom toto chce SIS-ka a cudzinecká polícia viesť, ale bolo by vhodnejšie aj vzhľadom na ten nález spred pár mesiacov, aby to bolo z môjho pohľadu ešte sprecizovanejšie, aby sme sa vyhli tomu, že tretíkrát budú tieto ustanovenia vlastne zákona o pobyte cudzincov predmetom analýzy Ústavného súdu. Ja myslím, že už toho bolo dosť a že je tam tá judikatúra Ústavného súdu a jeho právny názor pomerne jasný, takže už by bolo vhodné raz a navždy to upraviť tak, aby sa s tým dalo pracovať aj na jednej, aj na druhej strane.
Čiže to sú také moje hlavné v súčasnosti problematické otázky, pre ktoré som zdržanlivá. Zároveň viem, že je to teda mimo návrh zákona, ale nemohla som si nevšimnúť, že verejný ochranca práv apeloval na ministerstvo vnútra, aby vyriešil aj situáciu queer párov, kde jeden z toho páru je cudzincom a nemôže u nás získať vlastne trvalý pobyt k tomu svojmu partnerovi, čo je v súlade aj s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva Tadeucci a McCall proti Slo... proti Taliansku, pardon, a veľmi podobný návrh s kolegyňou Plavákovou sme predložili aj ako náš poslanecký návrh. Takže v tomto by som chcela apelovať na ministerstvo vnútra, aby vzhľadom na dlhodobý rozpor medzi našou právnou úpravou v zákone o pobyte cudzincov a judikatúrou ESĽP týmto párom pomohli.
Ďakujem veľmi pekne.

Nebudzem strímovac. (Povedané s pobavením.)
Pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne za váš konštruktívny príspevok. Oceňujem aj túto problematiku, čo sa týka jazykov. S pánom ministrom sme sa už rozprávali teraz v krátkosti o tom, že budeme diskutovať v druhom-treťom čítaní o týchto veciach a ja si myslím, že o tej jazykovej záležitosti treba rozprávať aj v tomto prípade, pretože sú tu profesie, ktoré naozaj potrebujú ten jazyk, na druhej strane my tie profesie potrebujeme. Takže je to namieste. A ďakujem teda veľmi pekne aj, že ste ocenili a možno aj pochválili trochu, že sa na tomto zákone pracuje, tak ja verím, že tá debata bude v druhom a treťom čítaní konštruktívna.
Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Je to návrh na skrátené legislatívne konanie, takže k meritu samotného zákona sa vyjadrím logicky neskôr. V princípe ide o dve zásadné zmeny. Chceme zvýšiť príspevok humanitárnej pomoci v prípade rôznych humanitárnych situácií a zaviesť aj jeho opakované vyplácanie a zároveň, keď už máme tento zákon otvorený, chceme veľmi rýchlo pomôcť aj týraným ženám a deťom, pretože takzvané bezpečné ženské domy môžu prísť o financovanie, keďže končí financovanie z mechanizmu nórsky finančný mechanizmus, a tým pádom by sa mohlo stať, že tieto, týchto trinásť domov by nemalo dostatočné finančné prostriedky na zabezpečovanie služieb, ktoré poskytujú.
V oboch prípadoch ide evidentne o ohrozenie ľudských práv, tak preto využívame aj tento inštitút skráteného legislatívneho konania. A chcem teda veľmi poďakovať, lebo mám informácie zo sociálneho výboru, na ktorom ma zastupoval štátny tajomník, že vlastne naprieč politickým spektrom došlo k podpore tohto skráteného legislatívneho konania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 276 z 15. apríla tohto roku pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pod tlačou 263 na prerokovanie Výboru pre sociálne veci Národnej rady do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 14. schôdzi a uznesením č. 34 zo 17. apríla ´24 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a aj tretie čítanie sa uskutoční na teraz prebiehajúcej 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne a páni poslanci, v posledných rokoch sa u nás štát spolieha, čo sa týka financovania podporných služieb najmä teda pre ženy zažívajúce násilie na projekty z tzv. nórskych fondov, alebo teda z Nórskeho finančného mechanizmu a tiež na podporu z európskych fondov a síce z Európskeho sociálneho fondu, a to na projektovom základe. Tieto zdroje napriek tomu, že sa pre mnohé organizácie stali doslova vitálnymi, však nie sú dlhodobo udržateľné a pri ich čerpaní vzniká povinnosť zabezpečiť ich udržateľnosť výsledkov. Štát však doteraz nedokázal nastaviť riadne dostatočné a systémové financovanie týchto podporných služieb. Na to upozorňovali organizácie už niekoľko rokov dlhodobo a snažili sa teda takéto financovanie získať. Žiaľ sa to nepodarilo, pretože vždy chýbala, samozrejme, politická vôľa a panovala tu tá výhovorka, že na to nie sú peniaze. Jednoducho to nebolo prioritou.
Súčasné zákonné mechanizmy finančnej podpory nielenže neumožňujú kontinuálne financovanie, ale skladbou oprávnených a neoprávnených nákladov nepokrývajú nevyhnutné činnosti a prevádzku týchto špecializovaných podporných služieb pre ženy. Dostupnosť a financovanie týchto služieb sa neustále zhoršuje a to napriek tomu, že aj pandémia COVID-19 nám ukázala, ako veľmi dôležité a v akom kritickom stave tieto služby sú. Niektoré organizácie dnes zažívajú doslova existenčné problémy a nájsť alternatívne zdroje je stále náročnejšie. Zároveň povinnosti kladené na tieto ženské špecializované organizácie rastú, avšak za stále menej peňazí.
Ja som nedávno jeden taký bezpečný dom pre ženy, alebo teda osoby zažívajúce násilie navštívila na východnom Slovensku a skutočne mi potvrdili, aké náročné je získať financie a že majú v organizácii doslova jednu osobu napriek tomu, že aj ľudsky sú poddimenzované, jednu osobu, ktorá sa venuje výlučne financovaniu a ktorá sa každý deň snaží zistiť, z akých zdrojov, koľko môžu financovať bežné činnosti tohto bezpečného domova. Pretože áno, ten spôsob financovania je nastavený tak, že sa tam prekrývajú rôzne zdroje, ako som už spomínala, tie európske, ale aj národné. A aj preto by bolo potrebné aby sme konečne prijali zákon, ktorý by takéto financovanie nastavil. Tým zákonom tento nie je, ale o tom sa budeme baviť neskôr, keď prejdeme k meritu, k meritu zákona.
Teraz však oceňujeme, že ministerstvo práce vypočulo volanie organizácií a rozhodlo sa prísť s týmto návrhom. Je o to dôležitejší a urgentnejší, že práve tento rok, ako už spomínal aj pán minister, končia tzv. nórske fondy a táto strata skutočne dôležitého financovania môže mať fatálne následky pre bezpečné domy.
Dôvodová správa k SLK priznáva neexistenciu vhodných podporných schém a tiež časovú náročnosť ich aktivovania a tiež fakt, že organizácie pomáhajúce ľuďom, ktorých sa má zákon týkať, a síce nielen teda bezpečné domy, ale aj humanitárna pomoc, potrebujú skutočne rýchlu pomoc od vlády na prekonanie akútnych problémov. Bez takejto pomoci by všetky osoby, či už teda tie, ktoré spadajú pod tú humanitárnu pomoc, alebo bezpečné domy, o ktorých som hovorila, prišli skutočne o možnosť zabezpečiť základné životné podmienky. Organizácie by viac nedokázali spĺňať tú svoju hlavnú úlohu, a síce pomoc v týchto ťažkých životných situáciách, pri ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv. A ja sa vždy, a teda najmä po tých predchádzajúcich skúsenostiach z SLK bojím, keď vláda v dôvodovej správe uvádza, že dochádza k porušovaniu ľudských práv, ale tentokrát je tá obava skutočne odôvodnená. Pretože, áno, domáce násilie a iné ohrozenie správaním iných fyzických osôb je porušením základných ľudských práv. A práve prevencii domáceho násilia, ako aj pomoci obetiam domáceho násilia sa venujú subjekty, už spomínané bezpečné domy, ktorých nezisková činnosť je podporovaná tým viaczdrojovým a nedostatočným financovaním.
Ako aj dôvodová správa hovorí, v dôsledku končiacej finančnej podpory z nórskeho fondu, ktorá teda končí tento rok, by mohli zariadenia núdzového bývania skutočne prísť o to, o tú najdôležitejšiu časť financovania, a teda už by nemohli poskytovať štandard špecializovaných zariadení, udržať vlastne to, čo bolo doteraz nastavené, a aj preto je nevyhnutné, aby štát zasiahol v tejto oblasti a to prostredníctvom dotácie na podporu rodovej rovnosti, ktorá sa teda poskytuje aj na iné činnosti a aktivity, ale tu je nastavená v tej navrhovanej maximálnej sume 150-tisíc eur v príslušnom rozpočtovom roku. Bez zabezpečenia takejto materiálnej podpory bezpečných ženských domovov a poradenských centier by mohlo dôjsť k ohrozeniu vyššie uvedených základných ľudských práv a slobôd. S tým sa nemožno nestotožniť. Aj preto v Progresívnom Slovensku vítame túto pomocnú ruku podanú organizáciám a hoci sa teda k samotnému návrhu, a síce teda k meritu zákona vyjadríme neskôr, pretože je skutočne potrebné nastaviť iným spôsobom toto dostatočné financovanie, s kolegyňami Petrík a Plavákovou o tom teda budeme neskôr hovoriť. SLK v klube Progresívne Slovensko jednoznačne podporíme, pretože je to veľmi potrebné.
A ešte raz ďakujeme za tú iniciatívu.

Ďakujem veľmi pekne, kolegyňa Jurík, že si nám podrobnejšie predstavila tú naozaj veľmi ťažkú situáciu, v ktorej sa už dlhé roky nachádzajú organizácie pracujúce so ženami zažívajúcimi násilie, rodovo podmienené násilie. Takže ja len ich ešte raz zopakujem. Progresívne Slovensko, naozaj jedna z tých našich priorít je boj s rodovo podmieneným násilím a my vám chceme, pán minister, ukázať napriek tomu, že vy sa často znižujete k urážkam na našu stranu, chceme vám ukázať, a hovoríte o tom, že sme nekonštruktívna opozícia, tu vám ukazujeme, že práve v tejto situácii je naozaj konečne po dlhej dobe, odkedy ste začali vládnuť, tá správna chvíľa na skrátené legislatívne konanie, a preto ho podporíme. Ďalšie otázky potom na vás budeme mať v tom prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, len krátko, lebo je to skrátené legislatívne konanie. Veľmi ďakujem pekne za príspevok vecný a ďakujem vopred aj za podporu, ďakujeme za podporu s tým len, že som sa nevyjadroval k meritu veci, pretože skrátené legislatívne konanie, vy ste išli, pani poslankyňa, ďalej.
Pani Petrík, ja naozaj, že ste to už použili aj na výbore sociálnom, teda si nepamätám, že som vám adresoval nejakú urážku alebo niečo podobné, takže trošku, trošku by bolo treba fakt korektnosti možno do toho vášho prejavu, pretože aj včera na výbore som síce argumentoval politicky na vašu politickú poznámku, ale určite bez urážok, takže to si vyprosím a takto ja nekomunikujem. Razantný som, ale bez osobných urážok. Ale pevne verím, že napríklad takéto zákony nás budú spájať, a ja budem počúvať aj vás fakt konštruktívne, keď budú konštruktívne poznámky, budem veľmi rád počúvať, ako zmeniť ešte lepšie systém, ktorý bude pomáhať týraným ženám a deťom.
Ďakujem pekne.