12. schôdza

Ďakujem pekne. Ako spolupredkladateľka chcem šetriť čas a tak vystúpim len vo faktickej poznámke, nejdem, nejdem do rozpravy. Ale pokladám takisto za veľmi dôležité, aby sme aj my poslanci hľadali riešenia, akými môžme zlepšiť situáciu tých 400 detí, maloletých v tých reedukačných centrách. Dnes sme sa dozvedeli, že minister Drucker musel pre naozaj hrozné podmienky v tých zariadenia zatvoriť dve reedukačné centrá, jedno v Bystričanoch, druhé v Trstíne, to hovorí naozaj o žalostnom stave, v akom máme tieto centrá. A aj keď máme trošku zviazané ruky ako členovia zákonodarného zboru, pretože môžme predkladať v podstate len legislatívne zmeny a tu sa žiada oveľa hlbšia systémová zmena, ktorá by týmto deťom pomohla, a tú má v rukách pán minister Drucker momentálne, snažíme sa prispieť našou troškou, snažíme sa prispieť expertízou a riešeniami, ktoré sme vydolovali z praxe od ľudí, ktorí sa celý život vlastne venujú tejto problematike. A práve novela, s ktorou prichádzame, aby sme rozšírili tú radu a v podstate aj transparentnosť toho zariadenia, aby sa tie príbehy neuzavreli vo vnútri v tom zariadení, ale aby sme dokázali ten stav zariadenia pozorovať v čase aj s nejakými vonkajšími prispievateľmi a vonkajšími členmi týchto rád, to je niečo, čo môžme spraviť ako poslanci, to je niečo, čím môžme prispieť. A podľa mňa síce je to len malá zmena, malý čriepok, ale môže prispieť k tomu celkovému riešeniu a predchádzaniu takej situácie, akú sme zažili tento rok, keď nás všetkých zasiahla správa, ktorá prišla z Generálnej prokuratúry o mnohých zlyhaniach a škodách na detských právach v týchto zariadeniach.
Takže vás prosíme týmto ako predkladatelia tejto novely o podporu ako o prvý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Za klub Progresívne Slovensko sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Tina Gažovičová, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Možno na úvod chcem povedať, že som veľmi rada, že pri tejto príležitosti návrhu, opozičného návrhu zo strany SaS sa v tomto pléne diskutuje o situácii v reedukačných centrách a veľmi ma mrzí, že nevznikla tá príležitosť, aby generálny prokurátor Žilinka sem prišiel, predstavil celú správu a aby sme, aby tu snáď sedelo aj viac ľudí ako teraz v piatok poobede a aby sa naozaj celé plénum Národnej rady venovalo situácii v reedukačných centrách, lebo som hlboko presvedčená, že si to zaslúži tá situácia, tie zariadenia, tí zamestnanci a tie deti. Že naozaj toto je jedna z tých tém, ktorým by sme sa mali venovať. A ja ďakujem veľmi pekne kolegom z SaS, že stihli už na túto schôdzu predložiť návrh, ktorý sa situácii v reedukačkách venuje.
Je pravda, čo, alebo tiež to tak vnímam, ako to odznelo od kolegu Ledeckého, že teda tá správa, ktorá bola zverejnená, myslím, v januári od Generálnej prokuratúry, akoby vzbudila zhrozenie celého Slovenska, zároveň však treba povedať, že to neboli vyslovene nové zistenia, že veľmi podobné zistenia, myslím, že dva roky predtým, za školský rok 2021 – ´22 zverejnila Štátna školská inšpekcia a ešte predtým na tie problémy poukazovala ombudsmanka Dubovcová, že nie je to tak, že by sme mohli všetci povedať, že nevedeli sme, že sa tu dejú nejaké problémy. Ale teda som rada, že keď už tá správa prokuratúry prišla, že rozvírila isté stojaté vody a povedala by som, že dala príležitosť sa tomu začať venovať a bola to istá príležitosť aj pre súčasné, vtedy pomerne nové vedenie ministerstva školstva aj pre túto Národnú radu. A ja sama som sa aj na základe tej správy, priznávam, tej téme tiež intenzívne venovala, za posledný mesiac alebo dva mesiace som navštívila viaceré zariadenia, stretla som sa so zamestnancami aj s bývalým chovancom a naozaj je toho veľa, čo, o čom by sa dalo hovoriť, ale nebudem tu stáť polhodinu, myslím si, že toto nemá byť to miesto, kde máme nahrádzať celú tú inú debatu, ktorá mala byť okolo správe ako celku. A zároveň teda pevne verím, že určite ešte v najbližších schôdzach sa budeme venovať téme reedukačných centier. Čiže zameriam sa predovšetkým na ten návrh, ktorý, ktorý prišiel od strany SaS.
Chcela by som však ešte možno ako takú jednu z najdôležitejších vecí využiť ten priestor, aj z tohto miesta sa poďakovať všetkým tým zamestnancom v reedukačných centrách aj v iných špeciálno-výchovných zariadeniach, ktorí tú prácu robia poctivo s neskutočným nasadením svojho srdca, svojej odbornosti, viacerých takých ľudí som stretla a naozaj teda mám obrovský obdiv a rešpekt pred ich prácou a som presvedčená, že práve títo ľudia si zaslúžia, aby mali čo najlepšiu podporu pre svoju robotu a aby mali rešpekt aj od nás politikov, to tak poviem. Lebo trošku sa tak roztrhlo vrece aj s takými zovšeobecneniami, že ak sú tie reedukačné centrá katastrofa, tak len chcem pripomenúť, že naozaj nemôžme, nemôžme hádzať všetkých do jedného vreca.
Oceňujem teda aj, že práve ministerstvo školstva, by som povedala, že naozaj sa poctivo ujalo tejto úlohy a taktiež v nejakom, nejakým participatívnym spôsobom aj s pracovníkmi týchto zariadení pripravilo opatrenia, práve včera boli zaslané poslancom a poslankyniam školského výboru, taktiež som si to podrobne preštudovala a myslím si, že sú tam mnohé veci, ktoré idú dobrým smerom, vrátane toho, že sa idú zavrieť najproblematickejšie zariadenia v Bystričanoch a v Trstíne, vrátane toho, čo tu už spomenul aj pán kolega Ledecký o väčšom dôraze na nejaké delenie tých zariadení na diagnostiku. Ale vnímam tam medzi tými opatreniami, že chýbajú opatrenia, ktoré by boli viac zamerané práve na otvorenosť toho systému.
A tu prichádzam ku konkrétnemu návrhu, ktorý predložila strana SaS, alebo teda skupina poslancov zo strany SaS, a veľmi vítam ten návrh práve v tom, že sa snaží vytvoriť väčšiu otvorenosť, alebo dbať na väčšiu otvorenosť týchto zariadení. Tak ako Generálna prokuratúra prišla, urobila kontroly v zariadeniach a teda povedali, že sú šokovaní, aké sú tam hrôzostrašné podmienky, kde teda treba povedať, že trošku aj možno aj svoju vlastnú povinnosť zanedbali, pretože oni sú práve tí, ktorí mali robiť pravidelne tie kontroly, tak toto by sa nám už nikde nemalo stať. Nemalo by sa nám už nikdy stať ako krajine, že tam o pár rokov zase príde nejaká kontrola a povie, že veď my sme netušili, čo sa tu deje.
A práve preto je podľa mňa dôležité nielen zlepšovať napríklad systém diagnostiky alebo zlepšovať to zameranie na aké det... ktoré deti sú kde zaraďované, ale treba vytvoriť také mechanizmy transparentnosti celkovo v tých zariadeniach, ktoré pomôžu tomu, aby sa otvorili. Aby sa otvorili aj pohľadu zvonka, aby sa otvorili aj inšpiráciám zvonka, aby sa nebáli komunikovať, okej, my tu máme takéto problémy a riešia naozaj ťažké veci a naozaj tam majú agresívne deti, ktoré napádajú zamestnancov, ktoré si ubližujú medzi sebou, ako naozaj, naozaj je to ťažká robota, ale aj ja, čo som stretla, nazvem to, že zapálených zamestnancov, tak nikdy nemali problém pomenovať, kde sú tie problémy. Nikdy nemali problém povedať, že mali sme tu takýto ťažký prípad a aj by sa chceli o tom s niekým poradiť, aj by chceli vedieť, ako to funguje inde, aj by sa chceli inšpirovať či už možno inými zariadeniami, alebo zo zahraničia. A z tohto pohľadu vnímam aj tú radu školy ako nejaký dôležitý orgán, ktorý sa pravidelne stretáva, ktorý dohliada na to, čo sa v tom centre deje, a potrebujeme do tejto rady školy dostať aj ľudí zvonku. Čiže z tohto pohľadu plne podporujem ten zámer, ktorý tu bol predložený, lebo si myslím, že tá filozofia je strašne dôležitá. A keď tu odznelo, že je to nejaký čriepok do mozaiky, tak som ale presvedčená, že je to dôležitý čriepok do mozaiky, lebo my potrebujeme, aby tieto zariadenia boli viacej otvorené aj dohľadu a vplyvom, vplyvom iných ľudí.
Priznávam zároveň, že máme v klube trochu iný pohľad na to, aké by malo byť konkrétne to zloženie tej rady školy, obzvlášť napríklad je tu návrh, aby tam boli zástupcovia aj komisáru pre deti, kde si zároveň treba uvedomiť, že komisár pre deti plní istú kontrolnú funkciu a je to aj orgán, na ktorý by sa tie deti mali mať možnosť obrátiť, a tam vidíme istý konflikt záujmov, keby zároveň boli v rade školy a zároveň mali plniť túto kontrolnú funkciu. Čiže keď by sa podarilo a tento návrh pôjde do druhého čítania, tak tam by sme veľmi radi o tomto ešte diskutovali a možno našli nejaký lepší kompromis v tom, že kto konkrétne by mal byť v tej rade školy zastúpení.
Ale zároveň teda taktiež by som chcela akoby vyzvať túto, túto Národnú radu a toto plénum, aby posunuli ten návrh do druhého čítania a tam prípadne máme možnosť ho cibriť, ale je to dôležité sa zaoberať situáciou v reedukačných centrách a v špeciálno-výchovných zariadeniach a dopriať im väčšiu, väčšiu otvorenosť.
Ministerstvo školstva teda prednieslo isté návrhy, máme tu správu, sú tam aj niektoré krátkodobé kroky, mňa trochu mrzí, že legislatívne kroky sa odložili až na september, ale teda verím tomu, že v septembri už to snáď príde sem do Národnej rady a že medzi tým aspoň sa využije to leto na poctivé MPK, lebo áno, sú aj ďalšie legislatívne veci, ktoré by bolo treba opravovať celkovo na systéme reedukačných centier, ale práve táto zmena rady školy je jedna z tých vecí, ktoré sa, žiaľ, neocitli v tom návrhu, aspoň v tom zatiaľ doterajšom návrhu ministerstva, čo ma mrzí, a o to viac považujem za dôležité, aby sa posunul práve tento opozičný návrh od skupiny poslancov a aby sme naozaj urobili všetko pre to a postupne tými čriepkami do mozaiky poskladali ten obraz tak, aby sa tá situácia zlepšila a aby sme už nemohli povedať, že nevieme, čo sa v reedukačných centrách deje a nevieme, kde sa s deťmi zle zaobchádza pod dohľadom štátu a nevieme, kde sú porušované, porušované práva.
Čiže ďakujem kolegom za tento návrh a toľko za mňa. Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Ingrid Kosová, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcela tiež povedať teda poslancovi a poslankyni zo SaS-ky veľké ďakujem za to, že ste opätovne otvorili túto tému reedukačných centier, pretože napriek tomu, že to nie je nová téma, tak na ňu ako keby v pravidelných cykloch zabúdame a odsúvame ju a neriešime ju. A myslím si, že práve toto je dôležité, aby sme aj tu na pôde parlamentu stále túto tému vracali a váš návrh zákona je jedným z takýchto možností.
Chcela by som ešte doplniť svoju kolegyňu Tinu Gažovičovú vo vzťahu k tým pripomienkam na celkové zloženie rady školy, ja by som sa v tejto súvislosti chcela napríklad opýtať na tú úlohu vlastne jedného z členov, ktorí sú členmi územnej samosprávy, čo je, samozrejme, teda dôležité určite, aby tam bol niekto aj zo samosprávy, ale moja otázka je, že prečo je to napríklad obec a nie vyšší územný celok, lebo ony sú v prvom rade ako keby zriaďovatelia stredných škôl a my vieme, že tu sa nachádzajú deti viac-menej už staršie, čiže toto by mi dávalo väčší zmysel. A len ma zaujíma, že prečo práve samosprávy, prečo ste takýmto spôsobom uvažovali.
A takisto keďže ja som tiež bývalá zriaďovateľka niekoľkých školských zariadení, tak viem, že je veľmi dôležité, aby tam boli aj pedagogickí, aj nepedagogickí zamestnanci, ale vo vzťahu práve k tomuto typu centra si myslím, že by bolo dobré zohľadniť aj to, že sú tam nejakí odborní zamestnanci, čiže špeciálni pedagógovia alebo psychológovia, ktorí nám tam jednoznačne chýbajú, že či nemáte pocit, že by možno bolo lepšie uvažovať, že miesto tých nepedagogických zamestnancov, alebo zmeniť nejak inak po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ja len krátko by som chcel zodpovedať na vašu otázku. Tak preto miestna samospráva a nie VÚC-ka, lebo práve tie deti nechodia len na stredné školy, aj na základné školy, to je zriaďovateľom miestna samospráva, má, tá miestna samospráva, samozrejme, má bližšie k tomu zariadeniu, lebo sa nachádza na jej území jak vyšší územný celok. A ešte sme vychádzali z toho, že v minulosti tá miestna samospráva alebo tá miestna samospráva mala člena v rade školy pred niekoľkými rokmi a z vlastnej skúsenosti viem, že veľmi sme sa o tento problém zaujímali a sme boli prínosom práve pre fungovanie tohto zariadenia.
Ďakujem.

Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 257, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 252. Dávam teraz slovo pani poslankyni Vladimíre Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 257.)

Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci.
Ide o novelu zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, a naším cieľom je, aby boli maloletí pacienti do dvanásteho roku života dieťaťa oslobodené od úhrady poplatkov za sprievod. A do rozpravy sa hlásim ako prvá a tam rada vysvetlím, čo sú naše dôvody k tejto novele.
Ďakujem.

Dávam teraz slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Jane Bittó Cigánikovej.
Nech sa páči.