15. schôdza

Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Hajko, nechcem vám brať váš optimizmus, ale ja by som bol teda skeptický napriek tomu, že som na tom výbore pre kultúru a médiá nebol, keďže nie som jeho členom, ale také náznaky ochoty diskutovať o návrhu zákona a prípadne hľadať nejaké iné riešenia sme predsa registrovali aj pri tomto zákone o Fonde na podporu umenia, alebo teda novela zákona o Fonde na podporu umenia. A tiež to tak chvíľkami vyzeralo, že predkladatelia budú ochotní počúvať tie argumenty a budú možno ochotní nájsť nejaké riešenie, ktoré by tie problémy, ktoré tam oni identifikovali, mohli nejako riešiť, ale, ale nakoniec, nakoniec to ostalo iba pri tých náznakoch a ani smerom k nejakej diskusii medzi koalíciou a opozíciou, ani smerom k tej diskusii, ktorá prebehla v rámci vládnej koalície, keďže niektorí poslanci HLAS-u mali výhrady k tomu návrhu, resp. k tomu, čo sa doňho malo doplniť, tak ostalo len pri náznakoch, SNS si presadila svoje, koalícia 79 hlasmi ten návrh zákona v treťom čítaní schválila. Pani prezidentka ho vetovala a nepredpokladám, že by niečo pozitívne sa ešte mohlo stať v dnešný deň.
Druhá poznámka, len veľmi stručne k tej druhej komore, je to zaujímavý nápad. Ja si tiež myslím, že dvojkomorový systém umožňuje kvalitnejšie fungovanie aj z hľadiska legislatívneho procesu, ale teda nemyslím, že by to bolo preto, že by, že by prezident bol tak alebo onak stranícky. Lebo aj v tej druhej komore obvykle sedia zástupcovia politických strán, čiže to nie je, nie je o tom. Ale, ale, áno, ak existujú dve komory, tak je ten proces aj pomalší, ale aj vyváženejší a vychytajú sa chyby.

Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Roman Michelko.

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, ja som veľmi pozorne počúval všetky relevantné vystúpenia v rozprave, nie všetky boli relevantné. Ale predovšetkým sa chcem vyjadriť k argumentom pani prezidentky.
Najprv chcem povedať, že nič nového pod slnkom. Bolo to presne CtrlC-CtrlV, ako výhrady formulovala kolegyňa Jaurová, čiže presne tie isté argumenty. Takže vieme, odkiaľ vietor fúka, ale však to sa dalo čakať. Chcem najprv povedať niekoľko poznámok k tomu, k téme, alebo k debate, ktorá bola aj na výbore a tam je taký komunikačný faul, a to je ten, že názor sa vydáva za fakt.
Takže veľakrát, a bolo to vyvrátené, keď sa hovorilo, ja priznávam, že legislatívny proces nebol ukážkový v tomto prípade zákona, že na výz... povedzme, že duch zákona alebo duch legislatívnej tvorby nebol úplne tak, ako mal byť, ale priamo na výbore dostala pani kolegyňa otázku: ktorý paragraf rokovacieho poriadku bol porušený? No žiaden. Začala sa tam rozvíjať debata, či je to protiústavný zákon. Presne citát z ústavy, že každý človek má nárok na prístup ku kultúrnym hodnotám. Ako tento zákon toto obmedzuje? No nijako. Naozaj musela byť nekonečná sofistika, aby toto vedeli nejak naformulovať, že tento zákon je protiústavný, ale však v poriadku. Teoreticky, prezidentka po vrátení alebo prelomení veta, bude mať šancu to ešte podať na Ústavný súd, aj keď to nepredpokladám, ale bol by som extrémne prekvapený, keby niečo také bolo konštatované.
No a teraz poďme k tým výhradám, aby sme boli jasní a jednoznační. Ony sú v dvoch rovinách. Prvá absolútne absurdná, ľahko vyvrátiteľná, absolútne nerealistická. Trinásť členov fondu bude posudzovať 5 000 žiadostí. Úplný nonsens, absurdné. Nie. Budú komisie a fond bude akýsi odvolací orgán, kde budú, ako som už ix-krát povedal, predstavitelia, pokiaľ možno, nespochybniteľných profesných autorít v jednotlivých druhoch umenia, ktoré budú plus-mínus kopírovať zloženie komisií fondov. A to nebude, že budú rozhodovať. Budú len v prípade, ak tam naozaj niečo bude veľmi problematické, môcť zasiahnuť. Vypýtať si, vyargumentovať a prípadne v malom percente, možno promile prípadov, urobiť zásah a korupciu, korekciu, ak, ha-ha-ha, korekciu, jasné. Korupcia tam nič nestojí, lebo na nezávislej a neziskovej kultúre sa nedá, nedá zarobiť. To vie každý človek okrem smejúceho sa blázna, ktorý nedokáže pochopiť, ale dobre, však čo už. Dneska v pinelke bolo zase, asi mali nejaký výlet do parlamentu. No dobre.
Poďme teda k, poďme teda k tým veciam. Je to zjavná lož, čo bola napísaná. Rada fondu bude môcť, teda nieže rada fondu, väčšina rady fondu, ak presvedčí napríklad nejaký predstaviteľ nejakého typu umenia, že nejaký projekt je veľmi nekvalitný a naopak nejaký je kvalitný, ak presvedčí väčšinu, má šancu urobiť korekciu. Nie sám, nie jeden, nie minister, nie ja. Ja v rade fondu nebudem, to ste si nevšimli. Ani nemôžem a ani nechcem. Aj keď si viem predstaviť, že v literatúre mám celkom slušný prehľad, takže tam by som mohol byť aj celkom veľkým prínosom. Dobre, poďme k ďalšej veci.
Kolaps. Takže pýtal som sa všetkých úradníkov, expertov, odborníkov, pýtal som sa najpovolanejších, vo veľmi korektnej partnerskej debate sme sa stretli s vedením fondu a prešli sme si, čo nastane, ak nastane deň D. Účinnosť tohto zákona po prelomení veta bude na 1. augusta. Medzitým začnú veľmi intenzívne rokovania už od zverejnenia zákona v Zbierke s protimonopolným úradom, aby sa nanovo nastavila schéma štátnej pomoci, nebude treba riešiť Európsku úniu, Brusel, nič podobné. Je to záležitosť týždňov maximálne jeden a pol mesiaca. Toto sú obvyklé veci. Vo výnimočných prípadoch, raz sa stalo, možnože takéto niečo sa stalo okolo dvoch-troch mesiacov, ale akože to je úplne že žiadnych sedem, žiadnych deväť mesiacov, žiaden kolaps.
Čo sa týka vízie, keďže účinnosť zákona začne v polovici leta, na august bola jedna jediná výzva. S najväčšou pravdepodobnosťou niekedy v polovici septembra sa urobia všetky potrebné zmeny a úpravy, aby sa zosúladil zákon s chodom fondu, a v polovici septembra najneskôr budú ďalšie vízie a žiaden kolaps nenastane. Toto sme sa rozprávali. Samozrejme, 1. augusta, 2. augusta po účinnosti zákona budú nominovaní predstavitelia rady fondu. Rada fondu v spolupráci s riaditeľom fondu urobí nové pravidlá, nový štatút, podľa ktorého sa pôjde. Je to otázka dvoch-troch týždňov, maximálne mesiaca. Niet pochýb o tom, že ak tam nebude sabotáž, čo nebude, pretože pán riaditeľ si uvedomuje, že on je úradník, ktorého povinnosťou je rešpektovať zákon. Ako občan má právo ho nerešpektovať a ako občan má právo, ak s tým bytostne nesúhlasí, abdikovať, odísť preč. Ale pokiaľ je teda štátny zamestnanec, tak jeho povinnosťou je napĺňať zákon a myslím si a z toho, čo sme v diskusii s ním mali, mieni ísť podľa zákona a nemieni to obštruovať. Dal aj výzvu členom komisie, aby zvážili svoje rozhodnutie alebo svoju deklaráciu, že sa vzdajú členstva v komisiách. Tie členstvá v komisiách sa kreujú tak, že z väčšieho výberu sa nejakí traja vyžrebujú a mnohí sa nevyžrebujú a tí ostávajú v osudí, teda keby tí odišli, tak, samozrejme, je tam množstvo ďalších náhradníkov, dvaja sa tam menujú, aby daná komisia mala pokryté všetky okruhy odborníkov, ktorí sú v danej komisii.
No a teraz pôjdem na perličku, na obrovskú nahrávku na smeč. Na absolútne popretie všetkých tých argumentov, ktoré ste tuná dávali, až som bol prekvapený, že takúto fatálnu chybu, takúto nevyžiadanú chybu urobil fond. Ja som tu celé dni a týždne počúval, aké sú tie komisie objektívne, nestranné, ako špičkoví odborníci detailne posudzujú každý jeden projekt, ja som tu počúval, akí sú to na slovo vzatí odborníci, ktorí sú absolútne nestranní, a naraz bác, rozhodnutie. A teraz si predstavte tú vysokú kvalifikovanosť. Bola grantová schéma pre literatúru a, samozrejme, jednotliví žiadatelia si dali desať, dvanásť, pätnásť, osemnásť projektov. A aká prišla odpoveď? Milý žiadateľ, z vašich osemnástich projektov vyberte podľa vlastného výberu desať. To je presnosť, to je cizelovanosť, to je - lekárnické váhy. Akože a nie je to jeden žiadateľ, boli takí viacerí. To znamená, na čo sú také komisie? Stačí excelovská tabuľka. To by sa mohlo saskárom páčiť. Skrátka máme 56 % pokrytie žiadostí, no tak vy máte 18 projektov, desať je finančne krytých, vyberte si, žiadateľ. Ako toto je (povedané so smiechom) naozaj totálne popretie všetkého, čo ste mi tu tvrdili. Takýto prístup vznik... teda prijal fond a ukázal, o čom to je.
Ešte taká krátka posledná vec. Viete, že teda celá kultúrna obec. No ani zďaleka nie celá kultúrna obec. Ja dostávam dnes a denne množstvo podnetov na to, aby sme korigovali niektoré veci. Tí ľudia v komisiách naozaj boli veľmi často krajne subjektívni a dali nepochopiteľné podpory. Mali si uvedomiť, že je na nich obrovská reflexia. Mali si uvedomiť, že sú pod obrovským drobnohľadom a s podstatne väčšou zodpovednosťou mali pristupovať k podporám, pretože vzniklo nadkritické množstvo výhrad, ktoré viedli k tomu, že bolo nutné prijať nejaký korekčný mechanizmus. To sa teraz deje a minimálne polovica... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na vaše vystúpenie, vážený pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči.

Pán poslanec Michelko, to s tým CtrlC-CtrlV, že pani prezidentka prevzala argumentáciu pani poslankyne Jaurovej, tak to snáď nemyslíte vážne. Ako môžte mať všelijaké výhrady, môžte nesúhlasiť s obsahom tých pripomienok pani prezidentky, ale spochybňovať jej schopnosť nezávisle posúdiť obsah zákona a proces jeho schvaľovania, tak to, to by ste si naozaj mohli odpustiť. Ak viac ľudí hovorí to isté alebo niečo veľmi podobné, nemusí to nutne znamenať, že sa navzájom dohodli, alebo že jeden opakuje po druhom alebo odpisuje po druhom. Môže to znamenať to, že v predloženom návrhu sú také závažné problémy, že si ich nezávisle od seba všimnú viacerí. Aj v rozprave sme tu viacerí zástupcovia rôznych opozičných strán vám vyčítali veľmi podobné veci a my sme sa nijako neradili, že kto čo povie a že budeme navzájom opakovať to isté. Jednoducho sme si všimli podobné veci.
No a ešte ma zaujal ten váš výrok, že legislatívny proces nebol ukážkový. No tak keby som niekedy chcel použiť nejaký eufemizmus alebo príklad eufemizmu, tak toto je, toto je ukážkový eufemizmus.
Pýtali ste sa, že ktorý paragraf rokovacieho poriadku bol porušený a nedostali ste odpoveď. No áno, nebol porušený. Poslanci majú právo predkladať návrhy, v druhom čítaní možno prijímať pozmeňujúce návrhy, ale tým postupom bol popretý zmysel pravidiel legislatívneho procesu. Lebo medzirezortné pripomienkové konanie je na to, aby sa k návrhom zákonov, najmä tých dôležitých, mohla vyjadriť verejnosť. Vy ste tomu zabránili. Tri čítania tu máme na to, aby v prvom čítaní sa diskutovalo o potrebe a zmysle toho návrhu a v druhom čítaní sa to dolaďovalo, upravovalo, ale nie aby 90 % obsahu zákona prišlo až s pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, ako ste to urobili vy.

Pani poslankyňa Dana Kleinert.

Dobre, už to ide. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.)
Pán Michelko, ono je hrozne zaujímavé, ako vy tu farbisto popisujete veci, ktoré ste tu počuli a počúvate tu týždne a celé to tak opíšete a v zásade to tu nikto nepovedal. A ono sa to deje asi zjavne vo vašej hlave a ono, ak by ste chceli byť poctivý, tak fakt si pozrite normálne všetky tieto naše argumenty, ktoré sme vám dávali, či tu alebo na výbor, na výbore. Ale tieto veci, čo ste tu dávali, sme my rozhodne nehovorili. Takže je to zaujímavé.
Chcela by som sa dotknúť toho, ako vy chcete, aby tá rada zabezpečila objektivitu svojho rozhodnutia. Pretože ak chce zasiahnuť do nejakého rozhodnutia odbornej komisie, tak na to, aby to urobila poctivo, si musí preštudovať všetky tie projekty, pretože nemôže si povedať, že "ó tento sa mi páči, no tak tento teda? Na tento mi volal pán Michelko? To je on?" Tak snáď sa musí akože pozrieť na to, potom objektívne na všetky, takže robí dvojitú prácu. Potom by ma zaujímalo, ako bude to prefinancovávanie, veď tam už nejaký balík financií bol rozdelený. Kto to všetko bude sprocesovávať, za koľko, aké na to použijete ľudské zdroje. Akože veď tam je toľko vecí a faktov, ktoré vy jednoducho sa snažíte úplne odignorovať. Ale ono je, je to jasné, že to je vašou motiváciou, proste mať tú moc a, a byť proste na telefóne a rozhodovať o tom, vy alebo ľudia zo SNS, alebo ja už neviem kto. Je to v zásade jedno, pretože je to veľmi nesprávne nastavené.
A ono je vlastne hrozné, že táto krajina má množstvo problémov, ktoré sa tu dlhodobo nabaľujú. My nie sme schopní ani spraviť kvalitný servis slabším, zraniteľnejším, akýmkoľvek menšinám, ľuďom s rôznymi typmi problémov. Táto krajina nie je schopná ani poskytnúť kvalitný servis tým ľuďom, ktorí môžu a chcú dokázať veľa. Ľuďom tvorivým, schopným, schopným tvoriť hodnoty, zamestnávať ľudí, vymyslieť produkty, ktoré by pomáhali celej krajine, a to doma aj v zahraničí. Ale vo výsledku kvôli vám, ľuďom, akým ste vy, a s osob... ľuďom s osobnými chúťkami mať, mať moc, ktorí sú krytí koaličnými hlasovaniami. My kvôli tomu čelíme reálnej hrozbe krajiny bez kvalit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Zora Jaurová, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Michelko, my sme mali strašne veľa debát na túto tému a myslím si, že aj celkom dobrých. A ja som práve preto troška šokovaná týmto vaším posledným prejavom, lebo podľa mňa ste vlastne teraz ukázali, že vy vôbec nerozumiete tomu, ako ten fond funguje. A poviem len tri veci. Bolo ich tam viac.
Prvá je, že vy hovoríte, že tá rada bude len odvolací orgán, ktorému zavolá ten žiadateľ, a oni zistia, že je problém a zmenia to rozhodnutie. Ale to je predsa nezmysel. Ten žiadateľ nebude v tom čase vedieť, či dostal, alebo nedostal podporu. Rada sa rozhoduje prv, než sa žiadateľom oznamuje, či tú podporu dostali, alebo nedostali. To znamená, že toto celé, čo hovoríte, je úplne mimo toho procesu.
Druhá vec je, čo ste tu hovorili o tom, že aký gól si dal fond do vlastnej bránky, tak tam podľa mňa vy nerozumiete tomu, ako tí ľudia rozhodujú. To, že vydavateľovi sa povie, že vyberte si päť z desiatich titulov, je úplne štandardný model, ktorý sa používa na podporu kultúry všade na svete. Používa sa na podporu kultúry na európskej úrovni pri vydavateľoch, pri filmovej produkcii, pri akomkoľvek, akejkoľvek podpore kreatívneho priemyslu. Tie komisie si proste pozrú, či v tých tituloch nie je niečo závadné a potom nechajú na vydavateľa, ktorý z tých titulov chce vydať skôr a ktorý nie, keďže nemôže vydať všetky. Je to úplne štandardná vec.
A posledná vec. Ak v polovici septembra všetko bude fungovať a bude vyhlásená výzva, ja vám tu verejne sľubujem, že vás pozývam na večeru.
Ďakujem.