15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegynky, kolegynky, kolegyne, pardon, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, zastupuje ho minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, zastupujem ju ja.
Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, minister financií Ladislav Kamenický, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.

Ďakujem veľmi pekne za otázku, vážený pán poslanec.
Ekonomickú diplomaciu považuje vláda za jednu z najdôležitejších priorít, pretože Slovensko je krajinou, ktorá je exportne orientovaná, a tým pádom na ekonomickú diplomaciu musíme klásť silný dôraz. My musíme vyhľadávať iniciatívne nové príležitosti pre slovenských podnikateľov na zahraničných trhoch a zároveň musíme aj vyhľadávať zahraničných investorov, ktorí sú ochotní a chcú podnikať na Slovensku.
Ekonomická diplomacia doma nám začína s viacerými procesmi. Po prvé, intenzívne musíme komunikovať s domácim podnikateľským prostredím, na ktorej sa podieľajú, na tejto komunikácii, významní aktéri, ako je ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo hospodárstva a jeho podriadené agentúry, ministerstvo cestovného ruchu a športu, ministerstvo financií prostredníctvom podriadenej Eximbanky a iné agentúry, pretože poznanie potrieb domáceho podnikateľského prostredia nám umožňuje nastaviť nástroje pre ich podporu v zahraničí a naopak, pokiaľ budeme vedieť my identifikovať veci, ktoré na Slovensku sme schopní vyrobiť a exportovať z našej krajiny, a hlavne budeme mať konkurenčné podnikateľské prostredie, tak vieme prilákať aj zahraničných investorov.
Určite cieľom vlády je podporovať pôsobenie ekonomických diplomatov ako jedného z najvýznamnejších inštitucionálnych nástrojov, ktoré pôsobia priamo na zahraničných našich ambasádach a potom aj na zahraničných trhoch. A za výkon ekonomickej diplomacie od roku 2014 zodpovedá ministerstvo zahraničných vecí, predtým táto agenda bola na ministerstve hospodárstva. No samozrejme, keďže s konsolidáciou verejných financií sa musíme uskromňovať aj čo sa týka dostupných štátnych zdrojov na jednotlivých ministerstvách, tak nie je možné, aby ekonomickí diplomati mali zastúpenie na každej ambasáde, a preto sa snažíme vyhľadávať tie krajiny, ktoré skutočne majú pre slovenských podnikateľov význam, a hľadáme tam možnosti, ako slovenské firmy uplatniť, a tam chceme aj v budúcnosti ekonomickú diplomaciu viacej rozvíjať.
Zároveň aj na ministerstve hospodárstva máme viacerých, nazvem to, obchodných atašé, ktorí sú vyslaní do jednotlivých krajín, a tieto vyslania my momentálne prehodnocujeme, zefektívňujeme, snažíme sa tých obchodných atašé, ktorí pôsobili v krajinách, kde už ten význam ich pôsobenia pominul, tak sa snažíme ich umiestniť do tých krajín, kde pre slovenských podnikateľov vieme hľadať nové príležitosti, a zároveň aj do tých krajín, kde komunikácia s domácimi podnikateľmi danej krajiny predstavuje nám nejakú možnosť potencionálnych nových investorov na Slovensku.
Ja môžem povedať, že prehodnocujeme napríklad vytvorenie obchodného atašé v Japonsku. Dúfame, že po closing contract period s Nippon Steel určite bude aj záujem viacerých iných japonských firiem sa uberať tým istým smerom, že budú podnikať na Slovensku v rámci Európskej únie, vytvoríme im dostatok podnikateľského priestoru. Naopak, ak by sme spomenuli aj naše krajiny, ktoré chcú podnikať a, pardon, naše podnikateľské subjekty, ktoré chcú podnikať v iných krajinách, v pondelok, utorok som bola na návšteve Gruzínska, zhruba pred mesiacom sme s pánom premiérom absolvovali pracovnú cestu do Azerbajdžanu, v pláne sú aj iné krajiny a prezentujeme aj s pomocou podriadenej organizácie SARIO slovenský podnikateľský, podnikateľské prostredie, aby v zahraničí bolo konkurencieschopné.
Oblasti sú nasledovné: najmä energetika, bezpečnosť v oblasti energetiky, energetická infraštruktúra, dopravná infraštruktúra, spracovateľský priemysel, no a, samozrejme, aj výmena informácií a výmena noli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za otázku. Plynule z prvej otázky, keď sme sa bavili o tom, ako prilákať zahraničných investorov smerom na Slovensko, tak presne toto je odpoveď na to, že viacerým ponúkame konkurenčné podmienky také, ktoré iné krajiny neponúkajú, a vieme o dlhodobom zámere čínskej spoločnosti na výrobu autobatérií, že chce investovať na Slovensku, chce otvoriť produkciu na Slovensku a ešte za bývalej vlády jej bolo ponúknuté miesto, alebo respektíve oblasť Nitrianskeho kraja okresu Nové Zámky pri meste Šurany. Sú tam, bola táto, pardon, strategická investícia považovaná, alebo respektíve bývalou vládou schválená ako významná investícia pre tento kraj s tým, že začiatkom júna by tento mandát uplynul, tak sme o ďalší rok jednomyseľným schválením vlády predĺžili tento post významnej investície v Šuranoch.
Rokujeme intenzívne s čínskym dodávateľom, ako som povedala, čínskym producentom autobatérií a významná investícia na tento priemyselný park nám umožňuje, aby sme na ďalší rok ešte mali zachované predkupné právo na pozemky, ktoré boli vyčlenené na priemyselný park. V priebehu tohto víkendu bolo všetkým majiteľom pozemkov zaslaná, bola zaslaná informácia o tom, že začína výkup týchto pozemkov, na vybudovanie priemyselného parku v Šuranoch bolo vyčlenených približne 50 mil. eur v roku 2024, z čoho približne 30 mil. eur je dedikovaných priamo na výkup pozemkov. Zbytok z 50 mil. eur, to znamená približne 20 mil. eur, sú peniaze, prostriedky dedikované na práce, ktoré tam musí podriadená organizácia ministerstva hospodárstva MH Invest vykonať, ako je začiatok, teda najskôr naplánovanie jednotlivých distribučných trás, dopravných trás, neskôr spracovanie týchto projektov a začatie pripravovať, pripravovania priemyselného parku. Predpokladáme a sme v intenzívnej komunikácii s čínskou spoločnosťou, že sa v krátkej dobe uzatvorí investičná zmluva a myslíme si, že tento priemyselný park a výstavba závodu na výrobu autobatérií bude aj významnou investíciou pre Nitriansky región a pre okres Nové Zámky.
Dúfame, že priláka toto otvorenie priemyselného parku ďalších investorov do tohto regiónu a tak sa snažíme splniť to, čo sme v programovom vyhlásení dali, že jednoducho budeme na Slovensku vytvárať také podmienky pre podnikateľský sektor, že sa bude dariť nielen slovenským, ale aj zahraničným investorom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Slovensko robí samostatnú zahraničnú politiku, ale to neznamená, že sme osamostatnení (správne osamotení, pozn. red.), práve naopak, snažíme sa robiť zahraničnú politiku na všetky svetové strany. Takú zahraničnú politiku, ktorá je postavená na zmysluplných základoch, a máme v tom silnú pozíciu a pridávajú sa k nám aj ďalšie štáty. Samozrejme, niekedy to chvíľku trvá, ale dobré projekty sa dokážu presadiť a hlavne keď máte pevnú vôľu a viete na konci tej cesty, aký má byť výsledok. V mene predsedu vlády aj ja ako ministerka hospodárstva som presvedčená, že presne toto je aj prípad dovozu plynu z Azerbajdžanu a Slovensko pre to robí veľa. Ako som už spomínala, zhruba pred mesiacom a pol sme boli na pracovnej návšteve v Azerbajdžane, aby sme zabezpečili do budúcnosti dostatok plynu nielen pre slovenské domácnosti, ale aj pre slovenský priemysel.
Pri plyne dnes už nie je možno otázka, či ho je dostatok v Európe, ale otázka je, za akú cenu je dostupný. A 55 % celkovej spotreby plynu u nás spotrebováva priemysel, to znamená, ak chceme, aby naše výrobky alebo náš priemysel bol konkurencieschopný, tak musíme sa orientovať na to, akú máme nákladnú pracovnú silu a hlavne aké vstupy má každý priemysel, čo sa týka v oblasti energií. Doteraz sme kupovali ruský plyn a na tom zarábala aj Ukrajina, to je ten druhý rozmer. Ako viete, mali sme spoločné bilaterálne stretnutie aj s ukrajinskou vládou v Michalovciach a jasne deklaroval ukrajinský premiér, že tranzit plynu cez Ukrajinu znamená aj príjem do štátneho rozpočtu Ukrajiny v objeme približne jednej miliardy eur a zároveň pokiaľ bude prúdiť plyn cez tento tranzit cez Ukrajinu, tak táto energetická infraštruktúra získava aj na svojej odolnosti, to nazvem, pretože sa vyhýba alebo teda znižuje sa riziko jej zničenia z pohľadu ruského agresora a, samozrejme, je to ešte aj veľmi významná otázka, čo sa týka zásobovania plynu celej východnej Ukrajiny.
Ak ste zachytili, v posledných dňoch aj agentúra Bloomberg vydala správu, že rovnakým smerom okrem Slovenska sa vybrali aj iné štáty Európskej únie a rokovali o takejto možnosti. Aj azerbajdžanský minister hospodárstva oznámil, že niekoľko miliárd metrov kubických plynu budú dovážať napríklad aj do Bulharska. Zároveň o azerbajdžanský plyn má záujem určite aj Maďarsko. A keď som ja osobne komunikovala s viacerými ministrami hospodárstva našich susedných krajín, tak povedali, že pokiaľ cez Slovensko bude prúdiť plyn z Ukrajiny, budú mať záujem na tom, aby tento plyn odoberali, či už sa bavíme o Českej republike, Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, ale aj Maďarsku.
Doobeda som hovorila, Eustream predtým, ako boli znížené dodávky plynu cez Ukrajinu, pri svojej maximálnej kapacite, ktorá môže dosiahnuť až 100 miliárd metrov kubických, bežne prepravoval 60 miliárd metrov kubických za rok a jeho zisky pred zdanením, jeho profit bol v objeme 750 mil. eur, z čoho polovica plynie do štátneho rozpočtu a myslíme si, že aj toto je nemalý, nemalá motivácia pre nás, aby sme v čo najväčšej miere a v čo najväčšom objeme zabezpečili plyn, ktorý k nám bude plynúť, prúdiť cez Ukrajinu smerom cez náš tranzit a potom ďalej do ostatných regiónov východnej, ale hlavne strednej Európy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ján Mažgút, budete mať doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Máme posledných sedemnásť sekúnd, čiže už nemá zmysel otvárať ďalšiu otázku, takže poďakujem pani podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky, ktorá zastupovala predsedu vlády Slovenskej republiky, za odpovede na otázky.
A pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Ondreja Dostála na pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú, ktorú zastupuje pani ministerka Denisa Saková, a otázka pána poslanca Ondreja Dostála je v tomto znení:
„Ako ministerstvo plánuje komunikovať a spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou v budúcnosti po rozhodnutí dištancovať sa od aktualizovaných medzinárodných zdravotných predpisov WHO?"
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovolím si prečítať odpoveď, ktorú mi pripravilo ministerstvo zdravotníctva.
Vážený pán poslanec, ministerstvo zdravotníctva naďalej plánuje komunikovať a spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou tak, ako tomu bolo doteraz, nakoľko Slovenská republika naďalej zostáva krajinou, ktorá patrí do medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Medzinárodné zdravotnícke predpisy nie sú jedinou formou spolupráce členskej krajiny s WHO. Naďalej sa Slovenská republika plánuje aktívne zúčastňovať expertných a technických zasadnutí organizovaných WHO, navyše Slovenská republika je na obdobie rokov 2022 až 2025 členom riadnej rady WHO, kde spomedzi vybraných vlajkových tém svojho členstva v tomto riadiacom orgáne otvára aj nové témy ako sú detská onkológia, detské zdravie, transparentnosť výberových procesov vo WHO či biologická bezpečnosť laboratórií, v rámci ktorých prispieva ku zmenám paradigiem, zvyšuje svoju viditeľnosť v rámci organizácie a tým aj interakciu s ostatnými aktérmi tak na globálnej, ako aj regionálnej úrovni. Zároveň pokračuje aj spolupráca s národnou kanceláriou WHO na Slovensku, ako aj spolupráca v rámci strategických priorít na roky 2024 – 2025, ku ktorým sa aktuálne hľadajú zdroje financovania zo strany WHO. Ministerstvo zdravotníctva zároveň plánuje posilniť spoluprácu v oblasti duševného zdravia prostredníctvom návštevy expertného tímu WHO za účelom vzdelávania a poskytnutia know-how expertom v detenčných ústavoch Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán podpredseda. A ďakujem, pani podpredsedníčka vlády, za prečítanie odpovede, no škoda, že tu nie je pani ministerka Dolinková, lebo nemôžem celkom tie otázky, ktoré by som smeroval na ňu, smerovať na vás, keďže nie je to váš rezort.
Ale chcel by som sa spýtať, či ste ako podpredsedníčka vlády a členka tej istej vlády ako pani ministerka Dolinková zachytili tú kauzu alebo tú skutočnosť, že sa Slovensko dištancovalo od v podstate celosvetového konsenzu v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie a ako to vnímate, ako to reflektujete, že či sa vám zdá, že to rozhodnutie bolo, bolo v poriadku, alebo tam vidíte nejaký problém.

Ďakujem za otázku. Pán poslanec, toto všetko sme preberali na vláde, myslím, minulý týždeň a, ako tu odznelo aj v stanovisku ministerstva zdravotníctva, tak aj vtedy z úst pani ministerky, že vo všetkých ostatných oblastiach Slovenská republika naďalej chce byť platnou, spolupracujúcou členskou krajinou WHO. Sú viaceré témy, na ktorých sa chceme podieľať, sú viaceré témy, v rámci ktorých chceme aj my čerpať know-how, chceme čerpať skúsenosti z iných krajín, ktoré sú členmi WHO, a veríme, že aj spolupráca v oblasti medzinárodných zdravotníckych predpisov bude v budúcnosti téma, kde sa Slovenská republika naďalej bude zúčastňovať na týchto rokovaniach, bude prispievať svojimi skúsenosťami, svojimi vedomosťami a podarí sa nám nájsť aj v budúcnosti efektívnu formu komunikácie a spolupráce.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán poslanec, tak ako Slovenská republika zostáva plnohodnotným členom WHO, tak je aj riadnym členom Európskej únie. Toto členstvo zapája a zaväzuje Slovenskú republiku do rôznych koordinovaných aktivít Európskej únie na zlepšenie pripravenosti, na krízy, ktoré zahŕňajú aj pandémie. V tejto súvislosti by som spomenula najmä nariadenie Európskej únie o cezhraničných ohrozeniach zdravia z roku 2022, ktoré sa vo svojom znení odvolávajú aj na blízku spoluprácu s WHO, ako aj na medzinárodné zdravotnícke predpisy z roku 2005, ktoré zostávajú pre Slovenskú republiku aj naďalej platné. Do týchto aktivít Európskej únie je rezort zdravotníctva aktívne zapojený, tak ako je zapojený aj každý iný členský štát Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka vlády. Tak skúsim sa teda tú doplňujúcu otázku spýtať inak.
Viete si predstaviť, že by v niečom, čo sa týka pôsobnosti vášho rezortu, rozhodla konsenzom organizácia typu OECD alebo Svetovej obchodnej organizácie, dohodli by sa členské krajiny v podstate konsenzom na nejakých medzinárodných pravidlách, z ktorých by taká malá krajina a otvorená ekonomika ako je Slovensko mohla len profitovať, že by sme sa od takéhoto konsenzu dištancovali? Že viete si niečo takéto predstaviť v pôsobnosti vášho rezortu vo vzťahu, vo vzťahu k medzinárodným organizáciám, ako sa to udialo vo vzťahu Slovenska k Svetovej zdravotníckej organizácii?