15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán poslanec, tak ako Slovenská republika zostáva plnohodnotným členom WHO, tak je aj riadnym členom Európskej únie. Toto členstvo zapája a zaväzuje Slovenskú republiku do rôznych koordinovaných aktivít Európskej únie na zlepšenie pripravenosti, na krízy, ktoré zahŕňajú aj pandémie. V tejto súvislosti by som spomenula najmä nariadenie Európskej únie o cezhraničných ohrozeniach zdravia z roku 2022, ktoré sa vo svojom znení odvolávajú aj na blízku spoluprácu s WHO, ako aj na medzinárodné zdravotnícke predpisy z roku 2005, ktoré zostávajú pre Slovenskú republiku aj naďalej platné. Do týchto aktivít Európskej únie je rezort zdravotníctva aktívne zapojený, tak ako je zapojený aj každý iný členský štát Európskej únie.
Ďakujem.

Pán poslanec Ondrej Dostál bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka vlády. Tak skúsim sa teda tú doplňujúcu otázku spýtať inak.
Viete si predstaviť, že by v niečom, čo sa týka pôsobnosti vášho rezortu, rozhodla konsenzom organizácia typu OECD alebo Svetovej obchodnej organizácie, dohodli by sa členské krajiny v podstate konsenzom na nejakých medzinárodných pravidlách, z ktorých by taká malá krajina a otvorená ekonomika ako je Slovensko mohla len profitovať, že by sme sa od takéhoto konsenzu dištancovali? Že viete si niečo takéto predstaviť v pôsobnosti vášho rezortu vo vzťahu, vo vzťahu k medzinárodným organizáciám, ako sa to udialo vo vzťahu Slovenska k Svetovej zdravotníckej organizácii?

Pán poslanec, keď ste sa pýtali na pôsobnosť môjho rezortu, vedela by som si predstaviť, že by sme sa odklonili od niektorých rozhodnutí, ktoré spraví Európska únia, a to sú rozhodnutia, ktoré vážnym spôsobom môžu poškodiť nášmu hospodárstvu. Jednou takou témou, ktorá je a, našťastie, ešte nebola predmetom sankcií voči Rusku, je napríklad dodávka jadrového paliva. Neexistuje momentálne na svete stopercentná náhrada ruského paliva, pretože na Slovensku napríklad nie je licencovaná. A viem si predstaviť a naopak dám vám aj ďalšiu, ďalší príklad. Vybavili sme výnimku pre ruskú ropu, nevybavili sme ju kvôli tomu, aby sme podporovali zamestnávateľov, naopak, chceme podporovať firmy, pretože zamestnávajú zamestnávateľov tisíce, pardon, zamestnávajú zamestnancov a v prípade Slovnaftu sú to tisícky zamestnancov a snažili sme sa o vybavenie výnimky pre produkty z ruskej ropy, pretože sme to mali na stole, keď sme prišli, bývalá vláda s tým nespravila nič a našťastie na rok 2024 sa nám v priebehu decembra túto výnimku podarilo vybaviť. Keby nie tejto výnimky, produkcia Slovnaftu hneď možno o 30-40 % nižšia, pokles zamestnanosti, pokles pretože pokles dopytu po výrobkoch Slovnaftu, ktoré sa vyrábajú z ruskej ropy. To sú veci, za ktoré ja určite budem bojovať, aby všetky opatrenia alebo všetko, čo sa prejednáva v rámci Európskej únie, bolo vždy zmysluplné a neškodilo slovenskému hospodárstvu a štandardu života a životnej úrovne na Slovensku následne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády.
Teraz ďalšia otázka bude smerovať na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera, ktorého zastupuje pán minister Dušan Keketi, a otázka je od pani poslankyne Dariny Luščíkovej. Je prítomná pani poslankyňa? Je, áno. A v tomto znení:
„Správa Amnesty International z marca 2024 upozorňuje na riziko prehlbovania segregácie rómskych detí z marginalizovaných komunít pri rozširovaní kapacít škôl s dvojzmennou prevádzkou. V rámci prieskumu sa im nepodarilo nájsť žiadny zámer, ktorý by smeroval k desegregácii. Mapuje ministerstvo implementáciu desegregačných opatrení škôl, ktoré získali finančnú podporu v rámci podporených projektov POO na odstránenie dvojzmennej prevádzky? Ako plánujú tieto školy odstrániť segregáciu? Pristúpi ministerstvo k anulácii schválenej podpory, ktoré sú v rozpore s princípmi 3D?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Odpovedám teda na otázku, ktorú mi, alebo odpoveďou, ktorú mi pripravilo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže. Odpovedám zároveň na otázku 3, 7, 11, 21 a 42.
Vážené panie poslankyne Luščíková, Kalmárová, Šrobová, Kosová, pán poslanec Sabo, dovoľte mi ubezpečiť vás, že téma desegregácie patrí medzi kľúčové priority Ministerstva školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Za posledné mesiace vykonáva ministerstvo niekoľko zásadných krokov v tejto téme a pripravujú sa ďalšie. V decembri ´23 bola schválená nová metodická príručka desegregácie vo výchove a vzdelávaní. Príručka je dostupná verejnosti a definuje rôzne typy segregačných situácií, ako aj zbor opatrení na ich odstránenie.
Metodika priamo nadväzuje na zákonnú definíciu segregácie, interpretuje a dopĺňa ju a má slúžiť ako nástroj komunikácie priorít ministerstva smerom na jeho partnerov v štátnej správe a v regiónoch. V rovnakom mesiac, teda v decembri ´23, prebehol vnútorný proces zjednotenia postupov ministerstva v oblasti uplatňovania desegregačného princípu, takzvaného princípu 3D, pri výstavbe materských a základných škôl. Ministerstvo odkonzultovalo výsledky tohto procesu aj smerom k vybraným partnerom zo samospráv vrátane tých samospráv, ktoré mali záujem uchádzať sa o podporu výstavby základnej školy v prospech odstránenia dvojzmennej prevádzky.
Vo všeobecnosti platí, že cieľom ministerstva jednoznačne zostáva odstránenie dvojzmennej prevádzky vo všetkých školách na Slovensku aj v prostredí marginalizovaných komunít, no určite nie prostredníctvom podpory projektov segregačného charakteru. Schválené projekty monitorujeme a podľa dostupných informácií nie sú a ani nemôžu medzi nimi byť také, ktoré nespĺňajú princíp 3D, so samosprávami, ktoré sa ešte plánujú do výzvy zapojiť, vedieme intenzívne konzultácie smerujúce k splneniu princípu 3D, z tejto podmienky však určite neplánujeme upustiť.
V roku ´24 pripravujeme spustenie nového národného projektu, ktorý má podporiť pilotné desegregačné projekty aspoň v dvanástich obciach. Ministerstvo spustilo aj monitorovací systém segregácie na základných školách, ide o zber kľúčových administratívnych údajov, ktoré nám pomôžu spustiť systém podpory v školách, v ktorých existuje vysoké riziko vytvorenia segregačnej situácie. V súčasnosti sa širšia odborná pracovná skupina zaoberá návrhom krokov smerujúcich k skríningu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia zaradených do špeciálnych škôl.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa Darina Luščíková bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela spýtať na konkrétne kroky. Ďakujem a oceňujem, že ministerstvo robí nejaké opatrenia na to, aby sa zaviedli pravidlá desegregácie v týchto školách alebo vo všetkých školách. Rada by som však poznala konkrétne opatrenia, ktoré ministerstvo mieni vykonať a urobiť na to, aby odkontrolovalo všetky subjekty, ktoré žiadali o tieto prostriedky z plánu obnovy, to je jedna časť otázky.
A druhá otázka je, ako bude vymáhať nápravu týchto opatrení ministerstvo.
Ďakujem a ešte vlastne doplním, ak neviete vy odpovedať, lebo to nie je váš rezort, tak poprosím písomne aj tie doplňujúce otázky, odpoveď ministra.
Ďakujem.

Asi to tak bude, že vám to pošlú písomne.
Pani poslankyňa Dana Kleinert je ďalšia, ktorá bola vyžrebovaná so svojou otázkou tentokrát na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, a jej otázka je v tomto znení:
„V máji vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie Správu o stave a príčinách povodní v druhom polroku 2023. Vyčlenila cez tri milióny eur na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce. Správa identifikovala príčiny podvodní ako nedostatočná údržba, zanesenie korýt, znefunkčnená sieť rigolov. To sú všetko zlyhania kompetentných. Ako ministerstvo zabezpečí, aby došlo k systematickej náprave a ochránili sa životy a majetky občanov a občianok pred povodňami?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za otázku. Vážená pani kolegyňa poslankyňa Kleinert, pýtate sa ma, že predošlá vláda vyčlenila na protipovodňové opatrenia 3 mil. euro a že ako teda plánujeme bojovať ďalej s povodňami. Aby ste mali trošku predstavu, že čo znamená 3 mil. vyčleniť na protipovodňové opatrenia, tak my máme na Slovensku štátny podnik, ktorý sa volá Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý má na starosti manažovanie riek, vodných tokov, priehrad a podobne. A oprávnené náklady, iba mzdové náklady v tejto firme sú na úrovni presahujúcich 60 mil. eur. Tá predošlá vláda dala v roku 2021 na tento podnik zo štátneho rozpočtu 8 mil. euro. Na podnik, kde je 60 mil. mzdové náklady, dali 8 mil. eur a v roku ´22 dali 2,5 mil. eur. To znamená, že dlhodobo a cielene držali túto firmu v schopnosti, aby nemohla plniť základné protipovodňové ani manažérske opatrenia pri ochrane obyvateľstva. A keď to tak je a bolo to aj nahraté v nejakom systéme na ministerstve financií, kde bolo určené, že by ministerstvo financií malo dávať 2,5 mil. na chod tejto firmy, tak som povedal, že v poriadku, už nech to tak teda nechajú, že my urobíme takú revitalizáciu tej spoločnosti, že už možno tento rok ju dotiahneme na úroveň zisku, čo bude, myslím si, že exemplárny príklad a budem veľmi rád aj mojim kolegom ministrom potom ukazovať, že jak sa dá zreštrukturalizovať firma bez toho, aby sa navyšovali vklady zo štátneho rozpočtu.
Takže vaša odpoveď dnes, teda odpoveď na túto otázku je, že my máme iba na protipovodňových opatreniach za približne tridsať rokov, čo sa k tej firme takto správal štát, že na jednej strane dal zo zákona povinnosť sa o niečo starať a na druhej strane nedal základné peniaze na to, aby to mohla táto firma robiť. Tak sme dospeli do približne deficitu na týchto infraštruktúrnych projektoch 950 mil. euro, taký je odhad. Takže 3 mil. z mája 2023 predošlou vládou to je že výsmech, to nie sú žiadne protipovodňové opatrenia, to je ani nielen naplnenie povinností, ktoré mali zo štátu.
Otázka, že čo s tým ideme robiť, tak práve teraz zasadá v podstate komisia, lebo my máme na Slovensku dva podniky. Jeden sa volá Vodohospodárska výstavba, to niekedy už podľa názvu bola firma, ktorá, bol to štátny podnik, ktorý staval priehrady, elektrárne a podobne a potom ich mával dávať do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku. Dnes z tej Vodohospodárskej výstavby, jedným slovom, aby ste si to vedeli predstaviť, ona má vo vlastníctve Gabčíkovo, takže to je v podstate tá bohatá firma, ktorá ale už nerobí de facto nič, iba zbiera peniaze za predanú elektrickú energiu. Áno, teraz jej doba praje, pretože elektrika sa predáva za 110-120, podľa toho ako. Môžem potvrdiť, že iba počas tejto záplavy, ktorú teda sme veľmi dobre zatiaľ zmanažovali, ja som veľmi rád, že odborníci, ktorí pracujú na týchto podnikoch, na týchto úsekoch, nepodľahli tlaku, ktorý tu bol, že valí sa nás desaťročná, storočná a neviem aká voda, že rýchlo otvorte Gabčíkovo. Tak vďaka tomu, že to rýchlo neotvorili, tak ku včerajšiemu dňu vychádza, že sme iba na tom prietoku zarobili dodatočných asi 20 mil. euro za týchto pár dní a ešte rátame, že minimálne nejakých 10 mil. euro na tom zarobíme. Takže to rozhodnutie bolo naozaj že aj profitabilné, ale aj technicky správne urobené.
To, čo teda robíme dnes, je, analyzujeme možnosti spojenia tých dvoch firiem, aby konečne aj Vodohospodárska výstavba sa vrátila ku svojmu pôvodnému zadaniu, a to je, aj udržiavala a skvalitňovala infraštruktúru v rámci vodnej politiky, uvidíme, čo z toho vzíde, veľa od toho bude závisieť aj ako sa dohodneme s maďarskou stranou na definitívnom vyriešení otázky Gabčíkova, pretože ten spor vôbec neni ukončený, je tridsať rokov na stole a nejaké povinnosti z toho rozsudku má aj slovenská, ale aj maďarská strana. A som veľmi rád, že sme sa zhodli s Maďarskou republikou, že ak to nedáme dokopy teraz my, už to asi potom nedá nikto a budeme musieť sa znova obrátiť na Medzinárodný súdny dvor. A v tom momente, ako budeme vedieť, že máme vysporiadané vzťahy v rámci Gabčíkova, tak budeme vedieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)