15. schôdza

S reakciou poslanec Štefunko.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Šimko, veď my si rozumieme. Jediné možno je ako kebyže definícia, jadro nie je považované za obnoviteľný zdroj. Ja som hovoril o obnoviteľnom zdroje. Nehovorím, nehovorím o bezemisných zdrojoch, hovorím o obnoviteľných zdrojoch. To znamená, že, ako som povedal v mojom prejave, myslím si, že jadro je dôležitým stabilizačným prvkom našej energetiky. Lenže keď my teraz navyšujeme podiel jadra novou elektrárňou do budúcnosti, sme počuli minulý týždeň alebo predminulý týždeň, tak vlastne tým pádom sa bude znižovať ten podiel obnoviteľných zdrojov a ten rozvoj stále mešká. Proste vy ste povedali 650, ale stále nevidíme, že kedy, kedy, že kde sú tie výzvy a tak ďalej. A keď bude aplikovaný ten návrh toho G-komponentu, ako je navrhnutý teraz, a tak tým pádom proste sa nebudú rozvíjať obnoviteľné zdroje, lebo vlastne budú likvidačné tie podmienky, ktoré momentálne navrhuje ÚRSO. Takže to je, to je prvá vec.
A druhá vec, veď samozrejme, že plyn, ja som nepovedal, že zastavte plyn, ja som povedal, že je veľmi dôležitý pre niektoré oblasti priemyslu, ako ste povedali, napríklad, no však nebudem, nebudem to opakovať, ale je napríklad v oblastiach, kde my môžeme aplikovať napríklad tepelné čerpadlá v tých odľahlých oblastiach, tak tam by sme to mohli začať robiť. A nerobíme to.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ak nie uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja v krátkosti, dovoľte mi reagovať, pán poslanec, na to, čo tu odznelo. Keď aspoň približne, čo som si napísala z tých dôležitých bodov.
Slovenská obchodná inšpekcia, ÚRSO. Nejde o duplicitu. Dohodli sme sa s ÚRSO a dohodli sme sa so Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá nieže bude robiť dvojakú robotu, ale naopak, tie kompetencie prejdú aj s pracovníkmi na ÚRSO, pretože dlhodobá prax hovorila, že pokiaľ išlo o nejaké veci, čo sa týka energetiky, tak SOI-ka si pýtala stanoviská od ÚRSO, tam boli odborníci, preto sme sa dohodli, že efektívnejšie bude, že ak tých 14 pracovníkov, ktoré sú na Slovenskej obchodnej inšpekcii, a tie jednotlivé zodpovednosti, ktoré Slovenská obchodná inšpekcia má, tak presunieme na ÚRSO. Pretože len takto to išlo cez jedného partnera, bol to, nechcem to nazvať medzičlánok, ale pokúšame sa to zefektívniť.
Ďalej ste položili takú otázku, čo chceme robiť s energetikou a áno, hovoríme o väčšej regulácii, určite. Ja si len dovolím povedať poznámku, čo ste hovorili na tú plošnú a adresnú pomoc. Ja som nepovedala, že tá plošná pomoc je dobrá. Ja som povedala, že naša vláda nastupovala a bola menovaná 25. októbra. Niekoľkokrát v parlamente, viem, že ste tu neboli, my sme dlhodobo kritizovali ako opozícia, že predčasné parlamentné voľby boli v septembri a vláda padla v decembri pred Vianocami. Hovorili sme, že to sa dotkne viacerých odvetví a hlavne rozpočtu, pretože nová vláda, keď nastúpi, už bude musieť byť schválený alebo bude schválený rozpočet a budeme mať málo časových možností na to, aby sme tieto veci upravili. A tak to dopadlo aj na ministerstve hospodárstva, že žiadne podklady na adresnú pomoc neboli pripravené, a preto sme pristúpili k plošnej pomoci. A od začiatku hovorím, plošná pomoc bola z toho dôvodu, že sme chceli pomôcť obyvateľstvu, nenašli sme žiadny iný recept, žiadny iný koncept a na adresnej pomoci pracujeme tak, aby sa ľuďom, ktorí si vykurujú bazény a vírivky, nepomáhalo, pretože na to majú, na zvýšené ceny energií.
Čo chceme robiť s energetikou? Hovorili ste o plyne, plyn minulosťou. Uvidíme, či je plyn minulosťou. Uvidíme, čo všetko sa v Európe udeje. Samozrejme, keď sa bavíme o plyne, nie preto sa snažíme o nejaké dodávky z Azerbajdžanu, lebo chceme plyn z východu, je to preto, že áno, plynu v Európe je dosť, len je otázka ceny. A keď chceme v nejakej dostupnej cenovej relácii plyn na Slovensko, aby prúdil, tak jednoducho snažíme sa aj o nejaké iné alternatívne dodávky. A tam treba aj pripomenúť to, že plyn, nehovoríme len o vykurovaní domácností. V minulosti 14, dnes približne 10 % z celkovej spotreby Slovenska plynu spotrebováva Duslo Šaľa. Dvetisíc primárnych zamestnancov, 10-tisíc ďalších sekundárnych zamestnancov. Okres Šaľa, neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby výroba v Dusle Šaľa sa uzavrela kvôli tomu, že plyn by sa predražil, produkty, umelé hnojivá by boli nekonkurencieschopné a tak ďalej a tak ďalej. Takže plyn, nejde len o domácnosti, ide nám aj o priemysel a snažíme sa.
Spomínali ste aj veci ohľadom G-komponentov, OZE. Najprv sa vrátim k tomu OZE, povedal to aj môj kolega poslanec Šimko. Máme jeden z najzelenších mixov, alebo energetický mix, dekarbonizovaný energetický mix a netvrdím to ja, povedal to šéf medzinárodnej organizácie pre atómovú energetiku, že patríme s provinciou Ontário v Kanade, so Švédskom a Slovensko patrí k tým najdekarbonizovatejším, dekarbonizovaným energetickým mixom, 60-65% z jadra, OZE zbytok. My nie sme vláda, ktorá ide proti OZE, ale staviame si reálne ciele, že s tým OZE, a už som to tiež tu niekoľkokrát spomínala pri mojich vystúpeniach v minulosti, keď nebude svietiť slnko, keď nebude fúkať vietor, prípadne bude nízka hladina Dunaja, bez jadra asi Slovensko neprežije. Naopak, robíme veci, ktoré v minulosti boli zanedbané alebo v minulosti na podporu OZE možno neboli v dostatočnej miere podporované alebo nastavené.
Poviem vám jeden príklad, čo sa týka vetra na Slovensku, momentálne sme v rokovaní s úradom pre verejn... úradom verejného zdravotníctva kvôli vyhláške, ktorú vydala ešte minulá vláda, že vietor môže byť najbližšie k osídliu ľudí alebo k intravilánu obce alebo mesta vzdialené päť kilometrov. To znamená, že na Slovensku nepostavíte už žiadne vrtule tým pádom a chceme sa dostať s vyhláškou a meníme ju na štandard Európskej únie.
Čo sa týka aj fotovoltiky a OZE, ďalej G-komponent, zostáva na 20 %, dohodli sme sa v rámci pripomienkového konania s ÚRSO, že bol ponížený z navrhovaných 50 na 20, čo si myslíme, že aj so zástupcami z OZE, keď sme sa bavili, je to prijateľné.
Zelená domácnostiam, pripomínam, zatepľovanie má pán minister životného prostredia, nie my. My v rámci Zelenej domácnosti máme tepelné čerpadlá, fotovoltiku alebo solár a vrtule do obydlia, alebo resp. do záhrad. Tam chcem len pripomenúť jedno, nemešká to. Mešká len vyhlásenie kvôli dvom veciam. Po prvé, sme sa snažili doladiť informačný systém, pretože metóda first in, first out znamenala, že všetci sa budú prihlasovať naraz a nechceli sme, aby nám zhavaroval systém a dostali sme niekoľko, a dostali sme my sme následne niekoľko sťažností. Naopak sme sa snažili výkonnosť systému doladiť tak, aby to systém zvládol. To je prvá vec.
Po druhé, Zelená domácnostiam sa viaže aj na ďalšiu výzvu, ktorá má ísť nasledovne na ňu a má nadviazať na ňu, a je to výzva, čo sa týka Zelenej domácnosti, ale pre energetickú chudobu. Na stole som si nenašla žiadnu definíciu energetickej chudoby, keď som prišla na ministerstvo hospodárstva. Hlavne, že to boli tieto výzvy plánované tam minimálne dva roky, takže sme dolaďovali s ministerstvom financií, s finančnou správou, s ministerstvom práce, so štatistickým úradom, ako podchytiť problematiku energetickej chudoby na Slovensku a ako ju obmedziť a dať ju do nejakého intervalu, aby ľudia vedeli, kto spadne do energetickej chudoby, kto nespadne, pretože na Slovensku máme minimálne 500-tisíc dôchodcov z 1,1 mil. dôchodcov, čo sa prepadlo do pásma chudoby. A hovorím len o dôchodcoch, nehovorím ešte aj o rodinách s deťmi. A potrebovali sme ten systém nastaviť, aby sme vedeli povedať, kto sa, do ktorej výzvy má prihlasovať. No a, samozrejme, tiež sa mi nepáči alokácia, priznám sa, pre energetickú chudobu. Pretože tá výzva, ktorú sme zdedili, má alokáciu 30 mil., ja si myslím, že keď chceme bojovať s energetickou chudobou, mala by byť tá alokácia minimálne 200 mil., minimálne 200 mil.
A čo sa týka aj tých tepelných čerpadiel, tak tam si dovolím povedať jednu informáciu, že pán štátny tajomník sa stretol s prezidentom zväzu pre chladenie a pre tepelné čerpadlá Orovnickým a pomohli sme mu vo viacerých veciach, napríklad aby mu bol pridelený NACE kód v rámci štatistického úradu, aby sa nastavil aj systém odborného vzdelávania aj na stredných, aj vysokých školách. A tam bola aj minulý týždeň tlačová beseda s ministerstvom školstva a pán minister školstva spolu so štátnymi tajomníkmi predstavili viaceré plány na zefektívnenie školstva a fungovania školstva na Slovensku a, samozrejme, aj zefektívnenie vzdelania pre povolania týkajúcich sa alebo súvisiacich s rozvojom cleantech technológií.
A možno jednu informáciu ešte ohľadne plynu. Viete, ten plyn, na Slovensku nehovoríme len o spotrebe, ale treba si uvedomiť, že za plnej prevádzky a plného využitia energetickej infraštruktúry na tranzit plynu bol zisk pred zdanením SPP alebo Eustreamu približne 750 mil. eur, čo asi polovica plynie do štátneho rozpočtu pred zdanením. Sú to obrovské čísla. Vieme, že už tých 60 mld. metrov kubických nám možno klesne na tranzit, ak vybavíme plyn z Azerbajdžanu, na 10-15, ale stále to bude príjem do štátneho rozpočtu. Asi toľko k takým základným informáciám, čo som tak narýchlo postrehla.
Ďakujem pekne.

Žiada si slovo spoločný spravodajca a súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomtom návrhu zákona.

Okej, ďakujem, ako spoločný spravodajca zaujímam stanovisko a zároveň zodpoviem niektoré detaily.
Pán kolega sa obával, že pri rozvoji jadrovej energetiky na Slovensku v najbližších rokoch alebo desaťročí dôjde k poklesu. Chcel by som ho vyviesť z omylu, že ak má byť nový jadrový zdroj na úrovni 1 200 MW, tak súčet OZE, kde je podiel vetra 750 a podiel soláru 650, je 1 400. Čiže dokonca dôjde k navýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov v tejto, v tejto bilancii. Zároveň by som chcel povedať, že pri emisiách CO₂, ktoré sú najsledovanejší faktor pri výrobe elektrickej energie alebo tepla v Európe, tak Slovensko má najnižší podiel, čo je veľmi dobré, pretože sme v rozvoji jadrovej energetiky na druhom mieste, a ja najradšej pozerám na energetiku cez CO_2, tak ako pri odpadovom hospodárstve pozerám najradšej na nakladanie s odpadom cez podiel skládkovania. Je to najmä preto, lebo sú to dva faktory, ktoré hovoria o tom, že či budeme žiť v zdravšom životnom prostredí a nie o tom, či len budeme nejakým spôsobom si idealizovať svet, pretože do toho vstupuje, ako pani ministerka spomenula, aj energetická chudoba, bohužiaľ, onedlho sa načrtne aj termín odpadová chudoba, pretože rôznymi povinnosťami sa dostávame do úplne iných rovín.
Spomenuli ste tepelné čerpadlá, ktoré sú, samozrejme, jednou určite z priorít vlády, pretože je to naozaj podiel obnoviteľných zdrojov, ktorý potrebujeme, na druhej strane pozrime sa na to tak, tá elektrina odniekiaľ byť musí. Tým, že zaťažíme energetickú sieť tepelnými čerpadlami v nejakej IBV-čke, tak potrebujeme tej elektriny násobne viac, ako to bolo dovtedy, keď sme mali tepelné, pardon, plynové kotle, a ten kotol fakt potrebuje len na obeh čerpadiel jednoduchých pár wattov, nejakých 30-40. Takže toto je ďalší aspekt, prečo potrebujeme rozvoj... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zapnite si, pôjde ešte, kartou. Nemáte obmedzený čas.

Šimko, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Tak to je jeden z aspektov, ktoré na to naozaj vplývajú, a v neposlednom rade plyn, z neho má príjem do štátneho rozpočtu, z tranzitu, štát. Čiže ja si myslím, že tento postup je len pragmatický vo vzťahu k Slovenskej republike a nie je žiaden idealistický.
Termín najbližšieho hlasovania bude, predpokladám, že o jedenástej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 231, spoločná správa výborov má tlač 231a.
Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečiť odborné, administratívne, personálne kompetencie, alebo zabezpečenie výkonu týchto kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie v súčasnosti zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov.
Podľa programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami nevyhnutné zabezpečiť silnú koordináciu na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky.
Taktiež podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť v rámci úradu tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky činnosť útvaru strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom.
Vládny návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie týchto, a týchto a ďalších cieľov z programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. A tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií tohto úradu.
Vládnym návrhom zákona sa tiež navrhuje ustanoviť splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity ako stálych splnomocnencov vlády Slovenskej republiky a zriadiť Radu vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. Súčasne sa navrhuje, aby Úrad vlády Slovenskej republiky bol ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti práv národnostných menšín, pričom týmto nebude dotknutá pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Cieľom navrhnutých úprav je posilnenie postavenia národnostných menšín.
Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje schvaľovanie zahraničných ciest štátnych tajomníkov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré má schvaľovať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, pričom zahraničné cesty členov vlády bude naďalej schvaľovať vláda.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu vládneho zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Becíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 223 z 3. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 99 zo 6. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj s uznesením č. 35 z 11. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: Hlasovať spoločne o bodoch 1 až 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 40 dňa 12. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončil som.