15. schôdza

Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 213, spoločná správa výborov má tlač 213a.
Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

(Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 213.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú vybrané ustanovenia zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a niektorých ďalších zákonov.
Cieľom vládneho návrhu zákona je aktualizovať súčasnú právnu úpravu v reakcii na situáciu na trhu s energiami a zohľadniť požiadavky aplikačnej praxe najmä v záujme ochrany práv spotrebiteľov v oblasti energetiky. Na tento účel okrem iného sa posilňujú kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čo bude mať pozitívny vplyv na odberateľov a na koncové ceny energií pre odberateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 213, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 222 z 24. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon, návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 97 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 53 z 10. júna 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 26 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 26 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 213, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 75 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za poslanecký klub PS pána Štefunka.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán Šimko, stretávame sa k tejto téme už niekoľkýkrát. By som trošičku zopakoval, že o čo ide v tejto novele. Pani ministerka to, nazvime to, trošku skrátene zhrnula. Chcel by som povedať, že to je vlastne celkom rozsiahla novela, ktorá upravuje, samozrejme, postavenie ÚRSO, preto je trošku kontroverzná, ale týka sa aj tepelnej energetiky, obnoviteľných zdrojov a má aj ďalšie body v energetike.
Najzásadnejšie zmeny, ako som povedal, sa týkajú tematiky ÚRSO. V skutočnosti posilňuje právomoci ÚRSO, teda regulačného orgánu, a dokonca samotná vláda aj úrad to tak prezentujú a v zásade sa dokonca dočítame na stránke ÚRSO, že sa tešia z tejto novely, lebo posilnia ich postavenie a budú znamenať väčšiu reguláciu a kontrolu. V tomto prípade sa pýtam, načo máme Slovenskú obchodnú inšpekciu, lebo mnohé z vecí, čo by mala robiť SOI-ka, bude robiť ÚRSO.
Zavádza, samozrejme, nové povinnosti pre dodávateľov energií, budú musieť zverejňovať cenníky za dodávku plynu aj elektriky, ktoré v zásade paradoxne nepodliehajú regulácii, teda ide hlavne o podniky. A čas ukáže, že či toto bude pomáhať konkurenčnému prostrediu, alebo či to bude tlačiť na zníženie cien elektrickej energie. No a potom, samozrejme, zavádza plno iných vecí ako napríklad cenovú reguláciu pre prístup do zásobníka uskladňovania plynu, čo môže byť aj pozitívne, aj negatívne, ako som povedal, čas ukáže.
No a teraz keďže vystupujem za Progresívne Slovensko a za náš klub, chcem povedať, že ako sa k tomu teda staviame. V prvom rade znova, konečne oceňujem, že niečo nejde cez skrátené legislatívne konanie, napriek tomu ste si ale neodpustili skrátené MPK, čo znamená, že sa menej inštitúcií, kto môže vyjadriť, a tým pádom je menšia diskusia o takej dôležitej regulácie. To, že sa snažíte nejakým spôsobom tlačiť na dodávateľov energií a tým pádom aj na ceny energií, berieme. Otázka je, že či je to ten správny spôsob a, ako som povedal pred chvíľou, ukáže, ukáže čas. Ale hlavne nesúhlasíme s tým, že je toto všetko zámienka pre ešte silnejšie ÚRSO.
Najprv ste vymenili predsedu. Predsedu, ktorého ste dávnejšie odvolali, potom tam prišiel nejaký nový a potom ste vlastne toho istého predsedu, voči komu boli výhrady, menovali a posilňujete jeho právomoci. Keby ste si chceli stranícky uzurpovať moc, tak by to nevyzeralo ináč. Vlastne v skutočnosti s ÚRSO momentálne každou novelou, o ktorej sa bavíme, robíte výkonný, dokonca sankčný orgán a nie regulačný, čo vlastne ako keby trošku vychádza z normy alebo zo zvykov iných vyspelých krajín, kde regulačný orgán má byť nezávislý a nemá sa nejakým spôsobom angažovať v tvorbe, v tvorbe legislatívy a nemal by byť napojený na konkrétnu vládu. A ako som povedal, keďže máme nejaký orgán, ktorý sa volá inšpekciou, načo proste dávame inému orgánu inšpekčné právomoci.
A veľmi by som poprosil pozornosť šéfa výboru aj ministerky, ako lebo sa prihováram vám, keďže, keďže nemám na to veľa priestoru, aj keď beriem vašu konk... (reakcia z pléna) tak mám 25 minút sa vám prihovárať, lebo práve toto je ten bod, potom môžete pokračovať v debate. Zároveň ma trápi, že neviem, že či viete, čo konkrétne chcete robiť s energetikou. Ja chápem, že aj pán predseda výboru, aj pani ministerka majú nejakú predstavu, ale z vašich krokov alebo z krokov tejto vládnej koalície to až tak nevyzerá. Všetky moderné krajiny, teda tam, tie krajiny, s ktorými sme v Európskej únii alebo v OECD, alebo v iných orgánoch, alebo teda inštitúciách, idú smerom ku obnoviteľným zdrojom, čo neznamená, že majú potlačiť jadro. Idú smerom ku lepšiemu prístupu do sietí a tak ďalej a my všetkými našimi krokmi postupne za posledných osem mesiacov máme, mám pocit, že cúvame.
Na jednej strane hovoríte o tom, ako chcete viac regulovať, aby ste si znížili ceny energií, ale vlastne v skutočnosti trošku stále myslíte len na ten plyn. Plyn sa stáva minulosťou, povedzme si to otvorene. Chápem, že je to prechodné, prechodné obdobie. Chápeme, že proste máme infraštruktúru na to vybudovanú, ale nemôžeme sa držať zubami-nechtami iba, iba plynu.
Spomeniem takú malú príhodu, chcel som to urobiť pri ďalšom bode, ktorý bude o tepelných čerpadlách, ktorý bude prezentovať pán minister Taraba, ale pripomeniem to aj tu. Mali sme také raňajky s predstaviteľmi energetických podnikov s účasťou štátu alebo so stopercentným vlastníctvom štátu a pán predseda predstavenstva SPP distribúcia nehovoril o tom, ako sa bude plynárenský priemysel adaptovať na novú dobu, ale hovoril o tom, aké majú nevýhody tepelné čerpadlá. Tak na Slovensku máme minimálne tri veľké továrne, ktoré vyrábajú tepelné čerpadlá, všetko ide na export a na Slovensku my si hovoríme, ako je to zlé, ako je to zbytočné a ako je to neefektívne pre slovenskú ekonomiku. Mi to tak pripadá, že my všetko na Slovensku vieme lepšie ako všetci ostatní, proste vieme lepšie ako Švédi alebo ako Nóri, alebo ako Belgičania, Holanďania, že tepelné čerpadlá nie sú dobré a my si presadzujeme, že Zem nemusí byť guľatá, alebo proti 190 štátom sveta sme jediný hlasovali proti novej stratégii vakcinácie. A dúfam, že to tak nebude aj v energetike. Konečne sa odpútajme od lobistov, od ľudí, ktorí si nevedia predstaviť nový svet, a poďme sa prispôsobovať svetu, ktorý každý vníma, len mám pocit, že na Slovensku nie.
Myslím si, že obnoviteľné zdroje nie sú nejakou dogmou pre mňa, ale majú byť doplnkom ku stabilizačným energetickým elementom ako je jadrová elektrika, alebo napríklad ako je na Slovensku voda, alebo teda hydroelektrárne. Zabúdate znova na energetickú efektívnosť. Tak energetická efektívnosť je niečo, kde štát nemusí, alebo občania nemusia míňať na elektriku, tým sa zabezpečuje znižovanie energetickej chudobe, a my sme minulý rok schválili skoro miliardový balík na vyvažovanie cien energií a pritom sme mohli investovať do toho, aby sa domácnosti pripravili do budúcnosti na zvýšenie cien energií. To znamená, že na zatepľovanie a na mnoho iných vecí. Stojí to, čo sa volá že Zelená domácnostiam, proste aspoň, aspoň, možno mi poviete, vysvetlite, ďakujem. Ináč toto ma vždycky baví na diskusii s vami, že vy vysvetlíte aspoň. Stojí aj Zelená domácnostiam pre podniky, tak to máte uvedené na stránke plánu obnovy, asi to má byť zelená, zelená firmám alebo nejak tak, ale na stránke ministerstva je napísané Zelená domácnostiam pre firmy. A to je trošku problém, lebo vlastne znova sa nám blíži proste zima a ľudia si nevedia rekonštruovať svoje domy a svoje firmy a to znamená, že zase budú mať problémy a zase budú mať veľké faktory (faktúry, pozn. red.) za elektriky a zase budú potom podnikatelia aj domácnosti vlastne plakať právom, že proste ceny elektriky sú vysoké, tým pádom nie sú dostatočne konkurencieschopné. A prečo sú dostatočne konkurencieschopné firmy iných krajín? No lebo tam vlády mysleli oveľa skôr na prípravu, na novú dobu, na zelenú dobu a tým pádom vlastne investovali strašne veľa peňazí do energetickej efektívnosti.
Samozrejme, ešte možno taká vec, keďže mi pán Danko nedovolil, alebo teda nedovolil, skrátka ja som mal sa, som sa prihlásil a bolo to možné sa prihlásiť, ale teda mi to zrušili, tak myslím, že teraz môžem trošku reagovať vlastne. Vy ste povedali, že 10 mil. euro ročne na odídencov a na ich ako vzdelávanie je strašne veľké pre štátny rozpočet a že nemôže to byť celoplošné. Ale pred šiestimi mesiacmi ste mi povedali, že celoplošná pomoc domácnostiam je vlastne ako kebyže, nepovedali ste že efektívna, ale je potrebná. To znamená, že keď ideme investovať do vzdelávania ľudí, ktorí tu možno zostanú, je to taká investícia do budúcnosti, ktorá možno nás teraz bude niečo stáť, ale do budúcnosti sa nám vyplatí, lebo bude mať kvalitných, dobre vzdelaných pracovníkov, ktorí budú plne integrovaní do spoločnosti a možno budú vedieť práve tie tepelné čerpadlá alebo zatepľovanie v tých domácnostiach robiť. Lebo napríklad aj v tejto oblasti nám strašne veľa pracovnej sily chýba.
Ako som už povedal, som v téme toho, že ÚRSO kladie prekážky obnoviteľným zdrojom. Možno to nemá na stránke, možno to nepovie, ale na odborných konferenciách alebo v kuloároch o tom aj predseda, aj ostatní ľudia hovoria. Napríklad keď vidíme vyhlášku vyplývajúcu zo zákona, tak vlastne zvyšuje sa niečo, čo sa technicky volá G-komponent o 200 %, čo znamená, vlastne v skutočnosti všetkých dodávateľov obnoviteľ... energie z obnoviteľných zdrojov to v zásade diskvalifikuje. Mali sme teda medzi prvým a druhým čítaním stretnutia s inštitúciami alebo organizáciami ľudí, ktorí reprezentujú takéto firmy alebo, alebo túto, toto profesionálne zameranie, a oni povedali, že v skutočnosti mnoho zamestnanosti v tejto oblasti to zničí, lebo nebudú sa stavať solárne panely, nebude sa budovať, nebudú sa budovať nové obnoviteľné zdroje, lebo vyhláška, ktorou teda oznámil vami nominovaný šéf ÚRSO, toto znemožní.
To znamená, že ako to teda je s podporou, keď už nechceme podporovať obnoviteľné zdroje a robíme si z toho dogmu, tak ako to vyzerá s podporou aspoň energetickej efektívnosti domácností, aby ušetrili, aby človek v Brezne nemusel kúriť drevom alebo uhlím, aby konečne mohol napríklad kúriť alebo pomáhať si kúrením z tepelného čerpadla.
Možno by som ešte povedal taký iný element. Vyzerá to s nezamestnanosťou na Slovensku veľmi dobre. Vyzerá to, že vlastne nikdy sme nemali takú nízku nezamestnanosť. Môžete si povedať, no tak preto, lebo je tu táto vláda, ktorá všetko dobre robí. Asi by sme si v tomto pléne mohli úprimne povedať, že je to preto, lebo v zásade sme v Európskej únii, že máme plus-mínus mierové prostredie a ľudia alebo tieto firmy vyhľadávajú takéto prostredie. Nebude, nemusí to byť ale stále tak. Práve kvôli tomu, že mnohé z týchto nadnárodných firiem, a hovorím o všetkých nadnárodných, o všetkých nadnárodných firmách, ktoré majú akcionárov, mnohé z nich sú na burze a tieto burzy vlastne, týmto burzám musia reportovať alebo, alebo hovoriť presne ako, akou elektrikou sú poháňané. To znamená, že musia rešpektovať niečo, čo sa volá že ISG norma a musia vykazovať, že či teda používajú elektriku vyrobenú z uhlia alebo z plynu, alebo zo zelených zdrojov. Mnohé firmy idú nad rámec a majú v globálnych pravidlách, že do nejakého roku 2025 alebo 2028, a to sú obrovské firmy, ktorých počítače používate, alebo televízie pozeráte, alebo autá používate, proste musia mať takýto, musia kupovať, teda musia kupovať nie nevyhnutne lacnú, ale zelenú energiu. Vyzerá to tak, že na Slovensku ju nebudeme vedieť dodávať. A to bude jeden z ďalších dôvodov, prečo možno o niekoľko rokov tieto firmy budú musieť odísť a budú hľadať napríklad miesta pre svoje továrne v iných okolitých krajinách, ktoré síce, boli sme tu s pánom Šimkom v Prahe, kde síce politici nadávajú, Poliaci a Česi na Green Deal a tak ďalej, ale na druhej strane budujú zdroje. Proste v Čechách je legislatíva, kde dokonca továreň môže nadbytok svojej zelenej energie poskytovať svojim zamestnancom ako pracovný benefit. To znamená, že Poľsko, Čechy, Rumunsko, dokonca aj Bulharsko, Chorvátsko sú na vlne zelenej energie, pridávajú sa k nim aj ostatné iné krajiny, nazvime to, ako to my voláme, z rozvojového sveta a na Slovensku proste sme ako keby fakt že v tej dobe plochej Zeme.
A, prosím vás, ja inač, ja som presvedčený, pani ministerka, že vy tomu rozumiete, aj pán Šimko tomu rozumie, vymaňte sa, prosím vás, z tých ideologických spiatočníckych, neviem ako to, téz vašich koaličných partnerov alebo lobistov, ktorí sú z minulého storočia, a poďme fakt myslieť na to, ako túto krajinu spraviť konkurencieschopnou, modernou, ale nielen z toho ekonomického hľadiska, ale aj z toho hľadiska, nazvime to, psychologického. Lebo keď čelní politici našej krajiny budú hovoriť, aká je zelená energetika zlá vec, tak dnes ako je veľká šanca, že mnohí obyvatelia toto začnú vnímať ako niečo zlé a tým pádom nebudú chcieť sa adaptovať a napriek tomu, že budú vedieť, že ich sused má lacnejšiu energiu zo solárnych panelov alebo z tepelného čerpadla, tak si to proste nebudú aplikovať. Je to podobné trošičku ako s tým covidom, kedy, kedy sa nechceli nechať niektorí zaočkovať, alebo mnohí zaočkovať, a mali sme tu také úmrtia, že až.
To znamená, že summa summarum, ja si myslím, že táto novela nie je hrozba ako takou. Nič sa ako keby zásadne nestane, ale v skutočnosti betónuje ľudí a myslenie, ktoré môže byť hrozbou pre budúcnosť našej krajiny. A, prosím vás, bavme sa o tom, my sme, stále to hovorím pred týmto plénom, my sme ochotní sa rozprávať či už na výboroch alebo, alebo v tomto pléne, alebo na iných fórach a vybehnime z ideologických bublín a poďme sa naozaj baviť o tom, ako bude vyzerať Slovensko nielen počas vašej vlády, ale aj neskôr.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Nedá mi zareagovať. Pán Štefunko, dvakrát ste zareagoval na riadenie schôdze, takže keď ste taký vzdelaný, prečítajte si rokovací poriadok. A keď máte tak rád Ukrajincov, tak si ich zoberte na šesť mesiacov ako môj podpredseda SNS domov. Dobre? Žiadne nacionalistické a národné si od vás vyprosím.
Pokračujeme v rozprave. Dve faktické poznámky, Prostredník a Šimko.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Štefunko hovoril vo svojom vystúpení aj o tých legislatívno-technických stránkach tohoto, tejto novely, spomenul, ocenil, že zákon bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale upozornil na to, že toto medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené. Obeťou tohoto skráteného medzirezortného pripomienkového konania sa stala jedna hromadná pripomienka, na ktorú chcem upozorniť v tejto súvislosti. Ide o situáciu, ktorá sa dotýka obyvateľov mnohých obcí, ide konkréte o likvidáciu odpadových vôd. Táto hromadná pripomienka predložená konkrétne iniciatívou občanov z Grinavy upozorňuje na to, že mnohí obyvatelia našich obcí na Slovensku sú doslova rukojemníkmi veľmi zlého diskriminačného stavu, pokiaľ ide o ceny za likvidáciu odpadových vôd. Poviem to príkladom. Priemerná štvorčlenná rodina v tejto konkrétnej lokalite, ktorá je napojená na kanalizáciu, platí ročne za likvidáciu odpadových vôd 160 eur. Priemerná štvorčlenná rodina v tejto lokalite, ktorá je nútená odvážať odpadové vody do čističky, platí 900 eur. A to je cena za likvidáciu, nie za ten prevoz samotný. Je preto ozaj v záujme aj v environmentálnom, aby sa táto vec riešila prípadne aj reguláciou cien pri odvážaných vodách.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Šimko.

Ďakujem pekne. Tak, pán kolega Štefunko, my v tej Prahe sme naozaj boli svedkami toho, že sme výrazne zelenou európskou mocnosťou v oblasti energetiky a náš energetický mix, ktorý je naozaj strategicky vybalansovaný na takmer veľmi malé, teda veľmi malý podiel CO₂ emisií, hovorí o tom, že viac ako 55 % energie máme dnes z jadra, ďalších 20 % podielu je takmer v OZE. V neposlednom rade ten plyn je výrazne zastúpený najmä v odľahlých oblastiach, kde ľudia majú problém s dostupnosťou, ale aj s financiami na to, aby si vedeli zabezpečiť obnoviteľné zdroje, ale taktiež je prítomný najmä v priemysle, pretože mnohé technologické, hutnícke procesy, strojárske a podobne, alebo aj cementárske sa nezaobídu bez plynu. Takže tá regulácia, si myslím, že je namieste a má byť posilnená tak, aby aj priemysel fungoval, aby aj domácnosti boli v poriadku.
V neposlednom rade chcem zadeklarovať, že podľa aj usmernenia a vyjadrenia ministerstva hospodárstva je rozvoj ako veternej, tak aj slnečnej energie príjmom na nasledujúce roky, do roku 2030 má byť tá úroveň 750 a 650 MW, takže ja osobne sa nebojím o rozvoj zelenej energetiky. A zároveň nový jadrový zdroj, ktorý bude mať výrazný dosah na Slovensku, slovenský priemysel a slovenskú zelenú energetiku, bude určite prínosom, pretože naša spotreba sa do roku 2030 môže aj o 80 % zvýšiť a to nielen tým, či sú energeticky náročné či office alebo výrobné procesy, ale najmä tým, že, ako dobre vieme, tak je tu na vzostupe aj elektroenergetika. Bude prebiehať aj rozvoj geotermálnej energetiky, takže myslím si, že o tom bude určite debata.
Ďakujem pekne.