15. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán Šimko, stretávame sa k tejto téme už niekoľkýkrát. By som trošičku zopakoval, že o čo ide v tejto novele. Pani ministerka to, nazvime to, trošku skrátene zhrnula. Chcel by som povedať, že to je vlastne celkom rozsiahla novela, ktorá upravuje, samozrejme, postavenie ÚRSO, preto je trošku kontroverzná, ale týka sa aj tepelnej energetiky, obnoviteľných zdrojov a má aj ďalšie body v energetike.
Najzásadnejšie zmeny, ako som povedal, sa týkajú tematiky ÚRSO. V skutočnosti posilňuje právomoci ÚRSO, teda regulačného orgánu, a dokonca samotná vláda aj úrad to tak prezentujú a v zásade sa dokonca dočítame na stránke ÚRSO, že sa tešia z tejto novely, lebo posilnia ich postavenie a budú znamenať väčšiu reguláciu a kontrolu. V tomto prípade sa pýtam, načo máme Slovenskú obchodnú inšpekciu, lebo mnohé z vecí, čo by mala robiť SOI-ka, bude robiť ÚRSO.
Zavádza, samozrejme, nové povinnosti pre dodávateľov energií, budú musieť zverejňovať cenníky za dodávku plynu aj elektriky, ktoré v zásade paradoxne nepodliehajú regulácii, teda ide hlavne o podniky. A čas ukáže, že či toto bude pomáhať konkurenčnému prostrediu, alebo či to bude tlačiť na zníženie cien elektrickej energie. No a potom, samozrejme, zavádza plno iných vecí ako napríklad cenovú reguláciu pre prístup do zásobníka uskladňovania plynu, čo môže byť aj pozitívne, aj negatívne, ako som povedal, čas ukáže.
No a teraz keďže vystupujem za Progresívne Slovensko a za náš klub, chcem povedať, že ako sa k tomu teda staviame. V prvom rade znova, konečne oceňujem, že niečo nejde cez skrátené legislatívne konanie, napriek tomu ste si ale neodpustili skrátené MPK, čo znamená, že sa menej inštitúcií, kto môže vyjadriť, a tým pádom je menšia diskusia o takej dôležitej regulácie. To, že sa snažíte nejakým spôsobom tlačiť na dodávateľov energií a tým pádom aj na ceny energií, berieme. Otázka je, že či je to ten správny spôsob a, ako som povedal pred chvíľou, ukáže, ukáže čas. Ale hlavne nesúhlasíme s tým, že je toto všetko zámienka pre ešte silnejšie ÚRSO.
Najprv ste vymenili predsedu. Predsedu, ktorého ste dávnejšie odvolali, potom tam prišiel nejaký nový a potom ste vlastne toho istého predsedu, voči komu boli výhrady, menovali a posilňujete jeho právomoci. Keby ste si chceli stranícky uzurpovať moc, tak by to nevyzeralo ináč. Vlastne v skutočnosti s ÚRSO momentálne každou novelou, o ktorej sa bavíme, robíte výkonný, dokonca sankčný orgán a nie regulačný, čo vlastne ako keby trošku vychádza z normy alebo zo zvykov iných vyspelých krajín, kde regulačný orgán má byť nezávislý a nemá sa nejakým spôsobom angažovať v tvorbe, v tvorbe legislatívy a nemal by byť napojený na konkrétnu vládu. A ako som povedal, keďže máme nejaký orgán, ktorý sa volá inšpekciou, načo proste dávame inému orgánu inšpekčné právomoci.
A veľmi by som poprosil pozornosť šéfa výboru aj ministerky, ako lebo sa prihováram vám, keďže, keďže nemám na to veľa priestoru, aj keď beriem vašu konk... (reakcia z pléna) tak mám 25 minút sa vám prihovárať, lebo práve toto je ten bod, potom môžete pokračovať v debate. Zároveň ma trápi, že neviem, že či viete, čo konkrétne chcete robiť s energetikou. Ja chápem, že aj pán predseda výboru, aj pani ministerka majú nejakú predstavu, ale z vašich krokov alebo z krokov tejto vládnej koalície to až tak nevyzerá. Všetky moderné krajiny, teda tam, tie krajiny, s ktorými sme v Európskej únii alebo v OECD, alebo v iných orgánoch, alebo teda inštitúciách, idú smerom ku obnoviteľným zdrojom, čo neznamená, že majú potlačiť jadro. Idú smerom ku lepšiemu prístupu do sietí a tak ďalej a my všetkými našimi krokmi postupne za posledných osem mesiacov máme, mám pocit, že cúvame.
Na jednej strane hovoríte o tom, ako chcete viac regulovať, aby ste si znížili ceny energií, ale vlastne v skutočnosti trošku stále myslíte len na ten plyn. Plyn sa stáva minulosťou, povedzme si to otvorene. Chápem, že je to prechodné, prechodné obdobie. Chápeme, že proste máme infraštruktúru na to vybudovanú, ale nemôžeme sa držať zubami-nechtami iba, iba plynu.
Spomeniem takú malú príhodu, chcel som to urobiť pri ďalšom bode, ktorý bude o tepelných čerpadlách, ktorý bude prezentovať pán minister Taraba, ale pripomeniem to aj tu. Mali sme také raňajky s predstaviteľmi energetických podnikov s účasťou štátu alebo so stopercentným vlastníctvom štátu a pán predseda predstavenstva SPP distribúcia nehovoril o tom, ako sa bude plynárenský priemysel adaptovať na novú dobu, ale hovoril o tom, aké majú nevýhody tepelné čerpadlá. Tak na Slovensku máme minimálne tri veľké továrne, ktoré vyrábajú tepelné čerpadlá, všetko ide na export a na Slovensku my si hovoríme, ako je to zlé, ako je to zbytočné a ako je to neefektívne pre slovenskú ekonomiku. Mi to tak pripadá, že my všetko na Slovensku vieme lepšie ako všetci ostatní, proste vieme lepšie ako Švédi alebo ako Nóri, alebo ako Belgičania, Holanďania, že tepelné čerpadlá nie sú dobré a my si presadzujeme, že Zem nemusí byť guľatá, alebo proti 190 štátom sveta sme jediný hlasovali proti novej stratégii vakcinácie. A dúfam, že to tak nebude aj v energetike. Konečne sa odpútajme od lobistov, od ľudí, ktorí si nevedia predstaviť nový svet, a poďme sa prispôsobovať svetu, ktorý každý vníma, len mám pocit, že na Slovensku nie.
Myslím si, že obnoviteľné zdroje nie sú nejakou dogmou pre mňa, ale majú byť doplnkom ku stabilizačným energetickým elementom ako je jadrová elektrika, alebo napríklad ako je na Slovensku voda, alebo teda hydroelektrárne. Zabúdate znova na energetickú efektívnosť. Tak energetická efektívnosť je niečo, kde štát nemusí, alebo občania nemusia míňať na elektriku, tým sa zabezpečuje znižovanie energetickej chudobe, a my sme minulý rok schválili skoro miliardový balík na vyvažovanie cien energií a pritom sme mohli investovať do toho, aby sa domácnosti pripravili do budúcnosti na zvýšenie cien energií. To znamená, že na zatepľovanie a na mnoho iných vecí. Stojí to, čo sa volá že Zelená domácnostiam, proste aspoň, aspoň, možno mi poviete, vysvetlite, ďakujem. Ináč toto ma vždycky baví na diskusii s vami, že vy vysvetlíte aspoň. Stojí aj Zelená domácnostiam pre podniky, tak to máte uvedené na stránke plánu obnovy, asi to má byť zelená, zelená firmám alebo nejak tak, ale na stránke ministerstva je napísané Zelená domácnostiam pre firmy. A to je trošku problém, lebo vlastne znova sa nám blíži proste zima a ľudia si nevedia rekonštruovať svoje domy a svoje firmy a to znamená, že zase budú mať problémy a zase budú mať veľké faktory (faktúry, pozn. red.) za elektriky a zase budú potom podnikatelia aj domácnosti vlastne plakať právom, že proste ceny elektriky sú vysoké, tým pádom nie sú dostatočne konkurencieschopné. A prečo sú dostatočne konkurencieschopné firmy iných krajín? No lebo tam vlády mysleli oveľa skôr na prípravu, na novú dobu, na zelenú dobu a tým pádom vlastne investovali strašne veľa peňazí do energetickej efektívnosti.
Samozrejme, ešte možno taká vec, keďže mi pán Danko nedovolil, alebo teda nedovolil, skrátka ja som mal sa, som sa prihlásil a bolo to možné sa prihlásiť, ale teda mi to zrušili, tak myslím, že teraz môžem trošku reagovať vlastne. Vy ste povedali, že 10 mil. euro ročne na odídencov a na ich ako vzdelávanie je strašne veľké pre štátny rozpočet a že nemôže to byť celoplošné. Ale pred šiestimi mesiacmi ste mi povedali, že celoplošná pomoc domácnostiam je vlastne ako kebyže, nepovedali ste že efektívna, ale je potrebná. To znamená, že keď ideme investovať do vzdelávania ľudí, ktorí tu možno zostanú, je to taká investícia do budúcnosti, ktorá možno nás teraz bude niečo stáť, ale do budúcnosti sa nám vyplatí, lebo bude mať kvalitných, dobre vzdelaných pracovníkov, ktorí budú plne integrovaní do spoločnosti a možno budú vedieť práve tie tepelné čerpadlá alebo zatepľovanie v tých domácnostiach robiť. Lebo napríklad aj v tejto oblasti nám strašne veľa pracovnej sily chýba.
Ako som už povedal, som v téme toho, že ÚRSO kladie prekážky obnoviteľným zdrojom. Možno to nemá na stránke, možno to nepovie, ale na odborných konferenciách alebo v kuloároch o tom aj predseda, aj ostatní ľudia hovoria. Napríklad keď vidíme vyhlášku vyplývajúcu zo zákona, tak vlastne zvyšuje sa niečo, čo sa technicky volá G-komponent o 200 %, čo znamená, vlastne v skutočnosti všetkých dodávateľov obnoviteľ... energie z obnoviteľných zdrojov to v zásade diskvalifikuje. Mali sme teda medzi prvým a druhým čítaním stretnutia s inštitúciami alebo organizáciami ľudí, ktorí reprezentujú takéto firmy alebo, alebo túto, toto profesionálne zameranie, a oni povedali, že v skutočnosti mnoho zamestnanosti v tejto oblasti to zničí, lebo nebudú sa stavať solárne panely, nebude sa budovať, nebudú sa budovať nové obnoviteľné zdroje, lebo vyhláška, ktorou teda oznámil vami nominovaný šéf ÚRSO, toto znemožní.
To znamená, že ako to teda je s podporou, keď už nechceme podporovať obnoviteľné zdroje a robíme si z toho dogmu, tak ako to vyzerá s podporou aspoň energetickej efektívnosti domácností, aby ušetrili, aby človek v Brezne nemusel kúriť drevom alebo uhlím, aby konečne mohol napríklad kúriť alebo pomáhať si kúrením z tepelného čerpadla.
Možno by som ešte povedal taký iný element. Vyzerá to s nezamestnanosťou na Slovensku veľmi dobre. Vyzerá to, že vlastne nikdy sme nemali takú nízku nezamestnanosť. Môžete si povedať, no tak preto, lebo je tu táto vláda, ktorá všetko dobre robí. Asi by sme si v tomto pléne mohli úprimne povedať, že je to preto, lebo v zásade sme v Európskej únii, že máme plus-mínus mierové prostredie a ľudia alebo tieto firmy vyhľadávajú takéto prostredie. Nebude, nemusí to byť ale stále tak. Práve kvôli tomu, že mnohé z týchto nadnárodných firiem, a hovorím o všetkých nadnárodných, o všetkých nadnárodných firmách, ktoré majú akcionárov, mnohé z nich sú na burze a tieto burzy vlastne, týmto burzám musia reportovať alebo, alebo hovoriť presne ako, akou elektrikou sú poháňané. To znamená, že musia rešpektovať niečo, čo sa volá že ISG norma a musia vykazovať, že či teda používajú elektriku vyrobenú z uhlia alebo z plynu, alebo zo zelených zdrojov. Mnohé firmy idú nad rámec a majú v globálnych pravidlách, že do nejakého roku 2025 alebo 2028, a to sú obrovské firmy, ktorých počítače používate, alebo televízie pozeráte, alebo autá používate, proste musia mať takýto, musia kupovať, teda musia kupovať nie nevyhnutne lacnú, ale zelenú energiu. Vyzerá to tak, že na Slovensku ju nebudeme vedieť dodávať. A to bude jeden z ďalších dôvodov, prečo možno o niekoľko rokov tieto firmy budú musieť odísť a budú hľadať napríklad miesta pre svoje továrne v iných okolitých krajinách, ktoré síce, boli sme tu s pánom Šimkom v Prahe, kde síce politici nadávajú, Poliaci a Česi na Green Deal a tak ďalej, ale na druhej strane budujú zdroje. Proste v Čechách je legislatíva, kde dokonca továreň môže nadbytok svojej zelenej energie poskytovať svojim zamestnancom ako pracovný benefit. To znamená, že Poľsko, Čechy, Rumunsko, dokonca aj Bulharsko, Chorvátsko sú na vlne zelenej energie, pridávajú sa k nim aj ostatné iné krajiny, nazvime to, ako to my voláme, z rozvojového sveta a na Slovensku proste sme ako keby fakt že v tej dobe plochej Zeme.
A, prosím vás, ja inač, ja som presvedčený, pani ministerka, že vy tomu rozumiete, aj pán Šimko tomu rozumie, vymaňte sa, prosím vás, z tých ideologických spiatočníckych, neviem ako to, téz vašich koaličných partnerov alebo lobistov, ktorí sú z minulého storočia, a poďme fakt myslieť na to, ako túto krajinu spraviť konkurencieschopnou, modernou, ale nielen z toho ekonomického hľadiska, ale aj z toho hľadiska, nazvime to, psychologického. Lebo keď čelní politici našej krajiny budú hovoriť, aká je zelená energetika zlá vec, tak dnes ako je veľká šanca, že mnohí obyvatelia toto začnú vnímať ako niečo zlé a tým pádom nebudú chcieť sa adaptovať a napriek tomu, že budú vedieť, že ich sused má lacnejšiu energiu zo solárnych panelov alebo z tepelného čerpadla, tak si to proste nebudú aplikovať. Je to podobné trošičku ako s tým covidom, kedy, kedy sa nechceli nechať niektorí zaočkovať, alebo mnohí zaočkovať, a mali sme tu také úmrtia, že až.
To znamená, že summa summarum, ja si myslím, že táto novela nie je hrozba ako takou. Nič sa ako keby zásadne nestane, ale v skutočnosti betónuje ľudí a myslenie, ktoré môže byť hrozbou pre budúcnosť našej krajiny. A, prosím vás, bavme sa o tom, my sme, stále to hovorím pred týmto plénom, my sme ochotní sa rozprávať či už na výboroch alebo, alebo v tomto pléne, alebo na iných fórach a vybehnime z ideologických bublín a poďme sa naozaj baviť o tom, ako bude vyzerať Slovensko nielen počas vašej vlády, ale aj neskôr.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Štefunko hovoril vo svojom vystúpení aj o tých legislatívno-technických stránkach tohoto, tejto novely, spomenul, ocenil, že zákon bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale upozornil na to, že toto medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené. Obeťou tohoto skráteného medzirezortného pripomienkového konania sa stala jedna hromadná pripomienka, na ktorú chcem upozorniť v tejto súvislosti. Ide o situáciu, ktorá sa dotýka obyvateľov mnohých obcí, ide konkréte o likvidáciu odpadových vôd. Táto hromadná pripomienka predložená konkrétne iniciatívou občanov z Grinavy upozorňuje na to, že mnohí obyvatelia našich obcí na Slovensku sú doslova rukojemníkmi veľmi zlého diskriminačného stavu, pokiaľ ide o ceny za likvidáciu odpadových vôd. Poviem to príkladom. Priemerná štvorčlenná rodina v tejto konkrétnej lokalite, ktorá je napojená na kanalizáciu, platí ročne za likvidáciu odpadových vôd 160 eur. Priemerná štvorčlenná rodina v tejto lokalite, ktorá je nútená odvážať odpadové vody do čističky, platí 900 eur. A to je cena za likvidáciu, nie za ten prevoz samotný. Je preto ozaj v záujme aj v environmentálnom, aby sa táto vec riešila prípadne aj reguláciou cien pri odvážaných vodách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak, pán kolega Štefunko, my v tej Prahe sme naozaj boli svedkami toho, že sme výrazne zelenou európskou mocnosťou v oblasti energetiky a náš energetický mix, ktorý je naozaj strategicky vybalansovaný na takmer veľmi malé, teda veľmi malý podiel CO₂ emisií, hovorí o tom, že viac ako 55 % energie máme dnes z jadra, ďalších 20 % podielu je takmer v OZE. V neposlednom rade ten plyn je výrazne zastúpený najmä v odľahlých oblastiach, kde ľudia majú problém s dostupnosťou, ale aj s financiami na to, aby si vedeli zabezpečiť obnoviteľné zdroje, ale taktiež je prítomný najmä v priemysle, pretože mnohé technologické, hutnícke procesy, strojárske a podobne, alebo aj cementárske sa nezaobídu bez plynu. Takže tá regulácia, si myslím, že je namieste a má byť posilnená tak, aby aj priemysel fungoval, aby aj domácnosti boli v poriadku.
V neposlednom rade chcem zadeklarovať, že podľa aj usmernenia a vyjadrenia ministerstva hospodárstva je rozvoj ako veternej, tak aj slnečnej energie príjmom na nasledujúce roky, do roku 2030 má byť tá úroveň 750 a 650 MW, takže ja osobne sa nebojím o rozvoj zelenej energetiky. A zároveň nový jadrový zdroj, ktorý bude mať výrazný dosah na Slovensku, slovenský priemysel a slovenskú zelenú energetiku, bude určite prínosom, pretože naša spotreba sa do roku 2030 môže aj o 80 % zvýšiť a to nielen tým, či sú energeticky náročné či office alebo výrobné procesy, ale najmä tým, že, ako dobre vieme, tak je tu na vzostupe aj elektroenergetika. Bude prebiehať aj rozvoj geotermálnej energetiky, takže myslím si, že o tom bude určite debata.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Šimko, veď my si rozumieme. Jediné možno je ako kebyže definícia, jadro nie je považované za obnoviteľný zdroj. Ja som hovoril o obnoviteľnom zdroje. Nehovorím, nehovorím o bezemisných zdrojoch, hovorím o obnoviteľných zdrojoch. To znamená, že, ako som povedal v mojom prejave, myslím si, že jadro je dôležitým stabilizačným prvkom našej energetiky. Lenže keď my teraz navyšujeme podiel jadra novou elektrárňou do budúcnosti, sme počuli minulý týždeň alebo predminulý týždeň, tak vlastne tým pádom sa bude znižovať ten podiel obnoviteľných zdrojov a ten rozvoj stále mešká. Proste vy ste povedali 650, ale stále nevidíme, že kedy, kedy, že kde sú tie výzvy a tak ďalej. A keď bude aplikovaný ten návrh toho G-komponentu, ako je navrhnutý teraz, a tak tým pádom proste sa nebudú rozvíjať obnoviteľné zdroje, lebo vlastne budú likvidačné tie podmienky, ktoré momentálne navrhuje ÚRSO. Takže to je, to je prvá vec.
A druhá vec, veď samozrejme, že plyn, ja som nepovedal, že zastavte plyn, ja som povedal, že je veľmi dôležitý pre niektoré oblasti priemyslu, ako ste povedali, napríklad, no však nebudem, nebudem to opakovať, ale je napríklad v oblastiach, kde my môžeme aplikovať napríklad tepelné čerpadlá v tých odľahlých oblastiach, tak tam by sme to mohli začať robiť. A nerobíme to.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja v krátkosti, dovoľte mi reagovať, pán poslanec, na to, čo tu odznelo. Keď aspoň približne, čo som si napísala z tých dôležitých bodov.
Slovenská obchodná inšpekcia, ÚRSO. Nejde o duplicitu. Dohodli sme sa s ÚRSO a dohodli sme sa so Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá nieže bude robiť dvojakú robotu, ale naopak, tie kompetencie prejdú aj s pracovníkmi na ÚRSO, pretože dlhodobá prax hovorila, že pokiaľ išlo o nejaké veci, čo sa týka energetiky, tak SOI-ka si pýtala stanoviská od ÚRSO, tam boli odborníci, preto sme sa dohodli, že efektívnejšie bude, že ak tých 14 pracovníkov, ktoré sú na Slovenskej obchodnej inšpekcii, a tie jednotlivé zodpovednosti, ktoré Slovenská obchodná inšpekcia má, tak presunieme na ÚRSO. Pretože len takto to išlo cez jedného partnera, bol to, nechcem to nazvať medzičlánok, ale pokúšame sa to zefektívniť.
Ďalej ste položili takú otázku, čo chceme robiť s energetikou a áno, hovoríme o väčšej regulácii, určite. Ja si len dovolím povedať poznámku, čo ste hovorili na tú plošnú a adresnú pomoc. Ja som nepovedala, že tá plošná pomoc je dobrá. Ja som povedala, že naša vláda nastupovala a bola menovaná 25. októbra. Niekoľkokrát v parlamente, viem, že ste tu neboli, my sme dlhodobo kritizovali ako opozícia, že predčasné parlamentné voľby boli v septembri a vláda padla v decembri pred Vianocami. Hovorili sme, že to sa dotkne viacerých odvetví a hlavne rozpočtu, pretože nová vláda, keď nastúpi, už bude musieť byť schválený alebo bude schválený rozpočet a budeme mať málo časových možností na to, aby sme tieto veci upravili. A tak to dopadlo aj na ministerstve hospodárstva, že žiadne podklady na adresnú pomoc neboli pripravené, a preto sme pristúpili k plošnej pomoci. A od začiatku hovorím, plošná pomoc bola z toho dôvodu, že sme chceli pomôcť obyvateľstvu, nenašli sme žiadny iný recept, žiadny iný koncept a na adresnej pomoci pracujeme tak, aby sa ľuďom, ktorí si vykurujú bazény a vírivky, nepomáhalo, pretože na to majú, na zvýšené ceny energií.
Čo chceme robiť s energetikou? Hovorili ste o plyne, plyn minulosťou. Uvidíme, či je plyn minulosťou. Uvidíme, čo všetko sa v Európe udeje. Samozrejme, keď sa bavíme o plyne, nie preto sa snažíme o nejaké dodávky z Azerbajdžanu, lebo chceme plyn z východu, je to preto, že áno, plynu v Európe je dosť, len je otázka ceny. A keď chceme v nejakej dostupnej cenovej relácii plyn na Slovensko, aby prúdil, tak jednoducho snažíme sa aj o nejaké iné alternatívne dodávky. A tam treba aj pripomenúť to, že plyn, nehovoríme len o vykurovaní domácností. V minulosti 14, dnes približne 10 % z celkovej spotreby Slovenska plynu spotrebováva Duslo Šaľa. Dvetisíc primárnych zamestnancov, 10-tisíc ďalších sekundárnych zamestnancov. Okres Šaľa, neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby výroba v Dusle Šaľa sa uzavrela kvôli tomu, že plyn by sa predražil, produkty, umelé hnojivá by boli nekonkurencieschopné a tak ďalej a tak ďalej. Takže plyn, nejde len o domácnosti, ide nám aj o priemysel a snažíme sa.
Spomínali ste aj veci ohľadom G-komponentov, OZE. Najprv sa vrátim k tomu OZE, povedal to aj môj kolega poslanec Šimko. Máme jeden z najzelenších mixov, alebo energetický mix, dekarbonizovaný energetický mix a netvrdím to ja, povedal to šéf medzinárodnej organizácie pre atómovú energetiku, že patríme s provinciou Ontário v Kanade, so Švédskom a Slovensko patrí k tým najdekarbonizovatejším, dekarbonizovaným energetickým mixom, 60-65% z jadra, OZE zbytok. My nie sme vláda, ktorá ide proti OZE, ale staviame si reálne ciele, že s tým OZE, a už som to tiež tu niekoľkokrát spomínala pri mojich vystúpeniach v minulosti, keď nebude svietiť slnko, keď nebude fúkať vietor, prípadne bude nízka hladina Dunaja, bez jadra asi Slovensko neprežije. Naopak, robíme veci, ktoré v minulosti boli zanedbané alebo v minulosti na podporu OZE možno neboli v dostatočnej miere podporované alebo nastavené.
Poviem vám jeden príklad, čo sa týka vetra na Slovensku, momentálne sme v rokovaní s úradom pre verejn... úradom verejného zdravotníctva kvôli vyhláške, ktorú vydala ešte minulá vláda, že vietor môže byť najbližšie k osídliu ľudí alebo k intravilánu obce alebo mesta vzdialené päť kilometrov. To znamená, že na Slovensku nepostavíte už žiadne vrtule tým pádom a chceme sa dostať s vyhláškou a meníme ju na štandard Európskej únie.
Čo sa týka aj fotovoltiky a OZE, ďalej G-komponent, zostáva na 20 %, dohodli sme sa v rámci pripomienkového konania s ÚRSO, že bol ponížený z navrhovaných 50 na 20, čo si myslíme, že aj so zástupcami z OZE, keď sme sa bavili, je to prijateľné.
Zelená domácnostiam, pripomínam, zatepľovanie má pán minister životného prostredia, nie my. My v rámci Zelenej domácnosti máme tepelné čerpadlá, fotovoltiku alebo solár a vrtule do obydlia, alebo resp. do záhrad. Tam chcem len pripomenúť jedno, nemešká to. Mešká len vyhlásenie kvôli dvom veciam. Po prvé, sme sa snažili doladiť informačný systém, pretože metóda first in, first out znamenala, že všetci sa budú prihlasovať naraz a nechceli sme, aby nám zhavaroval systém a dostali sme niekoľko, a dostali sme my sme následne niekoľko sťažností. Naopak sme sa snažili výkonnosť systému doladiť tak, aby to systém zvládol. To je prvá vec.
Po druhé, Zelená domácnostiam sa viaže aj na ďalšiu výzvu, ktorá má ísť nasledovne na ňu a má nadviazať na ňu, a je to výzva, čo sa týka Zelenej domácnosti, ale pre energetickú chudobu. Na stole som si nenašla žiadnu definíciu energetickej chudoby, keď som prišla na ministerstvo hospodárstva. Hlavne, že to boli tieto výzvy plánované tam minimálne dva roky, takže sme dolaďovali s ministerstvom financií, s finančnou správou, s ministerstvom práce, so štatistickým úradom, ako podchytiť problematiku energetickej chudoby na Slovensku a ako ju obmedziť a dať ju do nejakého intervalu, aby ľudia vedeli, kto spadne do energetickej chudoby, kto nespadne, pretože na Slovensku máme minimálne 500-tisíc dôchodcov z 1,1 mil. dôchodcov, čo sa prepadlo do pásma chudoby. A hovorím len o dôchodcoch, nehovorím ešte aj o rodinách s deťmi. A potrebovali sme ten systém nastaviť, aby sme vedeli povedať, kto sa, do ktorej výzvy má prihlasovať. No a, samozrejme, tiež sa mi nepáči alokácia, priznám sa, pre energetickú chudobu. Pretože tá výzva, ktorú sme zdedili, má alokáciu 30 mil., ja si myslím, že keď chceme bojovať s energetickou chudobou, mala by byť tá alokácia minimálne 200 mil., minimálne 200 mil.
A čo sa týka aj tých tepelných čerpadiel, tak tam si dovolím povedať jednu informáciu, že pán štátny tajomník sa stretol s prezidentom zväzu pre chladenie a pre tepelné čerpadlá Orovnickým a pomohli sme mu vo viacerých veciach, napríklad aby mu bol pridelený NACE kód v rámci štatistického úradu, aby sa nastavil aj systém odborného vzdelávania aj na stredných, aj vysokých školách. A tam bola aj minulý týždeň tlačová beseda s ministerstvom školstva a pán minister školstva spolu so štátnymi tajomníkmi predstavili viaceré plány na zefektívnenie školstva a fungovania školstva na Slovensku a, samozrejme, aj zefektívnenie vzdelania pre povolania týkajúcich sa alebo súvisiacich s rozvojom cleantech technológií.
A možno jednu informáciu ešte ohľadne plynu. Viete, ten plyn, na Slovensku nehovoríme len o spotrebe, ale treba si uvedomiť, že za plnej prevádzky a plného využitia energetickej infraštruktúry na tranzit plynu bol zisk pred zdanením SPP alebo Eustreamu približne 750 mil. eur, čo asi polovica plynie do štátneho rozpočtu pred zdanením. Sú to obrovské čísla. Vieme, že už tých 60 mld. metrov kubických nám možno klesne na tranzit, ak vybavíme plyn z Azerbajdžanu, na 10-15, ale stále to bude príjem do štátneho rozpočtu. Asi toľko k takým základným informáciám, čo som tak narýchlo postrehla.
Ďakujem pekne.

Okej, ďakujem, ako spoločný spravodajca zaujímam stanovisko a zároveň zodpoviem niektoré detaily.
Pán kolega sa obával, že pri rozvoji jadrovej energetiky na Slovensku v najbližších rokoch alebo desaťročí dôjde k poklesu. Chcel by som ho vyviesť z omylu, že ak má byť nový jadrový zdroj na úrovni 1 200 MW, tak súčet OZE, kde je podiel vetra 750 a podiel soláru 650, je 1 400. Čiže dokonca dôjde k navýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov v tejto, v tejto bilancii. Zároveň by som chcel povedať, že pri emisiách CO₂, ktoré sú najsledovanejší faktor pri výrobe elektrickej energie alebo tepla v Európe, tak Slovensko má najnižší podiel, čo je veľmi dobré, pretože sme v rozvoji jadrovej energetiky na druhom mieste, a ja najradšej pozerám na energetiku cez CO_2, tak ako pri odpadovom hospodárstve pozerám najradšej na nakladanie s odpadom cez podiel skládkovania. Je to najmä preto, lebo sú to dva faktory, ktoré hovoria o tom, že či budeme žiť v zdravšom životnom prostredí a nie o tom, či len budeme nejakým spôsobom si idealizovať svet, pretože do toho vstupuje, ako pani ministerka spomenula, aj energetická chudoba, bohužiaľ, onedlho sa načrtne aj termín odpadová chudoba, pretože rôznymi povinnosťami sa dostávame do úplne iných rovín.
Spomenuli ste tepelné čerpadlá, ktoré sú, samozrejme, jednou určite z priorít vlády, pretože je to naozaj podiel obnoviteľných zdrojov, ktorý potrebujeme, na druhej strane pozrime sa na to tak, tá elektrina odniekiaľ byť musí. Tým, že zaťažíme energetickú sieť tepelnými čerpadlami v nejakej IBV-čke, tak potrebujeme tej elektriny násobne viac, ako to bolo dovtedy, keď sme mali tepelné, pardon, plynové kotle, a ten kotol fakt potrebuje len na obeh čerpadiel jednoduchých pár wattov, nejakých 30-40. Takže toto je ďalší aspekt, prečo potrebujeme rozvoj... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zapnite si, pôjde ešte, kartou. Nemáte obmedzený čas.

Šimko, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Tak to je jeden z aspektov, ktoré na to naozaj vplývajú, a v neposlednom rade plyn, z neho má príjem do štátneho rozpočtu, z tranzitu, štát. Čiže ja si myslím, že tento postup je len pragmatický vo vzťahu k Slovenskej republike a nie je žiaden idealistický.
Termín najbližšieho hlasovania bude, predpokladám, že o jedenástej.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečiť odborné, administratívne, personálne kompetencie, alebo zabezpečenie výkonu týchto kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie v súčasnosti zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov.
Podľa programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami nevyhnutné zabezpečiť silnú koordináciu na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky.
Taktiež podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť v rámci úradu tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky činnosť útvaru strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom.
Vládny návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie týchto, a týchto a ďalších cieľov z programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. A tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií tohto úradu.
Vládnym návrhom zákona sa tiež navrhuje ustanoviť splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity ako stálych splnomocnencov vlády Slovenskej republiky a zriadiť Radu vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. Súčasne sa navrhuje, aby Úrad vlády Slovenskej republiky bol ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti práv národnostných menšín, pričom týmto nebude dotknutá pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Cieľom navrhnutých úprav je posilnenie postavenia národnostných menšín.
Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje schvaľovanie zahraničných ciest štátnych tajomníkov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré má schvaľovať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, pričom zahraničné cesty členov vlády bude naďalej schvaľovať vláda.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu vládneho zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 223 z 3. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 99 zo 6. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj s uznesením č. 35 z 11. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: Hlasovať spoločne o bodoch 1 až 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 40 dňa 12. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takejto hojnej účasti sa tento zákon teší.
No, ja začnem tým, že keď sme mali tento zákon v prvom čítaní, tak som si dovolil také malé proroctvo, že kompetenčný zákon býva ten zákon, kde je taká tendencia pomerne veľkého počtu pozmeňovákov. Bol by som rád, keby som sa vtedy mýlil, ale nemýlil som sa, pretože tých pozmeňovákov prišlo niekoľko. K obsahu samotného zákona som sa už vyjadroval v prvom čítaní, takže tomu sa nebudem venovať. Pozmeňujúce návrhy sú v zásade niektoré legislatívno-technického charakteru, jeden pozmeňujúci návrh rieši implementáciu plánu obnovy, tu by sa dala povedať výhrada, že je to prílepok k tomuto zákonu, pretože vecne nesúvisí s touto úpravou, ani nebol prerokovaný na zdravotníckom výbore, ale budiž.
Ale jeden pozmeňujúci návrh, ktorý naozaj teda stojí za zmienku a bol predložený vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, sa týka rušenia Rady pre štátnu službu. Rada pre štátnu službu, a teraz neviem, pán predsedajúci, lebo máme dve minúty do hlasovania, ja to budem mať na dlhšie, takže možno by som rád, asi, asi radšej prerušil a potom tú myšlienku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Chcem len pripomenúť členom finančného výboru, o dvanástej hodine sa stretneme v rokovacej miestnosti. Ďakujem.