15. schôdza

Ďakujem pekne, teraz to funguje.
Ďakujem, pán minister, no to, že sú na to peniaze, je dobrá správa, ale mňa zaujímajú konkrétne kroky, ako chcete pristúpiť k tomu nahromadenému investičnému dlhu, aké máte postupy rozplánované. To, že sú na to peniaze, je pre mňa dosť málo uspokojivá odpoveď, mňa zaujíma, zaujímajú väčšie podrobnosti. Vy ste sám pri nástupe do úradu opakovane hovorili o tom, že je to vaša priorita, to sme počuli aj teraz, ale rád by som počul podrobnejšie informácie o ďalších krokoch.

Ďakujem, tak ešte raz. Pán Prostredník, vy sa, myslím, liberálnej teológii venujete, tak vám to poviem faktograficky, že táto výzva, môžete ísť normálne, jedna výzva je ukončená, ďalšie sú vyhlasované. To znamená, že neviem vám technicky vysvetliť, podľa mňa každý technicky tomu rozumie, čo znamená, že keď máte peniaze, to je to, čo ste mali vy, a vy ste ich nečerpali, preto to skončilo mínus 430 mil. A potom máte peniaze a čerpáte ich, a to je ten zásadný rozdiel. My peniaze máme a začali sme ich čerpať a hovorím, že z toho mínus 430 mil. sa preklopíme na plus, ten ideálny model je plus 600 mil. a pôjde to primárne do vôd a kanalizácií. To je akože nieže nepomer, to je, to sa nedá porovnávať, takže, takže neviem vám nič technicky viac povedať ako to, že máme peniaze a čerpáme ich a budujeme. Hej, bol som napríklad na juhu Slovenska na Žitnom ostrove minulý mesiac, tam sme 25 mil. dali do budovania 43 km kanalizácie a vodovodov. Takže to sú tie fázy, keď niekam idete, poklepete kameň a oni už stavajú, to je tá realizačná časť, pred tou časťou je vyhlásenie výzvy a rozdanie peňazí. Takže my celý tento reťazec robíme a neviem vám to nič viac, ak je to moc komplikované, ja to neviem jednoduchšie povedať, ale peniaze máme, čerpáme ich a realizujeme, a to je náš cieľ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj za otázku pánovi poslancovi. Novela zákona o Fonde na podporu umenia bola poslancami Národnej rady Slovenskej republiky definitívne schválená 11. júna 2024 prelomením veta pani prezidentky. Účinnosť tento zákon nadobudne 1. augusta 2024. Počet členov Rady Fondu na podporu umenia sa po novom zvýši z deväť na trinásť. Konkrétne päť členov Rady zostáva pôvodných, ktoré vymenovala predchádzajúca vláda. Tam je šesťročné funkčné obdobie, čiže päť členov zostáva. Jeden bude nominantom samospráv a sedem ďalších navrhuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Títo ľudia budú vymenovaní z radov odborníkov, pričom výrazné zastúpenie budú mať odborníci a profesionáli najmä z regiónov, lebo vieme, že Fond na podporu umenia podporoval 75 % najmä z Bratislavy. Tam sa to viac-menej sústredilo a chceme, aby sa Fond na podporu umenia sústredil na celé Slovensko a na regióny.
Chcem vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že nasledujúci približne mesiac a pol využijeme maximálne efektívne na to, aby sme do tohto Fondu na podporu umenia nominovali skutočne kvalitných profesionálov, ktorí budú spĺňať všetky požadované kvalifikačné, ale ja odborné predpoklady. Každopádne vy sa pýtate asi na konkrétne mená a konkrétne osoby, ktoré teda budú vo Fonde na podporu umenia, ale ich mená zverejníme včas v zmysle zákona, pretože nechceme dopustiť, aby títo ľudia ešte predtým, ako nastúpia do tejto funkcie, boli vystavovaní nejakej mediálnej šikane.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne a ďakujem aj za odpoveď. A ako doplňujúcu otázku by ma zaujímalo, či máte predstavu o tom, akým spôsobom by mal byť vybraný ten jeden nominant miest, obcí a vyšších územných celkov, teda samosprávy. Je to poslanecká novela zákona, čiže ako prísne vzaté nemusíte na to odpovedať, ale možno nejakú predstavu máte. Takže ak áno, tak by ma to zaujímalo, lebo máme na Slovensku vyše tritisíc alebo takmer tritisíc miest, obcí a vyšších územných celkov, čiže tá dohoda nemusí byť taká jednoduchá.

Ďakujem, pán poslanec, za doplňujúcu otázku. Áno, samozrejme, toto si uvedomujeme, takže pevne verím, že aj samosprávy dajú nejakých svojich nominantov a z toho sa bude vyberať odborník, ktorý patrí do Fondu na podporu umenia.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a pán poslanec, dovoľte mi ubezpečiť vás, že rezort školstva sa počas viacerých pracovných stretnutí dôkladne oboznámil so zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v súvislosti so správou o výsledku kontroly z roku 2024 Stratégia Slovenskej republiky v oblasti mládeže na roky ´21 až ´28 a na tomto základe pripravil návrhy riešení kontrolných zistení.
V súvislosti s predloženou otázkou považujeme za významné zdôrazniť, že ponúknutá interpretácia správy o výsledku kontroly pani poslankyňou je síce meritórne správna, avšak predmetné zistenia sa vzťahujú na obdobie predchádzajúcich vedení ministerstva. Tvorba stratégie ministerstva prebiehala v rokoch 2019 až 2021 a v tomto období boli tvorené aj indikátory. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže ihneď po nástupe súčasného vedenia reagovalo na tento nevyhovujúci stav vytvorením samostatného odboru mládeže, zdravia a pohybových aktivít. V rámci výsledkov kontrolnej akcie Najvyššieho kontrolného úradu bolo poukázané na nedostatočné personálne kapacity na prácu s mládežou. V súčasnosti je na odbore osem zamestnancov, ktorí sú plnohodnotne dedikovaní práci s mládežou. Tento krok umožnil okrem iného aj obnovenie a reálne sfunkčnenie medzirezortnej pracovnej skupiny pre štátnu politiku v oblasti mládeže.
Je dôležité poukázať na skutočnosť, že v čase tvorby stratégie Slovenskej republiky v oblasti mládeže na roky 2021 až 2028 ešte nebola známa finálna verzia partnerskej dohody na roky ´21 až ´27. Z tohto dôvodu nebude možné v prípade niektorých indikátorov použiť prostriedky EŠIF na ich plnenie, tieto indikátory sú však financované z iných zdrojov. V máji 2025 v zmysle uznesenia vlády 754/2021 predloží ministerstvo na rokovania vlády komplexnú správu o mládeži. Materiál vyhodnotí jednotlivé opatrenia z vecného aj finančného hľadiska, taktiež budú viaceré indikátory prehodnotené a revidované tak, aby čo najpresnejšie zohľadňovali aktuálne potreby mládeže na Slovensku, čoho východiskom bude už prebiehajúci dialóg a spolupráca s organizáciami pracujúcimi s mládežou.
Pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa nevyčíslenia finančných hodnôt indikátorov, tie neboli vyčíslené len od roku 2026. Na roky ´22 až ´25 boli vyčíslené všetky indikátory, ktoré neboli kryté zo štátneho rozpočtu, bez potreby navýšenia. Finančné prostriedky boli určené na základe požiadaviek na spracovanie analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, v rámci ktorej vzniká povinnosť vyčísliť finančné prostriedky na obdobie nula plus tri roky. Napriek tomu rezort školstva v rámci procesu prehodnotenia niektorých indikátorov pristupuje k finančnému vyčísleniu opatrení na obdobie ´26 až ´28.
Na záver mi dovoľte uviesť, že od nášho prevzatia vedenia rezortu školstva sme uskutočnili viacero opatrení na podporu mládeže. Okrem vzniku samostatného odboru a navýšenia personálnych kapacít došlo aj k významnému zvýšeniu finančných prostriedkov určených na prácu s mládežou. Pracujeme na zefektívnení procesov a presnosti alokácie týchto finančných prostriedkov. Ministerstvo rovnako zdvojnásobilo finančné zdroje na súťaže pre deti a žiakov. Súčasne sme zriadili útvar pre duševné zdravie, ktorý posilňuje preventívne aktivity v oblasti duševného zdravia na základných a stredných školách. Z tohto dôvodu sa možno stotožniť iba s tvrdením, že štát v minulosti nezvládal strategickú prácu s mládežou, rešpektujúc správu o výsledkoch kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky sa táto interpretácia vzťahovala na skúmané obdobie v minulosti. Som presvedčený, že na ministerstve v súčasnosti realizujeme všetky potrebné kroky na adresnú podporu mládeže. So všetkými opatreniami bol Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky oboznámený, a to písomnou formou, ako aj na osobnom stretnutí.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj veľmi vyčerpávajúca odpoveď, ak vás môžem poprosiť o ten papier písomne. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, predkladám v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o krajinnom plánovaní. Verím, že sa tu zbytočne teraz nejak nevtiahneme do obsahovej stránky, pretože to patrí do prvého, druhého čítania. Ale základ tohoto zákona je vlastne naplnenie míľnika a plánu obnovy.
Mali by sme asi ísť úplne na úvod toho, že na Slovensku plán obnovy na rozdiel od iných štátov vznikol tak, že pár úradníkov sa zavrelo na úrade vláde a napísalo nejaký dokument pre celé Slovensko a výsledkom toho dokumentu je, že sú v ňom častokrát nezmysly, ktoré sa nedali či už ani časovo, a nedajú sa časovo splniť, preto napríklad toto je jeden z tých míľnikov, ktoré zistila samotná vláda, ktorá plán obnovy písala, že ho nevie naplniť a preto ho odďaľovala, odďaľovala, on mal byť schválený už v roku 2022.
A zmyslom zákona o krajinnom plánovaní, ktorý nepozná nikto v Európskej únii, ktorý si vymyslela vtedajšia vláda na Slovensku, malo byť, že keď to poviem veľmi laicky a skrátene, že z ministerstva životného prostredia sa stane vlastne nový stavebný úrad, ktorý začne prepisovať centrály, územné plány a krajinné plány alebo územné plány vyšších celkov a budú to podľa toho musieť meniť. A keď to zistili aj vtedajší úradníci predošlej vlády, že tento zákon je jeden absolútne toxický materiál, ktorý vie na Slovensku vyslovene pozastaviť akúkoľvek stavebnú činnosť a vrátiť do zabehnutých ako tak procesov úplný chaos, tak sa radšej zľakli a ten zákon ide do parlamentu, nepredložili, teda Budajovi nedali zelenú, aby to tu predložil, a radšej išli do Bruselu im povedať, že nech to hodia na tú druhú vládu, pretože už aj pre nich toto bolo moc toxické.
Takže ocitli sme sa vo fáze, že dnes, samozrejme, že ten zákon predložiť v nejakej podobe treba, pretože je súčasťou plánu obnovy. Nikto poriadne nevie, ako má vyzerať, lebo nikto v Európe ho nemá. To si tu vymyslelo pár úradníkov na životnom prostredí, že dajte to tam, bolo by dobré vypaľovať celé Slovensko z ministerstva životného prostredia a určovať, že čo kde má stáť.
Tak výsledok tohoto bolo, že koncom roku ´23 na vláde v podstate došlo k nejakej takej zhode, že sa pokúsia odargumentovať, že Slovensko tento zákon nepotrebuje, pretože máme zákon o územnom plánovaní, ktorý v podstate reguluje všetko podstatné. Máme taktiež legislatívu v novom stavebnom zákone. Ale na ostatnej vláde bolo, vznikla zhoda, že predsa len by sme mali predložiť teda zákon, aby zbytočne sme sa v nejakom dopisovaní s Európskou komisiou nezacyklili, a napísali sme návrh zákona, ktorý v podobe, ako je predložený, vytvára predpoklad na implementovanie nejakých širších ideí, názorov pri rozširovaní celých územných celkov pri ich strategickom nejakom rozvoji. A na druhej strane nedochádza do kolízií s existujúcimi územnými plánmi. To znamená, nemôže nastať ten abnormálny jav, že teraz nejaký úradník príde a prepíše a škrtne a predstaví, že tuto bude nový územný plán. Síce vy tu v tomto starom máte, že, ja neviem, mali ste tu močariská, no my sa rozhodneme, že tu bude diaľnica, alebo naopak, máte tu nakreslené, že tu má byť logistický park a my vám tu dáme močariská. Takže aj tak aj tak, hej, sa to dalo meniť.
A tento zákon, tak ako je predložený, plus ešte doňho príde pozmeňujúci návrh z ministerstva pôdohospodárstva, ktorý doplní tiež, že aj oni chcú byť dotknutým subjektom, ktorý sa bude musieť k tomu vyjadrovať. No a myslím si, že v tejto podobe nebude predstavovať nejaké negatívum výrazné, ale zároveň aj vytvorí taký nejaký impulz pre ten dialóg o vízii toho, ako sa v širších celkoch má tá diskusia pohybovať.
Takže zákon predkladáme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože už mal byť prijatý, myslím, v roku 2022. Ale hovorím, keď si predošlá vláda uvedomila, čo sami si dali do programového, do plánu obnovy a keďže im to neprešlo nikde, že s takýmto niečím súhlasia, tak jediné, čo urobili, nešli vybaviť do Komisie, že nech to odtiaľ vyhodia, ale povedali, že viete čo, hoďte to až po voľbách a potom niekto už druhý sa s tým vysporiada.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím 364 z 10. júna 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 355, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životného prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 23. schôdzi a uznesením č. 42 zo dňa 11. júna 2024 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v tejto časti budem relatívne stručná, lebo ako ja už mám zvykom, tak budem sa venovať, ako sa máme, tomu, že rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o krajinnom plánovaní. Ako už pán minister načrtol vo svojom úvodnom vystúpení, tak zákon o krajinnom plánovaní je súčasťou plánu obnovy a je aj pravda, že ministerstvo s jeho prípravou mešká a teda nejedná sa len o ministerstvo pod vedením pána Tarabu, ale teda bolo to, týkalo sa to aj predchádzajúcich vedení. My sme tento fakt, lebo treba si zase uvedomiť, že pán minister je vo svojom kresle už vyše pol roka, a my sme teda tento fakt pripomínali pánovi ministrovi pri príležitosti snáď každej správy o pokroku v plnení plánu obnovy. Asi najvýraznejšie to bolo v marci tohto roka.
No a vtedy sme dostali tú odpoveď, ktorá tak celkom zarezonovala, že minister a teda ministerstvo považuje tento návrh zákona za totálny nezmysel, ktorý vraj nemá nikto v Európe, ako sme to počuli aj dnes, tak tu si dovolím faktickú opravu. Takýto návrh zákona napríklad je platný v Poľsku. Tento zákon je tiež vraj zbytočný, to sme sa tiež dozvedeli a teda minister sa vyjadroval pomerne nelichotivo na jeho adresu, čo sme opäť počuli aj teraz v úvodnom vystúpení. A v marci to naozaj znelo tak, že ministerstvo sa do jeho prípravy nechystá. Lebo veď keď minister niečo považuje za totálny nezmysel a zbytočné, tak prečo by to aj robil. A preto keď som teda videla, že takýto návrh sa v skutočnosti pripravil a máme ho teda hneď už aj na stole, musím povedať, že som bola relatívne prekvapená, lebo teda jeden z tých argumentov, ktorý zaznieval, bol, že to, čo od nás vyžaduje tento zákon, ten zákon o krajinnom plánovaní, je predsa len forma, pointa je to, čo je v tom komponente 5 plánu obnovy a ten účel zákona, a ten účel má byť ochrana krajiny aj v I. a II. stupni. Pre tých, ktorí možno nevedia, tak v I. stupni je teda všetka krajina, celé Slovensko, ktoré sa nenachádza v tých prísnejších stupňoch ochrany II., III., IV., V., a teda minister tvrdil, že toto je obsiahnuté v iných predpisoch a teda netreba nám takýto návrh zákona. Ja teda predpokladám, že tým, že ten zákon tu dnes máme na stole, tak vlastne minister svoje vyhlásenie poopravuje, že teda v skutočnosti to tak nie je. Ja to potvrdzujem, súčasné predpisy nám neumožňujú dostatočným spôsobom chrániť krajinu v I. a II. stupni, ale o tom teda viac v prvom čítaní.
No a teda sme tu v situácii o tri mesiace neskôr, máme rokovať o totálnom nezmysle a nielenže máme rokovať o totálnom nezmysle, ale zrazu je z toho taká dôležitá a naliehavá legislatíva, že o tom máme rokovať zrýchlene v skrátenom legislatívnom konaní. No teda ja zdôrazním ten fakt, že toto nie je situácia, ktorá by nastala náhle, pretože ja predpokladám, že keď minister prišiel na ministerstvo, tak sa oboznámil so stavom plnenia plánu obnovy. A keby aj nie, tak minimálne sme mu to pripomínali v tom marci, dostával opakovane túto otázku, aj konkrétne s týmto zákonom o krajinnom plánovaní. Takže v skutočnosti je to tak, že táto situácia nevznikla náhle, nemôžeme sa tak tváriť a nemôžeme tým podmieňovať skrátené legislatívne konania.
My v Progresívnom Slovensku, myslím si, že je to pomerne jasné, berieme napĺňanie plánu obnovy vážne, ale rovnako vážne a za rovnako kľúčové považujeme aj dodržiavanie zákonov. A teda zákon nám hovorí, že na spustenie uplatnenie skráteného legislatívneho konania musí byť splnená niektorá zo zákonných podmienok. Ja sa ináč priznám, že tieto rozpravy o skrátených legislatívnych konaniach, to už je skoro taká rutina, že na každej schôdzi snáď minimálne dvakrát si toto opakujeme a zjavne sa táto vládna koalícia nebola schopná z toho ešte poučiť. A teda opakujem, že nehrozia mimoriadne závažné hospodárske škody, nie je ohrozená bezpečnosť štátu a nie sú ohrozené ani ľudské práva. Je pravda, že tento zákon mešká. On v skutočnosti bol pôvodne súčasťou tretej žiadosti o platbu, mal byť tým pádom hotový v roku 2022, s Európskou komisia sa to vyjednalo a dnes je ten stav taký, že ten zákon má byť hotový na konci roka 2024.
To znamená, že sa to stíha v štandardnom legislatívnom procese aj s riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré okrem iného vyžaduje samotný plán obnovy, tam je jasne napísané, že tento zákon sa mal tvoriť prostredníctvom pracovnej skupiny, kde by bola zúčastnená aj odborná verejnosť a zástupcovia tretieho sektora. Takže tá podmienka na skrátené legislatívne konanie jednoznačne žiadna nie je splnená. Tento zákon by sa stihol v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má byť tým spôsobom, akým prijímame zákony, tým zvyšujeme pravdepodobnosť, že budeme prinášať spoločnosti kvalitnú legislatívu, lebo len tak môžeme napĺňať jej potreby.
No a to nie je len nejaká kolónka, ktorú si máme teda odškrtnúť, že sme v súlade so zákonom. Ono to má v skutočnosti aj dôsledky práve v tej spomínanej kvalite alebo nekvalite. A ja naozaj vlastne sa čudujem samej sebe, že dokážem byť ešte prekvapená, že po všetkých tých zákonoch, ktoré sa tu už rozoberali, ktoré boli predkladané nominantami SNS, že tu máme opäť ďalší nekvalitný, narýchlo pripravovaný návrh zákona, že im to nie je blbé predkladať tento typ legislatívy, keď sa to tu potom prepiera, keď sa to prepiera v médiách, keď jednoducho tie nedostatky sú úplne zjavné.
A teda tie moje obavy sa aj naplnili. Tento zákon, naozaj nepočuli sme o ňom, že by sa niečo také chystalo, zrazu prišiel raketovou rýchlosťou a tá pointa tohto zákona ostala absolútne nesplnená. Nespĺňa to, čo má byť jeho hlavným účelom, čo je tá ochrana krajiny v I. a II. stupni. To má, samozrejme, svoj účel najmä v súvislosti s, vo vzťahu ku klimatickej zmene, k adaptácii na klimatickú zmenu, čo sú zásadné otázky našej spoločnosti. O to viac v prvom čítaní, ale o to, o to je problematickejšie, že je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to riadne, jedine v tom riadnom legislatívnom procese by sme mali šancu s ním pracovať, zjavne si to vyžaduje spätnú väzbu, zjavne nespĺňa ani ten jeden hlavný účel. A ja teda nerozumiem, že prečo sa to robí takto pro forma, načo je to dobré a myslím si, že v konečnom dôsledku ani pre plán obnovy to nebude dosť dobré.
Rovnako som mala informáciu, že už teraz sú pripravované pozmeňujúce návrhy, čo opäť vlastne pomerne sebavedomo nám tu prezentoval aj pán minister. Ja sa opäť pýtam, keď dnes viete, že ten zákon nie je dosť dobrý, že sa musí upravovať, prečo ho dávate do skráteného legislatívneho konania. Teraz sme predsa riešili zákon o EIA, tam sme si to, ten dokonca nebol podávaný ani zrýchlene a napriek tomu sa to nedá nazvať nijako inak ako hanba. Riešili sme ho tu, tú kritiku na viacerých schôdzach, napriek tomu prišli dokonca aj pripomienky, veľmi rozsiahle pripomienky od legislatívneho odboru Národnej rady, čo sa naozaj nedá povedať, že to by boli nejakí opoziční aktivisti alebo nejaké prepojené osoby. Došiel naozaj veľmi rozsiahly materiál, ktorý kritizoval tento návrh, samozrejme, takým spôsobom, ako sa tu v úradníckom jazyku dá napísať, ale hovoril o tom, že tie ustanovenia sú tam chaotické, zmätočné, že v skutočnosti ten proces, to gro toho zákona je riešené vo viacerých predpisoch naraz, vo viacerých predpisoch, ktoré sa novelizujú naraz a vzájomne na seba nereflektujú, a že teda bude zásadný problém, ak by takýto zákon vošiel do praxe teda s tou aplikačnou praxou. No a zažili sme teda pri tomto zákone pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzali v noci, na poslednú chvíľu, naozaj rozsiahle. Zažili sme pozmeňujúce návrhy, ktoré opravovali pozmeňujúce návrhy, a nakoniec sa na poslednú chvíľu presunul na september, aby bolo možné skonzultovať ho s Európskou komisiou, čo je asi snáď jediná nie negatívna vec, ktorá sa v súvislosti s týmto legislatívnom procesom dá spomenúť.
No a ja sa teda pýtam, že keď sme zažili pri takomto zákone takýto chaos, ktorý nakoniec vyústil v to, že okej, poďme to radšej skonzultovať s Európskou komisiou, tak prečo zákon, ktorý je naviazaný na plán obnovy, ide do skráteného legislatívneho konania a nevyužije sa tá príležitosť dať to do riadneho, mať normálne medzirezortné pripomienkové konanie, konzultovať to s Európskou komisiou a ušetriť si ten bolestivý proces, ktorý podľa mňa pre jednu vládnu koalíciu by mal, jednoducho má to, to je hanba pre každého. Ja tomu naozaj nerozumiem. Zažili sme to okrem EIA aj v prípade zákona, ktorý sa týkal výrubov drevín, ktorý sa nám do parlamentu veľmi správne vracia prostredníctvom veta prezidentky. Nerozumiem, tie dôvody sú naozaj pre mňa neznáme.
Pýtala som sa to aj na výbore, ktorý sme mali k skrátenému legislatívnemu konaniu, pýtala som sa ich práve ministra a opäť som sa dozvedela teda len to, že tento zákon je v prvom rade nezmysel. Potom som sa dozvedela, že no ale je to nezmysel, ale nepočká, nepočká za žiadnych okolností. Keď sme teda hovorili a argumentovali, že počká, že máme na to ten čas, tak sme sa potom dozvedeli, že ale veď tento zákon už bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. No ale to bol iný zákon, to nebol tento zákon a to jednoducho medzirezortné pripomienkové konanie pre jeden zákon nemôžeme povedať, že stačí pre iný návrh. A áno, je pravda, že za predchádzajúcej vlády sa nenašla zhoda na tomto zákone, ale podľa mňa to by mala byť výstraha, že dajme si naozaj tú prácu, odšliapme si to, urobme to poriadne a nieže dajme to na hulváta skráteného legislatívneho konania, keď potom možno hanebne to nakoniec budeme presúvať, ja neviem, na september, aby sa to konzultovalo.
No a nakoniec minister na výbore vlastne priznal, že to, že to ide skráteným legislatívnym konaním, je politické rozhodnutie. Ale politické rozhodnutie medzi zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie jednoznačne nepatrí, a preto v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti tomu. A ja chcem teda len pripomenúť, že z politického rozhodnutia strany, ktorá v súčasnosti reprezentuje ani nie 2 % voličov, sa tu ide diletantsky rozhodovať o ďalšom zákone, ktorý má rozhodujúci vplyv na ráz našej krajiny, na našu prírodu, z politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života.
Ja sa týmto prihováram aj koaličným poslancom a poslankyniam z ostatných strán, to naozaj necháte ani nie dvojpercentnú stranu rozhodovať o našom prírodnom bohatstve? Lebo po tom všetkom nominanti SNS budú mať možno naplnené svoje mocenské chute, budú mať možno spokojné egá, budú mať naplnené svoje zvrátené predstavy o tom, ako má fungovať naša krajina, náš štát, ale tá krajina tu bude spustošená pre nás všetkých.
Chcem vás preto poprosiť, aby ste sa nad týmto zamysleli pred tým, než budete hlasovať o tomto zákone a o ďalších zákonoch z dielne SNS, ktoré okolo ochrany prírody a krajiny skutočne ani len nešli. Ja sa vás pýtam, čo chcete nechať, zanechať svojim deťom a svojim vnúčatám. Spustošenú krajinu?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)