15. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, 1. augusta roku 2022 nadobudol účinnosť zákon o mediálnych službách, ktorý nahradil dovtedy platné zákony: zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o digitálnom vysielaní programových služieb a o poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu.
Zákon o mediálnych službách preniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizovanú smernicu 210 o audiovizuálnych mediálnych službách. Podstatnou zmenou vyplývajúcou z nadobudnutia účinnosti zákona o mediálnych službách bola transformácia Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby, čo so sebou prinieslo rozšírenie právomocí a kompetencií, ako aj rozšírenie subjektov, nad ktorými regulátor vykonáva dohľad.
Činnosť rady upravuje radou schválený štatút a rokovací poriadok.
Rok ´23 bol v oblasti mediálnej regulácie prvým uceleným rokom fungovania Rady pre mediálne služby podľa uplatňovania nových kompetencií v zmysle zákona 264/2022. Z našej 210-stranovej správy o činnosti by som rada upriamila vašu pozornosť na to, čo bolo nové, prípadne prínosné v našej činnosti a, naopak, čo sa nám ukázalo ako krok späť, ako niečo, čo by bolo dobré prehodnotiť, pretože do istej miery sa týmto zákonom a niektorými ustanoveniami mohla aj znížiť vážnosť Rady pre mediálne služby v očiach verejnosti.
Za také hlavné pozitívum rady považujem jej transparentnosť ďaleko nad rámec zákona. Ten nám ukladá za povinnosť zverejňovať len program a zápisnicu z rokovania a verejné vypočutie žiadateľov o voľné rozhlasové frekvencie. Na webovej stránke rady v sekcii zasadania rady sme sa rozhodli zverejňovať nielen podkladové pracovné materiály rady, na základe ktorých rada rozhoduje, ale aj zvukový záznam z diskusie k jednotlivým bodom programu. Podľa členov rady je toto cesta, ako predísť pochybnostiam o našom rozhodovaní a predísť najmä v minulosti zbytočne medializovanej kritike. Vďaka takémuto prístupu má odborná a laická verejnosť možnosť oboznámiť sa s kompletnými analýzami monitorovaných programov, ktorých obsahom sa rada zaoberá buď na základe podnetov, alebo z vlastnej iniciatívy pri dôvodnom podozrení z porušenia zákona. Tiež na našom webe je prístup k podkladom, na základe ktorých rada rozhoduje v rámci správnych konaní o uložení sankcií v prípade podozrenia z porušenia zákona.
Dôležitosť takejto transparentnosti sa ukázala najmä pri žiadostiach a aj rozhodovaní o voľných rozhlasových frekvenciách, ktoré dvakrát do roka možno sledovať prostredníctvom nášho kanála na Youtube. Záznam je tam vlastne na večné veky, nemožno ho upravovať a to vedie žiadateľov o frekvencie k prezentácii na základe kontrolovateľných argumentov a tiež je väčšia zodpovednosť na členoch rady pri následnom rozhodovaní, aby hodnoverne zdokumentovali svoje rozhodnutie komu prideliť, respektíve neprideliť frekvenciu. Je teda na členoch rady oveľa väčšia zodpovednosť ako v minulosti, keď rokovania boli neverejné. Predišlo sa spochybňovaniu, znevažovaniu, osočovaniu a upodozrievaniu. V minulosti bola kritika bežná a dnes by to bolo za pomoci internetu ešte jednoduchšie nás znevažovať a osočovať. Deje sa to aj dnes. Niektoré podnety boli natoľko závažné, že sme boli nútení ich postúpiť aj polícii. Transparentnosť ale v tejto podobe sa zatiaľ osvedčila.
Ďalšou zmenou, ktorú priniesol nový zákon v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je rozšírenie počtu subjektov, nad ktorými rada vykonáva dohľad, a to o poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ako aj definovanie samoregulačných mechanizmov koregulácie. Ďalšou novinkou v zákone 264 je možnosť vzniku samoregulačných orgánov. Vlani v druhej polovici roka požiadala o zápis do evidencie samoregulačných orgánov pre oblasť reklamy Rada pre reklamu. Regulátor tejto rade po posúdení všetkých podkladov vyhovel v septembri minulého roka. Naozaj sme preskúmavali veľmi dôkladne, vzájomne komunikovali a teraz v septembri po roku vyhodnotíme činnosť tohto prvého a zatiaľ jediného samoregulačného orgánu.
Ďalšia časť agendy, ktorá bola pred účinnosťou nového zákona 264 najpočetnejšia, jednotný systém označovania, ochrana maloletých prešla novým zákonom pod ďalší novovzniknutý deväťčlenný orgán dohľadu, a to na Komisiu na ochranu maloletých. Má deväť členov, ako som spomenula, ich členov ale nevolí parlament ako našu Radu pre mediálne služby, ale členov navrhujú, tak ako je to uvedené v zákone v § 108, 132, navrhujú odborné inštitúcie. Má tam rada síce svojho jedného zástupcu, ďalších členov do tejto rady, do tejto komisie menovalo ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva, práce, sociálnych vecí, Slovenskej obchodnej inšpekcie, RTVS-ka, Asociácia rozhlasových a televíznych tvorcov, distribúcia filmov a nezávislí producenti. Je to úplne nezávislý deväťčlenný orgán zriadený priamo zákonom o audiovízii. To by som rada podčiarkla, že nie týmto naším zákonom 264-kou, ale zákonom o audiovízii. Akurát sme boli ministerstvom kultúry požiadaní 15. augusta ´22, teda dva týždne po účinnosti zákona, vykonávať konkrétne úlohy pre tento novozriadený, túto novozriadenú komisiu. S našou radou má teda Komisia na ochranu maloletých spoločné len to, že je financovaná z nášho rozpočtu a kancelária jej zabezpečuje komplet servis, všetky administratívne a organizačné činnosti. Teda kancelária vykonáva práce pre dve od seba nezávislé deväťčlenné komisie. Nárast administratívy je raz taký veľký ako v minulosti, fungujeme od seba nezávisle a nemáme možnosť jeden druhému vstupovať do rokovaní ani komentovať rozhodnutia. Nezaujímame teda žiadne stanovisko a je to aj čiastočný krok späť, lebo kým naša rada je úplne transparentná, Komisia na ochranu maloletých je ďaleko za našou transparentnosťou. Materiály nezverejňuje ani zvukové záznamy z diskusie. Je, teda pripravuje sa nový zákon, je na ministerstve kultúry prehodnotiť tieto zásadné zmeny v rozhodovacej činnosti rady a zvážiť, či túto najrozsiahlejšiu agendu týkajúcu sa ochrany maloletých predsa len nevrátiť na rokovanie v pléne, ako to bolo v zákone 308/2000.
Ďalšie, čo by som chcela ako upozorniť, ďalšia zmena, to je agenda a rozhodovanie, ktoré prešlo do senátov, trojčlenných senátov. Čiže pokiaľ by bola rada kompletná, deväťčlenná, momentálne máme troch nezvolených členov jeden a pol roka, takže sme na hranici uznášaniaschopní. Zo šiestich členov sú vytvorené dva trojčlenné senáty, ktoré majú svojho predsedu a o podnete rozhodnú, stačí, keď rozhodnú dvaja a tretí je proti, čiže sťažnosť je buď opodstatnená, alebo ak je tam dôvodné podozrenie, tak sa dáva, ide na správne konanie. Táto novinka rozhodovať v senátoch možno bola dobre myslená, ale vyvoláva pochybnosti a môže znižovať vážnosť rady ako takej v očiach vysielateľov, ak, najmä taká objektivita a nezávislosť a nelegálny obsah ako taká jedna jediná závažná problematika, ktorá ostala teraz v Rade pre mediálne služby, ak rozhodujú o tom dvaja ľudia. Naozaj tá objektivita si vyžaduje diskusiu minimálne tých deviatich členov, aby sme sa niekde posunuli a jeden druhého presvedčili. Navyše rozhodovanie v senátoch je aj organizačne veľmi ťažko zvládnuteľné, aby simultánne v prípade, že budeme deviati alebo bola by rada deväťčlenná, aby simultánne zasadali v pléne tri senáty. Bolo by treba na to tri miestnosti navyše, troch zapisovateľov, troch overovateľov, troch ľudí s nahrávacou technikou a troch právnikov. Síce senáty majú svojho predsedu, rozhodujú samostatne, jeden druhému si nevstupujeme názormi, neposudzujeme, nekomentujeme, ale je paradox, že ja ako predsedníčka som členkou jedného z týchto senátov, nezasahujem nikomu do kompetencie, ale rozhodnutia, ktoré potom idú sťažovateľom, idú navonok, už podpisujem ako predsedníčka, hoci nemám vplyv na rozhodovanie. Nesiem teda zodpovednosť za niečo, na čo nemám žiadny vplyv. Aj tieto zmeny mohli spôsobiť, tieto zmeny v novom zákona mohli spôsobiť, že Rada pre mediálne služby je menej rešpektovaným orgánom v očiach verejnosti ako v minulosti za pôsobenia starého zákona, ale to spôsobila najmä, ako ukázala prax, tá zmena rozhodovacej činnosti.
Zmenami v zákone, ktoré som uviedla, sa zmenil aj počet a obsah podnetov, ktoré prerokúva Rada pre mediálne služby. Celé roky najpočetnejšia skupina podnetov v rámci jednotného systému označovania prešla, ako som spomínala, pod rozhodovanie spomínanej deväťčlennej komisie na ochranu maloletých, ďalšia agenda pod samoregulačný orgán Rady pre reklamu a v Rade pre mediálne služby zostali momentálne najpočetnejšou skupinou podnety na objektívnosť, nestrannosť a nezávislosť. To posudzujú tie trojčlenné senáty.
Využívam príležitosť podrobnejšie sa zmieniť o tejto najpočetnejšej a najdiskutovanejšej agende za minulý rok, aj keď možno až 90 % podnetov bolo neopodstatnených, ale to neznamená, že boli, neboli k tomu výhrady. Samozrejme, členovia rady rozoberali, konštatovali, argumentovali, ale rada posudzuje celkové vyznenie komunikátov, teda besied, rozhovorov, ale najmä najviac podnetov prichádzalo na tie, ktoré viedol moderátor, nie čisto krátke spravodajské informačné buď správy, alebo rozhovory. Hoci sťažnosti prichádzali najmä na zloženie besedujúcich, ich účasť je výlučne na dramaturgii a vysielateľoch. Rada sa zo zákona nezaoberá, kto z pozvaných je z akého politického spektra, je to vyslovene na vysielateľovi, presne ako to ukladá § 16, že vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle. Hostia logicky využívajú ponúknutý priestor, ale kľúčovou osobou je moderátor, respektíve redaktor, ktorý zastupuje vysielateľa a aj zodpovedá za celkové vyznenie. Je teda úlohou moderátora kladením otázok a argumentmi zabezpečiť vyváženosť prezentovaných informácií. Niekedy práve on vedením rozhovoru dáva najavo, na koho strane stojí, aj svojím hlasom, dikciou, gestami, výrazom tváre, mimikou a vôbec neverbálnou komunikáciou môže ovplyvniť vyznenie a vyvolať sťažnosti. Účinkovanie moderátora sa posudzuje teda pri objektivite, nehodnotíme účinkovanie hostí, čo hovoria, ako hovoria, odkiaľ sú, ale sledujeme, či je moderátor kvalifikovaným oponentom. A ak moderátor, redaktor ešte aj na sociálnych sieťach vyjadruje svoje názory, potom keby aj hneď bol objektívny, už ho divák, poslucháč má zaradeného a pochybuje o jeho úprimnej snahe viesť diskusie čo najobjektívnejšie. Ale ani na takýto podnet, v ktorom nám to uvádza sťažovateľ, nemôže rada prihliadať. Je to výlučne zodpovednosť vysielateľov, aké má redakčné pravidlá. Moderátori a redaktori majú svojich šéfov, vedúcich vydania, editorov a rada do ich kompetencií zo zákona nemôže vstupovať.
Dosť často, rada by som sa len krátko zmienila o tom, že sem-tam keď sa objaví nejaká kritika na radu a jej rozhodnutie, že svojimi rozhodnutiami finančne ničíme vysielateľov, keď dávame nejaké sankcie, tak tu opäť niekoľkýkrát chcem povedať, že pri objektivite, odkedy tento paragraf existuje a odkedy existujú rady, aj keď pod inými názvami, nikdy neboli finančné sankcie za nedodržanie objektívnosti a nestrannosti. Tak existuje len sankcia najnižšia, upozornenie, to dávame najčastejšie. Sem-tam v minulosti sa objavilo odvysielanie trikrát oznamu pre porušenie zákona, ktorý sformuluje text rada a vysielateľ je potom povinný ho trikrát na tom istom mieste, trikrát po sebe odvysielať pred sporným komunikátom. No a posledná sankcia pri objektivite je odňatie licencie, k tomu zatiaľ nedošlo.
Okrem podnetov na objektívnosť a na zásahy do ľudskej dôstojnosti pribudla ešte agenda, tá je nová, to sú podnety na nelegálny obsah. Ide o nenávistné, nepravdivé, zavádzajúce príspevky a príspevky podnecujúce násilie. Túto skupiny podnetov skúma vlani novozriadený analytický odbor. Prešiel skúškou pripravenosti, keď bol teroristický útok na Zámockej. Hneď ešte v tú noc, ako došlo k udalosti, ktorá vzbudila celosvetovú pozornosť, sa našim analytikom podarilo prostredníctvom zriadeného eskalačného kanála nahlásiť z Facebooku 85 príspevok súvisiacich s tragédiou.
No a hoci by bolo ešte veľa o čom hovoriť, snažila som sa upriamiť vašu pozornosť len na to, čo výrazne ovplyvnilo činnosť Rady pre mediálne služby. Tých úloh je veľmi veľa, výsledky plnenia úloh sú všetko zverejnené na www.rpms.sk. Tam budete vidieť, že tá agenda je taká rozsiahla, že naozaj je čo robiť, len treba sa naučiť na tej stránke zorientovať a všetky informácie sú vlastne na jednej kope. Množstvo agendy teda na tejto stránke naznačuje, čím sme zavalení, najmä novým zákonom 264/´22.
Toľko stručne, nebudem sa podrobne, lebo je to v našej 210-stranovej správe rozpísané. Pozoruhodné sú aj naše medzinárodné aktivity, edukatívna činnosť. Tu sme sa veľmi zlepšili, sme často s verejnosťou, robíme workshopy, vysvetľujeme, stretávame sa, dalo by sa robiť ešte viac, ale naozaj máme zviazané ruky tým, že nám pribudlo administratívy raz toľko za vzniku existencie spomínanej komisie na ochranu maloletých.
No a celý minulý rok, len krátko sa zmienim, sa niesol v znamení legislatívnych príprav a vyrokovávania pozície regulátora v procese určovania koordinátora digitálnych služieb v súvislosti s ďalším zákonom o digitálnych službách, ktorý je v účinnosti od 17. februára tohto roka. Veľa sa o tom diskutovalo najmä posledné dni. My sme sa uchádzali aj sa uchádzame o povinnosť byť koordinátorom. Sme pripravení plniť náročné úlohy. Čakáme na budúci týždeň na rozhodnutie parlamentu. Práve včera, vo štvrtok, ste v parlamente odhlasovali vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať. Ním sa má do slovenského právneho poriadku teda implementovať európske nariadenie o digitálnych službách, no a na základe neho Rada pre mediálne služby by mala byť koordinátorom s množstvom nových náročných úloh.
Snažila som sa byť čo najstručnejšia. Ďakujem za pozornosť. Keby boli nejaké väčšie, rozsiahlejšie informácie, ku ktorým treba poskytnúť aj podkladové materiály, môžeme zaslať aj mailom kvôli krátkosti času.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
10:10
Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne obom pánom.
Pokračujeme správou o stave vysielanie v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023.
Správa má parlamentnú tlač 210 a správa výboru má tlač 210a.
Poprosím teraz predsedníčku Rady pre mediálne služby Martu Danielovú, aby...
Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne obom pánom.
Pokračujeme správou o stave vysielanie v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023.
Správa má parlamentnú tlač 210 a správa výboru má tlač 210a.
Poprosím teraz predsedníčku Rady pre mediálne služby Martu Danielovú, aby správu uviedla.
(Rokovanie o Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023, tlač 210.)
Ďakujem pekne, pán generálny riaditeľ.
Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne obom pánom.
Pokračujeme správou o stave vysielanie v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023.
Správa má parlamentnú tlač 210 a správa výboru má tlač 210a.
Poprosím teraz predsedníčku Rady pre mediálne služby Martu Danielovú, aby správu uviedla.
(Rokovanie o Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023, tlač 210.)
Rozpracované
10:14
Vystúpenie 10:14
Marta DanielováZákon o mediálnych službách preniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizovanú...
Zákon o mediálnych službách preniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizovanú smernicu 210 o audiovizuálnych mediálnych službách. Podstatnou zmenou vyplývajúcou z nadobudnutia účinnosti zákona o mediálnych službách bola transformácia Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby, čo so sebou prinieslo rozšírenie právomocí a kompetencií, ako aj rozšírenie subjektov, nad ktorými regulátor vykonáva dohľad.
Činnosť rady upravuje radou schválený štatút a rokovací poriadok.
Rok ´23 bol v oblasti mediálnej regulácie prvým uceleným rokom fungovania Rady pre mediálne služby podľa uplatňovania nových kompetencií v zmysle zákona 264/2022. Z našej 210-stranovej správy o činnosti by som rada upriamila vašu pozornosť na to, čo bolo nové, prípadne prínosné v našej činnosti a, naopak, čo sa nám ukázalo ako krok späť, ako niečo, čo by bolo dobré prehodnotiť, pretože do istej miery sa týmto zákonom a niektorými ustanoveniami mohla aj znížiť vážnosť Rady pre mediálne služby v očiach verejnosti.
Za také hlavné pozitívum rady považujem jej transparentnosť ďaleko nad rámec zákona. Ten nám ukladá za povinnosť zverejňovať len program a zápisnicu z rokovania a verejné vypočutie žiadateľov o voľné rozhlasové frekvencie. Na webovej stránke rady v sekcii zasadania rady sme sa rozhodli zverejňovať nielen podkladové pracovné materiály rady, na základe ktorých rada rozhoduje, ale aj zvukový záznam z diskusie k jednotlivým bodom programu. Podľa členov rady je toto cesta, ako predísť pochybnostiam o našom rozhodovaní a predísť najmä v minulosti zbytočne medializovanej kritike. Vďaka takémuto prístupu má odborná a laická verejnosť možnosť oboznámiť sa s kompletnými analýzami monitorovaných programov, ktorých obsahom sa rada zaoberá buď na základe podnetov, alebo z vlastnej iniciatívy pri dôvodnom podozrení z porušenia zákona. Tiež na našom webe je prístup k podkladom, na základe ktorých rada rozhoduje v rámci správnych konaní o uložení sankcií v prípade podozrenia z porušenia zákona.
Dôležitosť takejto transparentnosti sa ukázala najmä pri žiadostiach a aj rozhodovaní o voľných rozhlasových frekvenciách, ktoré dvakrát do roka možno sledovať prostredníctvom nášho kanála na Youtube. Záznam je tam vlastne na večné veky, nemožno ho upravovať a to vedie žiadateľov o frekvencie k prezentácii na základe kontrolovateľných argumentov a tiež je väčšia zodpovednosť na členoch rady pri následnom rozhodovaní, aby hodnoverne zdokumentovali svoje rozhodnutie komu prideliť, respektíve neprideliť frekvenciu. Je teda na členoch rady oveľa väčšia zodpovednosť ako v minulosti, keď rokovania boli neverejné. Predišlo sa spochybňovaniu, znevažovaniu, osočovaniu a upodozrievaniu. V minulosti bola kritika bežná a dnes by to bolo za pomoci internetu ešte jednoduchšie nás znevažovať a osočovať. Deje sa to aj dnes. Niektoré podnety boli natoľko závažné, že sme boli nútení ich postúpiť aj polícii. Transparentnosť ale v tejto podobe sa zatiaľ osvedčila.
Ďalšou zmenou, ktorú priniesol nový zákon v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je rozšírenie počtu subjektov, nad ktorými rada vykonáva dohľad, a to o poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ako aj definovanie samoregulačných mechanizmov koregulácie. Ďalšou novinkou v zákone 264 je možnosť vzniku samoregulačných orgánov. Vlani v druhej polovici roka požiadala o zápis do evidencie samoregulačných orgánov pre oblasť reklamy Rada pre reklamu. Regulátor tejto rade po posúdení všetkých podkladov vyhovel v septembri minulého roka. Naozaj sme preskúmavali veľmi dôkladne, vzájomne komunikovali a teraz v septembri po roku vyhodnotíme činnosť tohto prvého a zatiaľ jediného samoregulačného orgánu.
Ďalšia časť agendy, ktorá bola pred účinnosťou nového zákona 264 najpočetnejšia, jednotný systém označovania, ochrana maloletých prešla novým zákonom pod ďalší novovzniknutý deväťčlenný orgán dohľadu, a to na Komisiu na ochranu maloletých. Má deväť členov, ako som spomenula, ich členov ale nevolí parlament ako našu Radu pre mediálne služby, ale členov navrhujú, tak ako je to uvedené v zákone v § 108, 132, navrhujú odborné inštitúcie. Má tam rada síce svojho jedného zástupcu, ďalších členov do tejto rady, do tejto komisie menovalo ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva, práce, sociálnych vecí, Slovenskej obchodnej inšpekcie, RTVS-ka, Asociácia rozhlasových a televíznych tvorcov, distribúcia filmov a nezávislí producenti. Je to úplne nezávislý deväťčlenný orgán zriadený priamo zákonom o audiovízii. To by som rada podčiarkla, že nie týmto naším zákonom 264-kou, ale zákonom o audiovízii. Akurát sme boli ministerstvom kultúry požiadaní 15. augusta ´22, teda dva týždne po účinnosti zákona, vykonávať konkrétne úlohy pre tento novozriadený, túto novozriadenú komisiu. S našou radou má teda Komisia na ochranu maloletých spoločné len to, že je financovaná z nášho rozpočtu a kancelária jej zabezpečuje komplet servis, všetky administratívne a organizačné činnosti. Teda kancelária vykonáva práce pre dve od seba nezávislé deväťčlenné komisie. Nárast administratívy je raz taký veľký ako v minulosti, fungujeme od seba nezávisle a nemáme možnosť jeden druhému vstupovať do rokovaní ani komentovať rozhodnutia. Nezaujímame teda žiadne stanovisko a je to aj čiastočný krok späť, lebo kým naša rada je úplne transparentná, Komisia na ochranu maloletých je ďaleko za našou transparentnosťou. Materiály nezverejňuje ani zvukové záznamy z diskusie. Je, teda pripravuje sa nový zákon, je na ministerstve kultúry prehodnotiť tieto zásadné zmeny v rozhodovacej činnosti rady a zvážiť, či túto najrozsiahlejšiu agendu týkajúcu sa ochrany maloletých predsa len nevrátiť na rokovanie v pléne, ako to bolo v zákone 308/2000.
Ďalšie, čo by som chcela ako upozorniť, ďalšia zmena, to je agenda a rozhodovanie, ktoré prešlo do senátov, trojčlenných senátov. Čiže pokiaľ by bola rada kompletná, deväťčlenná, momentálne máme troch nezvolených členov jeden a pol roka, takže sme na hranici uznášaniaschopní. Zo šiestich členov sú vytvorené dva trojčlenné senáty, ktoré majú svojho predsedu a o podnete rozhodnú, stačí, keď rozhodnú dvaja a tretí je proti, čiže sťažnosť je buď opodstatnená, alebo ak je tam dôvodné podozrenie, tak sa dáva, ide na správne konanie. Táto novinka rozhodovať v senátoch možno bola dobre myslená, ale vyvoláva pochybnosti a môže znižovať vážnosť rady ako takej v očiach vysielateľov, ak, najmä taká objektivita a nezávislosť a nelegálny obsah ako taká jedna jediná závažná problematika, ktorá ostala teraz v Rade pre mediálne služby, ak rozhodujú o tom dvaja ľudia. Naozaj tá objektivita si vyžaduje diskusiu minimálne tých deviatich členov, aby sme sa niekde posunuli a jeden druhého presvedčili. Navyše rozhodovanie v senátoch je aj organizačne veľmi ťažko zvládnuteľné, aby simultánne v prípade, že budeme deviati alebo bola by rada deväťčlenná, aby simultánne zasadali v pléne tri senáty. Bolo by treba na to tri miestnosti navyše, troch zapisovateľov, troch overovateľov, troch ľudí s nahrávacou technikou a troch právnikov. Síce senáty majú svojho predsedu, rozhodujú samostatne, jeden druhému si nevstupujeme názormi, neposudzujeme, nekomentujeme, ale je paradox, že ja ako predsedníčka som členkou jedného z týchto senátov, nezasahujem nikomu do kompetencie, ale rozhodnutia, ktoré potom idú sťažovateľom, idú navonok, už podpisujem ako predsedníčka, hoci nemám vplyv na rozhodovanie. Nesiem teda zodpovednosť za niečo, na čo nemám žiadny vplyv. Aj tieto zmeny mohli spôsobiť, tieto zmeny v novom zákona mohli spôsobiť, že Rada pre mediálne služby je menej rešpektovaným orgánom v očiach verejnosti ako v minulosti za pôsobenia starého zákona, ale to spôsobila najmä, ako ukázala prax, tá zmena rozhodovacej činnosti.
Zmenami v zákone, ktoré som uviedla, sa zmenil aj počet a obsah podnetov, ktoré prerokúva Rada pre mediálne služby. Celé roky najpočetnejšia skupina podnetov v rámci jednotného systému označovania prešla, ako som spomínala, pod rozhodovanie spomínanej deväťčlennej komisie na ochranu maloletých, ďalšia agenda pod samoregulačný orgán Rady pre reklamu a v Rade pre mediálne služby zostali momentálne najpočetnejšou skupinou podnety na objektívnosť, nestrannosť a nezávislosť. To posudzujú tie trojčlenné senáty.
Využívam príležitosť podrobnejšie sa zmieniť o tejto najpočetnejšej a najdiskutovanejšej agende za minulý rok, aj keď možno až 90 % podnetov bolo neopodstatnených, ale to neznamená, že boli, neboli k tomu výhrady. Samozrejme, členovia rady rozoberali, konštatovali, argumentovali, ale rada posudzuje celkové vyznenie komunikátov, teda besied, rozhovorov, ale najmä najviac podnetov prichádzalo na tie, ktoré viedol moderátor, nie čisto krátke spravodajské informačné buď správy, alebo rozhovory. Hoci sťažnosti prichádzali najmä na zloženie besedujúcich, ich účasť je výlučne na dramaturgii a vysielateľoch. Rada sa zo zákona nezaoberá, kto z pozvaných je z akého politického spektra, je to vyslovene na vysielateľovi, presne ako to ukladá § 16, že vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle. Hostia logicky využívajú ponúknutý priestor, ale kľúčovou osobou je moderátor, respektíve redaktor, ktorý zastupuje vysielateľa a aj zodpovedá za celkové vyznenie. Je teda úlohou moderátora kladením otázok a argumentmi zabezpečiť vyváženosť prezentovaných informácií. Niekedy práve on vedením rozhovoru dáva najavo, na koho strane stojí, aj svojím hlasom, dikciou, gestami, výrazom tváre, mimikou a vôbec neverbálnou komunikáciou môže ovplyvniť vyznenie a vyvolať sťažnosti. Účinkovanie moderátora sa posudzuje teda pri objektivite, nehodnotíme účinkovanie hostí, čo hovoria, ako hovoria, odkiaľ sú, ale sledujeme, či je moderátor kvalifikovaným oponentom. A ak moderátor, redaktor ešte aj na sociálnych sieťach vyjadruje svoje názory, potom keby aj hneď bol objektívny, už ho divák, poslucháč má zaradeného a pochybuje o jeho úprimnej snahe viesť diskusie čo najobjektívnejšie. Ale ani na takýto podnet, v ktorom nám to uvádza sťažovateľ, nemôže rada prihliadať. Je to výlučne zodpovednosť vysielateľov, aké má redakčné pravidlá. Moderátori a redaktori majú svojich šéfov, vedúcich vydania, editorov a rada do ich kompetencií zo zákona nemôže vstupovať.
Dosť často, rada by som sa len krátko zmienila o tom, že sem-tam keď sa objaví nejaká kritika na radu a jej rozhodnutie, že svojimi rozhodnutiami finančne ničíme vysielateľov, keď dávame nejaké sankcie, tak tu opäť niekoľkýkrát chcem povedať, že pri objektivite, odkedy tento paragraf existuje a odkedy existujú rady, aj keď pod inými názvami, nikdy neboli finančné sankcie za nedodržanie objektívnosti a nestrannosti. Tak existuje len sankcia najnižšia, upozornenie, to dávame najčastejšie. Sem-tam v minulosti sa objavilo odvysielanie trikrát oznamu pre porušenie zákona, ktorý sformuluje text rada a vysielateľ je potom povinný ho trikrát na tom istom mieste, trikrát po sebe odvysielať pred sporným komunikátom. No a posledná sankcia pri objektivite je odňatie licencie, k tomu zatiaľ nedošlo.
Okrem podnetov na objektívnosť a na zásahy do ľudskej dôstojnosti pribudla ešte agenda, tá je nová, to sú podnety na nelegálny obsah. Ide o nenávistné, nepravdivé, zavádzajúce príspevky a príspevky podnecujúce násilie. Túto skupiny podnetov skúma vlani novozriadený analytický odbor. Prešiel skúškou pripravenosti, keď bol teroristický útok na Zámockej. Hneď ešte v tú noc, ako došlo k udalosti, ktorá vzbudila celosvetovú pozornosť, sa našim analytikom podarilo prostredníctvom zriadeného eskalačného kanála nahlásiť z Facebooku 85 príspevok súvisiacich s tragédiou.
No a hoci by bolo ešte veľa o čom hovoriť, snažila som sa upriamiť vašu pozornosť len na to, čo výrazne ovplyvnilo činnosť Rady pre mediálne služby. Tých úloh je veľmi veľa, výsledky plnenia úloh sú všetko zverejnené na www.rpms.sk. Tam budete vidieť, že tá agenda je taká rozsiahla, že naozaj je čo robiť, len treba sa naučiť na tej stránke zorientovať a všetky informácie sú vlastne na jednej kope. Množstvo agendy teda na tejto stránke naznačuje, čím sme zavalení, najmä novým zákonom 264/´22.
Toľko stručne, nebudem sa podrobne, lebo je to v našej 210-stranovej správe rozpísané. Pozoruhodné sú aj naše medzinárodné aktivity, edukatívna činnosť. Tu sme sa veľmi zlepšili, sme často s verejnosťou, robíme workshopy, vysvetľujeme, stretávame sa, dalo by sa robiť ešte viac, ale naozaj máme zviazané ruky tým, že nám pribudlo administratívy raz toľko za vzniku existencie spomínanej komisie na ochranu maloletých.
No a celý minulý rok, len krátko sa zmienim, sa niesol v znamení legislatívnych príprav a vyrokovávania pozície regulátora v procese určovania koordinátora digitálnych služieb v súvislosti s ďalším zákonom o digitálnych službách, ktorý je v účinnosti od 17. februára tohto roka. Veľa sa o tom diskutovalo najmä posledné dni. My sme sa uchádzali aj sa uchádzame o povinnosť byť koordinátorom. Sme pripravení plniť náročné úlohy. Čakáme na budúci týždeň na rozhodnutie parlamentu. Práve včera, vo štvrtok, ste v parlamente odhlasovali vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať. Ním sa má do slovenského právneho poriadku teda implementovať európske nariadenie o digitálnych službách, no a na základe neho Rada pre mediálne služby by mala byť koordinátorom s množstvom nových náročných úloh.
Snažila som sa byť čo najstručnejšia. Ďakujem za pozornosť. Keby boli nejaké väčšie, rozsiahlejšie informácie, ku ktorým treba poskytnúť aj podkladové materiály, môžeme zaslať aj mailom kvôli krátkosti času.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, 1. augusta roku 2022 nadobudol účinnosť zákon o mediálnych službách, ktorý nahradil dovtedy platné zákony: zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o digitálnom vysielaní programových služieb a o poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu.
Zákon o mediálnych službách preniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizovanú smernicu 210 o audiovizuálnych mediálnych službách. Podstatnou zmenou vyplývajúcou z nadobudnutia účinnosti zákona o mediálnych službách bola transformácia Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby, čo so sebou prinieslo rozšírenie právomocí a kompetencií, ako aj rozšírenie subjektov, nad ktorými regulátor vykonáva dohľad.
Činnosť rady upravuje radou schválený štatút a rokovací poriadok.
Rok ´23 bol v oblasti mediálnej regulácie prvým uceleným rokom fungovania Rady pre mediálne služby podľa uplatňovania nových kompetencií v zmysle zákona 264/2022. Z našej 210-stranovej správy o činnosti by som rada upriamila vašu pozornosť na to, čo bolo nové, prípadne prínosné v našej činnosti a, naopak, čo sa nám ukázalo ako krok späť, ako niečo, čo by bolo dobré prehodnotiť, pretože do istej miery sa týmto zákonom a niektorými ustanoveniami mohla aj znížiť vážnosť Rady pre mediálne služby v očiach verejnosti.
Za také hlavné pozitívum rady považujem jej transparentnosť ďaleko nad rámec zákona. Ten nám ukladá za povinnosť zverejňovať len program a zápisnicu z rokovania a verejné vypočutie žiadateľov o voľné rozhlasové frekvencie. Na webovej stránke rady v sekcii zasadania rady sme sa rozhodli zverejňovať nielen podkladové pracovné materiály rady, na základe ktorých rada rozhoduje, ale aj zvukový záznam z diskusie k jednotlivým bodom programu. Podľa členov rady je toto cesta, ako predísť pochybnostiam o našom rozhodovaní a predísť najmä v minulosti zbytočne medializovanej kritike. Vďaka takémuto prístupu má odborná a laická verejnosť možnosť oboznámiť sa s kompletnými analýzami monitorovaných programov, ktorých obsahom sa rada zaoberá buď na základe podnetov, alebo z vlastnej iniciatívy pri dôvodnom podozrení z porušenia zákona. Tiež na našom webe je prístup k podkladom, na základe ktorých rada rozhoduje v rámci správnych konaní o uložení sankcií v prípade podozrenia z porušenia zákona.
Dôležitosť takejto transparentnosti sa ukázala najmä pri žiadostiach a aj rozhodovaní o voľných rozhlasových frekvenciách, ktoré dvakrát do roka možno sledovať prostredníctvom nášho kanála na Youtube. Záznam je tam vlastne na večné veky, nemožno ho upravovať a to vedie žiadateľov o frekvencie k prezentácii na základe kontrolovateľných argumentov a tiež je väčšia zodpovednosť na členoch rady pri následnom rozhodovaní, aby hodnoverne zdokumentovali svoje rozhodnutie komu prideliť, respektíve neprideliť frekvenciu. Je teda na členoch rady oveľa väčšia zodpovednosť ako v minulosti, keď rokovania boli neverejné. Predišlo sa spochybňovaniu, znevažovaniu, osočovaniu a upodozrievaniu. V minulosti bola kritika bežná a dnes by to bolo za pomoci internetu ešte jednoduchšie nás znevažovať a osočovať. Deje sa to aj dnes. Niektoré podnety boli natoľko závažné, že sme boli nútení ich postúpiť aj polícii. Transparentnosť ale v tejto podobe sa zatiaľ osvedčila.
Ďalšou zmenou, ktorú priniesol nový zákon v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je rozšírenie počtu subjektov, nad ktorými rada vykonáva dohľad, a to o poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ako aj definovanie samoregulačných mechanizmov koregulácie. Ďalšou novinkou v zákone 264 je možnosť vzniku samoregulačných orgánov. Vlani v druhej polovici roka požiadala o zápis do evidencie samoregulačných orgánov pre oblasť reklamy Rada pre reklamu. Regulátor tejto rade po posúdení všetkých podkladov vyhovel v septembri minulého roka. Naozaj sme preskúmavali veľmi dôkladne, vzájomne komunikovali a teraz v septembri po roku vyhodnotíme činnosť tohto prvého a zatiaľ jediného samoregulačného orgánu.
Ďalšia časť agendy, ktorá bola pred účinnosťou nového zákona 264 najpočetnejšia, jednotný systém označovania, ochrana maloletých prešla novým zákonom pod ďalší novovzniknutý deväťčlenný orgán dohľadu, a to na Komisiu na ochranu maloletých. Má deväť členov, ako som spomenula, ich členov ale nevolí parlament ako našu Radu pre mediálne služby, ale členov navrhujú, tak ako je to uvedené v zákone v § 108, 132, navrhujú odborné inštitúcie. Má tam rada síce svojho jedného zástupcu, ďalších členov do tejto rady, do tejto komisie menovalo ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva, práce, sociálnych vecí, Slovenskej obchodnej inšpekcie, RTVS-ka, Asociácia rozhlasových a televíznych tvorcov, distribúcia filmov a nezávislí producenti. Je to úplne nezávislý deväťčlenný orgán zriadený priamo zákonom o audiovízii. To by som rada podčiarkla, že nie týmto naším zákonom 264-kou, ale zákonom o audiovízii. Akurát sme boli ministerstvom kultúry požiadaní 15. augusta ´22, teda dva týždne po účinnosti zákona, vykonávať konkrétne úlohy pre tento novozriadený, túto novozriadenú komisiu. S našou radou má teda Komisia na ochranu maloletých spoločné len to, že je financovaná z nášho rozpočtu a kancelária jej zabezpečuje komplet servis, všetky administratívne a organizačné činnosti. Teda kancelária vykonáva práce pre dve od seba nezávislé deväťčlenné komisie. Nárast administratívy je raz taký veľký ako v minulosti, fungujeme od seba nezávisle a nemáme možnosť jeden druhému vstupovať do rokovaní ani komentovať rozhodnutia. Nezaujímame teda žiadne stanovisko a je to aj čiastočný krok späť, lebo kým naša rada je úplne transparentná, Komisia na ochranu maloletých je ďaleko za našou transparentnosťou. Materiály nezverejňuje ani zvukové záznamy z diskusie. Je, teda pripravuje sa nový zákon, je na ministerstve kultúry prehodnotiť tieto zásadné zmeny v rozhodovacej činnosti rady a zvážiť, či túto najrozsiahlejšiu agendu týkajúcu sa ochrany maloletých predsa len nevrátiť na rokovanie v pléne, ako to bolo v zákone 308/2000.
Ďalšie, čo by som chcela ako upozorniť, ďalšia zmena, to je agenda a rozhodovanie, ktoré prešlo do senátov, trojčlenných senátov. Čiže pokiaľ by bola rada kompletná, deväťčlenná, momentálne máme troch nezvolených členov jeden a pol roka, takže sme na hranici uznášaniaschopní. Zo šiestich členov sú vytvorené dva trojčlenné senáty, ktoré majú svojho predsedu a o podnete rozhodnú, stačí, keď rozhodnú dvaja a tretí je proti, čiže sťažnosť je buď opodstatnená, alebo ak je tam dôvodné podozrenie, tak sa dáva, ide na správne konanie. Táto novinka rozhodovať v senátoch možno bola dobre myslená, ale vyvoláva pochybnosti a môže znižovať vážnosť rady ako takej v očiach vysielateľov, ak, najmä taká objektivita a nezávislosť a nelegálny obsah ako taká jedna jediná závažná problematika, ktorá ostala teraz v Rade pre mediálne služby, ak rozhodujú o tom dvaja ľudia. Naozaj tá objektivita si vyžaduje diskusiu minimálne tých deviatich členov, aby sme sa niekde posunuli a jeden druhého presvedčili. Navyše rozhodovanie v senátoch je aj organizačne veľmi ťažko zvládnuteľné, aby simultánne v prípade, že budeme deviati alebo bola by rada deväťčlenná, aby simultánne zasadali v pléne tri senáty. Bolo by treba na to tri miestnosti navyše, troch zapisovateľov, troch overovateľov, troch ľudí s nahrávacou technikou a troch právnikov. Síce senáty majú svojho predsedu, rozhodujú samostatne, jeden druhému si nevstupujeme názormi, neposudzujeme, nekomentujeme, ale je paradox, že ja ako predsedníčka som členkou jedného z týchto senátov, nezasahujem nikomu do kompetencie, ale rozhodnutia, ktoré potom idú sťažovateľom, idú navonok, už podpisujem ako predsedníčka, hoci nemám vplyv na rozhodovanie. Nesiem teda zodpovednosť za niečo, na čo nemám žiadny vplyv. Aj tieto zmeny mohli spôsobiť, tieto zmeny v novom zákona mohli spôsobiť, že Rada pre mediálne služby je menej rešpektovaným orgánom v očiach verejnosti ako v minulosti za pôsobenia starého zákona, ale to spôsobila najmä, ako ukázala prax, tá zmena rozhodovacej činnosti.
Zmenami v zákone, ktoré som uviedla, sa zmenil aj počet a obsah podnetov, ktoré prerokúva Rada pre mediálne služby. Celé roky najpočetnejšia skupina podnetov v rámci jednotného systému označovania prešla, ako som spomínala, pod rozhodovanie spomínanej deväťčlennej komisie na ochranu maloletých, ďalšia agenda pod samoregulačný orgán Rady pre reklamu a v Rade pre mediálne služby zostali momentálne najpočetnejšou skupinou podnety na objektívnosť, nestrannosť a nezávislosť. To posudzujú tie trojčlenné senáty.
Využívam príležitosť podrobnejšie sa zmieniť o tejto najpočetnejšej a najdiskutovanejšej agende za minulý rok, aj keď možno až 90 % podnetov bolo neopodstatnených, ale to neznamená, že boli, neboli k tomu výhrady. Samozrejme, členovia rady rozoberali, konštatovali, argumentovali, ale rada posudzuje celkové vyznenie komunikátov, teda besied, rozhovorov, ale najmä najviac podnetov prichádzalo na tie, ktoré viedol moderátor, nie čisto krátke spravodajské informačné buď správy, alebo rozhovory. Hoci sťažnosti prichádzali najmä na zloženie besedujúcich, ich účasť je výlučne na dramaturgii a vysielateľoch. Rada sa zo zákona nezaoberá, kto z pozvaných je z akého politického spektra, je to vyslovene na vysielateľovi, presne ako to ukladá § 16, že vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle. Hostia logicky využívajú ponúknutý priestor, ale kľúčovou osobou je moderátor, respektíve redaktor, ktorý zastupuje vysielateľa a aj zodpovedá za celkové vyznenie. Je teda úlohou moderátora kladením otázok a argumentmi zabezpečiť vyváženosť prezentovaných informácií. Niekedy práve on vedením rozhovoru dáva najavo, na koho strane stojí, aj svojím hlasom, dikciou, gestami, výrazom tváre, mimikou a vôbec neverbálnou komunikáciou môže ovplyvniť vyznenie a vyvolať sťažnosti. Účinkovanie moderátora sa posudzuje teda pri objektivite, nehodnotíme účinkovanie hostí, čo hovoria, ako hovoria, odkiaľ sú, ale sledujeme, či je moderátor kvalifikovaným oponentom. A ak moderátor, redaktor ešte aj na sociálnych sieťach vyjadruje svoje názory, potom keby aj hneď bol objektívny, už ho divák, poslucháč má zaradeného a pochybuje o jeho úprimnej snahe viesť diskusie čo najobjektívnejšie. Ale ani na takýto podnet, v ktorom nám to uvádza sťažovateľ, nemôže rada prihliadať. Je to výlučne zodpovednosť vysielateľov, aké má redakčné pravidlá. Moderátori a redaktori majú svojich šéfov, vedúcich vydania, editorov a rada do ich kompetencií zo zákona nemôže vstupovať.
Dosť často, rada by som sa len krátko zmienila o tom, že sem-tam keď sa objaví nejaká kritika na radu a jej rozhodnutie, že svojimi rozhodnutiami finančne ničíme vysielateľov, keď dávame nejaké sankcie, tak tu opäť niekoľkýkrát chcem povedať, že pri objektivite, odkedy tento paragraf existuje a odkedy existujú rady, aj keď pod inými názvami, nikdy neboli finančné sankcie za nedodržanie objektívnosti a nestrannosti. Tak existuje len sankcia najnižšia, upozornenie, to dávame najčastejšie. Sem-tam v minulosti sa objavilo odvysielanie trikrát oznamu pre porušenie zákona, ktorý sformuluje text rada a vysielateľ je potom povinný ho trikrát na tom istom mieste, trikrát po sebe odvysielať pred sporným komunikátom. No a posledná sankcia pri objektivite je odňatie licencie, k tomu zatiaľ nedošlo.
Okrem podnetov na objektívnosť a na zásahy do ľudskej dôstojnosti pribudla ešte agenda, tá je nová, to sú podnety na nelegálny obsah. Ide o nenávistné, nepravdivé, zavádzajúce príspevky a príspevky podnecujúce násilie. Túto skupiny podnetov skúma vlani novozriadený analytický odbor. Prešiel skúškou pripravenosti, keď bol teroristický útok na Zámockej. Hneď ešte v tú noc, ako došlo k udalosti, ktorá vzbudila celosvetovú pozornosť, sa našim analytikom podarilo prostredníctvom zriadeného eskalačného kanála nahlásiť z Facebooku 85 príspevok súvisiacich s tragédiou.
No a hoci by bolo ešte veľa o čom hovoriť, snažila som sa upriamiť vašu pozornosť len na to, čo výrazne ovplyvnilo činnosť Rady pre mediálne služby. Tých úloh je veľmi veľa, výsledky plnenia úloh sú všetko zverejnené na www.rpms.sk. Tam budete vidieť, že tá agenda je taká rozsiahla, že naozaj je čo robiť, len treba sa naučiť na tej stránke zorientovať a všetky informácie sú vlastne na jednej kope. Množstvo agendy teda na tejto stránke naznačuje, čím sme zavalení, najmä novým zákonom 264/´22.
Toľko stručne, nebudem sa podrobne, lebo je to v našej 210-stranovej správe rozpísané. Pozoruhodné sú aj naše medzinárodné aktivity, edukatívna činnosť. Tu sme sa veľmi zlepšili, sme často s verejnosťou, robíme workshopy, vysvetľujeme, stretávame sa, dalo by sa robiť ešte viac, ale naozaj máme zviazané ruky tým, že nám pribudlo administratívy raz toľko za vzniku existencie spomínanej komisie na ochranu maloletých.
No a celý minulý rok, len krátko sa zmienim, sa niesol v znamení legislatívnych príprav a vyrokovávania pozície regulátora v procese určovania koordinátora digitálnych služieb v súvislosti s ďalším zákonom o digitálnych službách, ktorý je v účinnosti od 17. februára tohto roka. Veľa sa o tom diskutovalo najmä posledné dni. My sme sa uchádzali aj sa uchádzame o povinnosť byť koordinátorom. Sme pripravení plniť náročné úlohy. Čakáme na budúci týždeň na rozhodnutie parlamentu. Práve včera, vo štvrtok, ste v parlamente odhlasovali vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať. Ním sa má do slovenského právneho poriadku teda implementovať európske nariadenie o digitálnych službách, no a na základe neho Rada pre mediálne služby by mala byť koordinátorom s množstvom nových náročných úloh.
Snažila som sa byť čo najstručnejšia. Ďakujem za pozornosť. Keby boli nejaké väčšie, rozsiahlejšie informácie, ku ktorým treba poskytnúť aj podkladové materiály, môžeme zaslať aj mailom kvôli krátkosti času.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
10:25
Vstup predsedajúceho 10:25
Ľuboš BlahaProsím teraz povereného člena výboru pre kultúru a médiá, pána poslanca Jána Mažgúta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.
Prosím teraz povereného člena výboru pre kultúru a médiá, pána poslanca Jána Mažgúta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.
Vstup predsedajúceho
21.6.2024 o 10:25 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Prosím teraz povereného člena výboru pre kultúru a médiá, pána poslanca Jána Mažgúta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.
Rozpracované
10:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:34
Ján MažgútSprávu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za roky 2023 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 266 z 5. apríla ´24 na...
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za roky 2023 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 266 z 5. apríla ´24 na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 14 zo 16. apríla 2024 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023, po druhé vysloviť súhlas, aby predsedníčka RMS pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č.15 zo 16. apríla 2024. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.6.2024 o 10:34 hod.
Mgr.
Ján Mažgút
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania v Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023 vo výbore.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za roky 2023 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 266 z 5. apríla ´24 na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 14 zo 16. apríla 2024 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023, po druhé vysloviť súhlas, aby predsedníčka RMS pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č.15 zo 16. apríla 2024. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
10:34
Vstup predsedajúceho 10:34
Ľuboš BlahaOtváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka asi nebude odpovedať na rozpravu, ktorá neprebehla. To isté platí pre pána spravodajcu, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka asi nebude odpovedať na rozpravu, ktorá neprebehla. To isté platí pre pána spravodajcu, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023.
Správa je uverejnená ako tlač 307 a správa výboru ako tlač 307a.
Dávam slovo predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Jergušovi Sivošovi, aby správu uviedol.
(Rokovanie o Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tlač 307.)
Vstup predsedajúceho
21.6.2024 o 10:34 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka asi nebude odpovedať na rozpravu, ktorá neprebehla. To isté platí pre pána spravodajcu, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023.
Správa je uverejnená ako tlač 307 a správa výboru ako tlač 307a.
Dávam slovo predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Jergušovi Sivošovi, aby správu uviedol.
(Rokovanie o Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tlač 307.)
Rozpracované
10:36
Vystúpenie 10:36
Jerguš SivošK 1. januáru 2023 bolo v pracovnom pomere na Ústave pamäti národa 79 zamestnancov, koncom...
K 1. januáru 2023 bolo v pracovnom pomere na Ústave pamäti národa 79 zamestnancov, koncom roka bol počet zamestnancov 78. Do pracovného pomeru počas roka nastúpili štyria noví zamestnanci, pracovný pomer ukončili piati zamestnanci. Vysokoškolské vzdelanie malo 64 zamestnancov, čo spolu predstavuje takmer 82 % z celkového počtu zamestnancov.
Čo sa týka schváleného transferu na rok 2023, ten predstavoval sumu 2 830 860 eur. Kapitálový transfer schválený nebol, ale jeho zostatok z roku 2022 predstavoval sumu 329 125 eur. V priebehu roka dostal Ústav pamäti národa bežný transfer zo štátneho rozpočtu na sťahovanie, na nájom a na úhradu nemajetkovej ujmy a kapitálový transfer určený na vypracovanie projektovej dokumentácie v rámci realizácie projektu obnovy nehnuteľností v správe Ústavu pamäti národa.
Po úprave realizovanej v zmysle rozpočtových pravidiel bol celkový upravený rozpočet ÚPN k 31. decembru 2023 vo výške 3 686 735 eur, v tom bežný transfer 2 907 610 eur a kapitálový transfer 779 125 eur. Finančné prostriedky všeobecné boli vyčerpané vo výške 99,14 %, zvyšné boli v rámci zúčtovania dotácie poskytnutej v pôsobnosti ministerstva financií vrátené do štátneho rozpočtu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teraz, aby som konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa v roku 2023. Medzi naše priority patrili okrem dôsledného napĺňania zákona o pamäti národa najmä aplikácia zákona o protikomunistickom odboji, delimitácia dokumentov z rezortu spravodlivosti, ako aj riešenie priestorovej situácie ústavu.
ÚPN v roku 2023 plnil výskumné a dokumentačné úlohy v 16 okruhoch. Samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami pripravil 11 konferencií, seminárov a workshopov. Zamestnanci ústavu aktívne vystúpili na 28 odborných podujatiach, v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 76 publikačných výstupov.
ÚPN nakrútil 21 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, samostatne vydal päť knižných publikácií.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít ústav pripravil osem diskusných večerov, 48 prednášok pre študentov a verejnosť, dva informačné letáky pre študentov a 23 vzdelávacích videí.
Informácie o období neslobody sprostredkoval ústav aj prostredníctvom štyroch nových a šiestich reinštalovaných výstav. Premiéru mal dokumentárny film Ústav pamäti národa s názvom Samizdat, malý svet pravdy, ktorý sa zameriaval na kresťanský a občiansky samizdat v 80. rokoch 20. storočia.
Pre širokú verejnosť ústav v rámci aplikácie audiosprievodcu pre verejnosť pripravil tematickú cestu August 1968 v Bratislave s popisom 15 pamätných miest, ktoré súvisia s udalosťami augusta 1968.
Ústav tiež zorganizoval 13. ročník multižánrového Festivalu slobody. Hlavnou témou bola súdna a mimosúdna perzekúcia. Tvorili ho medzinárodná filmová prehliadka, diskusie, výstavy, koncerty, rozhlasové hry a takisto deň otvorených dverí v archíve Ústavu pamäti národa. V rámci slávnostného otvorenia festivalu boli udelené aj ceny Ústavu pamäti národa. Laureátmi ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie sa stali veteráni protikomunistického odboja Viliam Šimko a Ján Zeman, obaja in memoriam, laureátom ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavol Hric.
Čo sa týka archívu Ústavu pamäti národa, ten spravuje celkovo 2 500 bežných metrov archívnych dokumentov, z toho spracované archívne dokumenty tvoria 1 851 bežných metrov a nespracované 649 bežných metrov. ÚPN obslúžil 354 bádateľských návštev, žiadateľom v zmysle zákona o pamäti národa sprístupnil celkovo 7 452 strán a takisto v rámci ochrany materiálov, ktoré má ústav v správe, zdigitalizoval celkovo 211 836 strán dokumentov.
V roku 2023 Ústav pamäti národa vybavil celkovo 321 žiadostí o priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja, pričom postavenie účastníka priznal v 134 prípadoch a postavenie veterána v 130 prípadoch.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tak ako je zachytená v predloženej výročnej správe, ktorú Správna rada Ústavu pamäti národa vypracovala 26. apríla 2024 a v zmysle zákona ju 16. mája 2024 prerokovala v Dozornej rade Ústavu pamäti národa.
K 1. januáru 2023 bolo v pracovnom pomere na Ústave pamäti národa 79 zamestnancov, koncom roka bol počet zamestnancov 78. Do pracovného pomeru počas roka nastúpili štyria noví zamestnanci, pracovný pomer ukončili piati zamestnanci. Vysokoškolské vzdelanie malo 64 zamestnancov, čo spolu predstavuje takmer 82 % z celkového počtu zamestnancov.
Čo sa týka schváleného transferu na rok 2023, ten predstavoval sumu 2 830 860 eur. Kapitálový transfer schválený nebol, ale jeho zostatok z roku 2022 predstavoval sumu 329 125 eur. V priebehu roka dostal Ústav pamäti národa bežný transfer zo štátneho rozpočtu na sťahovanie, na nájom a na úhradu nemajetkovej ujmy a kapitálový transfer určený na vypracovanie projektovej dokumentácie v rámci realizácie projektu obnovy nehnuteľností v správe Ústavu pamäti národa.
Po úprave realizovanej v zmysle rozpočtových pravidiel bol celkový upravený rozpočet ÚPN k 31. decembru 2023 vo výške 3 686 735 eur, v tom bežný transfer 2 907 610 eur a kapitálový transfer 779 125 eur. Finančné prostriedky všeobecné boli vyčerpané vo výške 99,14 %, zvyšné boli v rámci zúčtovania dotácie poskytnutej v pôsobnosti ministerstva financií vrátené do štátneho rozpočtu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teraz, aby som konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa v roku 2023. Medzi naše priority patrili okrem dôsledného napĺňania zákona o pamäti národa najmä aplikácia zákona o protikomunistickom odboji, delimitácia dokumentov z rezortu spravodlivosti, ako aj riešenie priestorovej situácie ústavu.
ÚPN v roku 2023 plnil výskumné a dokumentačné úlohy v 16 okruhoch. Samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami pripravil 11 konferencií, seminárov a workshopov. Zamestnanci ústavu aktívne vystúpili na 28 odborných podujatiach, v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 76 publikačných výstupov.
ÚPN nakrútil 21 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, samostatne vydal päť knižných publikácií.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít ústav pripravil osem diskusných večerov, 48 prednášok pre študentov a verejnosť, dva informačné letáky pre študentov a 23 vzdelávacích videí.
Informácie o období neslobody sprostredkoval ústav aj prostredníctvom štyroch nových a šiestich reinštalovaných výstav. Premiéru mal dokumentárny film Ústav pamäti národa s názvom Samizdat, malý svet pravdy, ktorý sa zameriaval na kresťanský a občiansky samizdat v 80. rokoch 20. storočia.
Pre širokú verejnosť ústav v rámci aplikácie audiosprievodcu pre verejnosť pripravil tematickú cestu August 1968 v Bratislave s popisom 15 pamätných miest, ktoré súvisia s udalosťami augusta 1968.
Ústav tiež zorganizoval 13. ročník multižánrového Festivalu slobody. Hlavnou témou bola súdna a mimosúdna perzekúcia. Tvorili ho medzinárodná filmová prehliadka, diskusie, výstavy, koncerty, rozhlasové hry a takisto deň otvorených dverí v archíve Ústavu pamäti národa. V rámci slávnostného otvorenia festivalu boli udelené aj ceny Ústavu pamäti národa. Laureátmi ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie sa stali veteráni protikomunistického odboja Viliam Šimko a Ján Zeman, obaja in memoriam, laureátom ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavol Hric.
Čo sa týka archívu Ústavu pamäti národa, ten spravuje celkovo 2 500 bežných metrov archívnych dokumentov, z toho spracované archívne dokumenty tvoria 1 851 bežných metrov a nespracované 649 bežných metrov. ÚPN obslúžil 354 bádateľských návštev, žiadateľom v zmysle zákona o pamäti národa sprístupnil celkovo 7 452 strán a takisto v rámci ochrany materiálov, ktoré má ústav v správe, zdigitalizoval celkovo 211 836 strán dokumentov.
V roku 2023 Ústav pamäti národa vybavil celkovo 321 žiadostí o priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja, pričom postavenie účastníka priznal v 134 prípadoch a postavenie veterána v 130 prípadoch.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
10:40
Teraz poprosím poverenú členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Teraz poprosím poverenú členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz poprosím poverenú členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Rozpracované
10:43
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:43
Zdenka MačicováPodpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 357 z 28. mája 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru...
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 357 z 28. mája 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o danej tlači rokoval na svojej 18. schôdzi dňa 19. júna 2024 a prijal uznesenie, ktorým predmetnú správu zobral na vedomie, a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danej správe rokoval dňa 19. júna 2024, pričom plénu Národnej rady Slovenskej republiky odporučil zobrať Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2023 na vedomie a prijal uznesenie, ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu a poveril mňa ako spravodajkyňu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.6.2024 o 10:43 hod.
Mgr.
Zdenka Mačicová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tlač 307.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 357 z 28. mája 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o danej tlači rokoval na svojej 18. schôdzi dňa 19. júna 2024 a prijal uznesenie, ktorým predmetnú správu zobral na vedomie, a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danej správe rokoval dňa 19. júna 2024, pričom plénu Národnej rady Slovenskej republiky odporučil zobrať Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2023 na vedomie a prijal uznesenie, ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu a poveril mňa ako spravodajkyňu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
10:43
Otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásil jeden pán poslanec, za klub SaS vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo.
Otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásil jeden pán poslanec, za klub SaS vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo.
Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásil jeden pán poslanec, za klub SaS vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo.
Rozpracované
10:45
Vystúpenie v rozprave 10:45
Ondrej DostálPred pár dňami sme si pripomenuli 18. výročie tragickej smrti iniciátora vzniku Ústavu pamäti národa a jeho zakladateľa a prvého predsedu správnej rady Jána Langoša. A Ján Langoš má na svojom štíte mnoho dôležitých vecí, aj ktoré sa týkajú aktuálnej politiky, prechodu z komunistickej totality k demokracii, vysporiadania sa so Štátnou bezpečnosťou, boja o udržanie demokracie v 90. rokoch, disentu ešte aj pred novembrom ´89 a úsilia o slobodnú spoločnosť, ktoré sa tiahlo celým jeho životom. Napokon aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom sme už diskutovali na tejto schôdzi a budeme diskutovať aj v septembri. A, ale teda jeden z jeho najvýraznejších odkazov je práve existencia Ústavu pamäti národa ako inštitúcie, ktorá skúma neslobodnú časť našej, našej minulosti, obdobie neslobody, ktoré na Slovensku špecificky, nie, nie sme v tom jediní, ale má aj tú fašistickú zložku, aj tú, aj tú komunistickú zložku. Neraz sa k nim pristupuje nerovnakým spôsobom. A je dobré, že máme inštitúciu, ktorá to neoddeľuje, ale ktorá oba totalitné režimy, obe obdobia neslobody skúma, dokumentuje a buduje pamäť národa týkajúcu sa obdobia neslobody, aj aktívne smerom, smerom k verejnosti sa snaží pripomínať, čo sa dialo. Tak chcem sa poďakovať Ústavu pamäti národa za tú robotu, ktorú, ktorú robí a ktorú robí, robí dlhodobo, napriek tomu, že nejde tam o šetrenie verejných financií, na ktoré by nás mohol naviesť Najvyšší kontrolný úrad, keby sme dôslednejšie rešpektovali jeho odporúčania. Môže sa to zdať také málo praktické, ale myslím si, že je to veľmi dôležité. Je to veľmi dôležité z hľadiska kultúry, z hľadiska, z hľadiska vzdelania aj z hľadiska budúcnosti celej krajiny.
Takže za mňa ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.6.2024 o 10:45 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda správnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je to už štvrtá správa o činnosti verejnej inštitúcie, o ktorej v Národnej rade rokujeme. A tie predchádzajúce tri inštitúcie dohliadajú na veci, ktoré sa týkajú aktuálneho fungovania štátu, či už pri hospodárení, alebo dodržiavaní zákonov, ako je to v prípade NKÚ, alebo, alebo teda pri správe pozemkov, ako je to pri Slovenskom pozemkovom fonde, alebo pri regulácii vysielateľov, ako je to v prípade Rady pre mediálne služby, tak Ústav pamäti národa sa nevenuje témam aktuálnym, ale hľadí do minulosti. Napriek tomu si myslím, že je to dôležité, je to dôležité pre súčasnosť aj pre budúcnosť.
Pred pár dňami sme si pripomenuli 18. výročie tragickej smrti iniciátora vzniku Ústavu pamäti národa a jeho zakladateľa a prvého predsedu správnej rady Jána Langoša. A Ján Langoš má na svojom štíte mnoho dôležitých vecí, aj ktoré sa týkajú aktuálnej politiky, prechodu z komunistickej totality k demokracii, vysporiadania sa so Štátnou bezpečnosťou, boja o udržanie demokracie v 90. rokoch, disentu ešte aj pred novembrom ´89 a úsilia o slobodnú spoločnosť, ktoré sa tiahlo celým jeho životom. Napokon aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom sme už diskutovali na tejto schôdzi a budeme diskutovať aj v septembri. A, ale teda jeden z jeho najvýraznejších odkazov je práve existencia Ústavu pamäti národa ako inštitúcie, ktorá skúma neslobodnú časť našej, našej minulosti, obdobie neslobody, ktoré na Slovensku špecificky, nie, nie sme v tom jediní, ale má aj tú fašistickú zložku, aj tú, aj tú komunistickú zložku. Neraz sa k nim pristupuje nerovnakým spôsobom. A je dobré, že máme inštitúciu, ktorá to neoddeľuje, ale ktorá oba totalitné režimy, obe obdobia neslobody skúma, dokumentuje a buduje pamäť národa týkajúcu sa obdobia neslobody, aj aktívne smerom, smerom k verejnosti sa snaží pripomínať, čo sa dialo. Tak chcem sa poďakovať Ústavu pamäti národa za tú robotu, ktorú, ktorú robí a ktorú robí, robí dlhodobo, napriek tomu, že nejde tam o šetrenie verejných financií, na ktoré by nás mohol naviesť Najvyšší kontrolný úrad, keby sme dôslednejšie rešpektovali jeho odporúčania. Môže sa to zdať také málo praktické, ale myslím si, že je to veľmi dôležité. Je to veľmi dôležité z hľadiska kultúry, z hľadiska, z hľadiska vzdelania aj z hľadiska budúcnosti celej krajiny.
Takže za mňa ďakujem.
Rozpracované