15. schôdza

11.6.2024 - 28.6.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

21.6.2024 o 10:34 hod.

Mgr.

Ján Mažgút

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:07

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2023 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 216 z 3. apríla 2024 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval výročnú správu Slovenského pozemkového fondu dňa 16. apríla 2024 a uznesením č. 24 vzal výročnú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 26 zo 16. apríla 2024 schválil informáciu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady.
Návrh uznesenia je súčasťou prerokúvaného materiálu.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

21.6.2024 o 10:07 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:09

Július Jakab
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Dobrý deň, dámy a páni, pozdravujem vás, pán riaditeľ. Ja som sa chcel opýtať, keďže sa vlastne akoby nikto neprihlásil do rozpravy a vy ste vo svojom slove hovorili o Spisovej zápche, o projekte, ktorý vlastne trval do septembra ´23 a bolo vyriešených 12-tisíc spisov takýmto spôsobom, 29-tisíc, ak si dobre pamätám, tak ja som sa chcel vlastne opýtať, že ako to vyzerá teraz, koľko tých spisov tam je, však lebo ony pribúdajú asi stále a aké sú kapacity na Slovenskom pozemkovom fonde v rámci tej spisovej zápchy, ako postupujú a ako tú agendu vybavujú a že či ten projekt vyhodnotíte ako úspešný, keď vlastne sa podarilo, čo ja viem, cca 40, takmer 50 % z tej spisovej zápchy v tom projekte odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.6.2024 o 10:09 hod.

Ing.

Július Jakab

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:10

Richard Šmída
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za otázku. Čo sa týka tej prvotnej spisovnej zápchy, ktorá bola, áno, riešilo sa to len z hľadiska vyhodnocovania jednotlivých... ako sa to dialo, tak môžme povedať, že túto spisovú zápchu, jednak tam boli dohodári, ktorí v podstate nerozumeli odbornej práci, čiže naďalej tú spisovú zápchu robili zamestnanci a boli v podstate platení za prácu, ktorú normálne robia cez pracovnú dobu. Tak sme to nejako my vyhodnotili, čo sa týka tohto projektu. Čiže to sú spisy, ktoré by tak či tak išli, čiže neberieme to ako nadprácu.
My s námestníkom, s novým vedením sme nastavili pravidlá troška inak. Zobrali sme si ako smerodatný rok 2023 s tým, že sme navýšili počty o 50 %, čo je norma, ktorú musí vykonať každý zamestnanec za mesiac. To je práca štandardná a všetko čo je, čo bude každý jeden právny akt navyše predložený do rady fondu, sme ocenili nejakou sumou a tá bude zamestnancom vyplácaná ako nadpráca.
Momentálne máme nevyriešených cca 17-tisíc spisov dokopy. Kapacitne už sme nastavili, všetky procesy sme zjednodušili tak, že sme odbúrali čo najviac administratívy, odbremenili sme cenovú komisiu napríklad s tým, že sme, napríklad výmeru do sto metrov štvorcových budeme predávať za znalecký posudok krát koeficient 1,5. Samosprávam budeme predávať pozemky neznámych vlastníkov za cenu stanovenú znaleckým posudkom, čím vlastne odbremeňujeme tú cenovú komisiu a vieme tieto procesy zrýchľovať. Momentálne sme, čo sa týka týchto procesov, nastavení už najlepšie, ako vieme, a budeme, chceli by sme prijať navyše ďalších dvadsať ľudí tak, aby sme zrýchlili, samozrejme, vybavovanie tejto spisovej agendy. Asi toľko.
Skryt prepis

Vystúpenie

21.6.2024 o 10:10 hod.

JUDr.

Richard Šmída

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:14

Marta Danielová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, 1. augusta roku 2022 nadobudol účinnosť zákon o mediálnych službách, ktorý nahradil dovtedy platné zákony: zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o digitálnom vysielaní programových služieb a o poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu.
Zákon o mediálnych službách preniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizovanú smernicu 210 o audiovizuálnych mediálnych službách. Podstatnou zmenou vyplývajúcou z nadobudnutia účinnosti zákona o mediálnych službách bola transformácia Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby, čo so sebou prinieslo rozšírenie právomocí a kompetencií, ako aj rozšírenie subjektov, nad ktorými regulátor vykonáva dohľad.
Činnosť rady upravuje radou schválený štatút a rokovací poriadok.
Rok ´23 bol v oblasti mediálnej regulácie prvým uceleným rokom fungovania Rady pre mediálne služby podľa uplatňovania nových kompetencií v zmysle zákona 264/2022. Z našej 210-stranovej správy o činnosti by som rada upriamila vašu pozornosť na to, čo bolo nové, prípadne prínosné v našej činnosti a, naopak, čo sa nám ukázalo ako krok späť, ako niečo, čo by bolo dobré prehodnotiť, pretože do istej miery sa týmto zákonom a niektorými ustanoveniami mohla aj znížiť vážnosť Rady pre mediálne služby v očiach verejnosti.
Za také hlavné pozitívum rady považujem jej transparentnosť ďaleko nad rámec zákona. Ten nám ukladá za povinnosť zverejňovať len program a zápisnicu z rokovania a verejné vypočutie žiadateľov o voľné rozhlasové frekvencie. Na webovej stránke rady v sekcii zasadania rady sme sa rozhodli zverejňovať nielen podkladové pracovné materiály rady, na základe ktorých rada rozhoduje, ale aj zvukový záznam z diskusie k jednotlivým bodom programu. Podľa členov rady je toto cesta, ako predísť pochybnostiam o našom rozhodovaní a predísť najmä v minulosti zbytočne medializovanej kritike. Vďaka takémuto prístupu má odborná a laická verejnosť možnosť oboznámiť sa s kompletnými analýzami monitorovaných programov, ktorých obsahom sa rada zaoberá buď na základe podnetov, alebo z vlastnej iniciatívy pri dôvodnom podozrení z porušenia zákona. Tiež na našom webe je prístup k podkladom, na základe ktorých rada rozhoduje v rámci správnych konaní o uložení sankcií v prípade podozrenia z porušenia zákona.
Dôležitosť takejto transparentnosti sa ukázala najmä pri žiadostiach a aj rozhodovaní o voľných rozhlasových frekvenciách, ktoré dvakrát do roka možno sledovať prostredníctvom nášho kanála na Youtube. Záznam je tam vlastne na večné veky, nemožno ho upravovať a to vedie žiadateľov o frekvencie k prezentácii na základe kontrolovateľných argumentov a tiež je väčšia zodpovednosť na členoch rady pri následnom rozhodovaní, aby hodnoverne zdokumentovali svoje rozhodnutie komu prideliť, respektíve neprideliť frekvenciu. Je teda na členoch rady oveľa väčšia zodpovednosť ako v minulosti, keď rokovania boli neverejné. Predišlo sa spochybňovaniu, znevažovaniu, osočovaniu a upodozrievaniu. V minulosti bola kritika bežná a dnes by to bolo za pomoci internetu ešte jednoduchšie nás znevažovať a osočovať. Deje sa to aj dnes. Niektoré podnety boli natoľko závažné, že sme boli nútení ich postúpiť aj polícii. Transparentnosť ale v tejto podobe sa zatiaľ osvedčila.
Ďalšou zmenou, ktorú priniesol nový zákon v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je rozšírenie počtu subjektov, nad ktorými rada vykonáva dohľad, a to o poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ako aj definovanie samoregulačných mechanizmov koregulácie. Ďalšou novinkou v zákone 264 je možnosť vzniku samoregulačných orgánov. Vlani v druhej polovici roka požiadala o zápis do evidencie samoregulačných orgánov pre oblasť reklamy Rada pre reklamu. Regulátor tejto rade po posúdení všetkých podkladov vyhovel v septembri minulého roka. Naozaj sme preskúmavali veľmi dôkladne, vzájomne komunikovali a teraz v septembri po roku vyhodnotíme činnosť tohto prvého a zatiaľ jediného samoregulačného orgánu.
Ďalšia časť agendy, ktorá bola pred účinnosťou nového zákona 264 najpočetnejšia, jednotný systém označovania, ochrana maloletých prešla novým zákonom pod ďalší novovzniknutý deväťčlenný orgán dohľadu, a to na Komisiu na ochranu maloletých. Má deväť členov, ako som spomenula, ich členov ale nevolí parlament ako našu Radu pre mediálne služby, ale členov navrhujú, tak ako je to uvedené v zákone v § 108, 132, navrhujú odborné inštitúcie. Má tam rada síce svojho jedného zástupcu, ďalších členov do tejto rady, do tejto komisie menovalo ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva, práce, sociálnych vecí, Slovenskej obchodnej inšpekcie, RTVS-ka, Asociácia rozhlasových a televíznych tvorcov, distribúcia filmov a nezávislí producenti. Je to úplne nezávislý deväťčlenný orgán zriadený priamo zákonom o audiovízii. To by som rada podčiarkla, že nie týmto naším zákonom 264-kou, ale zákonom o audiovízii. Akurát sme boli ministerstvom kultúry požiadaní 15. augusta ´22, teda dva týždne po účinnosti zákona, vykonávať konkrétne úlohy pre tento novozriadený, túto novozriadenú komisiu. S našou radou má teda Komisia na ochranu maloletých spoločné len to, že je financovaná z nášho rozpočtu a kancelária jej zabezpečuje komplet servis, všetky administratívne a organizačné činnosti. Teda kancelária vykonáva práce pre dve od seba nezávislé deväťčlenné komisie. Nárast administratívy je raz taký veľký ako v minulosti, fungujeme od seba nezávisle a nemáme možnosť jeden druhému vstupovať do rokovaní ani komentovať rozhodnutia. Nezaujímame teda žiadne stanovisko a je to aj čiastočný krok späť, lebo kým naša rada je úplne transparentná, Komisia na ochranu maloletých je ďaleko za našou transparentnosťou. Materiály nezverejňuje ani zvukové záznamy z diskusie. Je, teda pripravuje sa nový zákon, je na ministerstve kultúry prehodnotiť tieto zásadné zmeny v rozhodovacej činnosti rady a zvážiť, či túto najrozsiahlejšiu agendu týkajúcu sa ochrany maloletých predsa len nevrátiť na rokovanie v pléne, ako to bolo v zákone 308/2000.
Ďalšie, čo by som chcela ako upozorniť, ďalšia zmena, to je agenda a rozhodovanie, ktoré prešlo do senátov, trojčlenných senátov. Čiže pokiaľ by bola rada kompletná, deväťčlenná, momentálne máme troch nezvolených členov jeden a pol roka, takže sme na hranici uznášaniaschopní. Zo šiestich členov sú vytvorené dva trojčlenné senáty, ktoré majú svojho predsedu a o podnete rozhodnú, stačí, keď rozhodnú dvaja a tretí je proti, čiže sťažnosť je buď opodstatnená, alebo ak je tam dôvodné podozrenie, tak sa dáva, ide na správne konanie. Táto novinka rozhodovať v senátoch možno bola dobre myslená, ale vyvoláva pochybnosti a môže znižovať vážnosť rady ako takej v očiach vysielateľov, ak, najmä taká objektivita a nezávislosť a nelegálny obsah ako taká jedna jediná závažná problematika, ktorá ostala teraz v Rade pre mediálne služby, ak rozhodujú o tom dvaja ľudia. Naozaj tá objektivita si vyžaduje diskusiu minimálne tých deviatich členov, aby sme sa niekde posunuli a jeden druhého presvedčili. Navyše rozhodovanie v senátoch je aj organizačne veľmi ťažko zvládnuteľné, aby simultánne v prípade, že budeme deviati alebo bola by rada deväťčlenná, aby simultánne zasadali v pléne tri senáty. Bolo by treba na to tri miestnosti navyše, troch zapisovateľov, troch overovateľov, troch ľudí s nahrávacou technikou a troch právnikov. Síce senáty majú svojho predsedu, rozhodujú samostatne, jeden druhému si nevstupujeme názormi, neposudzujeme, nekomentujeme, ale je paradox, že ja ako predsedníčka som členkou jedného z týchto senátov, nezasahujem nikomu do kompetencie, ale rozhodnutia, ktoré potom idú sťažovateľom, idú navonok, už podpisujem ako predsedníčka, hoci nemám vplyv na rozhodovanie. Nesiem teda zodpovednosť za niečo, na čo nemám žiadny vplyv. Aj tieto zmeny mohli spôsobiť, tieto zmeny v novom zákona mohli spôsobiť, že Rada pre mediálne služby je menej rešpektovaným orgánom v očiach verejnosti ako v minulosti za pôsobenia starého zákona, ale to spôsobila najmä, ako ukázala prax, tá zmena rozhodovacej činnosti.
Zmenami v zákone, ktoré som uviedla, sa zmenil aj počet a obsah podnetov, ktoré prerokúva Rada pre mediálne služby. Celé roky najpočetnejšia skupina podnetov v rámci jednotného systému označovania prešla, ako som spomínala, pod rozhodovanie spomínanej deväťčlennej komisie na ochranu maloletých, ďalšia agenda pod samoregulačný orgán Rady pre reklamu a v Rade pre mediálne služby zostali momentálne najpočetnejšou skupinou podnety na objektívnosť, nestrannosť a nezávislosť. To posudzujú tie trojčlenné senáty.
Využívam príležitosť podrobnejšie sa zmieniť o tejto najpočetnejšej a najdiskutovanejšej agende za minulý rok, aj keď možno až 90 % podnetov bolo neopodstatnených, ale to neznamená, že boli, neboli k tomu výhrady. Samozrejme, členovia rady rozoberali, konštatovali, argumentovali, ale rada posudzuje celkové vyznenie komunikátov, teda besied, rozhovorov, ale najmä najviac podnetov prichádzalo na tie, ktoré viedol moderátor, nie čisto krátke spravodajské informačné buď správy, alebo rozhovory. Hoci sťažnosti prichádzali najmä na zloženie besedujúcich, ich účasť je výlučne na dramaturgii a vysielateľoch. Rada sa zo zákona nezaoberá, kto z pozvaných je z akého politického spektra, je to vyslovene na vysielateľovi, presne ako to ukladá § 16, že vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle. Hostia logicky využívajú ponúknutý priestor, ale kľúčovou osobou je moderátor, respektíve redaktor, ktorý zastupuje vysielateľa a aj zodpovedá za celkové vyznenie. Je teda úlohou moderátora kladením otázok a argumentmi zabezpečiť vyváženosť prezentovaných informácií. Niekedy práve on vedením rozhovoru dáva najavo, na koho strane stojí, aj svojím hlasom, dikciou, gestami, výrazom tváre, mimikou a vôbec neverbálnou komunikáciou môže ovplyvniť vyznenie a vyvolať sťažnosti. Účinkovanie moderátora sa posudzuje teda pri objektivite, nehodnotíme účinkovanie hostí, čo hovoria, ako hovoria, odkiaľ sú, ale sledujeme, či je moderátor kvalifikovaným oponentom. A ak moderátor, redaktor ešte aj na sociálnych sieťach vyjadruje svoje názory, potom keby aj hneď bol objektívny, už ho divák, poslucháč má zaradeného a pochybuje o jeho úprimnej snahe viesť diskusie čo najobjektívnejšie. Ale ani na takýto podnet, v ktorom nám to uvádza sťažovateľ, nemôže rada prihliadať. Je to výlučne zodpovednosť vysielateľov, aké má redakčné pravidlá. Moderátori a redaktori majú svojich šéfov, vedúcich vydania, editorov a rada do ich kompetencií zo zákona nemôže vstupovať.
Dosť často, rada by som sa len krátko zmienila o tom, že sem-tam keď sa objaví nejaká kritika na radu a jej rozhodnutie, že svojimi rozhodnutiami finančne ničíme vysielateľov, keď dávame nejaké sankcie, tak tu opäť niekoľkýkrát chcem povedať, že pri objektivite, odkedy tento paragraf existuje a odkedy existujú rady, aj keď pod inými názvami, nikdy neboli finančné sankcie za nedodržanie objektívnosti a nestrannosti. Tak existuje len sankcia najnižšia, upozornenie, to dávame najčastejšie. Sem-tam v minulosti sa objavilo odvysielanie trikrát oznamu pre porušenie zákona, ktorý sformuluje text rada a vysielateľ je potom povinný ho trikrát na tom istom mieste, trikrát po sebe odvysielať pred sporným komunikátom. No a posledná sankcia pri objektivite je odňatie licencie, k tomu zatiaľ nedošlo.
Okrem podnetov na objektívnosť a na zásahy do ľudskej dôstojnosti pribudla ešte agenda, tá je nová, to sú podnety na nelegálny obsah. Ide o nenávistné, nepravdivé, zavádzajúce príspevky a príspevky podnecujúce násilie. Túto skupiny podnetov skúma vlani novozriadený analytický odbor. Prešiel skúškou pripravenosti, keď bol teroristický útok na Zámockej. Hneď ešte v tú noc, ako došlo k udalosti, ktorá vzbudila celosvetovú pozornosť, sa našim analytikom podarilo prostredníctvom zriadeného eskalačného kanála nahlásiť z Facebooku 85 príspevok súvisiacich s tragédiou.
No a hoci by bolo ešte veľa o čom hovoriť, snažila som sa upriamiť vašu pozornosť len na to, čo výrazne ovplyvnilo činnosť Rady pre mediálne služby. Tých úloh je veľmi veľa, výsledky plnenia úloh sú všetko zverejnené na www.rpms.sk. Tam budete vidieť, že tá agenda je taká rozsiahla, že naozaj je čo robiť, len treba sa naučiť na tej stránke zorientovať a všetky informácie sú vlastne na jednej kope. Množstvo agendy teda na tejto stránke naznačuje, čím sme zavalení, najmä novým zákonom 264/´22.
Toľko stručne, nebudem sa podrobne, lebo je to v našej 210-stranovej správe rozpísané. Pozoruhodné sú aj naše medzinárodné aktivity, edukatívna činnosť. Tu sme sa veľmi zlepšili, sme často s verejnosťou, robíme workshopy, vysvetľujeme, stretávame sa, dalo by sa robiť ešte viac, ale naozaj máme zviazané ruky tým, že nám pribudlo administratívy raz toľko za vzniku existencie spomínanej komisie na ochranu maloletých.
No a celý minulý rok, len krátko sa zmienim, sa niesol v znamení legislatívnych príprav a vyrokovávania pozície regulátora v procese určovania koordinátora digitálnych služieb v súvislosti s ďalším zákonom o digitálnych službách, ktorý je v účinnosti od 17. februára tohto roka. Veľa sa o tom diskutovalo najmä posledné dni. My sme sa uchádzali aj sa uchádzame o povinnosť byť koordinátorom. Sme pripravení plniť náročné úlohy. Čakáme na budúci týždeň na rozhodnutie parlamentu. Práve včera, vo štvrtok, ste v parlamente odhlasovali vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať. Ním sa má do slovenského právneho poriadku teda implementovať európske nariadenie o digitálnych službách, no a na základe neho Rada pre mediálne služby by mala byť koordinátorom s množstvom nových náročných úloh.
Snažila som sa byť čo najstručnejšia. Ďakujem za pozornosť. Keby boli nejaké väčšie, rozsiahlejšie informácie, ku ktorým treba poskytnúť aj podkladové materiály, môžeme zaslať aj mailom kvôli krátkosti času.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie

21.6.2024 o 10:14 hod.

PhDr.

Marta Danielová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:34

Ján Mažgút
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania v Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023 vo výbore.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za roky 2023 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 266 z 5. apríla ´24 na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 14 zo 16. apríla 2024 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023, po druhé vysloviť súhlas, aby predsedníčka RMS pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č.15 zo 16. apríla 2024. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

21.6.2024 o 10:34 hod.

Mgr.

Ján Mažgút

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:36

Jerguš Sivoš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tak ako je zachytená v predloženej výročnej správe, ktorú Správna rada Ústavu pamäti národa vypracovala 26. apríla 2024 a v zmysle zákona ju 16. mája 2024 prerokovala v Dozornej rade Ústavu pamäti národa.
K 1. januáru 2023 bolo v pracovnom pomere na Ústave pamäti národa 79 zamestnancov, koncom roka bol počet zamestnancov 78. Do pracovného pomeru počas roka nastúpili štyria noví zamestnanci, pracovný pomer ukončili piati zamestnanci. Vysokoškolské vzdelanie malo 64 zamestnancov, čo spolu predstavuje takmer 82 % z celkového počtu zamestnancov.
Čo sa týka schváleného transferu na rok 2023, ten predstavoval sumu 2 830 860 eur. Kapitálový transfer schválený nebol, ale jeho zostatok z roku 2022 predstavoval sumu 329 125 eur. V priebehu roka dostal Ústav pamäti národa bežný transfer zo štátneho rozpočtu na sťahovanie, na nájom a na úhradu nemajetkovej ujmy a kapitálový transfer určený na vypracovanie projektovej dokumentácie v rámci realizácie projektu obnovy nehnuteľností v správe Ústavu pamäti národa.
Po úprave realizovanej v zmysle rozpočtových pravidiel bol celkový upravený rozpočet ÚPN k 31. decembru 2023 vo výške 3 686 735 eur, v tom bežný transfer 2 907 610 eur a kapitálový transfer 779 125 eur. Finančné prostriedky všeobecné boli vyčerpané vo výške 99,14 %, zvyšné boli v rámci zúčtovania dotácie poskytnutej v pôsobnosti ministerstva financií vrátené do štátneho rozpočtu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teraz, aby som konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa v roku 2023. Medzi naše priority patrili okrem dôsledného napĺňania zákona o pamäti národa najmä aplikácia zákona o protikomunistickom odboji, delimitácia dokumentov z rezortu spravodlivosti, ako aj riešenie priestorovej situácie ústavu.
ÚPN v roku 2023 plnil výskumné a dokumentačné úlohy v 16 okruhoch. Samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami pripravil 11 konferencií, seminárov a workshopov. Zamestnanci ústavu aktívne vystúpili na 28 odborných podujatiach, v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 76 publikačných výstupov.
ÚPN nakrútil 21 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, samostatne vydal päť knižných publikácií.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít ústav pripravil osem diskusných večerov, 48 prednášok pre študentov a verejnosť, dva informačné letáky pre študentov a 23 vzdelávacích videí.
Informácie o období neslobody sprostredkoval ústav aj prostredníctvom štyroch nových a šiestich reinštalovaných výstav. Premiéru mal dokumentárny film Ústav pamäti národa s názvom Samizdat, malý svet pravdy, ktorý sa zameriaval na kresťanský a občiansky samizdat v 80. rokoch 20. storočia.
Pre širokú verejnosť ústav v rámci aplikácie audiosprievodcu pre verejnosť pripravil tematickú cestu August 1968 v Bratislave s popisom 15 pamätných miest, ktoré súvisia s udalosťami augusta 1968.
Ústav tiež zorganizoval 13. ročník multižánrového Festivalu slobody. Hlavnou témou bola súdna a mimosúdna perzekúcia. Tvorili ho medzinárodná filmová prehliadka, diskusie, výstavy, koncerty, rozhlasové hry a takisto deň otvorených dverí v archíve Ústavu pamäti národa. V rámci slávnostného otvorenia festivalu boli udelené aj ceny Ústavu pamäti národa. Laureátmi ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie sa stali veteráni protikomunistického odboja Viliam Šimko a Ján Zeman, obaja in memoriam, laureátom ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavol Hric.
Čo sa týka archívu Ústavu pamäti národa, ten spravuje celkovo 2 500 bežných metrov archívnych dokumentov, z toho spracované archívne dokumenty tvoria 1 851 bežných metrov a nespracované 649 bežných metrov. ÚPN obslúžil 354 bádateľských návštev, žiadateľom v zmysle zákona o pamäti národa sprístupnil celkovo 7 452 strán a takisto v rámci ochrany materiálov, ktoré má ústav v správe, zdigitalizoval celkovo 211 836 strán dokumentov.
V roku 2023 Ústav pamäti národa vybavil celkovo 321 žiadostí o priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja, pričom postavenie účastníka priznal v 134 prípadoch a postavenie veterána v 130 prípadoch.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie

21.6.2024 o 10:36 hod.

Jerguš Sivoš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:43

Zdenka Mačicová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tlač 307.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 357 z 28. mája 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o danej tlači rokoval na svojej 18. schôdzi dňa 19. júna 2024 a prijal uznesenie, ktorým predmetnú správu zobral na vedomie, a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danej správe rokoval dňa 19. júna 2024, pričom plénu Národnej rady Slovenskej republiky odporučil zobrať Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2023 na vedomie a prijal uznesenie, ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu a poveril mňa ako spravodajkyňu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

21.6.2024 o 10:43 hod.

Mgr.

Zdenka Mačicová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:45

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda správnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je to už štvrtá správa o činnosti verejnej inštitúcie, o ktorej v Národnej rade rokujeme. A tie predchádzajúce tri inštitúcie dohliadajú na veci, ktoré sa týkajú aktuálneho fungovania štátu, či už pri hospodárení, alebo dodržiavaní zákonov, ako je to v prípade NKÚ, alebo, alebo teda pri správe pozemkov, ako je to pri Slovenskom pozemkovom fonde, alebo pri regulácii vysielateľov, ako je to v prípade Rady pre mediálne služby, tak Ústav pamäti národa sa nevenuje témam aktuálnym, ale hľadí do minulosti. Napriek tomu si myslím, že je to dôležité, je to dôležité pre súčasnosť aj pre budúcnosť.
Pred pár dňami sme si pripomenuli 18. výročie tragickej smrti iniciátora vzniku Ústavu pamäti národa a jeho zakladateľa a prvého predsedu správnej rady Jána Langoša. A Ján Langoš má na svojom štíte mnoho dôležitých vecí, aj ktoré sa týkajú aktuálnej politiky, prechodu z komunistickej totality k demokracii, vysporiadania sa so Štátnou bezpečnosťou, boja o udržanie demokracie v 90. rokoch, disentu ešte aj pred novembrom ´89 a úsilia o slobodnú spoločnosť, ktoré sa tiahlo celým jeho životom. Napokon aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom sme už diskutovali na tejto schôdzi a budeme diskutovať aj v septembri. A, ale teda jeden z jeho najvýraznejších odkazov je práve existencia Ústavu pamäti národa ako inštitúcie, ktorá skúma neslobodnú časť našej, našej minulosti, obdobie neslobody, ktoré na Slovensku špecificky, nie, nie sme v tom jediní, ale má aj tú fašistickú zložku, aj tú, aj tú komunistickú zložku. Neraz sa k nim pristupuje nerovnakým spôsobom. A je dobré, že máme inštitúciu, ktorá to neoddeľuje, ale ktorá oba totalitné režimy, obe obdobia neslobody skúma, dokumentuje a buduje pamäť národa týkajúcu sa obdobia neslobody, aj aktívne smerom, smerom k verejnosti sa snaží pripomínať, čo sa dialo. Tak chcem sa poďakovať Ústavu pamäti národa za tú robotu, ktorú, ktorú robí a ktorú robí, robí dlhodobo, napriek tomu, že nejde tam o šetrenie verejných financií, na ktoré by nás mohol naviesť Najvyšší kontrolný úrad, keby sme dôslednejšie rešpektovali jeho odporúčania. Môže sa to zdať také málo praktické, ale myslím si, že je to veľmi dôležité. Je to veľmi dôležité z hľadiska kultúry, z hľadiska, z hľadiska vzdelania aj z hľadiska budúcnosti celej krajiny.
Takže za mňa ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.6.2024 o 10:45 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:49

František Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja roky sledujem činnosť tohto ústavu a, samozrejme, aj teraz za riaditeľovania pána Jerguša Sivoša. Treba povedať, že v iných štátoch postkomunistických majú tieto ústavy ďaleko väčšie zázemie, väčšie personálne, finančné, ale napriek tomu tento ústav, ako povedal pán riaditeľ, myslím, s 82 teraz členmi, vyvíja skutočne výnimočnú prácu. A čo je podstatné, stal sa prirodzenou a rešpektovanou súčasťou spoločenského života na Slovensku. Tomu treba vzdať proste česť a úctu a treba tento ústav podporovať a nehovoriac o jeho obrovských aktivitách pri konferenciách, vydávaní publikácií, kníh, monografií a práce na školách. Takže ja sa chcem tiež veľmi pekne poďakovať.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.6.2024 o 10:49 hod.

RNDr.

František Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:50

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ústav pamäti národa zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní a pri tvorbe charakteru nášho štátu. Myslím si to preto, lebo práve tento ústav zriadil štát pre skúmanie našich totalitných dejín a preto, aby jednak skúmala, ale hlavne pomenovala a zverejňovala pravdu o našej minulosti. Za vyše dvadsaťročnej existencie čelil ústav rôznym tlakom kvôli svojej činnosti, lebo nie všetkým vyhovuje skúmanie pravdy o našej minulosti a aj pomenovanie osôb, ktoré napomáhali totalitným režimom pred rokom 1989. A som rád, že tie tlaky ústav ustál, že sa nepodarilo niektorým politikom dosiahnuť, aby Ústav pamäti národa bol zrušený, pretože aj takéto iniciatívy tu v minulosti boli, ale to neznamená, že ešte štát nemá nejaké resty vo vzťahu k Ústavu pamäti národa.
Ak sa nemýlim, ÚPN patrí medzi tie štátne inštitúcie, ktoré asi sa najčastejšie museli sťahovať počas svojej existencie, pretože zákon síce hovorí, že štát zabezpečí sídlo pre Ústav pamäti národa, trvalé sídlo, ale niekoľko rokov sa to nedialo. Z tohto dôvodu sa musel ústav, ak to mám správne spočítané, osemkrát sťahovať, ale práve v minulom volebnom období vďaka spolupráci s ministerstvom vnútra sa podarilo vytypovať budovu, ktorá by sa mohla stať definitívnym a trvalým sídlom Ústavu pamäti národa.
Do tejto rozpravy som sa prihlásil práve preto, lebo ak tu máme správu o činnosti ÚPN za rok 2023, predpokladám, že aj vo vzťahu k sťahovaniu do trvalého sídla robil ústav nejaké aktivity v predchádzajúcom kalendárnom roku. Takže by som sa chcel opýtať pána predsedu správnej rady, v akom štádiu je obnova objektu, ktorý dlhé roky chátral a nedá sa do tejto budovy nasťahovať zo dňa na deň. Takže keby ste sa k tomu potom mohli vyjadriť, pán predseda.
Ďakujem veľmi pekne a držím vám palce, aby ste mohli naďalej slobodne robiť tú pre spoločnosť a charakter štátu veľmi užitočnú činnosť, ktorú Ústav pamäti národa zo zákona robí.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.6.2024 o 10:50 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video