15. schôdza

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, povedali ste, že zákon nijako nezlepší kvalitu vysielania. S tým súhlasím, lebo zákon ani nemôže sám o sebe zlepšiť kvalitu, samotnú kvalitu obsahu vysielania. Ale môže na to vytvoriť podmienky a má na to vytvoriť podmienky. Obsahovú kvalitu môže zlepšiť jedine redakčný tím a manažment RTVS. Pravda, na to sa musí zobudiť z profesionálnej slepoty. Evidentne sa však jedni aj druhí pozerajú do krivého zrkadla a vidia sa ako bojovníci za slobodu slova. Ale sú to samozvaní bojovníci, ktorí stratili zmysel pre realitu. Robili politickú nadprácu a namiesto toho, aby to priznali a urobili sebareflexiu, zanovito trvajú na svojom a naďalej pokračujú v tendenčnom informovaní.
Základnou chybou RTVS je ignorovanie zásadnej požiadavky verejnosti na pluralitu informácií. Tu treba nastaviť pravidlá a princípy. A to je zmysel nového zákona o RTVS, respektíve STVR.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som sa chcela veľmi výrazne ohradiť voči slovám pána Jarjabka, ktoré sú mimoriadne nevkusné a myslím si, že sa nehodia ani do úst poslanca, ani nikoho iného. A rovnako tak nekultúrne je aj to, že mi je teraz chrbtom a nevie si ani len, ani len čeliť tomu, že mu odpovedám na jeho naozaj nevkusnú a naozaj otrasnú poznámku, prepáčte mi, musím to takto povedať.
Pán Jarjabek, vy ste tu desiatky rokov, takže vy by ste sa mali spýtať, čo tu zostalo po vás, čo dobré na Slovensku zostalo po vás, a to aj v súvislosti s RTVS. Takže ak sa vrátim k RTVS, toto, ak zrušíte RTVS a navolíte si, alebo zriadite vašu vlastnú politickú STVR, toto zostane po vás, to si budeme pamätať aj ako krajina, aj naše deti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov SaS, PS a KDH podávam procedurálny návrh, aby sa do programu tejto, teda 15. schôdze Národnej rady, zaradil nový bod, a síce návrh na vydanie uznesenia Národnej rady k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19, Petra Kotlára.
Odôvodnenie, zaradenie tohto návrhu uznesenia do programu prebiehajúcej schôdze považujeme vzhľadom na jeho obsah a aktualitu za nevyhnutné a obzvlášť sa obraciam s požiadavkou na podporu na zdravotníkov z radu vládnej koalície, ktorí predsa nemôžu takýto pľuvanec do tváre obetiam covidu strpieť. To aspoň dúfam.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, nevynucujem si nejak pozornosť, ale keď ste tu, tak aby som to tu prípadne skúsil povedať. Nebudem dlho, lebo už dosť toho povedané bolo, možno len krátka poznámka, na úvod ma zaujalo tých sedem statočných, ktorí sa zdržali pri tom hlasovaní o pánovi Kotlárovi. Považujem to za takú iskierku nádeje v tejto mizérii, v ktorej tu žijeme, aj číslo sedí. Sedem statočných odmietlo slepú poslušnosť, hej, zahlasovať za to, čo normálne rozum nedovolí.
No takže mal som pôvodne ladený ten môj príspevok veľmi smutne, ale toto mi tak aspoň, ja som z podstaty pozitívny človek a toto mi teda, ma tak utvrdzuje, že stále má zmysel byť pozitívny.
A teraz k tým negatívnym. Viete, kde zahynulo pri obrane alebo pri bojoch, pri akej budove 30 ľudí? Neviete. Viete, kde zahynulo 30 ľudí počas okupácie v ´68? Neviete. Viete, že zahynulo 30 ľudí pri bojoch o budovu pražského rozhlasu počas okupácie v ´68? Dosť, nie? 300 bolo zranených a boľševik vedel, komunista vedel, čo treba robiť. Komunista vedel presne, čo treba robiť. Zoskočiť na letisko a utekať do rozhlasu. Viete, my sme tu naozaj svedkami mocenského zápasu a symboliku ja mám rád. Tá symbolika vyšla aj dneska, lebo my sa ho, oni sa ho zmocňujú, toho štátu. Zmocňujú sa ho cez základný kameň demokracie, a to je zákon 84/1990 o zhromažďovaní. Ten sme tu mali doobeda a dnes hovoríme o médiách, tie máme poobede. All in one. Jeden deň krásne to išlo, nech je to rýchlo, čím skôr a ešte sa im to vcuklo do jedného dňa. Jeden nevymyslí. To je symbolika. To je naozaj symbolika a ľudí na to, prípadne dávajte pozor, lebo aj tento symbol sa nám snaží niečo naznačiť.
Čisté zmocnenie sa štátu, ľudí, vedomia, názorov. Televízia je kľúčový parameter. Ešteže im odrobil Krajcer robotu, že zlúčil televíziu s rozhlasom. Teraz si predstavte, že by bola aj televízia, aj rozhlas, by sme museli ma dvakrát nejaký, dvakrát by sme museli o tom rokovať, hej? Takže tu je úspora nákladov v tom, že to pôjde o jednom, o jednom vrze, jak sa hovorí.
Čo k tomu ešte dodať, veľa bolo povedané, veľa ešte asi povedia. Som sa snažil aj v predchádzajúcom mojom vstupe hovoriť niektoré skutočnosti, ktoré stoja za zamyslenie. Nezarezonovalo, meniť sa nič nebude, stále je to tak. Dokonca aj ten tenký ľad toho, by som povedal, že náboženského zmieru, ktorý tu máme a ako tak si tu žijeme, aj že máme, niektorí sú bez viery, niektorí s takou vierou, nejakí s hentakou, tak aj toto sa nám, nám spáli prsty a ideme vchádzať do týchto temných vôd, ktoré môžu skončiť zle.
Ja som sám zvedavý, že kto bude zástupca etickej komisie z radov cirkvi. A čo to urobí, alebo neurobí vo vedomí tej spoločnosti a v tom, ako sa bude formátovať tá televízia. Ak by som len mohol poprosiť moju katolícku cirkev, že by sa do toho nehrnula. By som naozaj, že aby prípadne, ja vám, áno, ja som bol tak vychovaný na Orave pre veľkú zbožnosť. Vždycky, keď ide okolo mňa biskup, vždycky sa prežehnám.
Ja som tak bol vychovaný a je to moja cirkev, ale to ja asi nemám, možno mi to niekto teologicky vysvetlí, nemám ani právo to od nich žiadať. Ale tu som o niečo, som slobodný, výkon mandátu mám, a preto hovorím, ak sa to dá, tak sa do toho nehrňte, lebo to neskončí dobre. Neskončí to dobre. Možno by bolo dobré, keby sa nikto do toho nejakým spôsobom nehrnul, lebo im to neskončí dobre.
Takže ani to nebolo vypočuté, hej, to tam všecko máte, jak ste chceli, lebo však sa potrebujete skryť.
Ako, čo nám, čo bude tá ponuka, čo bude tá skvostná ponuka toho spravodajstva, ide z toho obava, lebo už to štruktúrovanie tých spravodajstiev, už sme toho svedkami. A ja teraz som, niekedy som, pozeral som si večer, preletel cez správy, teraz úprimne si poviem, že musím sa viacej nútiť, ale viem, že je to teda, mám to vedieť, čo sa deje. A minule som pozeral správy, nepoviem u ktorého vysielateľa, večerné spravodajstvo, v nedeľu to bolo a bol tam 7-minútový príspevok v spravodajstve, v hlavnom, o servise bicyklov, samozrejme, potom šli šteniatka a neviem, čo. Áno, čiže ideme tam, nezadržateľne ideme tam, ideme do tohto typu spravodajstva aj v komerčných televíziách, a teda posledná na rade, tam sa to riešilo, tam sa to upratovalo cez ekonomické záujmy a posledná na rade je RTVS-ka a tam sa to uprace mocensky cez zákon, presne to. A budeme mať správy také, aké boli.
Budú šúľať zrno na žatve, on nebude vedieť, či je jačmeň, ovos, pšenica, ale bude šúľať a tváriť sa múdro, hej, budú sa strihať pásky, neviem, rozmýšľam, čo ešte bude. Niečo také, viete, aby neublížilo, ale aby potešilo dušu Slováčiska, hej, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje. Však sme tu mali ten režim, že nič sa nedeje, všetko, všetko je v poriadku. Mlieko v obchode nebolo, kokos iba pred Vianocami, ale všetko bolo v poriadku podľa tých správ. Takže aj teraz sa už nebudeme obťažovať niečím takým, že niečo nesedí, niečo nefunguje, že nie sú peniaze, v správach bude, všetko je v poriadku.
Ešte som aj zvedavý na tú vyváženosť tých politických diskusií a ako to skončí. A prípadne tu si ešte povieme aj v mojom kontexte, lebo ja som sa stal, teda tak sa stalo, že je strategická dohoda, údajne to niekde na koaličnej rade až riešili, že s Hlinom nemôžu ísť do diskusie ani Takáč, ani Taraba. Ja neviem, že prečo, ja si, ja si viem svoje domyslieť, lebo na rozdiel od niekoho iného ja tomu trošku rozumiem, teda nedáva to zmysel so mnou do diskusie ísť, lepšie je nejsť, hej, a že ako ten trend bude pokračovať, lebo už v diskusii o poľnohospodárstve a o životnom prostredí bol už s týmito dvoma kdekto. A oni naozaj a špeciálne minister Takáč by najradšej šiel a teraz sa, kolegyne, prípadne nedotknite, Takáč by najradšej šiel s niektorou z vás, ktorá sa poľnohospodárstvu nevenujete, ale strašne by si vás vychutnal, ak by ste niekde urobili nejakú chybičku. A on by tú celú polku tej relácie mohol hovoriť, ako tomu nerozumiete, lebo presne toto robil doteraz. Vybral si tu niektorých kolegov, dostal ich do takej uličky a potom hovoril, jak tomu nerozumejú. Tí sa už doučili, hľadá si obete ďalšie, čiže uvidíme, čo nám ponúkne RTVS v rámci relácie o poľnohospodárstve, že kto tam bude, bude diskutovať s ministrom pôdohospodárstva. To som zvedavý.
Bol jeden hrdina v RTVS a ja k tomu už len poviem, už končím, ku cti nech mu padne, nepoviem meno, aby ho chudáka nevyhodili, alebo bohvie ako skončí, lebo toto skúšal Takáč na neho v jednej relácii, že on s Hlinom nejde a on povedal, dobre, tak nebude relácia.
Toto bol postoj redaktora v RTVS, podľa mňa jeden z posledných postojov redaktora v RTVS.
Takže nech sa páči, máte to, hasta la vista, ja neviem už, tu minule rozdávali nejaké knižky o Leninovi, tu sa kolega pýtal, že či nemajú Če, máme aj Če, viete, to je, všetko tu sedí, všetko sedí, symbolika dnešná sedí. Ráno ste začali zhromažďovacím právom, dnes pokračujete televíziou, za dnes to budete mať celé a dokopy.
Otázka stojí, že čo s tým a kde je tá iskierka nádeje, vzdať sa nie je žiadna výzva. Nie je, ani baliť kufre nie je výzva, už nám to tu len treba len nejako dobojovať aj kvôli tým našim deťom a teraz treba zvoliť nejakú tú stratégiu, že ako, hej? Tam bude nám treba nad tým rozmýšľať a rozmýšľam aj nad jednou vecou a tým už naozaj končím, oprášiť jeden projekt, ktorý som mal dávnejšie vymyslený aj s kolegom Druckerom, ktorý teda je už inde, ale v tom danom momente, keď bol, neviem, či si spomínate, bol taký šialený nápad, že vládne noviny, spomínate niektorí? To bol úplne akože, to bolo ako krásne, hej, len sa tu nad tým zamýšľali, že vládne noviny a neviem čo a, prosím vás, a keď teda bolo, že vládne noviny, tak my sme vtedy hovorili, že spravme opozičné noviny, lebo to je tak absurdné robiť vládne noviny, že kľudne môžte robiť absurditu ďalšiu, že urobíte opozičné noviny. Mali sme to prichystané a je tam aj registrovaná známka, všetko je prichystané a rozmýšľam, či to nevykopať z tej zásuvky, lebo nám vytvárate trh, kolegovia z koalície, viete, kde je trh, sa časom vytvorí ponuka a vy naozaj nám vytvárate trh, vytvárate trhový priestor na vznik niečoho, čo je svojím spôsobom absurdné v demokratickej krajine. Ale my žijeme absurdnú dobu, že v kľude v danom momente môžte byť aj vy, môžte to prikryť tiež rovnakou absurditou, ale v ten daný moment potrebný.
Takže ak budete pokračovať v tomto trende vytvárania dopytu po iných správach v opozičných správach, lebo budú správy iba také, čo vy potrebujete, tak potom dáva aj ekonomickú logiku, nielen politickú logiku, mne to, ja som obchodník, priznám sa, som obchodoval, ešte keď sa nedalo a ma to baví, hej, a baví ma proste tvoriť nejakú hodnotu, ale aj takú, čo je vidieť, hej, a ja v tom cítim aj ekonomický rozmer. Že to nemusí byť iba projekt, na ktorom by ste umreli, hej, alebo dotovali, že to dokonca by dalo aj nejaké čísla.
Takže áno, netreba sa vzdať, určite nie, treba bojovať aj s vami, lebo dlho, dlho asi tiež nevydržíte, napriek tomu, že si všetko chystáte, aby ste tu boli s nami dlho.
Ja verím, že nás je ešte toľko v tejto krajine, ktorí využijú všetky tie nástroje, ktoré demokracia poskytuje, a to je aj sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, aby ste tu s nami dlho neboli.
Sme povinní to urobiť kvôli našim deťom, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, v úvode by som sa vyjadrila k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu pána poslanca Jarjabka, aby sme veci uviedli na správnu mieru, žiadam o vyňatie bodu 9 spoločnej správy na samostatné hlasovanie vzhľadom na bod 14 jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ďakujem.
A teraz k meritu veci, k zákonu, o ktorom sa dnes hovorilo veľa a predpokladám, že ešte sa aj veľa hovoriť bude.
Aj v tomto návrhu zákona by sa určite dalo ešte veľa vecí vylepšiť a prax určite ukáže ďalšie potreby, v tejto súvislosti, ak dovolíte, predložím aj pozmeňujúci návrh, ktorý uvediem v závere rozpravy. Nedá mi ale nepripomenúť podľa mňa jeden z najvážnejších dôvodov, prečo vlastne došlo k okliešteniu vysielania RTVS, prečo verejnoprávna inštitúcia nedokázala rozbehnúť napríklad potrebné rekonštrukcie, nedokázala skvalitniť program, nedokázala vychádzať v ústrety divákom napríklad aj tým, že by zaplatila práva na lukratívne športové prenosy.
Má problém dostatočne sa postarať o jeden z klenotov slovenskej národnej kultúry a tým je archív, ktorý uchováva desaťtisíce diel, fonotéky aj filmotéky zvukových, obrazových nahrávok a dokumentov od začiatkov svojho pôsobenia Československého rozhlasu a vtedy ešte Československej televízie. Mimochodom, na budúci rok, vážení kolegovia, to bude rovných sto rokov, čo vtedy Československý rozhlas na Slovensku začal vysielať a o tridsať rokov neskôr začala vysielať aj vtedy Československá televízia.
Na otázku, prečo sme dnes v RTVS dospeli do situácie, ktorá si vyžaduje zmenu, je z môjho pohľadu pomerne jasná odpoveď, nedostatok zdrojov a neschopnosť ich zabezpečiť. Nechcem sa veľmi vŕtať v nedávnej minulosti, ale dovolím si predsa len zopár faktov, najmä preto, že nie všetci kolegovia tu sedeli a možno nie všetci mali čas sledovať podrobne, čo sa vlastne vtedy dialo. Z ročného rozpočtu RTVS okolo 100 miliónov eur im poslanci strany SaS v minulom volebnom období jediným nezmyselným rozhodnutím zobrali 77 miliónov. Zákonom, ktorý sa síce oficiálne volal zákon o zdanení osobitnej stavby, ale do ktorého autori naoko nenápadne vložili článok 4 a tým vlastne upravili zákon o RTVS a zákon o úhradách za služby verejnosti, teda zrušili jednoducho koncesionárske poplatky. Vtedy som ako jedna z mála vystúpila v tomto pléne a upozornila som na možné nenapraviteľné finančné škody, morálne škody, ktoré sa likvidáciou koncesionárskych poplatkov napáchajú. Bohužiaľ, túto zmenu poslanci za stranu SaS presadili s tým, že prijatie tohto zákona sa stalo podmienkou na schválenie rozpočtu, bolo to v decembri v roku 2022, všetci si to pamätáme, čo sme tu sedeli. Bolo to bez akejkoľvek diskusie, bez akéhokoľvek odborného stanoviska, bolo to neseriózne aj voči všetkým pracovníkom RTVS, ktorí teraz stoja na ulici. Vtedy som očakávala, vtedy som očakávala rozsiahle demonštrácie za záchranu verejnoprávnej RTVS, ale nedialo sa absolútne nič. Zákon väčšina vtedy koaličných poslancov schválila a rozpočet RTVS skrátili takmer o polovicu.
Ešte ak dovolíte, veľmi stručne a konkrétne poviem zopár faktov, ktoré RTVS stáli dohromady 50 miliónov eur, možno si to mnohí vtedy neuvedomovali.
Ďalší výpadok 25 miliónov eur, ktorý RTVS prináležal na základe zmluvy so štátom, je už teraz minulosťou. Touto zmluvou štát financoval výrobu a vysielanie rôznych vzdelávacích programov, programy pre deti, programy o zdraví, programy bezpečnosti o cestách, programy pre cirkvi, programy napr. aj pre národnostné menšiny, o ktorých dnes už tu reč bola.
Nebudem sa venovať zákonu o mediálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2022 a okrem iného uložil RTVS povinnosť zabezpečiť titulkami alebo posunkovou rečou pre ľudí so sluchovým postihnutím, alebo hlasovým komentovaním pre nevidiacich, veľkú časť vysielania. Čo, samozrejme, RTVS musela splniť, ale stálo ju to a do roku 2026 ju to bude stáť ďalších 25 miliónov eur. Potom sa nečudujem, že podľa Finstatu, podľa portálu Finstat mala RTVS za rok 2023 prvýkrát v histórii stratu viac ako tri milióny eur, nedokázala utiahnuť obrovský kolos s programom, so zamestnancami, pretože sme im zobrali, minulá vláda Eduarda Hegera im zobrala desiatky, desiatky miliónov eur. Toto považujem za prvý zlý krok, ktorý viedol k tomu, že dnes tu vlastne stojíme.
To bola, vážení kolegovia, nebudem veľmi o tom ďalej hovoriť, pretože veľa z toho už bolo povedané, len naozaj zopakujem pre kolegov, ktorí tu vtedy neboli a nemali dôvod sa veľmi tomu venovať, aby vedeli, aká realita predchádzala dnešnému kroku. Považovala som to za nielen dôležité, ale aj za slušné, preto si myslím, že nový zákon o STVR by mohol situáciu vyriešiť sčasti, mohol by pomôcť a v tomto duchu teda predkladám aj moje dva pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Laššákovej k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.
Odôvodnenie k bodu č. 1: STVR už v tejto chvíli prevádzkuje štyri televízne programové služby, ktoré majú logické a navzájom sa dopĺňajúce programové koncepty, pokrývajúce všetky sociálne a spoločenské vrstvy a skupiny obyvateľstva a nie je žiadny dôvod vytvárať legislatívne predpoklady na ich prípadné možné znižovanie o 50%.
Odôvodnenie k bodu č. 2: Prax ukázala, že funkčné obdobie generálneho riaditeľa je potrebné predĺžiť o rok z dôvodu zavŕšenia strednodobých projektov generálneho riaditeľa do reálnej aplikačnej činnosti v oblasti celkového rozvoja STVR. Tento model dĺžky funkčného obdobia generálneho riaditeľa je štandardne aplikovaný v mnohých členských krajinách, napríklad v Rakúsku, v Českej republike, v Maďarsku a v iných.
Teraz samotné znenie pozmeňujúceho návrhu:
1. V čl. I sa v § 5 ods. 1 písm. a) slová „vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb" nahrádzajú slovami „vysielanie najmenej troch televíznych programových služieb".
2. V čl. I sa v § 18 ods. 4 slová „a trvá päť rokov” sa nahrádzajú slovami „a trvá šesť rokov”.
Skončila som, ďakujem.

Ďakujem pekne.
Trošku obšírnejšie sa k tomu vyjadrím potom vo vystúpení v rozprave, ale teraz vyslovene len v krátkosti k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Pani poslankyňa, príde mi úplne absurdné, že vy seknete funkčné obdobie Ľuboša Machaja, generálneho riaditeľa RTVS v polovici jeho funkčného obdobia, ktoré by malo trvať päť rokov a novému generálnemu riaditeľovi idete predĺžiť funkčné obdobie na šesť rokov. Veď to je úplne, už väčší prejav, neviem, či to je cynizmus, alebo ako to nazvať, že na jednej strane sa tvárite, že generálny riaditeľ toho nového verejnoprávneho média potrebuje dlhšie funkčné obdobie, aby mohol svoje strednodobé projekty presadiť a schváliť a dosiahnuť aj nejaké výsledky a na druhej strane súčasnému generálneho riaditeľovi nedoprajete ani to päťročné funkčné obdobie. Veď to si úplne protirečí.

Ďakujem pekne.
Ja som tiež chcela povedať túto jednu vec, čo spomínal pán Grendel, že to nedáva tiež úplne logiku, a rovnako tak aj tá prvá časť pozmeňováku. Ja akože rozumiem vlastne obidvom tým častiam, čo tým chcete povedať, ale aj pri tých programoch, keď jednoducho nebudú financie, tak my môžme čokoľvek si vymyslieť, alebo čokoľvek povedať, že musí byť minimálne toľko a toľko programových staníc, keď na to nebudú financie.
A vy ste, pani Laššáková, spomenuli vo svojom prejave, za ktorý ďakujem, aj to, že teda najväčším problémom je z vášho, sú z vášho ponímania financie, ale nijako to tento zákon nieže nerieši, ale to celé sťažuje, pretože nás všetkých to stojí ďalšie financie a ďalší čas, kým vôbec vznikne ako funkčný mechanizmus, aby vôbec mohla nová STVR fungovať.
A tie koncesionárske poplatky, áno, to bol veľmi nešťastný krok, my sme ho rovnako kritizovali, ale ja naozaj nerozumiem, ako je možné, keď toto vníma táto koalícia ako najväčší problém, prečo toto nebola prvá vec, ktorú začala ministerka Šimkovičová riešiť? Ktorá by povedala, okej, máme tu problém, dajme tomu, že nechceme mať iba koncesionárske poplatky, alebo nechceme mať iba z rozpočtu, poďme vymyslieť nejaký iný model, alebo poďme sa pozrieť na to, ako to funguje vo svete, nič, nula bodov, nič, nič, nič, nič. A toto je tá neprofesionalita.
A ja teda akože len chcem povedať, že k tomu všetkému ešte budeme, nebudeme mať ani financie a ešte budeme mať vlastne aj európsku hanbu, resp. problém v Európe, pretože ideme vlastne proti európskemu právu, takže v zásade ja stále nevidím, kde je riešenie kvality RTVS s týmto návrhom zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Teda ďakujem aj pani poslankyni Laššákovej, že opäť zdôraznila to, že problémom verejnoprávnych médií na Slovensku je prioritne ich financovanie. Naozaj toto tu treba v tomto pléne zdôrazňovať veľmi často, lebo si myslím, že je to veľmi dobrý príklad aj pre túto Národnú radu, že činy aj legislatívne majú svoje dôsledky a majú svoje niekedy oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky, ako sa v tej chvíli, keď tie zákony prijímame, môže zdať. A ja som toto hovorila Richardovi Sulíkovi, keď išiel rušiť koncesionárske poplatky, že dajte si na to pozor, lebo to nie je len to, že vaši podnikatelia nebudú musieť platiť päť euro mesačne, ale že to bude mať ďalekosiahle dôsledky. No a tie dôsledky tu dnes vidíme, lebo tento zákon je len ďalším logickým krokom v ovládnutí médií, ktorému otvorili dvere práve zrušenie koncesionárskych poplatkov.
Len ja naozaj vnímam veľkú nekonzistentnosť tých poslancov, ktorí predtým boli proti rušeniu koncesionárskych poplatkov a dokonca aj pani ministerka to hovorí, že to bola chyba. A týmto zákonom, ktorý nijakým spôsobom to financovanie tej televízie nerieši, existujú aj iné modely, ešte oveľa lepšie, ako sú koncesionárske poplatky, ja som niekoľkokrát ponúkala aj spoluprácu na tom, aby sme takéto modely financovania rozobrali v tom zákone, bohužiaľ, nič také v tom zákone nie je a my dnes iba likvidujeme televíziu.
To znamená, že dávajme si pozor na to, čo tu schvaľujeme, lebo jedného dňa môžme byť prekvapení tými dôsledkami.
(Potlesk.)

Veľmi pekne ďakujem za naozaj faktické poznámky, dá sa s nimi pracovať ďalej. Ja som nakoniec aj v úvode tej rozpravy povedala, že aj v tomto návrhu zákona by sa dalo niekoľko vecí vylepšiť a prax určite ukáže ďalšie potreby. A tým som mala na mysli možno aj vrátiť sa k percentám odštepu HDP, aby sme dokázali tej RTVS-ke, teda po novom STVR-ke pomôcť, takže určite niečo také ja budem iniciovať.
Pán poslanec Grendel, v žiadnom prípade cynizmus, ja som len chcela navrhnúť v tomto pozmeňovacom návrhu, aby generálny riaditeľ, ktorý sa, dúfam, už konečne pustí napríklad aj do rekonštrukcie tej výškovej budovy v Mlynskej doline, aby mal dostatok času a ja verím, že teda aj s kolegami budeme ho do toho tlačiť, pretože za päť rokov sa ťažko dá aj vysúťažiť, aj vyprojektovať, aj proste tá rekonštrukcia zvládnuť. Takže mala som na mysli len takéto, takéto praktické rekonštrukčné práce.
Pani poslankyňa Kleinert, áno, ďakujem, financie treba zabezpečiť a ja som aj mala taký pocit, že pán generálny riaditeľ Machaj, keďže sa javil ako skúsený manažér, že bude schopný tie financie zabezpečiť, rôznou zhodou okolností a najmä predchádzajúcou vládou sa mu to nepodarilo.
A takisto ďakujem aj pani Jaurovej, presne sme na jednej vlnovej dĺžke, pokiaľ nezabezpečíme poriadne financovanie STVR-ky, tak budeme mať naďalej problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Diskusia o koncesionárskych poplatkoch je určite zaujímavá, ale odpútava to trošku pozornosť od podstaty, pretože keby vládnej koalícii išlo o koncesionárske poplatky, tak by tieto poplatky vrátili do zákona, do zákona o RTVS a nebolo by treba zrušiť Rozhlas a televíziu Slovenska a zakladať novú televíziu a rozhlas. Koalícia nevie, ako sa zbaviť generálneho riaditeľa RTVS. Neviete, ako vymeniť Ľuboša Machaja predtým, ako mu vyprší päťročné funkčné obdobie. A neviete dosadiť na jeho miesto človeka, ktorý bude poslušne plniť vaše, pravdepodobne najmä personálne a možno aj iné pokyny. O to tu ide. To je celá pointa zrušenia RTVS. A schválenie tohto zákona je asi jediná legálna cesta, ako to urobiť. Jedna inštitúcia so svojím legitímne zvoleným vedením zanikne a druhá inštitúcia s novým vedením vznikne. Tak ako ste zrušili špeciálnu prokuratúru, tak zrušíte RTVS, šmahom ruky. Slobodní ľudia, slobodní prokurátori, slobodní novinári, slobodné médiá sú vám na obtiaž. Toto je podstata nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.
Niečo podobné som hovoril už v prvom čítaní a odvtedy sa to len potvrdzuje a potvrdil to priamo predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá poslanec Roman Michelko. Ako sme sa dozvedeli z videozáznamu zo stretnutia pána poslanca Michelka s jeho priaznivcami, cieľom zvalcovania RTVS dokonca nie je len zbaviť sa generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, to im nestačí. Oni idú rozhodovať o tom, ktorí moderátori môžu ďalej pracovať vo verejnoprávnych médiách a ktorí nie. Ako povedal na stretnutí so svojimi priaznivcami pán poslanec Michelko, citujem: „V septembri a októbri už Jančkárovú a Makaru neuvidíte." Koniec citátu.
Pán poslanec Michelko teda už teraz vie, že nech sa stane na základe nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase generálnym riaditeľom ktokoľvek, politické diskusné relácie už nebudú moderovať Marta Jančkárová a Marek Makara.
Odkiaľ to viete, pán poslanec Michelko? Odkiaľ viete, že v septembri a októbri už diváci neuvidia moderátorov Martu Jančkárovú a Mareka Makaru? Odkiaľ viete, že nové vedenie STVR vymení práve týchto moderátorov politických diskusných relácií? Vy, pán poslanec Michelko, ste predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Prečítal som si ešte raz návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a nenašiel som v ňom paragraf, ktorý by vám ako predsedovi parlamentného výboru pre kultúru a médiá priznával právomoc rozhodnúť o tom, kto môže a kto nemôže moderovať v STVR. Prečítal som si všetky pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a ani v týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch som nenašiel taký paragraf, ktorý by vám priznával túto kompetenciu.
Tak odkiaľ to viete, pán poslanec Michelko?
Existuje zoznam nepohodlných zamestnancov RTVS, ktorí si v STVR už neškrtnú? Ktorí zamestnanci a spolupracovníci RTVS sú ešte na takomto blackliste, pán poslanec Michelko? Vie už budúci generálny riaditeľ, koho si želá koaličná rada vidieť vo vysielaní a koho si naopak neželá? Odovzdali ste už takýto zoznam budúcemu generálnemu riaditeľovi, pán poslanec Michelko? Ide o vašu osobnú podmienku, alebo o podmienku celej koalície pre budúceho generálneho riaditeľa?
Viem, že vám tieto otázky môžu pripadať absurdné, tie otázky sú absurdné, ale vychádzajú z reality. Vychádzajú z reálneho výroku predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá. A áno, tento výrok je absurdný. A ten výrok nie je len absurdný, v demokratickom právnom štáte je neprijateľný. V demokratickom právnom štáte je neprijateľné, aby politici vládnej koalície diktovali verejnoprávnym médiám, kto má a kto nemá v týchto médiách pracovať, moderovať, písať scenáre, režírovať a tak ďalej.
Vy, pán poslanec Michelko, nemáte žiadnu právomoc zasahovať do toho, kto má a kto nemá moderovať, koho diváci uvidia v septembri a v októbri a koho už neuvidia. Je to neprijateľné.
Vaše výroky zo stretnutia s priaznivcami sú však veľmi užitočné, pretože presne odkryli a potvrdili, o čo tu v skutočnosti ide, prečo idete zrušiť RTVS, prečo sa chcete zbaviť generálneho riaditeľa a prečo potrebujete dosadiť do čela STVR niekoho, kto bude poslušne plniť vaše požiadavky.
Na záver môjho vystúpenia ešte poznámka k procesu, akým sa tento zákon prijíma. Aj na tejto schôdzi sa koaličná väčšina rozhodla zvalcovať diskusiu použitím § 29a zákona o rokovacom poriadku. Skrátili ste nám rozpravu už po deviatykrát v tomto volebnom období. Už som to viackrát povedal v tomto pléne, keď takéto niečo urobil Richard Sulík počas vlády Ivety Radičovej ako predseda parlamentu jeden jedinýkrát, vy ste mu to vyčítali ešte desať rokov. Vy to robíte už deviatykrát. A prechádza vám to na môj vkus pomerne slabučkým odporom.
Z obmedzovania práv opozície ste urobili v tomto pléne štandard. A keď sa raz ocitnete v opozícii vy, a skôr či neskôr sa to určite stane, nebudete môcť povedať ani mäkké f, ak nová parlamentná väčšina siahne po podobných praktikách.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)