15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za váš príspevok.
No, máte úplnú pravdu. Z RTVS, ktorá sa stala naozaj verejnoprávnou televíziou a rozhlasom, sa tu má stať štátna televízia. Najprv jej zobrali peniaze a teraz jej zoberú obsah. A tí, ktorí nám budú tvoriť obsah, tak to budú ľudia ako pani Šimkovičová, pán Kotlár, pán Huliak, pán Danko, tí budú určovať to, čo bude v Slovenskej televízii a v rozhlase. A my sa vrátime tam, kde sme boli pred 1989, žiadna kritika, lebo toto je problém, že verejnoprávna televízia a rozhlas je proste schopná a spôsobilá dnes naozaj kriticky, nezávisle reagovať na dianie v spoločnosti a, samozrejme, že aj na správanie politikov, aj vládnych politikov. Lebo to jednoducho k demokracii patrí.
Jednoducho ono je to naozaj tak, že médiá sú strážcom demokracie.
A určite nie náhodou sme sa stali aj členskou krajinou tzv. koalície Freedom, Media Freedom Coalition, ku ktorej sa zaviazal Peter Pellegrini, súčasný prezident. Tak ja som veľmi zvedavá, keď sa mu dostane tento zákon na stôl, ako splní záväzok, ktorý dal za Slovensko, že budeme chrániť nezávislosť médií, vrátane verejnoprávnych médií, vrátane verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Lebo to, čo predkladáte je v príkrom rozpore so všetkým, k čomu sme sa zaviazali v tejto spolupráci a v tejto koalícii s ostatnými 50 krajinami v rámci sveta.
A je absolútna neúcta, ktorú prejavujete, pani ministerka, že namiesto toho, aby ste sledovali túto diskusiu, ktorá je tu obmedzená, tak si tu esemeskujete, rozprávate sa s pánom poslancom Huliakom, s pánom poslancom Kotlárom, a neviete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som možno rada zareagovala na to, čo sa tu hovorí o tom, že vlastne tento návrh zákona je reakciou na želania voličov, by som aj využila prítomnosť viacerých poslancov za SNS, lebo ja keď som dnes kritizovala tie prechodné ustanovenia, a to, že tri mesiace nebude mať televízia žiadne vedenie, tak dostalo sa mi odpovede, že to preto, lebo voliči si želajú rýchlo, aby sa to riešilo. A ja teda, iba dnes zverejnila agentúra NMS taký prieskum, v ktorom, z ktorého je jasné, že 61 % ľudí na Slovensku má mierne až veľké obavy z toho, že v najbližších rokoch nebudú mať prístup k objektívnym informáciám a nezávislému spravodajstvu a 44 % ľudí na Slovensku si myslí, že kroky súčasnej vlády voči médiám a voči RTVS majú negatívny vplyv na stav žurnalistiky. A iba 18 % ľudí si myslí, že majú pozitívny vplyv, čiže iba jedna tretina voličov koalície si myslí, že to, čo robíte, jedna tretina vašich voličov, že to, čo robíte s médiami, je správne. Čiže odpoveď je, že ani vaši voliči to nechcú, naopak, vaši voliči sa boja toho, čo sa stane, keď tieto úpravy prijmete.
Takže možno aj toto by mohol byť dôvod na zváženie aj tohto kroku, aj ďalších krokov, lebo možno sa vám to môže veľmi skoro vypomstiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Bea, ty si spomínala, že nevieme, aké budú personálne nominácie v orgánoch novej inštitúcie, tak môžeme naozaj iba tušiť. Spomínala si tiež názorovú pluralitu, ktorej zabezpečením sa tento návrh prikrýva, plus teda objektivitou a vyváženosťou a rešpektovaním iného názoru, to môžeme naozaj iba tušiť tiež, kto práve teraz už v tomto momente prechádza neverejným konkurzom, a že kto nahradí Martu Jančkárovú v O 5 minút 12.
Predpokladám, že tým etalónom objektivity, plurality a vyváženosti by mohla byť napríklad Erika Vincoureková, nie? Ktorá by sa vládnych politikov určite rada a profesionálne kriticky pýtala, že odkiaľ majú sako, alebo ako to celé zvládajú s tou hnusnou opozíciou, kam chodia na fúkanú, prečo majú také dlhé nohy, lebo to je to, čo slovenský divák a slovenská diváčka potrebujú počuť v diskusnej relácii slovenského verejnoprávneho média.
Prípadne takou dôstojnou náhradou Marty Jančkárovej by mohla byť, ja neviem, Mimi Šramová napríklad, ktorá v sobotu po inaugurácii prezidenta veľmi objektívne písala o brutálnom štátnickom prejave, ktorý vstúpi do dejín. Hovorila o prejave, v ktorom kultúra tuším nepadla ani raz a ženy už vôbec nie. Mimochodom, Mimi Šramová, poslanecká asistentka poslanca Šefčíka zo Slovenskej národnej strany, 1 500 za mesiac, postupuje.

No dnes tu síce v parlamente diskutujeme o vládnom zrušení RTVS a jej "transformácii" na Slovenskú televíziu a rozhlas, ale ruku na srdce. Stojíme tu pred oveľa vážnejším problémom, povedal by som kruciálnym rozhodnutím vládnej garnitúry SMER-u, HLAS-u a SNS. V skutočnosti stojíme pred odštartovaním procesu definitívneho pochovávania nielen tejto verejnoprávnej inštitúcie rozhlasu a televízie, ale aj pred ovládnutím mainstreamových a mienkotvorných médií na Slovensku na spôsob "Viktátora" Orbána v susednom Maďarsku, ktoré bude po ňom nasledovať.
Áno, zoštátnením verejnoprávnej RTVS, o čom úplne otvorene a bez akýchkoľvek škrupúľ hovorí aj predseda SNS Andrej Danko, je jedným z pilierov už predvolebne zamýšľaného deštruovania demokracie na Slovensku.
Politickou a v tomto vládnom triu vopred dohodnutom zámernou likvidáciou jednej z oporných nôh každej demokracie, slobodou médií a ich kontrolnej funkcie moci. Je zbytočné sa zastieracím manévrom tohto vášho principiálneho... sa zastierať vašim manévrom tohto vášho principiálneho úmyslu. Považujem to za neproduktívne, za strácanie času oponovať vašej falošnej argumentácii a zdôvodňovania tohto maskovaného úmyslu koaličnej autokracie. Neberiem vážne ani výčitky vašich kvázi mediálnych expertov, že začiatkom zoštátnenia RTVS bol vlastne návrh SaS na zrušenie koncesionárskych poplatkov a vy len pokračujete v začatom procese.
Je to naozaj donebavolajúca, falošná interpretácia adresovaná vašim voličom.
Keby to totiž mala byť pravda, tak nielen SaS, ale i strany predošlej koalície by neboli nechali v relatívnom pokoji dovládnuť do konca svojho mandátu vášho, opakujem, vášho nominanta, ktorý zrušeniu koncesionárskych poplatkov predchádzal, čiže Jaroslava Rezníka. Vlások na hlave sa mu neskrivil a nikto z nás na rozdiel od vás sa mu nevyhrážal ako Danko politickou defenestráciou. Ak by sme totiž boli mali v úmysle násilne ovládnuť RTVS, tak ako sa to deje po vašom nástupe, boli by sme ho mocensky sťali podobne nezmyselným návrhom zákona o STVR, akým sa zapodievame vo vašej réžii teraz. A dôvody, ktorými šermujete na obhajobu svojich neakceptovateľných mocenských krokov, by sme si tiež mohli vymyslieť rovnako ako vy. Od údajnej názorovej nevyváženosti, pretože sa na obrazovkách alebo pred mikrofónmi nedostáva priestor takým rešpektovaným názorom, akými sú Machalovské bludy o plochej Zemi alebo výčitky typu, že vám vaši voliči adresovali nespočetné množstvo kritických pripomienok k údajnej jednostrannej interpretácii faktov a udalostí zo strany RTVS. Ale do vecnej a dôveryhodnej diskusie ich predostierate bez akýchkoľvek podkladov alebo verifikovaných dát. Keby len to. Zámerne ale ignorujete tie, ktoré sú k dispozícii a odborne podopreté. Že RTVS patrí roky k najdôveryhodnejším mediálnym inštitúciám porážajúcim v rebríčkoch notoricky aj sledovanejšie komerčné televízie a rozhlasy. Týmto účelovým skresľovaním nielenže metiete verejnosť a deformujete realitu, ale vhod vám padnú aj ďalšie dezinformácie o RTVS, že míňa a údajne kanalizuje prostriedky zo štátneho rozpočtu do privilegovaného externého prostredia prisatého na manažment.
Ale bez akéhokoľvek dôkazu. Nepočul som totiž ani jediný, ktorým by ste tieto svoje často opakované tvrdenia podopreli tak, aby obstáli pred verejnosťou i pred zákonom. O tom, že ignorujete akékoľvek úspešné koprodukcie RTVS, ktoré získavajú medzinárodné ocenenia, radšej pomlčím. Keby totiž manažment RTVS pracoval s takými prostriedkami, akými disponuje jej partnerská Česká televízia a Český rozhlas, tak potom by bolo aj spravodajstvo, publicistika, ale i pôvodná tvorba s akvizíciami oveľa úspešnejšia a zrejme aj na ich úrovni.
Manažmentu vyčítate, že roky necháva chátrať zdevastovanú výškovú budovu, bez osobitne vládou vyčlenených prostriedkov zo štátneho rozpočtu s ňou totiž ani ten najzázračnejší, ani váš manažment rovnako nič neurobí, pretože jej využitie je iba v rukách vlády a štátu. Čo s ňou má Machaj so zdecimovaným rozpočtom robiť, keď je vystlaná zdraviu nebezpečným azbestom. Suma sumárum, všetky tieto vaše výhrady voči fungovaniu sú umelo a falošne podsúvané verejnosti len preto, že si RTVS potrebujete politicky skrotiť a domestifikovať. Slúžia iba na maskovanie vášho skutočného konečného riešenia vám nepriateľského manažmentu, ktorý vám stojí v ceste k absolutizácii politickej moci. Veď predsa musel by byť v tom čert, aby sme to, čo dosiahol Orbán, nedocielili aj my, takto si to hovoríte. Vzťah politikov s médiami nie je ani v iných demokraciách vždy ideálny. Aj v nich sa dostávajú do tvrdých konfrontácií, ale napriek tomu ich politická moc kvôli nepísaným, ale dodržiavaným pravidlám akceptuje a nejde im priamo a všetkými prostriedkami po krku.
Ale tu sme na malom svojbytnom, suverénnom Slovensku, v ktorom sa vidíme v Orbánovi, Putinovi či Alijevovi. Robert Fico urazený demokratickou svojbytnosťou médií už dlhší čas odmieta chodiť do diskusií a prijať podmienky všeobecne uznanej demokratickej konfrontácie. Ale len preto, že on osobne sa nerád názorovo skonfrontuje s oponentmi a v posledných rokoch za ne považuje aj moderátorov, redaktorov, ktorí mu kladú prirodzene aj nepríjemné otázky, tak ich ostrakizuje. Zvlášť po smrti novinára Jána Kuciaka, ktoré ho po masívnych protestoch námestí vyhnali z premiérskeho kresla, pestuje v sebe pocit neoprávnenej krivdy a uchyľuje sa k ich odmietaniu až po vytváranie nepriateľského vzťahu k nim. Podsúva verejnosti, akoby médiá a novinári boli príčinou jeho politických neúspechov, zlyhaní a krívd, akoby pravým dôvodom tohto osobného nepriateľstva ani nebol predovšetkým agresívny, konfrontačný a manipulačný spôsob vládnutia, ale nielen predseda SMER-u Fico, ale aj jeho spojenci ako je Blaha, Danko, najnovšie aj minister vnútra Šutaj Eštok, začali v posledných rokoch uprednostňovať komunikáciu cez sociálne siete. Na dezinfoweboch a médiách, v ktorých im nikto neoponuje. Nikto ich netlačí k odpovediam na problematické otázky, kde si sami určujú témy, o ktorých chcú komunikovať. Kde nikto od vás nepožaduje odpovede, kde nie je mysliteľná akákoľvek konfrontácia s realitou, nedajbože, s odbornými či odlišnými názormi. Robert Fico je projektom, o ktorom tu dnes diskutujeme, ale hovorcami tohto naplánovaného generálneho útoku na verejnoprávne a kritické médiá sa stala koaličná SNS a jej nominanti na ministerstve kultúry. Keďže pani ministerka by túto demolačnú úlohu mentálne nezvládla, koncipovania a presadzovania sa samotných legislatívnych procesov sa ujali ľudia pod tandémom MM, čiže Michelko a Machala. Povymetali všetky možné legislatívne prístupy k verejnoprávnym médiám v členských krajinách EÚ. S kamuflážnym predsavzatím povyberať si z nich to, čo by sa dalo do ich zámeru ovládnuť ich, napasovať. Predložili nám na schvaľovanie tento, prepytujem, mocenský paškvil ovládnutia RTVS, tváriaci sa, že ide o v princípe iba o neškodné premaľovanie firemného štítu verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Ba dokonca ešte ide o návrat k skutočnej verejnoprávnosti, ale podľa manuálu zamýšľanej totálnej podriadenosti svojim mocenským chúťkam. Ale do ovzdušia údajnej bežnej transformácie RTVS, na ktorú vraj získali oprávnenia a mandát z parlamentných volieb, vystriekali dezodorantmi ušľachtilých úmyslov toľko neznesiteľného smradu, že spred televízorov a rádií sa ľudia utiekajú radšej pred ich neznesiteľným odorom na čerstvý vzduch protestných zhromaždení.
Áno, ľudia sa budú búriť, pán Fico, pán Danko i pán Michelko, lebo sa za každú cenu i za cenu postihu zo SR, postihu SR z Európskej únie chystáte vykonať prvý krok k ovládnutiu mediálneho priestoru po vzore Orbána.
So všetkým mocenským odhodlaním idete podrezať verejnoprávnu RTVS. Pokiaľ možno za čo najmenšieho kvikotu obetí, ale aj nás, jej divákov a poslucháčov. Najradšej by ste tú zakáľačku verejnoprávnosti spravili tak utlmene, aby to nezaregistrovala ani len tá Európska únia. No ale to nepôjde, to sa nedá a vy to dobre viete. Neujde to pozornosti ani dožívajúcej, ani novej Európskej komisie. Uvedomujeme si, že váš vládny zákon si nemôžeme dovoliť ísť priamo proti európskym normám, pretože by nás mohol stihnúť trest a nie od zlého Bruselu, ako teraz verejnoprávnosti podkladáte, ale kvôli nášmu nedodržiavaniu spoločne prijatých pravidiel. Vy sami dobre viete, že Európsky parlament prijímal takzvaný Európsky akt o slobode médií, ktorý má v členských krajinách chrániť pluralitu a nezávislosť mediálneho prostredia. Preto ste sa poponáhľali z navrhovaného zákona radšej vynechať pôvodne zamýšľané ustanovenie, ktoré by vám umožňovalo odvolať nepohodlného riaditeľa bez zdôvodnenia a jasne vymedzených kritérií. Cúvli ste preventívne z úvah zakomponovať do zákona o STVR svojvôľu odvolať riaditeľa verejnoprávneho telerozhlasu bez udania dôvodu a potom to vykladali verejnosti ako svoju ochotu prijímať kompromisy. Vládna garnitúra si prijímanie tohto mocenského privatizačného zákona načasovala, samozrejme, pred eurovoľbami v nádeji, že sa v Európskom parlamente posilnia strany krajného extrému, pre ktoré je sloboda médií, i tých verejnoprávnych či mienkotvorných, skôr diskvalifikačným a cudzorodým prvkom a nie ako pre demokraciu životne potrebným kyslíkom. Ale racionálne si uvedomuje, že Európsky akt o slobode médií bude musieť v stanovenej lehote tejto najnovšej mediálnej normy prevziať do vlastného práva. Preto sa prijímaním zákona o STVR tak ponáhľa, aby stihla Machajovo odvolanie a faktickú normalizáciu verejnoprávnej televízie s prerábkou na vládnu. Robert Fico a spol. sa teda rozhodli, že víťazstvo v parlamentných voľbách, ktoré vydávajú za vyvlastnenie všetkej dostupnej moci v štáte, tentoraz dokonajú. Lebo najradšej by vládli, keď nie na furt, tak aspoň na dlho. Ficovi i Dankovi, ešte celkom nevedno, a nie je ani Pellegriniho, či sa zapáčil vlastnícky a úslužný model verejnoprávnosti, ale i podviazania mienkotvornosti médií na spôsob Viktora Orbána. V Maďarsku už zostali nažive iba drobné ostrovčeky nezávislosti médií. Všetko ostatné vrátane mimovládnych organizácií zväčša ľahlo popolom sťaté ohnivým mečom Orbánom kontrolovanej polodemokracie. Ovládnutie médií umožňuje totiž nekontrolovateľné a trvalo udržateľné vládnutie a po tom poškuľujú tí, čo sú vlastne autormi tejto duchom antidemokratickej normy. Pokoj, po ktorom volá táto koalícia, je iba tichým súhlasom mocensky povoleného odstrelu strážnych psoch demokracie, kritických a mienkotvorných novinárov, médií vrátane ikony verejnoprávneho rozhlasu a televízie. O toto, o nástup autokracie ich umlčaním tu u nás na Slovensku i v Národnej rade v týchto chvíľach, vážené poslankyne a vážení poslanci, v skutočnosti ide.
Preto sme povinní sa všemožne k tejto násilnej i mocenskej premene RTVS na Ficovu a Dankovu vládnu hlasnú trúbu postaviť zoči-voči aj za cenu verejnej konfrontácie na námestiach i za podpory verejnosti. Pretože všetkým nám slobodu médií a verejnosti zvlášť kradnete a privlastňujete si ju proti našej väčšinovej vôli a to len kvôli zištným mocenským profitom tejto nastupujúcej autokracie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, pripravil som si štyri strany rôznych argumentov, ktoré tu odzneli, viac... je to sumár toho, čo odznelo, ako nejaký ešte väčší dodatok. Ale uvedomil som si počas celého dňa, ako počúvam túto rozpravu, že tie argumenty, ktoré odzneli, sú dostatočné a treba povedať niečo, niečo iné, niečo nad rámec. A preto mi dovoľte si trošku zaspomínať, pretože ten kontext, v ktorom sa deje celá táto rozprava, mimochodom, skrátená rozprava, druhýkrát ste skrátili rozpravu o naozaj veľmi dôležitom zákone, vy idete nanovo konštituovať televíziu a rozhlas a robíte to podľa mňa, podľa každého, kto by to chcel urobiť poriadne, odborne, vyvarovať sa chýb a nastaviť to správne, vy to robíte zbrklo, robíte to rýchlo, ale však to má svoj dôvod. Ono vlastne to je ten, to je to, čo vy hľadáte, to je to, ako ste to chceli urobiť, tak ste si to naplánovali, tak ste si to odhlasovali, takto to chcete spraviť.
V roku 2015 bola jedna diskusia, ktorú som sledoval a som si na ňu spomenul počas tejto rozpravy, tá diskusia nebola v RTVS-ke, bola v inom médiu a mala názov že Je Slovensko unesený štát? To boli zaujímavé myšlienky, ktoré vtedy sa celkom jasne a odvážne formulovali a bolo v tom čase v roku 2015 a v tých nasledujúcich rokoch to celkom odvážne takto postaviť, formulovať a boli to prvé také otvorenejšie diskusie, ktoré rámcovali tie stovky káuz, ktoré sme si zažili za vlády SMER-u. Až potom prišli roky 2018, 2019 a objavilo sa to už aj na bilbordoch.
A pre tých z vás, ktorí si to pamätáte a ktorí ste to videli, tak si môžte aj teraz spomenúť, aj ja si to veľmi dobre pamätám, bola taká veľká chobotnica na bilborde, ktorá zovierala Slovensko vo svojich chápadlách a ja sa nemôžem zbaviť toho pocitu, a ten pocit vo mne čím ďalej, tým viac silnie počas týchto ôsmich mesiacov, keď sa pozerám na to, čo robíte, že tie časy sú späť. Že tá chobotnica, ktorá voľakedy zovierala Slovensko, sa vracia a snaží sa to zošróbovať o to silnejšie, o to mocnejšie, o to silnejšie chcete čistiť všetky tie miesta, ktoré zaujali ľudia, ktorí sa snažili veľmi jemne, veľmi, by som povedal, jemnou mechanikou, jemným snažením posúvať hodnoty a snažili sa nastaviť tie demokratické procesy tak, aby sme tu tú demokraciu pestovali a kultivovali. Presne toto tu a odznelo to presne vo faktických poznámkach, ktoré tu boli predo mnou.
Predseda výboru pre médiá proste na jednej strane vyčíta, že tu bola rozprava a v minulosti sa priamo medzi vládnymi predstaviteľmi diskutovalo o tom, kto prevezme verejnoprávnu televíziu, ale presne tak, vy to robíte ešte silnejšie, ešte ráznejšie, úplne presne to isté, čo vyčítate. Tak to je hodné zamyslenia.
Ten pocit, ten zlý pocit, ktorý sa vo mne umocňuje, je daný aj tým, že ja stretávam ľudí, ktorí, keď sa pýtam, že ako sa máte a čo si myslíte, ako sledujete politiku, čo si myslíte o nej, tak mi často povedia, že nie, vieš čo, už to nesledujem. Už som to prestal sledovať a mám pokoj. A, žiaľbohu, táto rozprava je presne o tomto. Na jednej strane deklarujete, že chcete, aby ľudia sledovali televíziu, aby to spravodajstvo bolo lepšie, tuto ho deklarujete ako cieľ. Hovoríte, že stadiaľ majú ísť preč ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom zaujatí, ale pozrime sa na to, čo to reálne môže priniesť. Ospravedlňujem sa, ja vôbec nechcem byť osobný, ale keď sa pozerám na tú personálnu vyprázdnenosť strany SNS, keď sa pozerám na to, akým spôsobom vy vediete diskusie, ku komu na tie diskusie chodíte, koho obhajujete. Ja som s nemým úžasom sledoval povolebnú tlačovku, po eurovoľbách, keď myslím, poslankyňa Laššáková sa tak asi, ja to skôr beriem že s humorom, ale akože to naozaj z toho išiel mráz po chrbte, vyjadrila, že však ona by teda aj toho Bombica zvážila, že by si ho zobrala za asistenta. Ale možno, že ho už nebude môcť zobrať za asistenta, pretože, čo keď dostane flek v RTVS-ke? (Reakcia z pléna.)
Ospravedlňujem sa, áno, ospravedlňujem sa, hovorím ešte raz, že nemyslím to osobne, ale to sú jednoducho veci, ktoré my sledujeme z opozičných lavíc, a to keď celý ten kontext tých diskusií akým spôsobom sa vedú, vy na jednej strane niečo hovoríte a na druhej strane úplne opačne konáte. Deklarujete, že chcete zlepšiť sledovanosť RTVS. Vystúpime a povieme, nie. Z prieskumov vychádza, že RTVS je najdôveryhodnejšia televízia, nielen za rok 2024, ale že jej dôverujú ľudia najviac zo všetkých spravodajských televízií roky dozadu, nie je treba ju zrušiť, konštituovať televíziu nanovo. Tak kde sa to stretá? Kde sa stretajú slová so skutkami?
Už to tu povedal iný kolega z opozície, že pokiaľ chceme mať z politických diskusií a z politického spravodajstva obsahovo také spravodajstvo, kde sa pýtate na to, ako sa politici majú a čo si myslia o počasí a čo si obliekajú a kde asi idú na dovolenku, tak to je presne to, čo tých ľudí znechutí ešte viac. Ak chcete ľudí znechutiť, ak chcete ľudí odradiť od toho, aby sledovali RTVS-ku alebo po novom novú televíziu s iným názvom, tak toto je presne ten zákon, ktorý bude ako voda na mlyn, ľudia to prestanú sledovať. A teraz som zvedavý, že čo nastane do tých rokov, ktorými ešte budeme sledovať vaše vládnutie, že ako sa budú vyvíjať tie prieskumy. Či ľudia naozaj, ja som presvedčený o tom, že sa odzrkadlí to, že tá popularita tejto televízie klesne a že jej dôveryhodnosť klesne a že tam namiesto tých ľudí, ktorých avizujete, že pošlete preč, prídu ľudia, ktorí budú duševne vyprázdnení a pýtať sa otázky, ktoré sú naozaj primitívne a nehodné odbornej, kvalitnej politickej diskusie. O tom som presvedčený a naschvál vystupujem, aby som to tu povedal, pretože k ničomu inému takáto zmena v televízii nepovedie.
Etická komisia, zavediete tam cenzorský orgán, normálne natvrdo v priamom rozpore, ako to už tu ikskrát bolo povedané, s Európskym aktom o slobode médií a budete hovoriť, že je to všetko v poriadku, v súlade a všetko sa, nič ste neporušili a vy ste do bodky dodržali zákon. Tak uvidíme, akým spôsobom sa postavia aj medzinárodní partneri, pretože tak ako sa tu láme cez koleno legislatíva, akým spôsobom sa tu nakladá s demokraciou, tak to sa podľa mňa odzrkadlí v tých nasledujúcich rokoch, kedy sa tá spoločenská atmosféra, žiaľ, žiaľ, a naozaj si to neprajem, ale ešte zhorší, pretože nám vymizne politická diskusia, kvalitná politická diskusia, pretože ešte aj tam, kde mohla byť zachovaná, sa to jednoducho cez etickú komisiu usmerní a cenzuruje. Až mráz mi behal po chrbte, keď som si teraz tieto dni čítal tie vyjadrenia novinára Tomáša Bakoša. Vôbec ho nepoznám, ale keď čítam novinára, ktorý odchádza z jedného z najstarších denníkov, z denníku Pravda a hovorí, že tam začína cenzúra, že sa tam zjemňujú nadpisy a obsahy politických článkov, aby neboli kritické voči tejto koalícii, tak sa jednoducho nemôžem ubrániť tomu, že tá chobotnica, ktorá nám uniesla štát, sa vracia, nemôžem sa tomu ubrániť.
A vidím dnes, že sa k nemu pridali ďalší. Takže to sa netýka len jednej televízie, netýka sa to pár redaktorov, ktorí sú v nemilosti. Vy idete systematicky zošróbovať, čo sa dá, odradiť ľudí, aby sledovali médiá, ktoré majú dlhodobo najvyššiu dôveryhodnosť a idete tu spraviť z tohto štátu a z tých politických diskusií, diskusie, kde jednoducho nebude mať priestor kritika tejto koalície, a to, vážení, nie je demokracia. Ja nerád používam veľké slová, ale keď niekto bude hovoriť, keď bude opozícia zvýrazňovať to, že je demokracia ohrozená, tak vôbec nebude preháňať.
A toto je tá cesta, tento zákon je jeden z míľnikov na ceste k tomu, aby tá demokracia ohrozená bola.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)

vymazať

Ďakujem. No skoro mi teda oko zaplakalo, keď som počúval, aký ste vy veľký obhajca demokracie, ale tak sa mi dostal taký veľmi zaujímavý text, citát z roku 2010 vášho predsedu, ktorý, troška si ho odcitujem. Ja nič nevyčítam PS-ku, lebo to nebolo pri moci a nemohlo nič také urobiť, ale KDH-ci a SaS-kári sa atestova... teda boli pri tom, keď sa robilo toto. Citát z rozhovoru pre TASR, Richard Sulík: "My sme na koaličnej rade dohodli, že zriadime pracovnú skupinu a tam budú strany prostredníctvom svojich zástupcov predkladať svoje návrhy a pripomienky. Títo štyria si majú sadnúť a nájsť kandidáta koalície na riaditeľa RTVS." Akože oni sa ani nehanbili, oni to normálne natvrdo, na hulváta povedali a akože, sorry, vy nám naozaj nemôžte vstupovať do svedomia, menovite tam bol Mikloško vtedy a strana KDH, strana SaS, viete, je extrémne farizejské, ak vy nám vstupujete do svedomia.
Ďakujem.

Ak niečo takéto bolo, v poriadku, beriem to na vedomie, asi to nebolo správne, ale vy to opakujete. Vy kritizujete to, čo niekto urobil a idete to urobiť ešte horši, ešte hnusnejšie, ešte odpornejšie s hnedým smradom, čo je pre vás vlastné, a takto budete tu ukazovať prstom na niekoho iného. Vy, ktorí idete likvidovať kompletne celú kultúru, média, demokraciu, slobodu slova. Odvolávajúc sa, ja neviem, možno na slovenský štát a na to, čo ste písali o tom, aká bola Slovenská republika medzivojnová rozvinutá, priam demokratická.
Toto sú tie veci, ktoré sa vám páčia a tieto aplikujete teraz, tieto autokratické modely hnedého smradu. A odvolávať sa na to, že tu v minulosti boli, alebo nejak boli menovaní, však všetci vieme, že to RTVS bolo vždy nejakým spôsobom zneužívané. Áno, bolo. Je tu ale ten boj o to, že vy ho idete absolútne zlikvidovať. Absolútne zlikvidovať a ja som uvádzal aj v mojom prejave, my sme vášho Rezníka nenaháňali, neodvolali, neskántrili sme tú RTVS, tak ako to idete urobiť vy. Nechali sme ho dokončiť, vy to idete urobiť absolútne na hulváta. Totálne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No ako to niekedy už pri mne tak býva, je teda skoro sedem hodín, paragraf, rozprava, 29a a také absolútne déjá vu toho, že už tu vystupujem niekoľkokrát v podobnom, v podobnom nastavení a v zásade tá téma napriek tomu, že vždy tá koláž okolo toho, tá inštitúcia je vždy nejaká iná a vždy to je proste, v tomto prípade je to RTVS, tak ten motív je tam podobný. A teda čo sa týka tej samotnej RTVS, ja si myslím, že moje kolegyne a kolegovia tu vystupovali veľmi extenzívne a pomenovali tie odborné argumenty v rámci tej témy samotnej veľmi presne a trefne, ja si dovolím povedať o tom motíve širšom, ktorý tu podľa mňa nad nami stojí, a to je ten, tá opakujúca sa kontinuálna deštrukcia inštitúcií a nezávislosti hocičoho v tomto štáte. Mne to príde až ako neuveriteľné a zvláštne, že to je ďalšia z podobných tém, na ktoré sme si tu, absolútne že zvykli, že vlastne tento rok, odkedy tu sme, koľko, osem mesiacov, koľko už bolo zákonov, ktoré sme menili kvôli tomu, aby sme niekoho vyhodili, kto tam bol ako nezávislý a dali si tam nejakého svojho človeka. To nehovorím len teda, a to sú teda veci, ktoré sme museli meniť v Národnej rade kvôli tomu, že je nejaká legislatíva naviazaná, a to nehovorím o všetkých tých exekutívnych rozhodnutiach, ktoré si vláda mohla urobiť a aj si ich urobila. A teda ja som si len tak pracovne, keď som tu sedel a počúval kolegyne a kolegov, urobil taký zoznam, len aby sme si to možno len tak pripomenuli, že do akých absurdných vôd teda ideme, teda že RTVS, mali sme tu FPU, vybavené. Čo ja som teda bol absolútne užasnutý z toho, že štatistický úrad bol teda predmet nejakej zmeny, lebo teda bolo nutné zmeniť aj politické vedenie, teda v nezávislej inštitúcii, ktorá zbiera dáta, tak bolo treba dosadiť bývalého, teda poslanca z Národnej rady, ktorý išiel na štatistický úrad, ale to je teda v poriadku. Ale teda SHMÚ, povedzme si to teda, aj SHMÚ bolo treba teda vymeniť. Bibiana, lebo neviem, proste tie detské ilustrácie sú asi vec, kde musí byť nejaká politická kontrola. ÚRSO, fajn, proste tak, lebo jednoducho musíme mať pod kontrolou reguláciu sieťových odvetví a musí to byť politická nominácia.
Bol tu aj pokus teda aj na PMÚ, tam teda sme museli zastať, lebo, lebo nám to Európska únia povedala, že, vďakabohu, že ešte máme nejaké ako komunita teda spoločné právo o jednotnom trhu, lebo tam tá zmena nemohla nastať. ÚŠP, lebo o tom sme tu diskutovali celkom dlho. Rada pre štátnu službu, no to bude nudný zoznam a dlhý, prepáčte, lebo je toho fakt veľa, je to dlhé, hej? Takže len si to povedzme teda. Rada pre štátnu službu, poďme zase do nejakého iného súdka, banské múzeum, lebo teda v Banskej Štiavnici banské múzeum, opäť je to niečo, čo je dôležité, ale zase aj vážne inštitúcie musia byť teda politizované, tak SIS teda, kde sme, ale to SIS, keďže to bolo komplikované a nedalo sa to tak jednoducho, tak sme to teda museli urobiť cez utajovanú zmenu štatútu a doteraz máme dočasného námestníka povereného tajným štatútom, ktorý je tak krkolomný, ja teda, ja ho poznám, keďže som člen osobitného kontrolného výboru, a ten je tak krkolomný, že keby ste ho videli, tak sa chytíte za hlavu, že to je salto na dvakrát, a tak máme teda povereného riaditeľa štátnej služby.
Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, to bola taká jednohubka, ktorú sme vybavili minulý týždeň, životopis jedna k jednej zmenili ste kvalifikačné predpoklady. Ďakujem veľmi pekne.
Národný park Veľká Fatra a Malá Fatra, keby vás to zaujímalo, Vysoké Tatry aj Nízke Tatry, Muránska planina národný park aj Národný park Slovenský kras, a teda to je jednak veľmi pekný národný park, to odporúčam tam, to je podľa mňa skrytý klenot národných parkov slovenských. Chránená krajinná oblasť Záhorie aj chránená krajina oblasť Kysuce a asi päť ďalších chránených krajinných oblastí, to je hrozná skratka, to nebudem vravieť.
Všetky okresné úrady, lebo to už je teda základný štandard, to už ani, o tom sa snáď ani nediskutuje, že by okresné úrady nemali byť politická nominácia a regionálna štátna správa, to znamená úrady práce, sociálne poisťovne, inšpektoráty práce a tak ďalej, a tak ďalej, desiatky, desiatky, desiatky, stovky, by som povedal priam že stovky ľudí.
Aj tak rozmýšľam, že ako sme sa my dostali k tomu, že toto považujeme za normálne, že prvý rok akože vládnutia, to, na čo tu míňame energiu, je naozaj to, že aby sme si postupne tam podosadzovali akože svojich ľudí.
Že lebo, teda, teraz dajme si, že toto je prvá, teda vignetka, že táto situácia.
Potom ja mám veľmi rád, keď tu máme diskusiu o tom, že ako to je možné, že sme ešte nepostavili diaľnicu medzi Košicami a Bratislavou, že táto krajina medzi svojimi dvoma najväčšími sídlami nebola schopná postaviť akože súvislý prúd, pás betónu o šírke, ja neviem, štyri, šírke, čo ja... diaľnica dva kilometre, kilometer, ja neviem, proste to pásmo, koľko to je. To sme neboli schopní spraviť. Vlaky stále chodia za 4 hodiny 40 minút medzi Košicami a Bratislavou a považujeme to za rekord, ale tu pani poslankyňa Mesterová by vám povedala, že čo to znamená ísť do Stakčína vlakom. Točí o tom videá, ktoré sú proste virálne, lebo to je normálne že zážitok. Lebo napríklad z Bratislavy dostať sa do Stakčína trvá, myslím, že koľko, desať hodín alebo osem hodín, nech sa páči. Je tu národná diskusia o tom, že kde bude tá nemocnica, ktorú začneme stavať, že my tridsať rokov rozmýšľame nad tým, kde postavíme tú ďalšiu nemocnicu. Nie že ju postavíme, my sa nevieme dohodnúť na tom ani, či ju postavíme, postavíme ju v Rázsochách, postavíme ju v Ružinove. Ale, chvalabohu, príde minister obrany, už sa na to sám, chudák, nemohol pozerať, takže on to musí zobrať pod svoje krídla a ide stavať v Prešove vojenskú nemocnicu tajne, aby si konečne aspoň jedna nová nemocnica na Slovensku bola, hej? A musí to robiť minister obrany, lebo my sa nevieme ani zhodnúť na tom, že či v Rázsochách, alebo v Ružinove. Ja keď to počujem len tú diskusiu, ma z toho hlava bolí. Ja nechápem, ako je to vôbec možné, že my sme tu niečo takéto nepostavili. Okej.
Informatizáciu máme ako v roku 2007, alebo neviem, nech povie kolega Truban, lebo to tak je. Ja píšem interpelácie o tom, že čo robíme s tým, že na Slovensku, teda v Košickom kraji alebo v Prešovskom kraji, padajú mosty na cestách II. a III. triedy, že my tu máme niekoľko desiatok až stovák mostov na cestách II. a III. triedy že v havarijnom stave, že to je taká bežná vec, že sa zatvárajú mosty na východe, lebo jednoducho sa rozpadávajú, tak, tak to tu máme.
Eurofondy teda je tiež taká ako smutná kapitola a väčšinou sa u nás diskutuje o tom, že teda ako ich konečne začať míňať. Kým idete do Poľska, alebo idete do Českej republiky, tak to tam vyzerá tak, ako vyzerá. A viete, to je veľmi smutné, že nielen ja, ale myslím, že aj poslankyňa Gažovičová napríklad, sme študovali na vysokej škole v Brne, na Masarykovej univerzite v Brne. Prosím pekne, kolegovia, 120 kilometrov z Bratislavy v roku 2006, kde bol postavený jeden obrovský krásny nový kampus, kde to tam vyzeralo jak na západe. Veda, jedáleň, športoviská, no proste krása, taká veľká krása, že to oceňujú že tisíce ľudí, študentov a študentiek, ktorí tam idú študovať namiesto toho, aby študovali tu na Slovensku. A my sa tak akože čudujeme, že kedy by sme už možno mohli dačo tu postaviť.
A ja zbožňujem, ja naozaj že zbožňujem, keď nastane potom tá diskusia o tom, že ako je toto možné, že sa to nám nedarí. Však čo dočerta sa to deje, že sa nám tam nedarí? Čo v tom musí byť ten háčik, že my nie sme schopní, kým to Poliaci sú schopní spraviť, Česi sú to schopní spraviť, Nemci sú to schopní spraviť, čo je tá kliatba, ktorá visí nad tým slovenským národom, ktorá mu bráni, aby jednoducho urobil to rozhodnutie a urobil jeden, prosím, aspoň jeden úspešný veľký infraštruktúrny projekt napríklad, aby niečo dotiahol do konca. Lebo na Slovensku naozaj za posledných tridsať rokov, keď sa tu niečo postavilo, tak to bol súkromný sektor a keď tento štát niečo robil, tak to bolo proste, že rozdal a že je to úplne poriadku, že buď zmenil daňovú legislatívu, alebo rozdal nejaké peniaze.
Ale že by tento štát bol schopný niečo postaviť, dotiahnuť do konca, to sa mu nepodarilo. A viete, že prečo to je?
To je presne preto, túto diskusiu, ktorú tu máme dnes. Lebo že kto by to robil pre ten štát? No však to sa nepostaví sama tá nemocnica, to sa nezlepšia tie vlakové trate, to sa neurobí ten kampus univerzitný, to urobia nejakí ľudia, hej? A kto budú tí ľudia? Kto bude chcieť pracovať pre tento štát, keď v momente, keď každé štyri roky, keď sa tu proste niečo ide, keď sa tu zmení vláda, tak proste sa tu reže krížom-krážom a vyhadzuje sa ešte nejaký aj nešťastník, ktorý spravuje banské múzeum v Banskej Štiavnici, lebo aj to si proste niekto na to urobí, sa na to ulakomí, tak kto by asi chcel stavať nemocnicu, alebo chcel mať na starosti obrovské infraštruktúrne projekty a všetky tie, ten tlak a všetku tú zodpovednosť, čo s tým súvisí, keď my politizujeme ešte aj pomaly proste referentov na okresnom úrade v Košiciach na okolí, hej? No kto to spraví? Nikto to nespraví.
A to je proste že totálna, totálna hanba a totálny základ, akože ja by som povedal že 80 % problémov, ktoré my tu máme. A ja budem prvý, ktorý povie, keď sa potom prihlási pán poslanec Michelko a povie, že ale však to robili aj tie ostatné vlády. A ja s ním súhlasím, že áno. Robili to proste všetky vlády, ktoré tu boli doteraz. Podľa mňa je to proste že neprípustné. Je to základ proste tých problémov, ktoré my tu máme a niečo sa s tým musí spraviť a možno prvá vec, ktorú by sme s tým spravili, je to, že by sme si povedali, že existuje nejaká čiara, cez ktorú sa nejde, že existujú nezávislé inštitúcie, ktoré necháme na pokoji, že budeme mať profesionálnu štátnu službu, ktorú necháme na pokoji, že budeme mať manažérov, ktorí tam budú bez ohľadu na to, že či sú straníci v Progresívnom Slovensku, SNS, či to sesternica pána Trubana, alebo pána Danka, alebo, alebo hocikoho iného. Jednoducho že tam budú ľudia, ktorí sú tam na to, aby robili svoju prácu. A potom, samozrejme, nad nimi budú politici, ktorí skrz voľby v Národnej rade si zvolia nejakú vládu, ktorá si bude dosadzovať proste nejaké politické riadenie do tých inštitúcií, bude dozorovať tie inštitúcie nezávislé. Jednoducho bude, bude, bude ten štát riadiť tak, ako sa nejako patrí, alebo ako to funguje v nejakom normálnom rozvinutom svete.
Lebo čuduj sa svete, ja si nemyslím, že sme národ prekliaty, že nad nami visí nejaká kliatba. Myslím si, že sme národ krásny, šikovný a dokážeme veľké veci, len konečne, prosím, konečne by sme nemuseli na začiatku každého volebného obdobia odvolať všetkých ľudí, ktorí dačo robia v tomto štáte, dosadiť si tam svojich a potom sa čudovať, že nám to veľmi nejde.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem kolegovi Dubécimu za krásny, emotívny príhovor, ale nebol si úplne spravodlivý. Predsa len sa jedna vec tejto vláde podarila. Máme tu ministerstvo športu a hneď vyhrávame futbalové zápasy, takže uvidíme, ako to dopadne zajtra a potom, takže teším sa na zlatú medailu.
Ale spomínam to však trošku s vtipom, lebo okrem toho, čo si spomínal, že chýbajú tu proste kvalitní ľudia, vždy sa tá štátna správa obmieňa, tak ďalší veľký problém sú práve aj priority. Myslím si, že ty si ich viacero vymenoval a mali by sme sa venovať nim, infraštruktúre, aj doprave, školstvu, zdraviu a nie niektorým iným veciam, kde si iba niektorí ľudia chcú svoje ambície napĺňať.
Takže díky moc ešte raz.