15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Takže ako navrhovateľ máte slovo v rozprave.

Ďakujem pekne.
V prvom rade teda ďakujem kolegyni Simone Petrík. Áno, presne, ja si pamätám, že si bola na tej našej konferencii. Venujeme sa tomu, a teda ďakujem aj za podporu. A áno, súhlasím aj s tým, že je to asi utópia, ale ono sa treba pokúšať. Proste jednoducho, keď tu tá rozprava nebude, tak je to určite horšie, než keď tu bude a proste nezískame dostatočný počet hlasov, ale aspoň to tu zaznelo, aspoň kto to chce počúvať, či z nás, čo sme tu, a vážim si každého jedného, kto tu sedí, a, samozrejme, aj ľudí, ktorí počúvajú. Takže už aj to má svoj význam.
No, ku kolegovi pánovi poslancovi Hazuchovi. No takto, ono to, ja začnem akoby od toho konca. Hovorím bez ohľadu na to, ale musím to meno použiť. Proste ten rok 2013 bol kľúčový. Jednoducho tam skutočne tou, tým nariadením, že všetci alebo drvivá väčšina proste má prejsť do konzervatívnych dlhopisových fondov, to spôsobilo že obrovské škody. A my keď dneska pozeráme, že tých 15 mld., hej, že dobre, však veľká suma, áno, rozložené na 1,9 milióna účtov, tak niekto tam má viac, niekto tam menej. Ale keď robíme teda štatistiky z tohto, tak keby sme robili vlastne, že sa rok 2013 nestal, tak sa nebudeme dnes baviť o pätnástich, ale o dvadsiatich ôsmich. Toto zasa, to neni fikcia. To keby to bolo zostalo v akciových fondoch, tak je tam 28 miliárd. A keď mi, pán kolega, budete hovoriť, tak budeme sa pozerať na to že z raz takej sumy, hej? A ja viem, ja som, samozrejme, pozeral tie výpočty pána Ondruša, ja viem, že tých 30-tisíc sporiteľov, ktorí, to sú tí, ktorí tam boli najmenšiu dobu a že to tam nie vždy je úplne výhodné. Ale ešte raz. Ak by sme, ak by sa nebol stal rok 2013, ktorý ten pilier poškodil o takmer raz toľko, poškodil ho o cca 13 mld., tak tá odpoveď by bola úplne iná, pretože by bolo ďaleko viacej ľudí, pre ktorých je to že výhodnejšie, lebo tých peňazí by tam bolo skoro raz toľko, a jednoducho ďaleko menšia skupina tých, kde teda proste to akoby menej vychádza, hej? To je jedna vec.
Druhá vec je, áno, z dnešného pohľadu, ale to by mala byť úloha nás ako politikov, že nepozerať len na dnešok. Viete, jasné, keď vláda, a už mali sme tu, ja poviem že dve populistické vlády, pretože Igor Matovič bol veľký populista, veľký, hej? A dneska máme znova populistickú vládu. Viete, ak vláda buchne po stole a povie, že bude 13. dôchodok a že je to 830 mil. v tomto roku a cez 900 v budúcom, hej, ak vláda povie, ja neviem, taká valorizácia, taká valorizácia. Áno, to sa proste dnes dá, ale už aj dnes je to na dlh. Dnes to neni 830 mil., ale viac, pretože na to požičanie tých 830 mil. potrebujete tak skoro štyri percentá každý rok. Takže toto je rozhodnutím vlády, rozhodnutím politikov a. samozrejme, že keď sa to takto udeje, tak žiadna, žiadna proste kapitalizačná normálna stratégia, ktorá funguje na základe trhových princípov, nedokáže takéto zhodnotenie v priebehu toho roka urobiť, jasné, že nie. Ale tu je ten pohľad, že nepozerať na to teraz, lebo toto, čo sa urobilo tento rok, hej, že sa vlastne o 830 mil. zvýšili výplaty dôchodkov, nie je možné robiť každý rok. Ani vy už na budúci rok nebudete robiť 14. dôchodok. Budete robiť všetko pre to, aby ste našli peniaze na ten trinásty. A ja neviem, čo bude o rok ďalej, či nebude pomaly vláda hľadať vôbec, ako ho znížiť, lebo proste na to tie peniaze nebudú, nebudú. My to proste, dneska to dokážeme požičať, áno, dokážeme. Slovensko sa dokáže financovať, ale za akú cenu. Ja to hovorím, že viete, aj Bangladéš si dokáže požičať, aj oni majú deficit, aj oni sa financujú. Ale tam je tá otázka, že každý dlh má svoju cenu. A čím horšie je na tom krajina, ergo čím je viacej zadlžená, čím viac peňazí potrebuje, tým tá cena za to zadlženie je vyššia. A to zasa pozrime sa do Grécka, oni im pomaly, pomaly rástli, rástli, lebo však stále viacej sa zadlžovali, stále viacej potrebovali. Ono to fungovalo nejaké roky. Akože podiel bazénov v Grécku bol vyšší ako v Nemecku, jakože to je podľa mňa ešte aj teraz, hej? Ale, ale jedného dňa sa to dostane, že potom si tí investori povedia, že už žiadna cena nie je úmerná tomu riziku, a proste potom sa už tá krajina akože financovať nedokáže.
Čiže i za dnešných demografických pomerov bude s plynúcim časom stále ťažšie pre vládu búchať po stole a hovoriť: ja pridám, ja pridám. Kdežto ten trhový princíp bude postupne fungovať. Vidíme, že historicky, keď si pozriete posledných sto rokov, tie akcie rástli, hej, aj dlhopisy niečo rástli. No ale jednoducho to je pri dnešnej situácii. Ale nám tú situáciu zhoršuje ešte aj tá demografia, hej, že nieže rovnaký počet ľudí bude platiť a rovnaký počet ľudí bude poberať, ale to sa bude úplne že otáčať. Takže aj z tohto pohľadu sa to, čo sa dá dneska, čo vláda búcha po stole a pridáva, to sa nebude dať udržať, nebude z čoho. Preto ten zodpovedný pohľad nás politikov by mal byť ten, že áno, ľudia, dneska, keď si porovnáte zhodnotenie II. piliera, ktoré inak nebolo malé tento rok, ale, samozrejme, neni možné ho porovnať s politickým rozhodnutím tento rok, ale takto sa to nebude dať robiť. Toto je to, toto je ten pohľad, že my nesmieme pozerať len na najbližšie volebné obdobie alebo len na najbližší rok, dva.
Proste my sme povinní, veď to je jedno, kto bude vládnuť, či vy, alebo my, tie verejné financie sú jedny. Normálne, že ten minister financií nech bude z PS-ka, zo SaS-ky, z, ja neviem, z HLAS-u, zo SMER-u alebo od kohokoľvek, si sadne na tú istú stoličku, v tej istej budove a bude tie isté grafy pozerať. Preto by sme všetci mali vlastne pozerať aj ten dlhodobý pohľad. A ten dlhodobý pohľad proste hovorí, že do budúcna treba tri piliere a že ten druhý kapitalizačný bude dávať ďaleko vyššiu istotu než ten prvý, ale hlavne jednoducho keď chceme mať aspoň nejaký dôchodok, tak bude treba všetky tri: aj ten štátny, aj ten súkromný, aj ten súkromný dobrovoľný. A tie pohľady sú legitímne oba.
Samozrejme, vždy musíme pozerať aj z pohľadu štátu, aj z pohľadu občana a treba proste to vážiť, treba nájsť vlastne to najrozumnejšie riešenie. Ono je to také klasické proste, študenti vám povedia, že najlepšie riešenie sústavy rovníc s viacerými neznámymi, hej? Tu je tých neznámych vcelku dosť, ale zasa nie až tak. Pretože treba si uvedomiť, a tým už skončím, že všetci ľudia, ktorí nám, čo máme že 40+ a myslím, že nás tu pár sedí, čo máme 40+, sa už narodili. Čiže my už vieme, že koľko ľudí bude na naše dôchodky sa splácať. A aj vieme, kde sme dnes v tej výkonnosti voči ostatným únijným krajinám a že skôr klesáme, že tá konvergencia už nie je konvergencia, ale divergencia, že by sme stúpali. Takže ono tých premenných je vo finále relatívne že už menej. Hovorím, my vieme, že na nás bude robiť takéto množstvo ľudí, ak neodídu, lebo ešte tí mladí ľudia si môžu povedať, že odídu z krajiny, ale jednoducho vidíme, že to je neudržateľné. To, ako je to dneska nastavené, je neudržateľné. Čiže toto už nie sú neznáme. To sú už známe premenné, ale len ich nechceme rešpektovať, hej? A aktuálna vláda ich proste jednoducho ne-reš-pek-tu-je. Áno, však vlastne hovoríte pravdu, plníte volebný sľub, hej? Len teda ako nemáme na to, no. (Reakcia z pléna.) Áno, má svoju vysokú cenu, áno. Dobre.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ani pán navrhovateľ a asi ani pani spravodajkyňa už sa k nej nechcú vyjadriť, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode a ideme ďalej.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 340.
Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 340.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo opäť. Tak teraz neviem, že či ste vlastne radi, že rozprávam a neprepadáva to ďalej, hej, alebo ma už máte plné zuby, no ale však... (Povedané s pobavením.) Dobre.
Takto, čiže máme tu znova ďalší zákon, ktorý sa teda týka starobného dôchodkového sporenia, teda II. piliera, ktorý predkladá kolegynka Janka Bittó Cigániková a ja.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vypustenie podmienky, že dôchodková správcovská spoločnosť musí svojou činnosťou zabezpečiť, aby do 18 mesiacov odo dňa, keď začala vytvárať ňou spravované dôchodkové fondy, bol počet sporiteľov súčtom vo všetkých ňou spravovaných dôchodkových fondoch najmenej 50-tisíc.
Toľkoto zatiaľ len na úvod. Je to ďaleko kratší, jednoduchší zákon, ale teda pres to všetko trošku viac k nemu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne.
A dávam slovo pani poslankyni Petrík ako spravodajkyni, ktorú určil gestorský sociálny výbor.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ktorí tu s nami ešte ste, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 340, a teda predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 339 z 27. mája 2024 navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu do ktorej sa prihlásil pán navrhovateľ, poslanec Viskupič. Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Tak a ja začnem aktuálnym súčasným zákonným stavom. Podľa súčasného stavu musí vlastne dôchodková správcovská spoločnosť mať najmenej 50-tisíc sporiteľov a tento počet je povinná dosiahnuť do 18 mesiacov odo dňa, kedy začala vytvárať dôchodkové fondy. Takto je to. A keď túto podmienku nesplní, tak jednoducho zákon ju postihne odobraním povolenia na jej vznik a činnosť Národnou bankou Slovenska. No a jednoducho uvedené ustanovenie de facto podmieňuje existenciu a fungovanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako podnikateľského subjektu minimálnym počtom sporiteľov.
No, už len keď sa na to ľudsky pozrieme, tak akože je to, je to zvláštne. Ja si dokonca myslím, že je to aj v rozprave s ústavou, konkrétne s čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.
No a by som, ďalší nesúlad by som videl aj s čl. 35 ústavy, ktorý zaručuje právo na podnikanie. Čiže ešte raz jednoducho. Proste zákon hovorí, že keď sa rozhodne nová dôchodková správcovská spoločnosť, teda nejaká ďalšia spoločnosť, ktorá chce spravovať peniaze v II. pilieri, rozhodne podnikať, tak jednoducho musí, samozrejme, splniť milión podmienok, veď to je zložité. Musí získať povolenie Národnej banky, všetko, všetko a potom má 18 mesiacov, aby získala 50-tisíc sporiteľov. Ak ich nezíska, tak vlastne normálne de jure alebo zo zákona proste príde o toto povolenie a všetky investície vlastne, ktoré urobila, tak viac-menej sú teda zmarené. Nazvime to takto. Áno, môže ten svoj kmeň niekde predať, ale to určite nevyváži tie investície, ktoré do toho investovala. Čiže inými slovami, dnes je týmto zlým znením návrhu zákona v podstate zaručené, že nám nepríde žiadny ďalší subjekt. A ja tu vždy hovorím, že problémy najlepšie rieši konkurencia. Čiže my potrebujeme a pomôže to zasa občanom, aby sem sa rozhodol nejaký ďalší subjekt proste prísť a rozhodol sa konkurovať existujúcim, existujúcim podnikateľom teda v II. pilieri, existujúcim DSS-kám a jednoducho z tohto, zasa, v prvom rade z toho môže profitovať ten proste sporiteľ, pretože môže mu dať výhodnejšie podmienky. Zákon hovorí, že maximálne takúto časť môžte teda si peňazí brať za správu, ale akože môže, samozrejme, aj menej. Čiže jednoducho viacej subjektov vie priniesť vyššiu, vyššiu trhovú konkurenciu, silnejšiu súťaž a z toho môže profitovať jedine a jedine sporiteľ. A, samozrejme, následne inak aj štát, pretože to sme si tu už pred chvíľou hovorili, že veď to jedného dňa bude suplovať I. pilier.
Takže každopádne ten návrh zákona je veľmi jednoduchý a to je to, že túto podmienku vypúšťame. Nikto sa nemusí báť, že teraz tu budeme mať že 20 nových DSS-iek, lebo každá si nájde troch klientov a bude podnikať. Ono to, samozrejme, takto nefunguje, pretože aby to celé fungovalo, tak potrebujete tých sporiteľov. Ono v podstate akože ten počet aj je akože plus-mínus že rozumný. Vy to neviete robiť ani že s tromi kusmi, ani s tridsiatimi, ani s tristo, ani s tritisíc, hej, ale jednoducho nebudete mať ten Damoklov meč, lebo so 49-tisícmi môže bez problémov začať fungovať, hej, a fungovať. Kdežto podľa aktuálnej verzie zákona by to proste musela po tom roku a pol proste zrušiť, zarezať, skončiť. Takže jednoducho zvyšujeme tuná mieru slobody podnikania, zvyšujeme možnosť konkurencie, zvyšujeme, jednoducho zlepšujeme podnikateľské prostredie.
Myslím si, že toto je, ja, samozrejme, rozumiem a nerobím si ilúzie, že napríklad ten ústavný zákon sa proste nájde naňho podpora. Však teda už tu nejaký ten deň stojím, ale tuto sa skutočne že ešte o to viacej uchádzam o podporu koalície, pretože toto je zákon, ktorý nič nestojí, hej, a v podstate aj keby ho podporila koalícia, tak vlastne je to len také potvrdenie, že, aha, veď vlastne aj my podporuje ten II. pilier. Lebo je to určitá forma podpory, keď sa tie podmienky zlepšia. Takže myslím si, že toto je že rozumný, technický, v podstate nepolitický návrh zákona a poprosím, kolegovci, ktorí tu sedíte, skúste to prebrať na svojich kluboch. Si myslím, že toto je koniec koncov niečo, po čom aj teraz teda po atentáte bolo akoby žiadané, že aby teda koalícia, pardon, opozícia bola konštruktívna, slušná a prichádzala so zmysluplnými návrhmi zákonov a zmysluplne ich obhajovala. Čiže myslím si, že toto je presne z tej kategórie. Nikomu nepoškodíme, nestojí to ani euro, zlepší to podnikateľské prostredie, zlepší to slobodu podnikania a môžme si všetci spoločne dať háčik, že sme jednu hlúposť, ktorá inak, pravda je, že normálne teraz v tomto momente ani neviem, že kedy sa do toho zákona dostala, hej? Možno skutočne frflem teraz že nie na nejakú vládu SMER-u, možno sa to tam dostalo za nejakej pravicovej vlády, hej? Akokoľvek, hovorím, nie je v tom žiadna politika, v zákone je nezmyselné ustanovenie a hlásim, že vieme to proste týmto návrhom zákona odtiaľ vyškrtnúť a bude nám spoločne všetkým o zasa taký ten malý krôčik, čo som tu o tom Evereste hovoril, do Everestu ešte ďaleko, ale malý, malý krôčik proste nám trošku vylepší, vylepší tú situáciu na Slovensku.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Keďže sa nikto neprihlásil do rozpravy písomne, chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. V tom prípade vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, či sa chce ešte buď navrhovateľ, alebo pani spravodajkyňa vyjadriť k rozprave. Nie je tomu tak. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode.
A ideme ďalej. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Národnej rady Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je to tlač 341.
Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 341.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak dneska posledný návrh zákona z mojej strany.
Takže prinášame návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a predkladám ho s kolegom Vladimírom Ledeckým.
Zasa je to relatívne, nie relatívne, je to jednoduchý návrh zákona a jeho cieľom je zaviesť 180-dňovú preklenovaciu lehotu, počas ktorej by naďalej trvala registrácia zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, aj keď by už nezamestnával žiadneho zamestnanca.
Zasa len takto rýchlo a bližšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.