15. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, uvediem, oba uvediem naraz a potom sa ešte prihlásim do rozpravy, keby niekto chcel k tomu dať faktické, faktické poznámky.
Takže dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992, a dovoľte mi uviesť následne, ktorý s tým súvisí, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
A zároveň, pán predsedajúci, sa hlásim do rozpravy. Ďakujem pekne.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajcovi z gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Dostálovi, aby najprv podal spravodajskú informáciu k tlači 175 a keďže ste mi oznámili, že budete spravodajcom aj pre tlač 176, môžte následne podať spravodajskú informáciu aj k tlači 176.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady, ak dovolíte, tak by som spojil dve spravodajské informácie.
Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona a k uvedenému návrhu zákona, ktorý s ním súvisí a priamo naň nadväzuje.
Návrh ústavného zákona aj návrh zákona spĺňajú z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Rovnako vo vzťahu k návrhu zákona, ktorý nadväzuje na ústavný zákon, predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tento návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 6. septembra a gestorský výbor do 9. septembra 2024.

Zo znenia návrhu ústavného zákona aj návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní a rovnako, že návrh zákona, ktorý naň nadväzuje, prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona aj návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce okrem pani navrhovateľky prihlásiť niekto do rozpravy ústne.
Nie je tomu tak, konštatujem, že nemáme prihláseného ústne nikoho, dávam priestor pre pani navrhovateľku, pani poslankyňu Remišovú.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie parlamentu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, ako aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Týka sa to amnestií a týka sa to právomoci prezidenta udeľovať amnestie alebo milosti, pretože vieme, že v podmienkach Slovenskej republiky boli amnestie častokrát udelené pri príležitosti zvolenia nového prezidenta Slovenskej republiky, či to už bol Michal Kováč, Rudolf Schuster alebo Ivan Gašparovič.
Ivan Gašparovič pri opätovnom zvolení v roku 2009 amnestiu neudelil, Rudolf Schuster amnestiu udelil aj na konci jubilejného roku v roku 2000 a Ivan Gašparovič udelil amnestiu pri príležitosti 20. výročia samostatnosti Slovenskej republiky.
Historická skúsenosť s Mečiarovými amnestiami nám však jasne naznačuje, že existuje priestor na úvahu, či by toto prerogatívum prezidenta, o to viac udeľovanie milosti, nemalo byť obmedzené.
Náš poslanecký klub je mimoriadne znepokojený vedomím, že prezident má v oblasti udeľovania milostí a vo veľkej miere aj amnestií prakticky neobmedzené možnosti. V súčasnosti existujú totiž pri udeľovaní milostí a amnestie len minimálne obmedzenia, resp. nápravné mechanizmy, ak sa prezidentom stane takpovediac „náš človek“ a mal by záujem udeliť amnestiu jeho ľuďom, tak je to, v podstate na to neexistuje absolútne žiadna korekcia. Súhlas vlády sa napríklad vyžaduje pri amnestii, čo však keď pochádza aj prezident, aj predseda vlády alebo vládna koalícia z rovnakého, z rovnakej politickej konštelácie, tak to ani neni poistka.
Keďže amnestia a milosť musia slúžiť iba na všeobecne rešpektovaný účel, cieľom návrhu tohto návrhu ústavného zákona, ako aj zmeny Trestného poriadku je zavedenie ústavne konformného splnomocňovacieho ustanovenia, vďaka ktorým bude možné v osobitnom zákone, čo robíme v Trestnom poriadku, stanoviť a špecifikovať obmedzenia a výnimky pri udeľovaní milostí a amnestií.
V slovenských právnych podmienkach vychádza úprava inštitútu amnestie ešte z tradícií ústavnoprávnej úpravy Československej republiky. Ústavná listina Československej republiky z roku 1920 ustanovovala, že udelenie milosti či amnestie bolo vylúčené, pokiaľ išlo napríklad o členov vlády odsúdených alebo obžalovaných pre úmyselné porušenie alebo porušenie z hrubej nedbanlivosti v oblasti svojej úradníckej, úradnej pôsobnosti ústavných alebo iných zákonov.
Z uvedeného je zrejmé, že výnimky z tejto právomoci prezidenta nie sú teda ničím nezvyčajným, práve naopak.
Cieľom teda návrhu ústavného zákona je zavedenie mechanizmu tzv. blanketného ustanovenia, vďaka ktorému v Trestnom poriadku je možné stanoviť a špecifikovať obmedzenia a výnimky pri udeľovaní milostí.
Dovoľte teraz sa venovať Trestnému poriadku a ustanoveniam, ktoré zavádzame do Trestného poriadku. Cieľom teda predloženého návrhu zákona zmeny Trestného poriadku je, aby udelením milosti alebo amnestie nebolo možné odpustiť, zmierniť alebo zahladiť tresty uložené súdmi v trestných konaniach za niektorý zo závážných činov korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou.
Nie je absolútne žiadny dôvod, aby ľudia, ktorí boli odsúdení za takéto trestné činy, aby im prezident dal amnestie.
Ide o trestné činy, ktoré, ktorých dopady majú na spoločnosť mimoriadne škodlivý význam a v dôsledku týchto trestných činov spoločnosť prichádza o stovky miliónov eur, ktoré by mohli byť použité v prospech občanov Slovenskej republiky. Tieto trestné činy sú pred zrakmi občanov skryté a ich odhalenie si vyžaduje obrovské úsilie. Najmä ekonomické trestné činy, trestné činy organizované organizovanou skupinou sú mimoriadne náročné práve na vyšetrovanie a odhalenie. Pri odhaľovaní a potrestaní trestných činov korupcie a zločineckých skupín je nevyhnutný jasný zmysel pre spravodlivosť, odhodlanie a neraz aj odvaha všetkých zúčastnených, počnúc vyšetrovateľmi, prokurátormi a sudcami.
Vidíme, ako vládna koalícia zmenila Trestný zákon, skrátili sa premlčacie doby, chcela skrátiť, chcela skrátiť tresty za ekonomickú trestnú činnosť. Vidíme, že vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovali závažné ekonomické trestné činy, korupciu, sú vystavení šikane. Vidíme, že špeciálna prokuratúra bola rozpustená, prokurátori, elitní prokurátori, ktorí sa venovali práve vyšetrovaniu ekonomickej trestnej činnosti, korupcie, subvenčným podvodom, tak z prokuratúry boli doslova vyštvaní. A odvážni, poctiví ľudia, či už na polícii, na prokuratúre, alebo aj sudcovia, ktorí čelia útokom, tak sú často vystavení verejnému pranierovaniu zo strany vládnej moci a len preto, že si dovolili vyšetrovať korupciu na najvyšších miestach. A predstava, že by práve páchatelia korupcie či členovia zločineckých skupín, ktorí spôsobili občanom Slovenska obrovské škody, mohli byť hlavou štátu omilostení či amnestovaní bez toho, aby to vo verejnosti výraznejšie zarezonovalo, je pre náš klub absolútne neakceptovateľné.
Tu mi dovoľte ešte povedať, toto bola otázka aj v prezidentskej kampani, keď sa to pýtali pána novozvoleného prezidenta Pellegriniho, ktorý povedal, že takéto amnestie on neplánuje udeľovať. Ale tu mi dovoľte pripomenúť aj iné otázky, ktoré boli vo volebnej kampani, ktoré zazneli, keď sa pýtali pána Pellegriniho a HLAS-u, že teda či je za zrušenie špeciálnej prokuratúry, on vtedy vyhlásil, že nie, špeciálna prokuratúra sa nebude rušiť a je zásadne proti tomu. A dnes je už špeciálna prokuratúra zrušená. Takže pokiaľ ide o nejaké vyhlásenia, deklarácie, politikom súčasnej vládnej koalície sa, žiaľ, nedá veriť v tomto, a preto tento zákon má slúžiť práve ako poistka, aby napríklad taký Kočner alebo Dušan Kováčik nedostali amnestiu a neboli, neboli novým prezidentom omilostení.
Ďakujem vám veľmi pekne, zároveň vás chcem požiadať o podporu týchto dvoch zákonov a dúfam, že k tomu teda nedôjde, ale hovorím, to, tým by bolo zmarené celé to úsilie spravodlivosti, ktoré vynaložila táto spoločnosť na to, aby zločin a trestné činy boli naozaj potrestané.
Ďakujem veľmi pekne.

Chcel by som oznámiť, že o návrhu ústavného zákona budeme hlasovať v utorok 18. júna o jedenástej hodine. V prípade, že bude schválený, tak navrhujem, aby sme hneď hlasovali aj o návrhu novely Trestného poriadku. V prípade, že nebude schválený, navrhujem, aby sme o návrhu novely Trestného poriadku hlasovali až na druhý deň v stredu o jedenástej hodine, aby predkladatelia mali priestor na stiahnutie návrhu zákona, keďže v prípade, že nebude zmenená ústava, tak by to bol protiústavný zákon, a teda nemá zmysel o ňom rokovať, ak nebude schválený ústavný zákon.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, do legislatívneho procesu predkladám za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., je to Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
V predkladanom návrhu zákona zavádzame do Trestného zákona nový trestný čin, a to je trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky a symbolov Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava je vo veľkej miere inšpirovaná Nemeckom. Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Za symboly Európskej únie sa považuje vlajka a hymna. Horná hranica trestnej sadzby sa navrhuje na tri roky, obdobne ako pri trestnom čine výtržníctva.
Ďakujem za pozornosť a zároveň sa hlásim do rozpravy.

90.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 9. septembra.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru a jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
A, pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Milé kolegyne, milí kolegovia, 1. mája 2024 si Slovenská republika pripomínala 20. výročie vstupu do Európskej únie, do spoločenstva vyspelých demokratických krajín Európy. Poslanci nášho hnutia SLOVENSKO sú eurorealisti a úspešný projekt Európskej únie nechceme búrať, ale to, čo je dobré, chceme zachovať a čo nefunguje, ako má, chceme opraviť. Je potrebné sa však postaviť proti extrémizmu, dezinformáciám či hoaxom a pomenovať, aká je miera akceptovania a spoločenskej tolerancie a kedy je prekročená. A videli sme to aj v poslednom období, keď bola kampaň do európskej, Európskeho parlamentu, že niektorí predstavitelia politických strán, niektorí ľudia, ktorí verejne vystupujú, nemajú problém hanobiť, nemajú problém páliť, nemajú problém ničiť symboly Európskej únie. Videli sme, ako istý bývalý poslanec Národnej rady dokonca spálil vlajku Európskej únie a snažil sa získať nejakých sympatizantov a takýmto nehanebným spôsobom sa chcel prihovoriť svojim voličom alebo ľuďom na Slovensku.
Vlajka Európskej únie je jeden z najvýznamnejších symbolov Európskej únie. Symbolizuje jednotu, mier a solidaritu medzi členskými štátmi. Jej ochrana je znakom rešpektu k európskym hodnotám a súčasne záväzkom voči spoločnému projektu európskej integrácie. Pálenie vlajky, či už ide o vlajku Slovenskej republiky, alebo Európskej únie, je čin, ktorý je vnímaný ako urážka a nedostatok rešpektu voči týmto hodnotám, podnecuje napätie a konflikty, narúša verejný poriadok, vyvoláva nepokoj a v neposlednom rade znevažuje demokraciu.
V súčasnosti je hanobenie štátnych symbolov Slovenskej republiky posudzované ako trestný čin výtržníctva, je to § 364 Trestného zákona, ale hanobenie symbolov Európskej únie nie je trestnoprávne explicitne upravené. V minulosti boli činy za pálenie vlajky Európskej únie posudzované ako trestný čin výtržníctva, ale neskôr boli preklasifikované ako len priestupok. Sme však toho názoru, že je dôležité chrániť symboly, ktoré predstavujú hodnoty, na ktorých je založená naša spoločnosť. Preto v predkladanom návrhu zákona zavádzame do Trestného zákona nový trestný čin, a to trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky a symbolov Európskej únie.
Ako som už spomínal v úvodnom slove, navrhovaná právna úprava je inšpirovaná vo veľkej miere Nemeckom. Vieme, že štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna a za symboly Európskej únie sa považuje vlajka Európskej únie a hymna.
Horná hranica trestnej sadzby sa navrhuje tri roky, obdobne ako pri trestnom čine výtržníctva.
Na základe... na zákone... v tomto zákone je, tento zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Návrh zákona predpokladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti alebo vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Takže toľko asi na úvod. Asi každý z vás, ktorý tu sedí alebo ktorý to pozerá, tak vnímal kampaň do volieb do Európskeho parlamentu a boli tu, samozrejme, strany, ktoré sú proeurópske, ktoré si vážia Európsku úniu, vážia si to, že sme súčasťou európskeho projektu, a drvivá väčšina týchto ľudí alebo poslancov sedí v tomto pléne. Nie teraz, v piatok na obed, ale keď buď predkladá nejaký návrh, alebo máme hlasovanie, tak väčšina z poslancov Národnej rady tu sedí, ktorí si vážia Európsku úniu a európske spoločenstvo. Preto by som bol veľmi rád, ak by všetci poslanci, ktorí sú hrdí na to, že sme súčasťou Európskej únie už dvadsať rokov, aby podporili tento zákon, pretože mali by sme si vážiť a rešpektovať symboly nielen naše, nášho Slovenska, Slovenskej republiky, ale vážiť a rešpektovať aj symboly iných krajín a taktiež európskeho spoločenstva, kde vieme, že tých krajín je 27 a je to symbol spolupráce medzi našimi krajinami, medzi ľuďmi, ktorí tu žijú. Na základe toho môžme využívať výhody spoločného európskeho priestoru. Takže asi tí, ktorí ste zaregistrovali v tejto kampani, kde si jeden bývalý poslanec dovolil páliť vlajku Európskej únie, tak každý podľa mňa rozumný a príčetný človek by na základe toho, čo sa tu deje, ako tu niektorí politici rozoštvávajú spoločnosť, ako hanobia symboly nielen naše, ale aj iných krajín, tak toto by sme mali zastaviť, aby sa takéto veci nediali, pretože potom to určite ukazuje nejaké vzory mladým ľuďom na Slovensku, určite to vzbudzuje u mnohých ľudí hnev, nenávisť a vieme veľmi dobre, ako takéto symboly potom môžu eskalovať do akých atakov a útokov nielen na politikov, novinárov, ale aj medzi obyčajnými ľuďmi.
Takže je to jednoduchý zákon, ktorý zacieli to, alebo vďaka nemu sa podarí to, aby sa do budúcna takéto veci nediali. A ak sa takéto veci budú diať, tak títo ľudia, ktorí budú hanobiť vlajku Európskej únie alebo symboly nášho spoločného európskeho projektu, ktorého sme súčasťou už viac ako 20 rokov, tak nech potom aj títo ľudia za to si prevezmú svoj podiel zodpovednosti, aby to nebol výsmech do tváre všetkým 27 krajinám, štátom, ktoré tvoria súčasť tohto spoločenstva.
Verím, že na to nebudú poslanci koalície pozerať ako na nejaké politikárčenie alebo nebudú teraz sa snažiť hľadať výhovorky len preto, lebo sme s tým prišli ako my, už máme po eurovoľbách, už nepotrebujeme robiť tu nejakú kampaň alebo si tu naháňať politické body, ide o symbol toho, ak sme sa dokázali nejakým spôsobom spojiť po útoku na premiéra Slovenskej republiky a ukázali sme, že chceme spolupracovať, tak práve v takýchto zákonoch by sme mali ukázať tú spoluprácu a mali by sme sa zjednotiť, pretože vieme veľmi dobre, že byť súčasťou Európskej únie nie je zadarmo, nie je to automatická vec, nie každý má možnosť byť súčasťou Európskej únie, a preto by sme mali ako suverénny, hrdý národ sa postaviť k takýmto, k takýmto veciam, ako sme videli v tejto kampani, kde si dovolil bývalý poslanec Národnej rady páliť vlajku Európskej únie, mali by sme sa k tomu postaviť jasne a rázne.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem pekne.
Ja len drobnosť. Škoda, že aj názov krajiny, napríklad Slovensko, nie je zahrnuté v tomto zákone ako chránený symbol pre účel tohto zákona. Bolo by veľmi zaujímavé, keby si niektorá politická strana napríklad dala názov Maďarsko, že ako by Maďarsko na to reagovalo, že nejaká politická strana sa stotožňuje s názvom krajiny. Takže podľa mňa by to doplnilo tento zákon, keby tam bol aj názov krajiny.
Ďakujem.

Pán poslanec Hazucha, ja pevne verím, že vy viete, aký je názov nášho štátu a názov je Slovenská republika, takže treba niektoré veci možno doštudovať, pozrieť si, aké sú oficiálne názvy krajín, ale ja rozumiem tomu, že sa vám nepáči, že naše hnutie má názov SLOVENSKO, to rešpektujem, ale my musíme dodržiavať zákony Slovenskej republiky. A zákony Slovenskej republiky sme dodržali, tak ako vy ste si ukradli slovíčko HLAS a môžme sa o tom baviť, že či je dobré, alebo teda pardon, vy ste si zobrali slovíčko SMER, kolegovia vaši si zobrali slovíčko HLAS, no a teraz sa môžme o tom baviť, že či to je správne, alebo nie je to správne. Splnili ste zákon? Splnili. Môžte sa volať SMER, kolegovia splnili zákon, môžu sa volať HLAS, takisto aj my, naše hnutie sme splnili zákon a náš názov je hnutie SLOVENSKO.
Čiže v tomto ja osobne nevidím nejaký zásadný problém. Možnože chápem, že sa vám to nemusí páčiť, ale my bojujeme za Slovensko, my si vážime Slovensko a jednoducho chceme presadzovať veci pre Slovensko. Len tento zákon konkrétne je o vlajkách, o štátnych symboloch a o tom, čo sme videli v, pred eurovoľbami v kampani, kde si istý bývalý poslanec dovolil nehoráznym spôsobom uraziť spoločenstvo Európskej únie a vlastne všetkých štátov, ktoré tvoria tento európsky projekt. A toto by podľa mňa nemalo ostať bez potrestania, bez adekvátneho trestu. Čiže tu by sme nemali politikárčiť, mali by sme sa pragmaticky na to pozrieť. Ak máte s tým problém, že to predkladáme my, tak si to osvojte alebo príďte s tým návrhom vy, ak nedokážete prekonať tú bariéru, ale ja si pamätám, že v minulosti pri takýchto zákonoch, ktoré neboli vyslovene že politické, sme aj my vychádzali v ústrety a podporili sme opozičné návrhy. Takže tuná len treba podľa mňa zahlasovať za.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja sa pokúsim ten rýchly beh tých bodov trošku zastaviť. (Povedané s pobavením.) Takže dovoľte mi, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty.
Cieľom predloženého návrhu zákona je dočasne na jeden a pol roka od 1. júla 2024 do 31. decembra 2025 zaviesť zníženú daň z pridanej hodnoty na benzín a plynový olej, ale teda všetci to poznáme pod názvom nafta, na úrovni 8 %. Predložený návrh bude mať nejaký negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak veľmi pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takisto bude mať pozitívny sociálny vplyv a návrh zákona teda, samozrejme nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viac a podrobnejšie poviem už v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.