15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja musím povedať, že ja, naopak, veľmi súhlasím s tým, čo tu odznelo, a najmä s tým faktom, že nie každý rodič je dostatočne kompetentný na to, aby dokázal jasne pomenovať, či daná oblasť výchovno-vzdelávacieho procesu je pre jeho dieťa vhodná, alebo nie je vhodná. A zdôrazňujú to aj štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe od Medzinárodnej zdravotníckej organizácie, ktoré dokonca zdôrazňujú, aby sa so sexuálnou výchovou začalo veľmi skoro, pretože najmä v rozvojových krajinách, a my tu máme aj také lokality, ktoré by sa mohli podobať takýmto životným podmienkam, sú dievčatá, ktoré sú naozaj v prvých triedach stredných škôl alebo v posledných ročníkoch základných škôl vystavené najväčšiemu riziku alebo dôsledkom sexuálnej aktivity. A vy to veľmi dobre viete. A tieto dievčatá z týchto rodín, v tomto rodinnom prostredí nemajú dostatok informácií, a preto je veľmi dôležité, aby programy výchovy k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu na školách pokrývali rôzne témy, ako sú téma prevencie tehotenstva mladistvých, nebezpečného potratu, šírenia a prevencie HIV a iných sexuálne prenosných infekcií a najmä oblasť plánovaného rodičovstva a poznatky o antikoncepcii. A v prípade, že necháte školy, alebo teda rodičov, aby v školách rozhodovali o tom, či tieto informácie sú pre nich vhodné, alebo nie, tak aký bude asi výsledok? Myslím si, že to veľmi dobre viete, pán Vašečka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak opäť si myslím, že išlo o nejaké hlbšie nepochopenie, lebo, lebo výrok o civilizačnom zaostávaní neriešil situáciu a rozdiel pohľadov na túto vec medzi mnou a povedzme predkladateľmi, ale hovoril o tom, k čomu smeruje spoločenská debata. Spoločenská debata tohto typu bola v Dánsku a v západnej Európe vyriešená v 70. rokoch a u nás sa otvára v roku 2024 a niekoľko rokov skôr, lebo tieto návrhy sú na stole skôr. Čiže nebolo to nič osobné, bolo to naozaj o rozdielnom pohľade na vývoj civilizácie nejakých skupín krajín.

-----------------------------------------

Ja nes... ja som nepovedala, že vy idete rušiť sexuálnu výchovu, to nie je pravda. Ja som povedala, že snažíte sa zaviesť systém, kedy rodičia budú mať právo v podstate vyňať deti z tohto systému vzdelávania, ktoré, ktorý teda obsah sa uskutočňuje v školách. O tom hovorím a o tom bol aj rozsudok európskeho súdneho, Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Kjeldsenovci a Dánsko, úplne analogické. Táto skupina rodičov žiadala presne to isté, čo žiadate vy, a európsky súd povedal, že to nie je možné, že rodičia o tomto rozhodovať nemôžu. To je všetko.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, bohužiaľ, som nemala možnosť byť účastná tej prvej časti rozpravy a predpokladám, že mnohí z vás si ju už ani nepamätajú, ale tým pádom neviem, akým spôsobom možno úplne nadviazať, tak začnem od začiatku, tak ako som to mala pripravené.
Keď som videla tento návrh zákona z dielne pána Vašečku a pani kolegyne Záborskej, tak prvá otázka, ktorá ma napadla, bola že prečo? Prečo sa tým vlastne dnes zaoberáme, najmä v kontexte toho, keď tvrdíte, že vaším cieľom nie je, aby bola vzťahová a sexuálna výchova na Slovensku zakázaná. Vzťahová a sexuálna výchova je vlastne dlhodobou súčasťou nášho výchovno-vzdelávacieho procesu, od 90. rokov doteraz to bola prierezová téma výchova k partnerstvu a rodičovstvu, takže neviem, v čom, o čom sa potom ako máme baviť, že teraz budú niektorí rodičia rozhodovať, či takúto výchovu budú mať, alebo nie. Je to celkom pre nás nepochopiteľné, ak to nie je s tým zámerom, že jednoducho chcete, ako povedala pani kolegyňa, niektoré deti proste uchrániť vášho mienenia od nekalých vplyvov sexuálnej a vzťahovej výchovy.
A možno si niektorí poviete, že na tom nie je nič zlé, aby rodičia rozhodovali o tom, aké informácie majú v škole dostávať, či je ich výchova a vzdelávanie v školách pre nich prospešná, alebo či je efektívna, veď si môžu vybrať školu, na ktorú budú chodiť, môžu si vybrať krúžky, kde bude dieťa chodiť, tak prečo by o tomto nemali rozhodovať? No ale práve to je o tom, že by mali byť splnené nejaké základné podmienky. Napríklad či majú dostatočné vzdelanie, zodpovednosť alebo dostatok zdrojov na to, aby mohli rozhodovať o niektorých závažných veciach, ktoré, ktoré sa k nim dostanú do školy. Máme takých všetkých rodičov? Ako som to povedala aj vo svojej faktickej poznámke, nemôžme predpokladať, že všetci rodičia sú dostatočne oboznámení s obsahom výchovy a vzdelávania, tak aby mohli naozaj zodpovedne rozhodovať, či je to pre nich efektívne, alebo nie. Každý rodič to jednoducho nevie a pokiaľ máme túto informáciu, že takéto informácie nemajú, tak nemôžeme nechať tento slobodný výber obsahu vzdelávania proste na rodičoch. To je základom všetkého.
Ja osobne si myslím, že ten ozajstný dôvod, prečo predkladáte takýto návrh zákona, je, lebo ste presvedčení o tom, že na Slovensku sa tu rozmohol nejaký nešvár, ktorý sa volá džendžer, či ako ho nazývate, alebo nejaké ideologické šmakocinky, ja neviem, vo všeobecnosti. Tvrdíte, pozerala som nedávno nejakú vašu diskusiu, v ktorej ste tvrdil vy sám, pán Vašečka, osobne, že sexuálna výchova núti deti zmeniť pohlavie a že ich núti experimentovať s telom, a dokonca že niektorých aj onanovať v materskej škôlke. Akože prepáčte, ale toto s realitou vo výchovno-vzdelávacej činnosti u nás na Slovensku nemá absolútne nič spoločné. Niekto tu vyprofiloval nejaké ideologické vojny, nejakú kultúru smrti, čo začalo už v roku 2014 pri veľkom škandále o slobodnej mamičke v šlabikáre Lipka, aspoň odvtedy to sledujem, a dnes sa to tu rozmohlo do naozaj nejakej ideologickej vojny, ktorého, prepáčte, ale aj vy ste jedným z týchto reprezentantov a po tej diskusii, ktorú som videla, som o tom dokonca presvedčená.
Keďže mám obmedzený čas, tak nebudem hovoriť o tom, čoho všetkého sa vzťahová a sexuálna výchova alebo aký je obsah vzťahovej a sexuálnej výchovy od piatich rokov do štrnástich rokov, ale som presvedčená o tom, že to, čo vy tvrdíte, že je obsahom tejto výchovy a vzdelávania, tam absolútne nie je. Pretože sexuálna výchova vychádza zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede na základe ich veku, na základe zrelosti a ich vývinového štádia. Nie je pravda, že ich núti experimentovať s telom alebo zmeniť si pohlavie. To sú všetko úplne hlúposti. A podľa mňa je to len populistický výkrik politikov alebo ľudí, ktorí si chcú na základe rôznych hoaxov vybudovať kariéru a ani si možno neuvedomujú, že tým tak zásadne polarizujú spoločnosť.
Ako tu už bolo spomínané, návrh je v priamom rozpore s cieľmi Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, pretože každé dieťa má právo na objektívne, vedecky podložené, kritické a pluralitné informácie s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, ktorý by mal byť vždy na prvom mieste.
Takisto ste určite hovorili o tom, že vo väčšine členských krajín je sexuálna výchova povinnou súčasťou vzdelávania, iba v ôsmich krajinách je voliteľnou súčasťou z tých devätnástich.
Okrem toho ste určite hovorili aj o tom, že ma nesmierne pozitívny dopad na vývin dieťaťa a rozvoj jeho osobnosti. Len tak pre zaujímavosť, napríklad má zásadný vplyv na oddialenie začiatku sexuálneho styku. Posúva prvý sexuálny styk na neskorší vek. Vedie k zníženiu počtu sexuálnych partnerov, vedie k zníženiu rizika tehotenstva mladistvých a, samozrejme, prenosu HIV a iných sexuálne prenosných chorôb. Takisto vedie k zníženiu rizika zneužívania detí a mladých ľudí a zároveň rozvíja vzťahové zručnosti u mladých ľudí a rozvoj sebavedomia a sebadôvery u mladých ľudí. To som si ale nevymyslela ja ani žiadne progresivisticko-liberálne hnutie, toto sú výsledky 22 systémových štúdií a 77 kontrolných štúdií realizovaných v širokom spektre kultúrnych kontextov. To hovorí správa UNESCO z roku 2018 aj správa Európskej komisie z roku 2020. Myslím, že s týmito závermi ste veľmi dobre oboznámení, a napriek tomu rozširujete v slovenskej spoločnosti hoaxy o tom, že sexuálna výchova má nejak, nejaký záujem riešiť zmenu pohlavia. Sú to hlúposti. Sú to hlúposti, áno, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Môžem vám to ukázať, môžem vám to ukázať potom, kde ste to povedali.
Vo svojej dôvodovej správe reagujete na to, že, reagujete teda na prax, že rôzne organizácie sa snažia v školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať rôzni rodičia problém. Tak mi ukážte dáta, prosím. Ukážte mi dáta, kde konkrétne v ktorej škole k takýmto veciam dochádza, koľko konkrétne máme rodičov, ktorí s tým nesúhlasia, a o aké konkrétne informácie ide. Ukážte mi nejakú analýzu. Alebo to je len také tvrdenie? Lebo asi áno, v tej vašej dôvodovej správe žiadny takýto dôkaz nebol, nebola to žiadna štúdia, nič.
V kontexte aktuálnych etických otázok je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní sa aj o intimite a sexualite človeka, a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Toto tam máte napísané. No ale vy určite viete, že celý obsah vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy, a najmä pri novej kurikulárnej reforme, tvorilo 300 odborníkov a odborníčiek vrátane zástupcov náboženskej obce. Chcete mi povedať, že práve tí, ktorí boli z náboženskej obce, vôbec neboli dostatočne pozorní, aby sa do obsahu vzdelávania vzťahovej a sexuálnej výchovy nedostalo nič, s čím by nemohli súhlasiť ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom nábožensky orientovaní? Chcete mi toto povedať? To si potom vybavte s tými odborníkmi, ktorí toto kurikulum tvorili. Pretože sa potom nemáte čoho báť, ak je to všetko v poriadku a je obsah vzdelávania okej, no tak potom v tom prípade nemáte prečo trvať na tom, aby nejaký rodič dostal, musel dať informovaný súhlas, že s tým teda musí súhlasiť.
Ja si myslím, že problémom nie je samotný obsah sexuálnej výchovy, ale to, s čím máme problém, je nízka úroveň znalosti problematiky o vzťahovej a sexuálnej výchove na strane pedagógov a pedagogičiek. S týmto máme problém. Pretože títo učitelia musia disponovať aj schopnosťou reagovať nezaujato, byť nositeľmi tolerancie a bezpečného priestoru. Nato potrebujete mať zreflektované svoje vlastné postoje a predsudky, aby ste ich na deti neprenášal. Navyše potrebujete mať aj zručnosti na zvládanie skupinovej dynamiky a zručnosti týkajúce sa oblasti didaktiky k tejto téme. Hovoríme o komplexnom sete zručností, ktoré tieto, títo ľudia, bohužiaľ, zatiaľ nemajú.
A po tretie, úlohou učiteľa, učiteľky nie je prezentovať svoju ideológiu a svoj pohľad na svet, ale rozvíjať u detí kritické myslenie. Lenže ak vy vyjmete tieto deti z tohto vzdelávania a nebudú mať prístup k týmto informáciám, ako chcete, aby si vytvorili kritický pohľad na svet? Jednostranným a ideologickým podsúvaním názorov? Tak s tým už máme teda veľa skúseností a PISA výsledky aj Testovanie 9 to jasne ukazujú, že naše deti majú problém s kritickým myslením. Takže naučme teda pedagógov, ako didakticky správne pristupovať, pretože keď budeme mať dostatočne zdatných učiteľov, ktorým budeme, budete dôverovať a budú im dôverovať aj rodičia a budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, som tu.
Ďakujem aj pani kolegyni, ktorá vie, čo si myslíme. To ma vždy tak fascinuje, keď niekto vie, čo si myslí navrhovateľ. Ja by som navrhoval, aby sme diskutovali o tom, čo je v návrhu zákona a aj v dôvodovej správe. Na začiatku, keď pani kolegyňa začala, tak si kládla otázky, na ktorú, na ktoré som si hovoril, však keby si prečítala dôvodovú správu, tak tam tie odpovede sú, že na čo vlastne reagujeme. A ona potom, som zistil, že ona čítala tú dôvodovú správu, ale asi nejak selektívne, lebo práve to bol dôvod. My nereagujeme na sexuálnu výchovu, na jej existenciu, na kurikulum, vôbec, vôbec, ani k tomu sa nevyjadrujem.
A spomínali ste nejakú reláciu, tak som tak úprimne rozmýšľal, že aká relácia by to mohla byť. Nikdy som tieto slová nehovoril o výchove k manželstvu a rodičovstvu alebo ako všeobecne sa hovorí k sexuálnej výchove, hovoril som ich o konkrétnych materiáloch a konkrétnych prednáškach, na ktoré nás ľudia upozornili. Tie materiály, tie učebnice mám, mám na izbe, môžem vám ich ukázať, keď vám ide o dáta. A na to sme aj reagovali, sme ich tam popísali a bol tam napríklad jeden obrázok, ktorý mi v RTVS-ke nedovolili ukázať pred desiatou hodinou, a to má ísť na školy? Ja si myslím, že minimálne by sme mali o tom, o tom hovoriť.
Bude toho viacej, robil som si poznámky, takže ja to potom ešte zhrniem v záverečnom slove. Ale naozaj, že vy nás obviňujete z niečoho, čo si myslíte, že si myslíme, a potom reagujete na to, čo my sme vôbec nepovedali, nenavrhujeme ani nie je naším cieľom, ani skutočným, ani deklarovaným.

Ďakujem za slovo.
Ja som tiež v predminulom príspevku takisto konštatovala ako ty, pani poslankyňa, že skutočným problémom sexuálnej a vzťahovej výchovy je príprava pedagogického personálu, to je, to je kľúčový, kardinálny problém. Pokiaľ niekto sa snaží povedať, že o nič nejde, veď ide len o vyžadovanie informovaného súhlasu od rodičov, ktorý je bežnou súčasťou našich škôl, tak nie je to úplná pravda. Informovaný súhlas sa v súčasnosti využíva iba pre prípady fakultatívnych činností, ako sú školské výlety, lyžiarske zájazdy, divadlá a tak ďalej. Neexistuje prípad, kedy by sa informovaný súhlas vyžadoval na obligatórnu súčasť vzdelávania, obligatórnu, teda povinnú. Taký prípad neexistuje. Existujú iba jasne zákonom vymedzené pravidlá pre získavanie informovaného súhlasu pre fakultatívne záležitosti. A to preto, lebo ak rodič ten súhlas nedá, tak sa dieťa tej aktivity nezúčastní. A to isté by platilo aj pre prípad sexuálnej a vzťahovej výchovy.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Vašečka, za vašu faktickú poznámku. Dovoľte mi, aby som na ňu reagovala hneď vzápätí. Áno, spomínate vo svojej dôvodovej správe aj problém s novými publikáciami v tejto oblasti a určite myslíte teda vzťahovú a sexuálnu výchovu 2 a tiež pracovný zošit pre stredné školy a gymnáziá s názvom Partnerská a sexuálna výchova, ale chcela by som vás upozorniť, že, áno, vyvolali veľké pobúrenie v určitej časti, oblasti, ja som to, samozrejme, tiež zachytila, práve preto tieto učebnice neboli schválené. Takže keď ministerstvo školstva neschváli takúto učebnicu, tak znamená, že nie je v systéme toho, že by sa mala používať vo výchovno-vzdelávacom procese. A zároveň ale tiež platí, že používať učebnicu vo výchovno-vzdelávacom procese, dokonca ani schválenú, predsa nie je povinné. Učiteľ nemusí využívať takéto učebnice. Takže nie je to tak celkom relevantný argument v tejto oblasti, ktorý by bol postačujúci na to, aby kvôli tomu mohol rodič vyňať dieťa z obsahu výcho... sexuálnej výchovy. Takže asi toľko.
Rada by som ešte pripomenula jednu vec, lebo tu bola predtým povedaná dôležitá pripomienka od pani Kalmárovej, že právo dieťaťa je vždy nadradené právu rodiča. A zároveň ja by som chcela ešte upriamiť pozornosť na to, že výbor pre ľudské práva spojil túto povinnosť poskytovať presnú a objektívnu sexuálnu výchovu s právom na život. Hovorí to Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. A využil to vtedy, keď požiadal Poľsko, aby zabezpečilo, že školy musia zahrnúť presnú a objektívnu sexuálnu výchovu do svojich učebných osnov. Tých správ, uznesení je ešte omnoho viac. Bohužiaľ, som na to nemala čas, ale myslím si, že ak by takýto zákon na Slovensku prešiel, tak je to neuveriteľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Niekoľko vecí len preto, že by som to nestihol vo faktických, ale nechcem zároveň naťahovať rozpravu.
Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako povedala pani kolegyňa, že už to, čo bolo na minulej schôdzi, si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec, nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchovy, naopak, je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú, neviem, či také nevedomké, alebo cielené posuny, že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách, je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s týmito, o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu, primerane veku. A nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak, hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje.
A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Vy ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete, v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus-leninizmus bol vedecký, bol vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo je absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa budú deti učiť, ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste, pani poslankyňa, doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď oni nie sú schválené. A keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi dobrý vzťah, korektný, uznávam ich, rešpektujem ich, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na kuriculum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate?
Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka, to nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno, je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takéto prednášky, takéto materiály sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to je tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálke alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobre dieťaťa ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka.
Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím ani o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičov.
A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem, či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo, tak respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčený, že nie. Skúsme to, vy budete hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčený, že máme veriť rodičom.
Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá z pani kolegýň povedala, že rodičia nemajú právo zasahovať. Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka tu na tomto svete, ktorý mne povie ako otcovi mojich detí, zvlášť keby, maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži povedať mi do očí, že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti, a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré je aj v ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti, aby bolo exaktne napísané.
Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma, ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie. A náš úmysel alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon, je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry.
A na záver, čo ma mrzí úplne najviac, je to, že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne aj jednoduchého, a nejakého učiteľa, naslovovzatého odborníka, a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa ako tomu rodičovi. To pokladám za zvlášť urážlivé, arogantné. A poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť! Ale že si nechá povedať. Ja som učiteľ, som vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem, mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič napríklad na základnú školu za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti. Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi, o výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Po-is-tku. Koľkokrát vám vyrazí poistky za deň? Elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie je hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo.
Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli rôzne vyjadrenia z rôznych strán aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania, a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec, o ktorej som hlboko osobne presvedčený v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik, a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh.
Akokoľvek, ďakujem za túto debatu napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je, samozrejme, v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, nie celkom súhlasím, pani Kalmárová, že iba fakultatívne veci rieši informovaný súhlas rodiča, ale to si vydiskutujeme neskôr.
Druhá vec, áno, právo na informácie u detí áno, ale citlivo, musí to byť citlivé. Dnes existujú streamovacie platformy alebo sociálne siete, kde sa mladí ľudia stretávajú a pod vplyvom rôznych influencerov si zdieľajú návody na to, ako spáchať samovraždu a tak ďalej, čiže tu treba byť opatrný, že ktoré informácie áno a v akej miere, a vždycky to musí byť citlivé.
A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že nemali by sme stavať do opozície rodičov a školu. Rodičia a škola musia byť partneri a pri výchove a vzdelávaní detí musia spolupracovať, preto vylučovať rodičov zo vzdelávania a robiť niečo za chrbtom ako keby rodičov, toto sa nesmie stať. My v KDH napríklad hovoríme stále o tom, že primárne za výchovu a vzdelávanie detí a mládeže sú zodpovední rodičia a škola je pri tom významný partner, ale toto musíme dať do súladu a nerobiť veci poza chrbát, poza chrbát rodičov.
Toľko za KDH, ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131 o pohrebníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 46, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 52.
Pán poslanec Vašečka, vy budete uvádzať zákon? Spravodajca by mal byť pán František Majerský, toho tu nevidím, máte náhradu za tohto spravodajcu? (Reakcia z pléna.) Tak vám budem, keďže tu nie je prítomný spravodajca, tento bod odkladáme na koniec schôdze. Ďakujem aj ja.
Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení.
Návrh zákona má tlač 73, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 66, predkladateľom by mal byť poslanec Matovič, nie je v sále, kolegovia, ktorí ste v skupine poslancov, chcete predložiť? Materiál prepadá.
Predpokladám, že aj ďalšie, čítanie o zákone č. 18/1996 o cenách, ktorý mal uviesť pán poslanec Jakab, nie je prítomný, prepadá.
Ďalším zákonom by mal byť školský ombudsman, návrh má parlamentnú tlač 162, tiež nie, pani poslankyňa Škopová tu nie je.
Ďalším by mal byť zákon 311/2001 Zákonník práce, pán poslanec Matovič nie je v sále, prepadá.
Máme tu potom ústavný zákon, dobre. Zlúčená rozprava, áno.
Pristúpime k rokovaniu o bodoch 77 a 78 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je pod tlačou 175, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 172.
Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má tlač 176, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 173.
Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov obidva návrhy zákonov uviedla.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Rokovanie v prvom čítaní v zlúčenej rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 175, a
o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 176.)