15. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
14.6.2024 o 11:13 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Niekoľko vecí, len pre to, že by som to nestihol fakticky, ale nechcem zároveň naťahovať rozpravu.
Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako podala pani kolegyňa, že už to, čo bolo, na minulé schody si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia, výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec - nebojíme sa a druhá vec - neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchove, naopak je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú neviem, či také nevedomké, alebo cielené posuny. Že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s nimi som o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu primerane veku a nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje.
A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili to, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus, leninizmus bol vedecky, vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu, ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa deti budú učiť. Ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme - v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi, alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste pani poslankyňa doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď oni nie sú schválené. Keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi, vzťah korektný, uznávam ich, rešpektujem, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na curiculum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate.
Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka. To nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo, alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takého prednášky, takého materiálny sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálne, alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobré dieťa, ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka.
Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, Súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu, v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičom. A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo tak, respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčení, že nie. Skúsme to, vy bude hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčení, že že máme veriť rodičom. Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá s pani kolegýň povedala, že: "rodičia nemajú právo zasahovať". Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka, tu na tomto svete, ktorý mne povie, ako otcovi mojich detí, zvlášť keby maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži mi to povedať do očí. Že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel, alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré aj v Ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti. Aby bolo exaktne napísané.
Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma. Ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie, a a náš úmysel, alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry.
A na záver, čo ma mrzí úplne najviac je to, že že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne a jednoduché a nejakého učiteľa, na slovo vzatého odborníka a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa, ako tomu rodičovi. To pokladám za zvláštne, urážlivé, arogantné a poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: "To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť!" Ale, že si nechá povedať. Ja som učiteľ, so vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem. Mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič, napríklad na základnú školu, za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: "Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti." Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi. O výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Poistku. Koľko krát vám vyrazí poistky za deň, elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo.
Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli úvodné vyjadrenia z rôznych strán, aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec o ktorej som hlboko osobne presvedčení, v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh. Akokoľvek, ďakujem za túto debatu. Napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo..., kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu.
Ďakujem. ... veci, ktoré boli pichľavé tak tá debata, to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná v rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo kolegyniam a kolegom, myslím si, že kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi za debatu. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
10:56
Vystúpenie v rozprave 10:56
Ingrid KosováVystúpenie v rozprave
14.6.2024 o 10:56 hod.
Ing. Bc. PhD.
Ingrid Kosová
Videokanál poslancaVážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Bohužiaľ som nemala možnosť byť učastná tej prvej časti rozpravy a predpokladám že mnohí z vás si ju už ani nepamätajú, ale tým pádom neviem akým spôsobom možno úplne nadviazať, tak začnem od začiatku, tak ako som to mala pripravené. Keď som videla tento návrh zákona z dielne pána Vašečku a pani kolegyne Záborskej, tak prvá otázka, ktorá ma napadla bola že prečo? Prečo sa tým vlastne nezaoberáme, najmä v kontexte toho, keď tvrdíte, že vašim cieľom nie je aby vzťahová sexuálna výchova na Slovensku zakázaná. Vzťahová sexuálna výchova je vlastne dlhodobo súčasťou nášho výchovnovzdelávacieho procesu od 90tich rokov doteraz to bola prírezová téma výchova k partnerstvu a rodičovstvu, takže neviem v čom o čom sa potom ako máme baviť že teraz budú niektorí rodičia rozhodovať, či takúto výchovu budú mať alebo nie. Je to celkom pre nás nepochopiteľné, ak to nie je s tým zámerom, že jednoducho chcete ako povedal pani kolegyňa, niektoré deti proste uchrániť od vášho menenia od nekalých vplyvov sexuálnej a vzťahovej výchovy. A možno si niektorí poviete, že na tom nie je nič zlé. Aby rodičia rozhodovali o tom, aké informácie majú v škole dostávať, či je ich výchova a vzdelávanie v školách pre nich prospešná, alebo či je efektívna, veď si môžu vybrať školu na ktorú budú chodiť, môžu si vybrať krúžky, kde bude dieťa chodiť, tak prečo by o tomto nemali rozhodovať? No ale práve to je o tom že by mali byť splnené nejaké základné podmienky. Napríklad či majú dostatočné vzdelanie, zodpovednosť, alebo dostatok zdrojov na to aby mohli rozhodovať o niektorých závažných veciach, ktoré ktoré sa im dostanú do školy. Máme takých všetkých rodičov, ako som to povedala aj vo svojej faktickej poznámke, nemôžme predpokladať že všetci rodičia sú dostatočne oboznámení s obsahom výchovy a vzdelávania, tak aby mohli naozaj zodpovedne rozhodovať, či je to pre nich efektívne alebo nie. Každý rodič to jednoducho nevie a pokiaľ máme túto informáciu že takéto informácie nemajú tak nemôžeme nechať tento slobodný výber obsahu vzdelávania proste na rodičoch. To je základom všetkého. Ja osobne si myslím, že ten ozajstný dôvod prečo predkladáte takýto návrh zákona je, alebo ste presvedčení o tom, že na Slovensku sa tu rozmohol nejaký nešvár, ktorý sa volá džendžer, či ako ho nazývate, alebo nejaké ideologické šmakocinky, ja neviem vo všeobecnosti tvrdíte, pozerala som nedávno nejakú vašu diskusiu, v ktorej ste tvrdil vy sám pán Vašečka osobne, že sexuálna výchova ,núti deti zmeniť pohlavie. A že ich núti experimentovať s telom a dokonca že niektorých aj onanovať v materskej škôlke. Akože prepáčte, ale toto s realitou vo výchovnovzdelávacej činnosti u nás na Slovensku nemá absolútne nič spoločné. Niekto tu vyprofiloval nejaké ideologické vojny, nejakú kultúru smrti, čo začalo už v roku 2014 pri veľkom škandále o slobodnej mamičke v šlabikáre Lipka, aspoň odvtedy to sledujem a dnes sa to tu rozmohlo do naozaj nejakej ideologickej vojny, ktorého prepáčte ale aj vy ste jedným z týchto reprezentantov a po tej diskusii ktorú som videla, som o tom dokonca presvedčená. Keďže mám obmedzený čas, tak nebudem hovoriť o tom čoho všetkého sa vzťahová sexuálna výchova alebo aký je obsah vzťahovej sexuálnej výchovy od 5tich rokov do 14tich rokov, ale som presvedčená o tom, že to čo vy tvrdíte, že obsahom tejto výchovy a vzdelávania tam absolútne nie je. Pretože sexuálna výchova, vychádza zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede na základe ich veku, na základ zrelosti a vývinového štádia. Nie je pravda že ich núti experimentovať s telom, alebo zmeniť si pohlavie. To sú všetko úplne hlúposti. A podľa mňa je to len populistický výkrik politikov, alebo ľudí, ktorí si chcú na základe rôznych hoaxov vybudovať kariéru a ani so možno neuvedomujú, že tým tak zásadne polarizujú spoločnosť. Ako tu už bolo spomínané návrh je v priamom rozpore s cieľmi slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, pretože každé dieťa má právo na objektívne vedecky podložené kritické a pluralitné informácie. S ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, ktorý by mal byť vždy na prvom mieste. Takisto ste určite hovorili o tom , že vo väčšine členských krajín, je sexuálna povinnou súčasťou vzdelávania. Iba v 8 krajinách je voliteľnou súčasťou z tých 19tich. Okrem toho ste určite hovorili aj o tom, že ma nesmierne pozitívny dopad na vývin dieťaťa a rozvoj jeho osobnosti. Len tak pre zaujímavosť, má zásadný vplyv na oddialenie začiatku sexuálneho styku. Posúva prvý sexuálny styk na neskorší vek. Vedie k zníženiu počtu sexuálnych partnerov, vedie k zníženiu rizika tehotenstva mladistvých a samozrejme prenosu HIV a iných sexuálne prenosných chorôb. Takisto vedie k zníženiu rizika zneužívania detí a mladých ľudí a zároveň rozvíja vzťahové zručnosti u mladých ľudí a rozvoj sebavedomia a sebadôvery u mladých ľudí. To som si ale nevymyslela ja, ani žiadne progresivisticko liberálne hnutie, toto sú výsledky 22 systémových štúdií a 77 kontrolných štúdií realizovaných v širokom spektre kontrolných kontextov. To hovorí správa UNESCO z roku 2018 aj správa Európskej komisie z roku 2020. Myslím že s týmito závermi, ste veľmi dobre oboznámení a napriek tomu, rozširujete v slovenskej spoločnosti hoaxy, o tom že sexuálna výchova má nejak nejaký záujem riešiť zmenu pohlavia. Sú to hlúposti. Sú to hlúposti áno, ale môžem vám to ukázať. Môžem vám to ukázať potom kde ste to povedali. Vo svojej dôvodovej správe reagujete na to, že reagujete teda na prax, že rôzne organizácie sa snažia v školách prezentovať kontrolované myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať rôzni rodičia problém. Tak mi ukážte dáta prosím. Ukážte mi dáta, kde konkrétne v ktorej škole k takýmto veciam dochádza, koľko konkrétne máme rodičov, ktorí s tým nesúhlasia a o aké konkrétne informácie ide. Ukážte mi nejakú analýzu. Alebo to je len také tvrdenie? Lebo asi áno, v tej vašej dôvodovej správe žiadny takýto dôkaz nebol, nebola to žiadna štúdia, nič. V kontexte aktuálnych etických otázok, je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní sa aj o intimite a sexualite človeka, ani internet ani ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Toto tam máte napísané. No ale vy určite viete, že celý obsah vzdelávanie v oblasti vzťahovej sexuálnej výchovy a najmä pri novej kurikulárnej reforme, tvoril 300 odborníkov a odborníčiek vrátane zástupcov náboženskej obce. Chcete mi povedať, že práve tí, ktorí boli z náboženskej obce, vôbec neboli dostatočne pozorní, aby sa do obsahu vzdelávania vzťahovej a sexuálne výchovy nedostalo nič s čím by nemohli súhlasiť ľudia ktorí sú nejakým spôsobom nábožensky orientovaní? Chcete mi toto povedať? To si potom vybavte s tými odborníkmi, ktorí toto kurikulum tvorili. Pretože sa potom nemáte čoho báť, ak je to všetko v poriadku a je obsah vzdelávania ok, no tak potom v tom prípade nemáte prečo trvať na tom, aby nejaký rodič dostal, musel dať informovaný súhlas, že s tým teda musí súhlasiť. Ja si myslím, že problémom nie je samotný obsah sexuálnej výchovy, ale to s čím máme problém, je nízka úroveň znalosti problematiky vzťahovej a sexuálnej výchovy na strane pedagógov a pedagogičiek. S týmto máme problém. Pretože títo učitelia musia disponovať aj schopnosťou reagovať nezaujato, byť nositeľmi tolerancie a a bezpečného priestoru. Na to potrebujete mať zreflektované svoje vlastné postoje a predsudky, aby ste ich na deti neprenášal. Navyše potrebovať, budete mať aj zručnosť na zvládanie skupinovej dynamiky a zručnosti týkajúce sa didaktiky k tejto téme. Hovoríme o komplexnom sete zručností, ktoré tieto, títo ľudia bohužiaľ zatiaľ nemajú. A po tretie: úlohou učiteľa, učiteľky nie je prezentovať svoju ideológiu a svoj pohľad na svet. Ale rozvíjať u detí kritické myslenie. Lenže ak vy vyňate tieto deti z tohto vzdelávania a nebudú mať prístup k týmto informáciám, ako chcete aby si vytvorili kritický pohľad na svet? Jednostranným a ideologickým podsúvaním názorov? Tak s tým už máme teda veľa skúseností a (nezrozumiteľne povedané) výsledky aj testovanie 9 to jasne ukazujú, že naše deti majú problém s kritickým myslením. Takže naučme teda pedagógov, ako didakticky správne pristupovať. Pretože keď budeme mať dostatočne zdatných učiteľov, ktorým budeme, budete dôverovať a budú im dôverovať aj rodičia a budú
Rozpracované
10:56
Ďakujem za slovo, som tu. Ďakujem aj pani kolegyni, ktorá vie čo si myslíme. To ma vždy tak fascinuje, keď niekto vie, čo si myslí navrhovateľ. Ja by som navrhoval aby sme diskutovali o tom, čo je v návrhu zákona a aj v dôvodovej správe. Na začiatku keď pani kolegyňa začala, tak si kládla otázky, na ktorú, na ktoré som si hovoril, šak keby si prečítala dôvodovú správu, tak tam tie odpovede sú, že na čo vlastne reagujeme. A ona potom som zistil, že ona čítala tú dôvodovú správu, ale asi nejak selektívne, lebo práve to bol dôvod. My nereagujeme na sexuálnu výchovu, na existenciu, na kurikulum, vôbec, vôbec, ani k tomu sa nevyjadrujem. A spomínali ste nejakú reláciu tak som tak úprimne rozmýšľal, že aká relácia by to mohla byť. Nikdy som tieto slová nehovoril o výchove k manželstvu a rodičovstvu, alebo ako všeobecne sa hovorí k sexuálnej výchove, hovoril som ich o konkrétnych materiáloch a konkrétnych prednáškach, na ktoré nás ľudia upozornili, tie materiály tie učebnice mám mám na izbe môžem vám ich ukázať, keď vám ide o dáta a na to sme aj reagovali, sme ich tam popísali a bolo tam napríklad jeden obrázok, ktorý mi v RTVSke nedovolili ukázať pre desiatou hodinou a to má ísť na školy. Ja si myslím, že minimálne by sme mali o tom o tom hovoriť. Bude toho viacej, robil som si poznámky, takže ja to potom ešte zhrniem v záverečnom slove. Ale naozaj že vy nás obviňujete z niečoho, čo si myslíte že si myslíme a potom reagujete na to čo my sme vôbec nepovedali, nenavrhujeme ani nie je našim cieľom, ani skutočným, ani deklarovaným.
Rozpracované
11:07
Za slovo. Ja som tiež v predminulom príspevku takisto konštatovala ako ty pani poslankyňa, že skutočným problémom sexuálnej a vzťahovej výchovy je príprava pedagogického personálu, to to je kľúčový, kardinálny problém. Pokiaľ niekto sa snaží povedať, že o nič nejde, veď ide len o vyžadovanie informovaného súhlasu od rodičov, ktorý je bežnou súčasťou našich škôl, tak nie je to úplná pravda. Informovaný súhlas sa v súčasnosti využíva iba pre prípady fakultatívnych činností. Ako sú školské výlety, lyžiarske zájazdy, divadlá a tak ďalej. Neexistuje prípad, kedy by sa informovaný súhlas na obligatórnu súčasť vzdelávania, obligatórnu teda povinnú. Taký prípad neexistuje. Existujú iba jasne zákonom vymedzené pravidlá, pre získavanie informovaného súhlasu pre fakultatívne záležitosti. A to preto, lebo ak rodič ten súhlas nedá, tak sa dieťa tej aktivity nezúčastní. A to isté by platilo, aj pre prípad sexuálnej a vzťahovej výchovy.
Rozpracované
11:09
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:09
Viera KalmárováVystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2024 o 11:09 hod.
PaedDr.
Viera Kalmárová
Videokanál poslancainformovaného súhlasu pre fakultatívne záležitosti a to preto, lebo ak rodič ten súhlas nedá, tak sa dieťa tej aktivity nezúčastní. A to isté by platilo aj pre prípad sexuálnej a vzťahovej výchovy.
Rozpracované
11:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:10
Ingrid KosováRada by som ešte pripomenula jednu vec, lebo tu bolo predtým povedaná dôležitá pripomienka od pani Kalmárovej, že právo dieťaťa je vždy nadradené právom rodiča. Ale zároveň by som chcela ešte upriamiť pozornosť na to, že výbor pre ľudské práva spojil túto povinnosť poskytovať presnú a objektívnu sexuálnu výchovu s právom na život. Hovorí to medzinárodný pakt o občianskych a politických správach. A využil to vtedy, keď požiadal Poľsko, aby zabezpečilo že školy musia zahrnúť a presnú objektívnu sexuálnu výchovu do svojich učebných osnov. Tých správ, uznesení je ešte omnoho viac. Bohužiaľ som na to nemala čas, ale myslím si, že ak by takýto zákon na Slovensku prešiel, tak je to neuveriteľná....
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2024 o 11:10 hod.
Ing. Bc. PhD.
Ingrid Kosová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Vašečka za vašu faktickú poznámku. Dovoľte, aby som na ňu reagovala hneď vzápätí. Áno, spomínate vo svojej dôvodovej správe aj problém s novými publikáciami v tejto oblasti a určite myslíte teda vzťahovú a sexuálnu výchovu 2 a tiež pracovný zošit pre stredné školy a gymnáziá s názvom Partnerská a sexuálna výchova, ale chcela by som vás upozorniť, že áno, vyvolali veľké pobúrenie v určitej časti, v oblastiach, som to samozrejme tiež zachytila, práve preto tieto učebnice neboli schválené. Takže keď ministerstvo školstva neschváli takúto učebnicu, tak znamená, že nie je v systéme toho, že by sa mala používať vo výchovno-vzdelávacom procese a zároveň ale tiež platí, že používať učebnicu vo výchovno-vzdelávacom procese, dokonca ani schválenú, predsa nie je povinné. Učiteľ nemusí využívať takéto učebnice. Takže nie je to tak celkom relevantný argument v tejto oblasti, ktorý by bol postačujúci na to, aby kvôli tomu mohol rodič vyňať dieťa z obsahu výcho..., sexuálnej výchovy. Takže asi toľko.
Rada by som ešte pripomenula jednu vec, lebo tu bolo predtým povedaná dôležitá pripomienka od pani Kalmárovej, že právo dieťaťa je vždy nadradené právom rodiča. Ale zároveň by som chcela ešte upriamiť pozornosť na to, že výbor pre ľudské práva spojil túto povinnosť poskytovať presnú a objektívnu sexuálnu výchovu s právom na život. Hovorí to medzinárodný pakt o občianskych a politických správach. A využil to vtedy, keď požiadal Poľsko, aby zabezpečilo že školy musia zahrnúť a presnú objektívnu sexuálnu výchovu do svojich učebných osnov. Tých správ, uznesení je ešte omnoho viac. Bohužiaľ som na to nemala čas, ale myslím si, že ak by takýto zákon na Slovensku prešiel, tak je to neuveriteľná....
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
11:13
Vystúpenie v rozprave 11:13
Richard VašečkaZareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako podala pani kolegyňa, že už to, čo bolo, na minulé schody si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia, výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec - nebojíme sa a druhá vec - neveríme. Nebojíme sa...
Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako podala pani kolegyňa, že už to, čo bolo, na minulé schody si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia, výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec - nebojíme sa a druhá vec - neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchove, naopak je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú neviem, či také nevedomké, alebo cielené posuny. Že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s nimi som o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu primerane veku a nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje.
A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili to, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus, leninizmus bol vedecky, vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu, ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa deti budú učiť. Ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme - v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi, alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste pani poslankyňa doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď oni nie sú schválené. Keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi, vzťah korektný, uznávam ich, rešpektujem, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na curiculum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate.
Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka. To nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo, alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takého prednášky, takého materiálny sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálne, alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobré dieťa, ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka.
Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, Súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu, v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičom. A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo tak, respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčení, že nie. Skúsme to, vy bude hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčení, že že máme veriť rodičom. Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá s pani kolegýň povedala, že: "rodičia nemajú právo zasahovať". Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka, tu na tomto svete, ktorý mne povie, ako otcovi mojich detí, zvlášť keby maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži mi to povedať do očí. Že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel, alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré aj v Ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti. Aby bolo exaktne napísané.
Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma. Ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie, a a náš úmysel, alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry.
A na záver, čo ma mrzí úplne najviac je to, že že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne a jednoduché a nejakého učiteľa, na slovo vzatého odborníka a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa, ako tomu rodičovi. To pokladám za zvláštne, urážlivé, arogantné a poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: "To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť!" Ale, že si nechá povedať. Ja som učiteľ, so vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem. Mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič, napríklad na základnú školu, za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: "Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti." Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi. O výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Poistku. Koľko krát vám vyrazí poistky za deň, elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo.
Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli úvodné vyjadrenia z rôznych strán, aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec o ktorej som hlboko osobne presvedčení, v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh. Akokoľvek, ďakujem za túto debatu. Napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo..., kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu.
Ďakujem. ... veci, ktoré boli pichľavé tak tá debata, to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná v rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo kolegyniam a kolegom, myslím si, že kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi za debatu. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
14.6.2024 o 11:13 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Niekoľko vecí, len pre to, že by som to nestihol fakticky, ale nechcem zároveň naťahovať rozpravu.
Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako podala pani kolegyňa, že už to, čo bolo, na minulé schody si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia, výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec - nebojíme sa a druhá vec - neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchove, naopak je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú neviem, či také nevedomké, alebo cielené posuny. Že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s nimi som o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu primerane veku a nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje.
A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili to, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus, leninizmus bol vedecky, vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu, ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa deti budú učiť. Ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme - v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi, alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste pani poslankyňa doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď oni nie sú schválené. Keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi, vzťah korektný, uznávam ich, rešpektujem, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na curiculum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate.
Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka. To nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo, alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takého prednášky, takého materiálny sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálne, alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobré dieťa, ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka.
Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, Súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu, v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičom. A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo tak, respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčení, že nie. Skúsme to, vy bude hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčení, že že máme veriť rodičom. Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá s pani kolegýň povedala, že: "rodičia nemajú právo zasahovať". Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka, tu na tomto svete, ktorý mne povie, ako otcovi mojich detí, zvlášť keby maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži mi to povedať do očí. Že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel, alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré aj v Ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti. Aby bolo exaktne napísané.
Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma. Ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie, a a náš úmysel, alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry.
A na záver, čo ma mrzí úplne najviac je to, že že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne a jednoduché a nejakého učiteľa, na slovo vzatého odborníka a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa, ako tomu rodičovi. To pokladám za zvláštne, urážlivé, arogantné a poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: "To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť!" Ale, že si nechá povedať. Ja som učiteľ, so vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem. Mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič, napríklad na základnú školu, za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: "Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti." Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi. O výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Poistku. Koľko krát vám vyrazí poistky za deň, elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo.
Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli úvodné vyjadrenia z rôznych strán, aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec o ktorej som hlboko osobne presvedčení, v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh. Akokoľvek, ďakujem za túto debatu. Napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo..., kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu.
Ďakujem. ... veci, ktoré boli pichľavé tak tá debata, to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná v rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo kolegyniam a kolegom, myslím si, že kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi za debatu. Ďakujem.
Rozpracované
11:25
Vystúpenie v rozprave 11:25
Martin ŠmilňákDruhá vec, áno, právo na informácie u detí áno, ale citlivo, musí to byť citlivé, dnes existujú streamovacie platformy, alebo sociálne siete, kde sa mladí ľudia stretávajú s a pod vplyvom rôznych influecenrov si zdieľajú návody na to ako spáchať samovraždu atď,, čiže tu treba...
Druhá vec, áno, právo na informácie u detí áno, ale citlivo, musí to byť citlivé, dnes existujú streamovacie platformy, alebo sociálne siete, kde sa mladí ľudia stretávajú s a pod vplyvom rôznych influecenrov si zdieľajú návody na to ako spáchať samovraždu atď,, čiže tu treba byť opatrný, že ktoré informácie áno a v akej miera a vždycky to musí byť citlivé.
A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že nemali by sme stavať do opozície rodičov a školu, rodičia a škola musia byť partneri a pri výchove a vzdelávaní detí musia spolupracovať, preto vyučovať rodičov z zo vzdelávania a robiť niečo za chrbtom ako keby rodičov, toto sa nesie stať. My v KDH napríklad hovoríme stále o tom, že pri primárne za výchovu a vzdelávanie detí a mládeže sú zodpovední rodičia a škola je pritom významný partner ale toto musíme dať do súladu a nie nerobiť veci poza chrbát. Poza chrbát rodičov, toľko za KDH, ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
14.6.2024 o 11:25 hod.
Mgr.
Martin Šmilňák
Videokanál poslanca
Vážený p. predsedajúci. vážené plénum, nie celkom súhlasím pani Kalmárová, že iba fakultatívne veci rieši informovaný súhlas rodiča, ale to si vydiskutujeme neskôr.
Druhá vec, áno, právo na informácie u detí áno, ale citlivo, musí to byť citlivé, dnes existujú streamovacie platformy, alebo sociálne siete, kde sa mladí ľudia stretávajú s a pod vplyvom rôznych influecenrov si zdieľajú návody na to ako spáchať samovraždu atď,, čiže tu treba byť opatrný, že ktoré informácie áno a v akej miera a vždycky to musí byť citlivé.
A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že nemali by sme stavať do opozície rodičov a školu, rodičia a škola musia byť partneri a pri výchove a vzdelávaní detí musia spolupracovať, preto vyučovať rodičov z zo vzdelávania a robiť niečo za chrbtom ako keby rodičov, toto sa nesie stať. My v KDH napríklad hovoríme stále o tom, že pri primárne za výchovu a vzdelávanie detí a mládeže sú zodpovední rodičia a škola je pritom významný partner ale toto musíme dať do súladu a nie nerobiť veci poza chrbát. Poza chrbát rodičov, toľko za KDH, ďakujem pekne.
Rozpracované
11:30
Vstup predsedajúceho 11:30
Veronika RemišováVstup predsedajúceho
14.6.2024 o 11:30 hod.
Mgr. art. M.A., ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
Rozpracované
11:32
Vstup predsedajúceho 11:32
Ondrej Dostál
Rozpracované
11:35
Vystúpenie 11:35
Veronika Remišová===== prokurátormi a sudcami. Vidíme, ako vládna koalícia zmenila Trestný zákon, skrátili sa premlčacie doby, chcela skrátiť, chcela skrátiť tresty za ekonomickú trestnú činnosť. Vidíme, že vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovali závažné ekonomické trestné činy, korupciu, sú vystavení šikane. Vidíme, že špeciálna prokuratúra bola rozpustená, prokurátori, elitní prokurátori, ktorí sa venovali práve vyšetrovaniu ekonomickej trestnej činnosti,...
===== prokurátormi a sudcami. Vidíme, ako vládna koalícia zmenila Trestný zákon, skrátili sa premlčacie doby, chcela skrátiť, chcela skrátiť tresty za ekonomickú trestnú činnosť. Vidíme, že vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovali závažné ekonomické trestné činy, korupciu, sú vystavení šikane. Vidíme, že špeciálna prokuratúra bola rozpustená, prokurátori, elitní prokurátori, ktorí sa venovali práve vyšetrovaniu ekonomickej trestnej činnosti, korupcie, subvenčným podvodom, tak z prokuratúry boli doslova vyštvaní. A odvážni, poctiví ľudia či už na polícii, na prokuratúre alebo aj sudcovia, ktorí čelia útokom, tak sú často vystavení verejnému pranierovaniu zo strany vládnej moci a len preto, že si dovolili vyšetrovať korupciu na najvyšších miestach. A predstava, že by práve páchatelia korupcie či členovia zločineckých skupín, ktorí spôsobili občanom Slovenska obrovské škody, mohli byť hlavou štátu omilostení či amnestovaní bez toho, aby to vo verejnosti výraznejšie zarezonovalo, je pre náš klub absolútne neakceptovateľné. Tu mi dovoľte ešte povedať, toto bola otázka aj prezidentskej kampani, keď sa to pýtali pána novozvoleného prezidenta Pellegriniho, ktorý povedal, že takéto amnestie on neplánuje udeľovať. Ale tu mi dovoľte pripomenúť aj iné otázky, ktoré boli vo volebnej kampani, ktoré zazneli, keď sa pýtali pána Pellegriniho a HLAS-u, že teda či je za zrušenie špeciálnej prokuratúry, on vtedy vyhlásil, že nie, špeciálna prokuratúra sa nebude rušiť a je zásadne proti tomu. A dnes je už špeciálna prokuratúra zrušená. Takže pokiaľ ide o nejaké vyhlásenia, deklarácie, politikom súčasnej vládnej koalície sa, žiaľ, nedá veriť v tomto, a preto tento zákon má slúžiť práve ako poistka, aby napríklad taký Kočner alebo Dušan Kováčik nedostali amnestiu a neboli, neboli novým prezidentom omilostení.
Ďakujem vám veľmi pekne, zároveň vás chcem požiadať o podporu týchto dvoch zákonov a dúfam, že k tomu teda nedôjde, ale hovorím, to, tým by bolo zmarené celé to úsilie spravodlivosti, ktoré vynaložila táto spoločnosť na to, aby zločin a trestné činy boli naozaj potrestané.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie
14.6.2024 o 11:35 hod.
Mgr. art. M.A., ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
===== prokurátormi a sudcami. Vidíme, ako vládna koalícia zmenila Trestný zákon, skrátili sa premlčacie doby, chcela skrátiť, chcela skrátiť tresty za ekonomickú trestnú činnosť. Vidíme, že vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovali závažné ekonomické trestné činy, korupciu, sú vystavení šikane. Vidíme, že špeciálna prokuratúra bola rozpustená, prokurátori, elitní prokurátori, ktorí sa venovali práve vyšetrovaniu ekonomickej trestnej činnosti, korupcie, subvenčným podvodom, tak z prokuratúry boli doslova vyštvaní. A odvážni, poctiví ľudia či už na polícii, na prokuratúre alebo aj sudcovia, ktorí čelia útokom, tak sú často vystavení verejnému pranierovaniu zo strany vládnej moci a len preto, že si dovolili vyšetrovať korupciu na najvyšších miestach. A predstava, že by práve páchatelia korupcie či členovia zločineckých skupín, ktorí spôsobili občanom Slovenska obrovské škody, mohli byť hlavou štátu omilostení či amnestovaní bez toho, aby to vo verejnosti výraznejšie zarezonovalo, je pre náš klub absolútne neakceptovateľné. Tu mi dovoľte ešte povedať, toto bola otázka aj prezidentskej kampani, keď sa to pýtali pána novozvoleného prezidenta Pellegriniho, ktorý povedal, že takéto amnestie on neplánuje udeľovať. Ale tu mi dovoľte pripomenúť aj iné otázky, ktoré boli vo volebnej kampani, ktoré zazneli, keď sa pýtali pána Pellegriniho a HLAS-u, že teda či je za zrušenie špeciálnej prokuratúry, on vtedy vyhlásil, že nie, špeciálna prokuratúra sa nebude rušiť a je zásadne proti tomu. A dnes je už špeciálna prokuratúra zrušená. Takže pokiaľ ide o nejaké vyhlásenia, deklarácie, politikom súčasnej vládnej koalície sa, žiaľ, nedá veriť v tomto, a preto tento zákon má slúžiť práve ako poistka, aby napríklad taký Kočner alebo Dušan Kováčik nedostali amnestiu a neboli, neboli novým prezidentom omilostení.
Ďakujem vám veľmi pekne, zároveň vás chcem požiadať o podporu týchto dvoch zákonov a dúfam, že k tomu teda nedôjde, ale hovorím, to, tým by bolo zmarené celé to úsilie spravodlivosti, ktoré vynaložila táto spoločnosť na to, aby zločin a trestné činy boli naozaj potrestané.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
