15. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ako som už povedala v úvodnom slove, jeden z najohavnejších zločinov, ktorého sme svedkami od invázie Ruska na Ukrajinu a od začiatku vojny u našich susedov, sú únosy tisíciek ukrajinských detí na ruské územie, ktoré sú tam prenesené násilne, sú deportované, väčšina z nich je zo zariadení, akými sú detské domovy alebo reedukačné centrá, ale časť z nich je unesená aj z rodín, aj od ich opatrovníkov, aj od ich príbuzných a tieto prípady sú pomerne detailne zdokumentované. Dokonca aj časť investigatívnej žurnalistiky na svetovej úrovni, či už Financial Times alebo The New York Times sa tejto problematike venovala a oni sami pomerne jednoducho odhalili v jednom prípade 46 detí, ktoré boli vládnou mocou, to znamená cez vládne weby ponúkané na adopciu ruským rodinám, a v druhom prípade, nespomeniem si na to číslo, ale tiež bolo v desiatkach, sa Financial Times podarilo tiež identifikovať časť týchto detí, ktoré boli rovnako ponúkané na adopciu, rusifikované, boli umiestnené do škôl, kde boli takpovediac učené inej identite, bola popieraná ich ukrajinská národnosť. Všetky tieto deti spája to, že im bolo zmenené meno. Samozrejme, okrem toho, že boli deportované na ruské územie a unesené svojim opatrovníkom, rodičom alebo územia zo zariadení, ktoré, ktoré nad nimi vykonávali starostlivosť, takže boli im zmenené mená. Čiže zmenená totožnosť, bol popretý ich ukrajinský pôvod a ich ukrajinská národnosť a občianstvo. Bolo im pridelené ruské občianstvo a boli vo veľkej väčšine prípadov presunuté do nových adoptívnych ruských rodín.
To sú, samozrejme, prípady, o ktorých vieme. Tisícky detí, ktoré boli deportované, sú nezvestné. To znamená, že sa ich ešte nepodarilo vypátrať, a práve v tejto hrozivej a ťaživej téme prebrala iniciatívu Kanada, ktorá jednak financuje, jednak iniciuje zoskupenie krajín, ktoré spolupracujú a navzájom sa podporujú v tom, aby dopomohli týmto deťom, skontaktovať sa na ne a jednak dostať ich naspäť na Ukrajinu do svojich rodín a dostať ich z Ruska. Podarilo sa to už v, ak sa nemýlim, nejakých 466 prípadoch, ale vyše 19 500 takýchto prípadov detí máme zdokumentovaných. Ukrajina hovorí, že tam, kde nemajú dôkazy, ale je predpoklad, že rovnaký scenár postihol ďalšie deti, je u ďalších 11-tisíc nezvestných detí a nevieme stále o ďalších číslach, kde visí otáznik, či boli deportované, alebo, alebo zahynuli počas vojny. Čiže toto je naozaj tak obrovský a zložitý problém, kde si vyžaduje aj medzinárodné spoločenstvo, nejakú koordináciu a spoluúčasť všetkých krajín, ktoré by vedeli byť nápomocné. A Slovensko identifikujú ako jednu z tých krajín, keďže tu máme početnú ukrajinskú komunitu ľudí, ktorí tu prišli po začatí vojny, a máme tu aj široké množstvo informácií, ktorými disponujeme o týchto rodinách, a práve preto tá spoluúčasť Slovenska na odhaľovaní tohto vojnového zločinu by bola viac než vítaná. To sú informácie, ktoré máme od našich partnerov. Nedávno sa stretli aj v Haagu k tejto veci koordinátori za dané krajiny.
Čiže našou snahou tohto uznesenia je, aby Slovensko prikývlo a bolo súčasťou snahy o prinavrátenie týchto deportovaných detí naspäť na Ukrajinu, lebo toto je naozaj vojnový zločin, medzinárodný zločin a je to vlastne aj dôvod, pre ktorý je na Vladimíra Putina vydaný medzinárodný zatykač. Toto je ten dôvod: deportácie ukrajinských detí, dokázané deportácie ukrajinských detí Rusmi na ich územie. Vlastne toto je tá preukázaná hmatateľná časť vojnových zločinov, ktoré sú mu kladené za vinu a nie je tam sám, ktorý čelí medzinárodnému zatykaču v tejto veci. Je to aj verejná ochrankyňa práv Ruska, ktorá sa podieľa vlastne na adopciách týchto rusifikovaných detí v rámci územia Ruskej federácie. Čiže toto je niečo, kde naozaj medzinárodný trestný tribunál má rozsiahlu, rozsiahlu, rozsiahle zmapovanú situáciu. Máme tam dôkazy o tom, že sa to deje. Vieme to, samozrejme, aj z celosvetovej žurnalistiky, pretože toto je téma dňa v podstate vo všetkých veľkých denníkoch napriek svetom, a Slovensko tu čuší, mlčí a nepridáva sa, hoci sme k tomu vyzývaní. Čiže našou snahou je, aby parlament ako prvý povedal, že áno, chceme aj my pomôcť týmto deťom, a následne k tomu vyzval vládu.
Mňa veľmi mrzelo, že keď sme sa o tomto bavili na ľudskoprávnom výbore, na ľudskoprávnom výbore, podotýkam, kde podľa mňa všetci členovia by mali byť vybraní takí, ktorí majú nejakú citlivosť k ľudským právam a to už nehovorím akože k otázke práv detí a detí postihnutých vojnou. A, ale, žiaľ, našli sa tam aj poslanci za vládnu koalíciu, teda jeden, ktorý bol proti, viacerí sa zdržali.
Ja chcem veriť, že tu v pléne túto diskusiu môžeme posunúť ďalej a zhodnúť sa na tom, že toto je téma, kde nie sú pochybnosti, že ide o vypuklý vojnový zločin, keďže sa na tom zhodlo aj medzinárodné spoločenstvo, ktorého sme súčasťou, aj medzinárodný trestný tribunál, ktorého, ktorý je aj pre nás záväzný a na ktorého výsledkoch, k jeho výsledkom sme sa zaviazali aj my. Čiže tu naozaj verím, že dokážeme spojiť sily a pomôcť tým 33 krajinám, ktoré nás k tomu vyzývali, aby sme boli ďalšia, aby sme boli v tomto aktívni. Toto je naša snaha.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie nie je faktická poznámka.
Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja som rád prevzal úlohu spravodajcu pre tento zákon a ďakujem pani poslankyni Marcinkovej a jej kolegom Krúpovi, Ledeckému a Viskupičovi, že prišli s touto iniciatívou, lebo tiež si myslím, že je to dôležitá iniciatíva vo, v konflikte a vojne, ktorú sledujeme už viac ako dva roky. A taktiež som presvedčený, že Slovenská republika by mala byť oveľa aktívnejšia.
Keď som prečítal v spravodajskej informácii to, že výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko nezískal návrh na uznesenie podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, členiek výboru, tak to bolo preto, že koaliční kolegovia nezahlasovali za toto uznesenie, ale čo ma ešte viac prekvapilo, ani nevystúpili v rozprave. A mňa by ozaj zaujímalo, prečo za toto uznesenie nezahlasovali. Uznesenie má sedem bodov a mňa by zaujímalo, čo bol problém.
Prvý bod hovorí o tom, že Ruská federácia sa od začiatku vojenskej invázie na Ukrajine dopúšťa rozsiahleho porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. To je fakt, ktorý sme aj uznali. Naši, našou vládou, našimi autoritami.
Druhý bod hovorí o tom, že medzinárodné právo jednoznačne zakazuje deportáciu alebo násilné premiestňovanie civilného obyvateľstva z okupovaného územia na územie okupačnej mocnosti, čo predstavuje porušenie Ženevských dohovorov a vojnový zločin, prípadne zločin proti ľudskosti podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Zasa veľmi jasný fakt.
Tretí bod. Považuje rozsiahle a nútené deportácie ukrajinského civilného obyvateľstva vrátane najzraniteľnejšej skupiny, ktorou sú deti, do Ruskej federácie za jednu z najzávažnejších porušení medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopustila Ruská federácia.
Štvrtý bod. Zdôrazňuje, že voči páchateľom vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a prípadnej genocídy, ale aj zodpovedným vládnym predstaviteľom a vojenským veliteľom Ruskej federácie sa bezpodmienečne musí vyvodiť trestnoprávna zodpovednosť.
Piaty bod. Apeluje na Ruskú federáciu, aby umožnila bezpečný návrat všetkých ukrajinských civilistov vrátane detí, ktoré boli násilne deportované na územie Ruskej federácie.
Šiesty bod. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby sa urýchlene pridala k medzinárodnej koalícii pre návrat ukrajinských detí, ktorú aktuálne tvorí 33 štátov medzinárodného spoločenstva.
A siedmy bod, oceňuje kroky tejto medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí, ktorá vynakladá veľké úsilie pre bezpečný návrat deportovaných detí a zabezpečenie bezpečného a priaznivého prostredia pre duševný aj fyzický vývoj detí.
Takže mňa by ako člena ľudskoprávneho výboru naozaj veľmi zaujímalo, ktorý z týchto bodov bol problematický pre koaličných kolegov a či je to tak, alebo či za to nezahlasovali a neprihlásili sa do rozpravy ani teraz v pléne len preto, že koalícia podporuje len svoje návrhy a to, čo príde zo strany opozície, jednoducho nepodporuje. Ak je to takto, myslím si, že toto by bolo veľmi nešťastné, nešťastný spôsob, a ak chceme zlepšiť dôveru verejnosti v politikov a v politiku, tak by sme mali reflektovať na dôležité veci, ktorou nevyhnutne je aj vojna na Ukrajine, a najmä takáto citlivá vec ako deportácie detí.
Takže ono toľko som chcel ako spravodajca sa vyjadriť, myslím si, že malo by to byť témou, ktorej sa venuje aj Národná rada Slovenskej republiky, ale aj vláda. Na Ukrajine sa dennodenne dejú veci, vďaka ktorým by minister zahraničných vecí mohol predvolať ruského veľvyslanca a mal by riešiť veci priebežne, a nieto v takejto dôležitej veci, ktorá bola predložená ako uznesenie Národnej rade.
A ďakujem ešte raz kolegom zo SaS-ky, že takéto uznesenie predložili.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím, že práve na toto je parlament, aby veci neprešli potichu, aby aj nepríjemné otázky bolo, boli položené veľmi slušne, ale priamo. Bolo by fajn, keby títo kolegovia to počuli a vedeli na to odpovedať. Keď im to nevyhovuje verejne, tak aby dali vedieť potom aspoň pánovi spravodajcovi alebo navrhovateľom, že prečo teda na výbore ani v pléne, lebo nie je dobré, aby keď sa jedná o deti, aby sme boli ticho. Odpovede môžu byť rôzne. Diplomacia je náročná vec, ale v každom prípade nie je dobré zostať ticho, a preto je dobré, že aj pán spravodajca sa prihlásil a položil tie otázky. A bolo by dobré na ne dostať odpoveď, lebo naozaj, ešte raz, nejde teraz o koalíciu a opozíciu, o nejaký, medzinárodnú politiku, ale ide o deti.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie.
Chcem sa opýtať, či sa... pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť?

Ja už by som chcela povedať len jednou vetou. Ďakujem kolegom z KDH, aj na výbore bola veľmi aktívna pani predsedníčka pre ľudskoprávny výbor z Progresívneho Slovenska, že nezostali ticho v tejto téme. A mrzí ma, že vlastne ani tu sme nepočuli žiadny hlas z koalície, ktorý by nám vysvetlil, prečo v tejto téme mlčia.
Ďakujem.

Pán spravodajca, asi chcete oznámiť termín hlasovania.

Áno, chcel by som navrhnúť termín hlasovania o tomto bode v piatok 28. júna o 11. hodine, ak to hlasovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán spravodajca, v piatok 28. júna nemáme naplánované hlasovanie. Hlasovanie pravdepodobne nebude. (Reakcia navrhovateľky a spravodajcu.)
Pán spravodajca, môžte navrhnúť hlasovanie iba tak, ako ich máme schválené. To znamená, môžte navrhnúť budúci týždeň vo štvrtok o jedenástej alebo o sedemnástej. Žiaden iný termín nemáme schválený. (Reakcie z pléna.)
Nie je navrhnutý žiaden konkrétny termín, dohodneme sa operatívne pred najbližším blokom hlasovania.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je návrh poslanca Juraja Krúpu na odvolanie poslanca Tibora Gašpara z funkcie predsedu výboru. Pán poslanec Krúpa nie je prítomný. Tento bod, ktorý má tlač 129, prepadáva.
Návrh skupiny poslancov na odvolanie poslanca Michala Šipoša z funkcie predsedu výboru pre verejnú správu. Pán poslanec Baška nie je prítomný, bod prepadáva.
Návrh poslancov na odvolanie poslankyne Márie Kolíkovej z funkcie predsedníčky osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS. Pán poslanec Migaľ nie je prítomný, prepadáva.
Ďalším bodom je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 o Audiovizuálnom fonde, parlamentná tlač 152, pán poslanec Michelko... nie je prítomný, prepadáva.
Ďalším by mal byť návrh ústavného zákona o ochrane pred útokmi chráneného živočícha, pán minister životného prostredia nie je prítomný, bod mu prepadáva.
Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady zo dňa 20. septembra ´22, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejného funkcionára Petra Dratvu, člena Rady Slovenského pozemkového fondu, pani predsedníčka Remišová, nie je prítomná... prepadáva.
Obdobný prípad tlač 128, prepadáva.
Návrh, ďalším bodom je návrh poslancov Jany Hanuliakovej,Veroniky Veslárovej, Marka Lackoviča a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení.
Návrh má tlač 328, návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 318.
Pani poslankyňa Hanuliaková, pôjdete vy, pani poslankyňa Veslárová, predviesť? (Reakcia z pléna.) Vidím, ale vy ste tiež navrhovateľka, preto sa pýtam, či pôjdete predniesť? (Reakcia z pléna. Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.)
Môžme to urobiť obdobne ako pri prípadoch, ktoré sme sa dohodli s klubom SaS, že to necháme prepadnúť na ďalšiu schôdzu? Áno? (Reakcia z pléna.) No, už to prepadlo druhýkrát, preto sa pýtam, že či súhlasíte, že to pustím na ďalšiu schôdzu až. (Reakcia z pléna.) Áno? Ďakujem pekne.
Na návrh štyroch poslaneckých klubov – SMER, HLAS, SNS a PS – navrhujem, aby sme tento bod vypustili z tejto schôdze a presunuli ho na schôdzu septembrovú. Je všeobecný súhlas, prosím?
Ďakujem pekne.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankyne Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455 o živnostenskom podnikaní.
Návrh zákona má tlač 330, návrh na jeho pridelenie výborom je tiež v rozhodnutí číslo 330.
Navrhovateľka je pani poslankyňa Veslárová, dávam jej slovo, aby zákon uviedla. Nech sa páči. Budete z miesta? Ďakujem.
Pustite, prosím, pani poslankyňu Veslárovú.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 330.)