15. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 380 z 20. júna 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z., tlač 367, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 25. schôdzi a uznesením č. 56 zo dňa 19. júna 2024 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedo... som dostal písomnú prihlášku poslancov Lackovič a Dostál.
Nech sa páči, pán poslanec Lackovič, za poslanecký klub PS.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem veľmi dlhý, budem sa snažiť byť konštruktívny, vecný.
Čo sa týka zámeru alebo celého tohto návrhu ako takého, tak je určite potrebné pochváliť aj pána ministra, aj vládnu koalíciu, pretože je to dôležitá vec a vec, po ktorej volajú všetci starostovia a starostky, primátori, primátorky už dlhé roky alebo desaťročia, čiže tu jednoducho treba povedať, že je to výborná vec, ktorá si zasluhuje našu pozornosť, a treba to už len naozaj že premyslieť do posledného detailu, aby to bolo urobené naozaj, naozaj správne. Čiže jednoducho tu musíme za túto vec naozaj nejakým spôsobom bojovať, aby sa na konci dňa podarila uskutočniť. Čiže v tomto smere chválim, oceňujem a naozaj že kvitujem.
Čo však nekvitujem a nechválim, je to skrátené legislatívne konanie, pretože v tomto smere naozaj si nemyslím, že je potrebné, mohli sme si nechať trošku viac času na vyladenie takých tých detailov, napríklad aj počas leta, tu si, tu si naozaj a ľudsky, pán minister, nemyslím, že to bolo potrebné ísť cez to skrátené legislatívne konanie, tam sme mohli trošku počkať a cez leto všetko vyladiť a v septembri sa to mohlo pokojne schvaľovať, lebo vidíme tam viacero takých, takých nášľapných mín, ktoré sa tam môžu vyskytnúť alebo ktoré sa tam aj vyskytujú, alebo sú aj nejasné do veľkej miery a podobne. Čiže SLK-čko nepovažujem za rozumné, zámer ako taký je veľmi dobrý.
A poďme teda k veci. Čo sa týka tých podrobností, tak tie prídu skôr na rad, samozrejme, potom v prvom čítaní, predpokladám, že vo štvrtok, čo je v rámci toho SLK-čka, len to, čo sa povedať môže.
Takto ešte, celé toto vzniká teraz ako dôsledok toho, že tu máme obrovskú spisovú zápchu. Ja neviem, ale mne sa zdá, že v jeden okamih tam bolo, ak... opravte ma, ak sa mýlim, takmer desaťtisíc spisov alebo koľko v tom zásobníku. Ešte viac ako desaťtisíc. Čiže je to naozaj, len od nás, keď som ešte bol starostom, tam bolo niekoľko tých spisov z Hviezdoslavova, a... a nie som si úplne istý, že či my teraz odstránime tú spisovú zápchu, pretože, samozrejme, nejakým spôsobom sa to tie, tie, tie spisy sa vybavia ako keby, ale budú prichádzať nové, lebo nie je úplne jasné starostom, starostkám, primátorom, primátorkám, že ako to po novom vlastne bude fungovať, čiže v tomto ešte zrejme budú musieť potom následne, ak sa to vôbec schváli, prísť nejaké podrobné a prehľadné komunikačné pokyny, lebo vlastne oni nevedia, že či budú teraz musieť nanovo posielať žiadosti a automaticky sa im to urýchlene pridelí, alebo úplne automaticky bez toho, aby museli nejaké žiadosti podávať, sa im to pridelí, čiže vlastne čo sa teraz bude diať, že vzniká nám tu také komunikačné vákuum, ktoré, prosím a upozorňujem naň, aby sme naň pamätali a aby sa odstránilo.
Čiže reagujeme tu na tú obrovskú spisovú zápchu, ona, samozrejme, nevznikla ani včera, ani dnes, ani predvčerom a teším sa, že ju je potrebné riešiť, ale, ale treba robiť tak aj do budúcna, aby vôbec takáto spisová zápcha, samozrejme, nevznikala v tom ideálnom prípade.
No, čo sa týka tých dôvodov na skrátené legislatívne konanie, tým sa chcem v krátkosti ešte povenovať, vy, samozrejme, píšete, že samospráva aktuálne nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, táto hneď prvá veta ma zasiahla, lebo prichádza deň po tom, ako sme sa dozvedeli aj včera ústami predsedu ZMOS-u pána Božika, že v týchto uplynulých dňoch a týždňoch štát neposlal samosprávam peniaze za prenesený výkon štátnej správy, ktorá sa týka stavebných úradov a stavebných konaní, čiže, a to sa nepamätám, že by sa stalo niekedy v minulosti, že zvyklo sa že poslať menej peňazí, ale nikdy sa nestalo, že sa neposlali že vôbec peniaze. A toto je naozaj že vážna vec, ktorú vás vyzývam a prosím, aby sme čo najskôr riešili, lebo pán Božik tu píše, že v podstate momentálny problém nie je výška úhrady výdavkov na prenesený výkon, lebo to je prenesený výkon, ale to, že tieto peniaze proste vôbec neprišli. A niektoré obce a mestá sa nechali počuť, že už teda nemajú ani na základné výdavky, ako napr. odvody za zamestnancov a tak ďalej a tak ďalej, čiže keď na jednu stranu píšeme v SLK-čku, že samosprávy nemajú dosť peňazí, tak potom na druhú stranu nemôže štát bačovať takým spôsobom, že im vôbec ani na tie základné veci, na ten prenesený výkon štátnej správy tie peniaze nepošle. To jednoducho nejde a tak sa to robiť nesmie.
Budem teda pokračovať v tom SLK-čku. Píšete, že obce a vyššie územné celky v rámci realizovania svojej modernizácie majú možnosť čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, ktorú však sťažuje situácia okolo nevysporiadaných pozemkov. Pripomína alebo príde mi to dosť vágne zdôvodnenie potreby SLK-čka, čiže opäť vraciam sa k tomu, že prečo ho nepovažujem za úplne legitímne a dostatočne odôvodnené. Nehovorím teda o samotnom zámere, ktorý, ešte raz opakujem, veľmi vítame a je veľmi potrebný a uvíta ho všetkých 2 978 starostiek, starostov, primátoriek, primátorov.
Čo sa týka tej samotnej diskusie o tejto veci, mohli sme to leto alebo potom následne ten september ešte využiť na to, alebo minimálne sme sa mohli o to pokúsiť, že by sa v tomto kontexte, kedy potom následne aj v dôvodovke k prvému čítaniu píšete, že sa reflektuje na oprávnené požiadavky územnej samosprávy vyplývajúcej z jej dlhodobých a strategických priorít, chceme robiť koordinovaný rozvoj území obcí a samosprávnych krajov a čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie, chceme diverzifikovať regionálny rozvoj a kvalitu života občanov, čiže to sú všetko super veci, len v tomto kontexte by som očakával, že minimálne sa pokúsime o diskusiu, či neprišiel už konečne ten správny čas na nejakú municipalizáciu, či neprišiel už konečne správny čas na kvalitnú a poctivú reformu verejnej správy a tak ďalej a tak ďalej. A o tomto sa veľmi nehovorí, čo ma mrzí a považujem to aj v tomto kontexte tohto veľmi dôležitého návrhu zákona za do určitej miery premárnenú príležitosť. Samozrejme, my tu nechceme teraz strieľať od boka, že ako by to malo prebehnúť, ako by tá municipalizácia mala vyzerať, ako by tá reforma verejnej správy mala vyzerať, pretože na to by nemala mať patent žiadna politická strana alebo hnutie, ale tá by mala byť výsledkom naozaj konštruktívnych a koncepčných debát so všetkými stavovskými organizáciami, aj so ZMOS-om, aj s Úniou miest Slovenska a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže toto sú všetko veci, ktoré možno teraz je potrebné povedať nahlas, máme tu to skrátené legislatívne konanie, ktoré z dôvodov, ktoré som uviedol, podporiť zrejme, bohužiaľ, Progresívne Slovensko nemôže, napriek tomu tretíkrát opakujem, že zámer je to veľmi dobrý, a v rámci prvého čítania, ktoré predpokladám na štvrtok, sa určite pobavíme o tom ešte hlbšie.
Asi toľko pre túto chvíľu, ďakujem veľmi pekne.

Jedna faktická.
Poslanec Petro.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Pán kolega Lackovič, ja takisto ako vy oceňujem túto snahu ministerstva pôdohospodárstva a vlády, že predkladá tento návrh zákona, mne na rozdiel od vás ako nevadí to skrátené konanie, pretože sami ste povedali a máte svoje skúsenosti zo samosprávy, že tieto veci dosť brzdia samosprávy pri samotnom rozvoji, pri budovaní a tak ďalej. Pán minister v úvodnom slove hovoril takisto o tom, že aj obmedzuje to pri čerpaní štrukturálnych fondov a celkovom rozvoji a skvalitnení života v našich obciach a mestách.
Preto mňa táto forma veľmi nezaujíma, mňa zaujíma tento výsledok a ja oceňujem, že tento vládny návrh zákona, aj keď v skrátenom konaní, je tu v parlamente.
Ďakujem.

S reakciou poslanec Lackovič.

Ďakujem pekne.
Chápem vás, pán kolega, a nerozporujem to, je to váš, vaše legitímne právo, len upozorňujem na to, alebo aj v tej svojej rozprave som sa snažil upozorniť na to, že už niekoľko rokov, pomaly desaťročí tu ten problém je, a či už jeho vyriešenie bude trvať týždeň, alebo dva mesiace, už nenásobí, nedelí, na konci dňa sme ten dlhší čas mohli venovať alebo mohol vyústiť v kvalitnejšie riešenie, ktoré by bolo prepracovanejšie, lepšie prediskutované a na konci dňa mohli byť, mohlo byť, proste mohli byť všetci spokojní. Čiže tu sa obávam to, že nebude to úplne to najlepšie riešenie zo všetkých, to som tým chcel povedať. Neponáhľal by som sa, nešil by som to horúcou ihlou, lebo naozaj je to veľmi zásadná vec, aby sa nám nestalo, že nám tam niečo unikne, že tam niečo nebude sprecizované tak, ako sme mysleli, alebo tak, ako zákonodarca myslel.
Ďakujem pekne.

Poslanec Dostál.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vláda predkladá Národnej rade návrh na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a zároveň aj zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, a podobne ako predrečník pán poslanec Lackovič by som sa chcel vyjadriť k dvom veciam.
Tá prvá je samotný zámer návrhu zákona, o ktorom vláda chce, aby Národná rada rokovala v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že voči tomu zámeru ťažko môže niekto, niekto namietať. Každý, kto sa len tak jemne obtrel o samosprávu v uplynulých rokoch, tak vie, že je to problém, a narazil, narazil na ten problém, či už bol starosta, alebo komunálny, alebo župný poslanec, tak na problém nevysporiadaného vlastníctva pod stavbami, ktoré patria, patria samospráve, alebo pod zamýšľanými stavbami, ktoré chce samospráva postaviť vo verejnom záujme, zrejme narazil. A je to naozaj absurdná situácia, že štát vlastní nejaké, nejaké pozemky, ktoré sú pod stavbami alebo zamýšľanými stavbami samosprávy, a teda vlastne len nejaké rôzne úrovne verejnej správy alebo verejnej moci sa nevedia, a teda sú prekážkou toho, aby, aby sa stavalo, alebo, alebo tam vznikajú nejaké nevysporiadanosti. Čiže myslím, že samotný ten zámer je v poriadku, nechcem hovoriť o, o detailoch a o tej, o tej konkrétnej forme, k tomu, k tomu asi bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale, ale ten zámer, myslím si, že, že nájde, nájde podporu v parlamente.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je návrh na skrátené legislatívne konanie. Teda pán poslanec Lackovič už povedal a argumentoval najmä tým, že nie je potrebné sa ponáhľať a ponáhľanie sa pri schvaľovaní legislatívy je, býva na úkor jej kvality, že mal by byť vytvorený priestor pre to, aby sa vydiskutovali veci a aby, aby ten výsledný text zákona bol čo najlepší. To je jeden možný pohľad.
Druhý možný pohľad je, že tento návrh absolútne nespĺňa tie dôvody, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku pre to, aby došlo k skrátenému legislatívnemu konaniu. Už v tom návrhu na skrátenie legislatívneho konania sa hovorí, že návrh zákona reflektuje na niekoľkoročný aplikačný problém. To je nepochybne pravda. Pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že toto je vec, po ktorej volajú samosprávy desiatky rokov, áno, desiatky rokov. A že je to vec, ktorá po dlhých pomôže samosprávam. Tak buď je to tak, ako hovorí pán minister, a je to problém, ktorý sa tu ťahá už desiatky rokov, alebo je to tak, ako hovorí, hovorí zákon o rokovacom poriadku pri skrátenom legislatívnom konaní v § 89 ods. 1, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia značné hospodárske škody, národná, štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. To znamená, že by to mali byť mimoriadne okolnosti. Niečo, čo je problémom desiatky rokov, mimoriadnou okolnosťou nie je. Čiže aj bez toho, aby som rozporoval ten zámer, ktorý, opakujem, predpokladám, že nájde podporu v tejto snemovni, ale žiadne mimoriadne okolnosti tu, tu nie sú. Je to problém, ktorý nie je riešený desiatky rokov, na ktorý samosprávy upozorňujú desiatky rokov, ktorý aj predstavitelia štátu vnímajú desiatky rokov, a teraz zrazu si, si ministerstvo a vláda povedali, že treba ho riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú.
Rovnako nie je pravda, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Jednak tie škody tam nie sú ani, ani jasne pomenované, lebo to, že sa, to, že je to nejaký problém, neznamená, že reálne hrozia značné hospodárske škody. A ak niekomu hrozia škody, tak hrozia samosprávam, teda obciam, mestám a samosprávnym krajom, nie štátu. Štát v dôsledku tohto zákona príde o nejaký majetok, zmenší sa hodnota majetku, ktorý, ktorý vlastní štát, čiže, čiže štát nie je v pozícii, že by mu hrozili značné hospodárske škody, že by mu hrozili akékoľvek hospodárske škody a týmto zákonom sa to urýchlene vyrieši. Práve naopak, štát príde o nejaký majetok, príde oňho vo verejnom záujme, príde oňho na úkor, na úkor samospráv, čo je z pohľadu občanov, občanov v poriadku, ale nie je splnená ani podmienka, že by hrozili nejaké hospodárske škody a že by hrozili, hrozili štátu.
Takže ja sa domnievam, že toto je úplne ukážkový príklad toho, keď dochádza k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania v rozpore s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Ak by tie dôvody boli naplnené v tomto prípade, tak potom v podstate akýkoľvek zákon je možné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keď, keď, keď by vláda chcela zvýšiť dane alebo zaviesť nejakú novú daň, tak povie, že hrozia štátu značné hospodárske škody, lebo nevybrala peniaze na tej novej dani, a teda štát bude mať menej peňazí, a teda hrozia štátu značné hospodárske škody, tak je možné zvyšovať dane, je možné zavádzať nové dane, dane len z dôvodu, že označíme za značnú hospodársku škodu štátu, že štát nevyberie nejaké peniaze na dani, ktorá nebola zvýšená, alebo na dani, ktorá nebola zavedená. Alebo, naopak, by sa mohli v skrátenom legislatívnom konaní znižovať dane, lebo veď keď sa znížia, znížia dane, tak, tak to pomôže tým, ktorí tie dane platia, či už sú to občania, alebo sú to, sú to firmy a ony vlastne sú tiež štát v takom širšom slova zmysle, takže vlastne akýkoľvek návrh na, na zníženie daní je v zmysle toho, čo nám tu dnes vláda predkladá, dôvodom na to, aby sa, aby sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, lebo veď koľko koľko občania alebo firmy mohli ušetriť, ak by sa tá daň znížila, znížila skôr. Myslím si, že je dosť zlé, že predchádzajúca vláda, alebo teda súčasná vláda kritizovala tie predchádzajúce vlády za to, že ako často používajú inštitút skráteného legislatívneho konania. Väčšina tých, tých skrátených legislatívnych konaní súvisela buď s pandémiou, alebo vojnou na Ukrajine, alebo energetickou krízou, teda naozaj s mimoriadnymi okolnosťami, aj keď nie všetky, a za súčasného volebného obdobia tá istá vláda, ktorá z opozície kritizovala predchádzajúcu vládu, robí zo skrátených legislatívnych konaní normu a úplne bežne postupuje skráteným legislatívnym konaním aj v takých prípadoch, keď na to neexistujú žiadne, ale vôbec žiadne dôvody, iba si tam napíše, že hrozia značné hospodárske škody.
A záverom by som si dovolil upozorniť na to, že v rámci toho skráteného konania ste asi zabudli vypustiť z toho návrhu posledný odstavec, v ktorom sa uvádza, že berúc do úvahy uvedenú argumentáciu sa návrh zákona predkladá v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ten § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešení mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť. Tie ustanovenia hovoria o pripomienkovom konaní, takže to bol asi argument pre vládu alebo vysvetlenie pre vládu, že nebolo pripomienkové konanie alebo bolo skrátené, to, to už teda neviem, ale, ale, ale zrejme, zrejme v rámci toho, ako sa skracovalo legislatívne konanie, ako sa s tým ponáhľalo, tak táto informácia, ktorá obvykle sa parlamentu neposkytuje, neposkytuje sa vláde, tam ostáva.
Ale keď to zosumarizujem, je zjavné, že ten zámer je v poriadku. O tej forme konkrétnej, konkrétnej textácii je možné diskutovať a lepšie by sa o nej diskutovalo v rámci riadneho legislatívneho procesu, ale je úplne evidentné, že dôvody na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade naplnené nie sú.
Ďakujem.

Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce niekto pripra.... prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja, poslanec Hlina, poslanec Hajko. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Prvý, poslanec Hlina.