15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som ešte veľmi stručne sa chcela vrátiť k tomu, že vlastne my navrhujeme, aby štát mal povinnosť uzatvárať takéto dohody s mladými ľuďmi, ktorých teda zamestnáva na stáž a ktorí vykonávajú prácu vo verejných inštitúciách a vo všetkých orgánoch štátnej moci. Myslím si, že toto je zároveň aj riešením, ktoré môže dopomôcť k tomu, že na Slovensku máme veľmi veľký problém s dostatkom kvalitných mladých ľudí, ktorí by chceli ísť pracovať práve do verejného sektora, do verejných inštitúcií. A práve toto môže byť možnosť, ako im dať v podstate okúsiť tú prvotnú skúsenosť s verejnou správou, s verejnou službou a, samozrejme, že riadne im za to zaplatiť. A pre štát je to tiež vlastne výhoda, že si pripravuje tých svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne, takže aj kvôli tomu sme tam vlastne do tej navrhovanej úpravy zaviedli túto povinnosť pre štát platiť mladých ľudí.
Takže ak by ste ešte mali akékoľvek otázky k tomu nášmu návrhu, tak určite som k dispozícii a vopred ďakujem za vašu podporu.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 75. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 67.
Dávam slovo poslancovi Júliusovi Jakabovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 75.)

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona reaguje na dlhodobo existujúci negatívny jav, ktorý je možné označiť ako nútená nákupná turistika. Bližšie by som ozrejmil počas rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Igorovi Janckulíkovi.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Evidujem, že pán navrhovateľ sa prihlásil do rozpravy ústne. Chcem sa opýtať, kto ďalší sa hlási do rozpravy ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A dávam pánovi navrhovateľovi priestor, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
K navrhovanému zákonu by bolo treba najskôr povedať, čo sa udialo za posledné roky s cenami potravín a ako sa táto situácia vyvíjala. V marci roku 2024 vláda prerokovala aj schválila dokument z ministerstva financií, ktorý podrobne analyzoval posledné roky vývoja cien potravín a ktorý teda na konci aj povedal, že s cenami potravín podľa nich nie je treba nič robiť a všetko je v poriadku, aj keď to v skutočnosti tak nie je, o čom hovorí aj samotná, samotná analýza.
Ceny potravín sa začali zvyšovať posledné roky tak, ako hovorí analýza, že začali rásť celosvetovo v dôsledku vojny na Ukrajine a následného narušenia svetového obchodu s agrokomoditami a energiami. Aj konštatujú, že Ukrajina a Rusko dodávajú 28 % celosvetovo obchodovanej pšenice, 29 % jačmeňa, 15 % kukurice či 75 % slnečnicového oleja. Invázia mala za následok narušenie dodávok týchto komodít a prudký nárast ich cien.
Ďalším dôsledkom vojny bol aj celosvetový rast energií, ktoré následne zvyšovali náklady na pestovanie plodín, výrobu, transport a predaj potravín.
Toto všetko sa nachádza vo vládnej analýze. Analýze, ktorá vyšla z ministerstva financií v marci tohto roku. A vyšla práve kvôli tomu, že súčasná koalícia v predvolebnej kampani sľubovala lacnejšie ceny energií, lacnejšie ceny potravín a po voľbách akosi na to zabudli, ale po tlaku opozície a po našom tlaku v mar... Pardon, 20. decembra 2023 prijali uznesenie, že teda ministerstvo financií by takúto analýzu vypracovať malo. Okrem toho, že vojna na Ukrajine spôsobila nárast cien komodít a nárast cien energií, ktoré spôsobili obrovský rast potravín, a nie len na Slovensku a nebola to teda chyba predchádzajúcej vlády, ale ako konštatuje ministerstvo financií, dialo sa to celosvetovo a boli za tým práve tieto ukazovatele, ako je vojna na Ukrajine a s tým súvisiaci nárast alebo nedostatok surovín a nárast cien energií.
Rast cien na Slovensku dosiahol vrchol v marci 2023 a odvtedy potravinová inflácia postupne spomaľuje. Aj keď je pravda, že, že inflácia cien potravín tu, tu stále je a deje sa aj od októbra, kedy vlastne prišla k moci súčasná vláda. A za posledných šesť mesiacov bola inflácia potravín, bola vyššia, ako sme zvyknutí, ako je priemer, a dokonca predbiehala aj zvyšovanie miezd. Čiže ako keby potraviny zdraželi viac, ako sa ľuďom zvyšovali mzdy. Toto všetko daná analýza obsahuje a dokonca analýza obsahuje aj porovnania jednotlivých potravín s ostatnými krajinami, ktoré so, susedia so Slovenskom, či je to Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika. Je tam aj Rakúsko. A hodnotí táto analýza, že, že Slováci na Slovensku kupujú za také ceny ako v západnej Európe. A všetky okolité krajiny, ktoré susedia so Slovenskom, kupujú potraviny lacnejšie, lacnejšie ako my.
Aj napriek tomu, že to hovorí vládna analýza, aj napriek tomu vláda odsúhlasila teda výsledok tejto analýzy, ktorý hovorí, že s cenami potravín nie je potrebné robiť nič. Sám Peter Pellegrini v rozhovore pre denník Pravda na začiatku decembra, konkrétne to bolo 3. 12. 2023, povedal, citujem: „Najbližším krokom, ktorému sa bude vláda veľmi intenzívne venovať, bude zníženie cien potravín.“ Zároveň vtedy avizoval, že už o týždeň sa verejnosť dozvie konkrétne kroky k zníženiu cien potravín. Prešiel týždeň, mesiac, bohužiaľ, sa nič neudialo, jediné, čo sa udialo, bola táto analýza, ktorá teda hovorí, že nič nie je v poriadku, ale záver z tej analýzy je, že všetko je v poriadku a netreba nič robiť.
Preto som si dovolil predložiť riešenie. Riešenie tohto stavu práve kvôli tomu, že z pozorovania, a teda zo štatistického porovnávania s ostatnými krajinami, aj keď cenová inflácia potravín je na ústupe, tak ostatné krajiny okolo nás ju zvládajú o čosi lepšie ako Slovensko. A teda že tam, kde vidíme znižovanie cien potravín v okolitých krajinách, tak na Slovensku sa nedeje. Hej, čiže áno, boli aj úľavy, aj daňové, k tomu sa ešte dostaneme, ale cenová inflácia potravín, a teda tak ako narástli kvôli ukrajinsko-ruskému konfliktu, alebo voči tomu, že, kvôli tomu, že Rusko napadlo Ukrajinu. A, a postupne tie ceny sa v niektorých krajinách znižujú, tak na Slovensku sa nedeje nič.
Ja sám, ak sledujete moje sociálne siete, tak každý mesiac sa vyberám na totožný nákup, porovnanie nákupu v Poľsku a na Slovensku, kde si vyberám úplne totožný obchodný reťazec a úplne totožné produkty. Rovnako zložením, rovnako výrobcom, rovnako hmotnosťou. A, a to porovnanie, keď si pozriete, mám to na stránke Ficove potraviny.sk, každý jeden mesiac, mám tam aj prefotené bločky a mám to aj prehľadne v tabuľke. Tak si môžte pozrieť, ja vám poviem napríklad nákup za máj, kedy som tento nákup vykonával na začiatku mája, tak tie isté potraviny, ktoré v Poľsku, v tom istom obchodnom reťazci, to isté zloženie, tá istá gramáž, tak ste zaplatili za tie potraviny 45 eur aj 63 centov. A na Slovensku v rovnakom reťazci, úplne tie isté potraviny, 75 eur 15 centov. To je rozdiel 30 eur na jednom nákupe. Pre tých, ktorí bývajú v pohraničných oblastiach, je to naozaj prejsť 20 km do toho istého reťazca, len je za hranicou v Poľsku. Môžte si pozrieť bločky, tie tam máte odfotené, ale môžte si pozrieť aj tabuľku s porovnaním cien.
Ja poviem, ja poviem niektoré produkty, ktoré sú tam. Tak napríklad tú istú ryžu nakupujú Slováci o 47 % drahšie. Alebo si môžte pozrieť koreniny. Koreniny sú extra špeciál, to je že od 137 až po 199 % drahšie. Tie isté koreniny v porovnaní s Poľskom a na Slovensku. Slováci platia o takmer 200 % viac. Môžte si pozrieť mäsové výrobky, alebo jogurty. Jogurt, ten istý výrobca, tá istá gramáž, ten istý jogurt, o 70 % drahšie ho predávame na Slovensku, alebo to, teda ten istý reťazec ho predáva na Slovensku ako v Poľsku. Droždie 187 % drahšie na Slovensku. Chlieb 154 % drahší na Slovensku. Ten istý chlieb, tá istá gramáž, to isté zloženie. Alebo si pozrite, my to tak vždy hovoríme, že Slovensko je taká krajina, kde si vieme dopestovať tie zemiaky, mrkvu, cibuľu, tak zemiaky nakupujú Slováci v tom istom reťazci o 44 % drahšie ako Poliaci, mrkvu o 151 % drahšie ako Poliaci, paradajky o 224 % drahšie ako Poliaci, cibuľu o 63 % a cviklu o 72 %. Všetko tam nájdete. Puding o 115 % drahšie nakupujú Slováci oproti Poliakom. Môžem takto čítať úplne všetky položky, ktoré sú tam, a budete vidieť, že, že v konečnom dôsledku priemer je plus 65 % na týchto produktoch. A to nie sú produkty, ktoré sú odlišné. Hovorím, že dával som si naozaj záležať na tom, aby to boli rovnaké produkty, rovnaká gramáž, rovnaký výrobca. Aký je teda rozdiel medzi tým, že Slováci nakupujú o 65 % drahšie ako Poliaci? Aký je rozdiel v tom, že 20 km obchodného reťazca toho istého v Poľsku a na Slovensku je rozdiel 30 euro na jednom nákupe? Konkrétne toho, čo si môžte pozrieť na stránke.
Niektorí ľudia hovoria, že to bude sadzbou dane. Áno, Poliaci mali zníženú sadzbu dane ako formu opatrenia voči rastu cien potravín, ale tá už neplatí od 1. 4. Čiže tie nákupy, ktoré ja som realizoval, už boli po opätovnom zavedení dane, alebo potom ako im tá úľava daňová bola odpustená. A keď si pozriete aj tie bločky a si ich zväčšíte, tak vidíte, že Poliaci majú tri sadzby dane na potraviny, päťpercentnú, osempercentnú a 23-percentnú sadzbu dane na potraviny. Na Slovensku máme dve, desať a dvadsať. Hej, čiže, päť, osem, 23 a na Slovensku máme 10 a 20. Keď to očistíte od dane, že naozaj by sme na Slovensku kupovali, potraviny bez DPH, zoberte si ten istý bloček, a, a v Poľsku od, odčítate DPH, tak stále je ten rozdiel na úrovni cez 50 %. Hej, čiže to, že Poliaci majú iné zdaňovanie potravín alebo iné daňové sadzby, nie je takmer žiadny rozdiel, aby sme sa ním zaoberali, že teda toto je tá príčina, prečo Poliaci nakupujú lacnejšie ako Slováci.
A preto, aj keď sa bavíme o tom, že na Slovensku teraz som videl rokovanie, myslím, že to bolo ešte na konci minulého roka, že má prísť nový poľský reťazec na Slovensko predávať potraviny, ktorý tu na Slovensku zatiaľ ešte nie je, a že to teda by mohlo spôsobiť zníženie cien potravín. Tak ja sa pýtam, že prečo by to nejaký reťazec z Poľska, ktorý vie, že všetci jeho kolegovia, ktorí to predávajú v Poľsku a predávajú aj na Slovensku, tak na Slovensku to predávajú v priemere o 65 % drahšie, prečo by on dával tie ceny nižšie. Však rovnako, proste keď vidí tu príležitosť zarobiť, tak na tom zarobí. Keď vidí, že tí Slováci to o tých 65 % viac nakupujú, tak proste aj on dá podobné ceny. Prečo nie? Keď ju, keď vidí, že, že tú čokoládu, tú fialovú, čo ju všetci poznáme, tak presne takú istú proste ten Slovák nakúpi o 70 % drahšie ako ten Poliak a je s tým v pohode, tak prečo by aj on nedal o 70 % drahšie tú fialovú čokoládu na Slovensku? Jasné, že dá.
A preto, keď som sa zamýšľal nad tým, že ako by sme k tomu mohli pristúpiť ako krajina, a vidíte aj v rámci Európy, možno ste si to niektorí všimli, možno nie, ja tú tému pomerne sledujem. Tak je taký, že momentálne konflikt na západe Európy, Holandsko, Belgicko, kde, kde si všimli dokonca aj ministri, že no počkať, ako prečo my v našej krajine platíme omnoho viac za potraviny ako v susednej, a pritom je to rovnaký reťazec a rovnaká potravina? Rovnaký výrobca. Že je to trochu, je to trochu čudné, je to trochu nespravodlivé a začali to riešiť už aj tam.
A náš návrh riešenia je, je pomerne elegantný. Už, už existuje v našich podmienkach, len pri inej komodite, existuje pri liekoch. A pri liekoch to funguje nasledovne. Pokiaľ prichádza nejaký liek na, na slovenský trh, tak sa zoberie priemer šiestich krajín v Európskej únii, tých najlacnejších, a ten liek nemôže stáť viac, ako je priemer tých šiestich najlacnejších krajín v Európskej únii. A toto riešenie sme implementovali práve aj na potraviny a hovorí nie o, o malých, nie o malých prevádzkach, ale hovorí o, o veľkých reťazcoch, ktoré pôsobia na týchto trhoch, čiže keď si pozriete, tak naozaj máme obrovské reťazce, ktoré fungujú vo všetkých okolitých krajinách, s ktorými susedíme, a to riešenie hovorí, že podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí nielen na slovenskom trhu, ale zároveň aj na trhu niektorého zo susedných štátov, ktoré sú členmi Európskej únie, teda Maďarsko, Rakúsko, Poľsko alebo Česko, a ktorý dosiahol minimálny ročný obrat vo výške 50 mil. eur na Slovensku, bude mať povinnosť harmonizovať svoju cenotvorbu pri predaji rovnakých potravín a potravinárskych výrobkov od rovnakého výrobcu v rovnakom obchodnom reťazci. A to takým spôsobom, že nebude môcť predávať na tuzemskom trhu tento tovar za vyššiu cenu, teraz bez DPH, než ho predáva v ostatných krajinách, kde pôsobí. Čiže okej, každá krajina môže mať svoju výšku dépeháčky, ale keď ten istý reťazec vie 20 km za hranicou predávať ten istý tovar o... aj o polovicu lacnejšie, tak takú istú cenu by mal zachovať teda aj pre slovenský trh, pretože tam nevidíme žiadny logický argument, prečo by tento tovar mal stáť niekde o polovicu menej ako na Slovensku, keď má rovnaké vstupy.
Zároveň to má aj dva také praktické následky. Pokiaľ by sa nám toto do, pokiaľ by sme toto vedeli prijať a vedeli by sme, vedeli by sme takto pomôcť občanom, tak nielenže im pomôžeme skrátiť čas nakupovania, pretože to, že idete do Poľska, niečo trvá. Áno, ľudia väčšinou si povedia: Koľko v tom Poľsku ušetrím? 30 eur na jeden nákup?Okej, tak tam idem raz za dva týždne, za tri týždne, urobím obrovský nákup, kde ušetrím 100 eur a potom sa vrátim. Len je to časovo náročné. Hej, vycestovať, tam stráviť čas, naspäť, naspäť sa vrátiť. Čiže ušetrili by sme im čas a zároveň, čo je podľa mňa omnoho podstatnejšie pre Slovenskú republiku, prestaneme vyvážať náš kapitál a naše peniaze do okolitých krajín iba kvôli tomu, aby sme tam lacnejšie nakúpili, pretože človek je homo economicus, to, čo ho trápi, to, čo má v peňaženke, tak to, to je jeho živobytie a snaží sa s tým narábať rozumne, tak mu umožnime, prosím, aby nemusel cestovať, aby nevyvážal naše peniaze do, do iných krajín, a skúsme podporiť tento návrh zákona.
Hovorím, je to v súlade s predvolebnými sľubmi vládnej koalície, je to v súlade s analýzou, ktorú vypracovalo ministerstvo financií v marci. Je to v súlade s tým, že zatiaľ sa v tejto téme nič neurobilo. Takúto podobnú legislatívu poznáme pri liekovej politike, nie je to žiadne terno, môžme naozaj tým reťazcom povedať, predávajte, prosím vás, to isté, čo predávate v okolitých krajinách, za takú istú sumu, ako to predávate v okolitých krajinách. Nechceme od vás nič iné. Len prosíme, aby ste nepridávali toľko percent marže na Slovensku.
Vážení kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Šipoš.

Ďakujem pekne, pán poslanec Jakab.
Myslím si, že veľmi dobre si zhrnul tú situáciu, čo sa týka cien potravín. Vieme veľmi dobre, že tento problém je dlhodobý. Škoda, že to riešenie, ktoré si teraz predstavil, sa nepodarilo zaviesť ešte počas našich vlád. Ale máme tu novú vládu, takmer deväť mesiacov po voľbách, ja si pamätám veľmi dobre, ako terajší vládni poslanci hovorili o tom, ako oni zastavia zdražovanie, ako už potraviny na Slovensku budú lacnejšie. Pamätný je ten bilbord strany HLAS, kde sa pýta Peter Pellegrini, či chcete lacnejšie potraviny, tak ich treba voliť. Pamätáme si, ako poslanci SMER-u hovorili o tom, aký štát má byť silný.
Takže ja sa pýtam, že za deväť mesiacov od volieb, čo konkrétne urobil tento silný štát pod vedením SMER-u, HLAS-u, SNS. Ako zlacnili potraviny, čo preto spravili? Ako je možné, že nakupujeme, alebo ľudia v Poľsku nakupujú o 65 % drahšie potraviny v tom istom reťazci, tie isté potraviny ako na Slovensku?
Takže poprosil by som vládnych poslancov, aby sa vyjadrili, ako je to možné, že deväť mesiacov po voľbách neboli ochotní prísť s nejakým konkrétnym návrhom a takýto návrh musí predkladať opozícia.
Pri hlasovaní pri tomto zákone sa ukáže, či budú politikárčiť, alebo úprimne chcú znižovať ceny potravín na Slovensku, takže som veľmi zvedavý, ako budú hlasovať a či úprimne im ide o to, aby sa potraviny na Slovensku znižovali. Alebo ceny potravín.
Takže ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Jakab. Verím, že sa vládni poslanci vyjadria k tomu, prečo tak draho musíme aj deväť mesiacov po voľbách nakupovať potraviny napríklad oproti Poľsku v tom istom reťazci tie isté potraviny.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Janckulík.