15. schôdza

pracovná skúsenosť, ale nejaké dobrovoľníctvo a bohužiaľ dobrovoľníctvo častokrát nie všetky inštitúcie akceptujú ako nejakú pracovnú skúsenosť. Takže ono v tom rebríčku, pracovná skúsenosť a dobrovoľníctvo, bohužiaľ tie neplatené praxe ťahajú za kratší koniec. Takže som veľmi rád, že sme s týmto návrhom zákona prišli. Máme za to, že tento návrh zákona je adresný, má reálne pozitívny vplyv na pracovné prostredie, na uplatnenie sa mladých ľudí na trhu práce. Vieme, že odchod mladých do zahraničia je dlhodobý problém a tento návrh zákona je jedno zo systémových riešení, takže som ešte chcel aj napriek tomu, že sa o jedenástej nehlasuje, je tu relatívne veľa koaličných poslancov, vás teda poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili, pretože si myslíme, že naozaj neexistuje dôvod na to ho nepodporiť. Ďakujem ešte raz veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Nadviažem na kolegu Deja, ale zároveň jemu aj kolegyni Jurík chcem poďakovať za tento návrh, ktorý je veľmi, veľmi rozumný. Rozprávam ako riaditeľ, dlhoročný riaditeľ škôl. Nie sú to len naše skúsenosti, ale aj dáta hovoria o tom, že strácame mladých ľudí, strácame tých najšikovnejších mladých ľudí a Zákonník práce nerozoznáva pojem platená stáž, pozná iba pojem dohoda o brigádnickej práci študenta, ale to je skôr dokladanie, dokladanie konzerv v Tescu alebo, alebo práca na nejakom festivale alebo v poľnohospodárstve. Toto im nepridá, nepridá povedzme pri, pri životopise nejaký kredit. Na druhej strane, na druhej strane inštitúcie, ktoré si nevedia zabezpečiť mladých ľudí do budúcnosti, tak také inštitúcie potom nemajú dostatok odborníkov a tá platená stážistická prax tomuto veľmi pomôže. To je veľmi dobrý headhunting a veľmi dobrý nástroj na to, aby sme, aby sme mladých, šikovných ľudí udržali na Slovensku, aby sme si ich postupne pripravili a včlenili ich do pracovného procesu v takých oblastiach, ktoré sú pre nás veľmi, veľmi dôležité. Nezaťaží to príliš ani zamestnávateľov, ani rozpočet, ale práve naopak dá mladým, mladým, šikovným ľuďom ekonomický základ na to, aby mohli, mohli tú stáž vykonávať, aby sa mohli aj vzdelávať aj, aj v praxi rásť, aby potenciálne potom ostali na Slovensku. Čiže toto fakt vnímam ako veľmi dobrý systémový prvok. Vo väčšine európskych krajín je stáž platená, tak ako kolegyňa Jurík povedala, že že u nás túto prácu študentov tak trochu zneužívame a toto je rozumný, moderný nástroj 21. storočia. Ako pedagóg, ako učiteľ veľmi podpisujem, ďakujem zaňho a budeme zaňho hlasovať. Vďaka.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za predchádzajúce vystúpenia, či už teda poslanca Deja alebo aj kolegov z KDH. Ja by som chcela ešte kolegu Deja doplniť v dvoch veciach. Hovoril o tej smernici, ktorá sa momentálne pripravuje na pôde európskeho, európskych inštitúcií a my sme vlastne do tohto nášho návrhu implementovali všetky tie garancie, ktoré, o ktorých teda hovorí sa aj na pôde európskych inštitúcií, pretože tá smernica má skutočne zaručiť mladým ľuďom, že nebudú vykorisťovaní, ale hlavne, že aj ten pracovný vzťah, ktorý budú mať s tým zamestnávateľom, tak že bude obsahovať všetky potrebné garancie toho, aby vykorisťovaní neboli. Čiže toto už ten náš návrh obsahuje. Aj preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu, pretože raz tú smernicu, budeme musieť implementovať. Ak môžeme vyjsť mladým ľuďom v ústrety už teraz, tak jednoducho o to lepšie. A druhá vec. Možno sa to bude zdať ako taký detail, ale momentálne často mladí ľudia, ktorí teda absolvujú na Slovensku neplatenú stáž, tak sťažujú, pracujú, ale zároveň o tom nemajú žiadne potvrdenie, žiadny dokument, ktorý by skutočne potvrdzoval túto skutočnosť a ktorý by im mohol potom následne pomôcť, napríklad keď si hľadajú ďalšie zamestnanie. A práve aj toto sme my dali do toho nášho návrhu. Ak by sme prijali návrh, ktorý vám predkladáme, tak vlastne zamestnávateľ by bol povinný na začiatku uzatvoriť písomne dohodu o študentskej stáži s rôznymi potrebnými informáciami, ktoré by takáto dohoda absolvoval... obsahovala a taktiež po ukončení tej stáže by bol vystavený certifikát o absolvovanej stáži. Ono sa to možno zdá ako taký detail, ale je to veľmi dôležité v prípade toho, že si človek potom hľadá to ďalšie povolanie. Takže všetko je to v tom zákone. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci a ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Chcel by som reagovať na kolegu Šmilňáka. Nie som si istý, či som to dobre v tom prejave zdôraznil, že je rozdiel samozrejme o tou brigádnickou prácou a je rozdiel medzi platenou stážou, lebo ako ste sám povedali, tie brigády sú častokrát cez letnú sezónu, kedy študenti a študentky neštudujú, ale môžu si privyrábať niečím, čo nesúvisí s ich štúdiom, čo je úplne v poriadku. Ale toto práve je naozaj tento návrh zákona docieli to, že študenti a študentky vysokej školy počas štúdia môžu stážovať v inštitúciách, kde jednoducho dostanú za svoju prácu, čo odpracujú zaplatené a tým pádom nemusia, práve naopak brigádovať alebo nejakým spôsobom si zabezpečiť príjem s nijakou nesúvisiacou prácou s ich štúdiom. A to je, to je práve to, že jednak zabránime vykorisťovaniu, čo si myslím, že v 21. storočí v krajine Európskej únii by sme niečomu takémuto mohli predchádzať a na stranu druhú, ako som aj spomínal, rieši to aj odchod mladých do zahraničia, pretože keď už počas štúdia na vysokej škole máte pracovnú skúsenosť s niečím, čo úzko súvisí s tým, čo študujete, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa v tom odbore, pokiaľ teda máte záujem, aj zamestnáte. Aj pre tých zamestnávateľov, je oveľa lepšie si nechať v práci alebo zamestnať niekoho s kým majú reálnu osobnú skúsenosť a tým pádom ak sa študent alebo študentka vysokej školy po úspešnom absolvovaní štúdia zamestná, tak tým pádom je väčšia pravdepodobnosť že aj ostane na Slovensku. Takže naozaj tento návrh zákona je, je adresný, znižuje sociálnu mobilitu a zároveň aj zabraňuje tomu, aby mladí ľudia odchádzali z tejto krajiny. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ja by som ešte veľmi stručne sa chcela vrátiť k tomu, že vlastne my navrhujeme, aby štát mal povinnosť uzatvárať takéto dohody s mladými ľuďmi, ktorých teda zamestnáva na stáž a ktorí vykonávajú prácu vo verejných inštitúciách a vo všetkých orgánoch štátnej moci. Myslím si, že toto je zároveň aj riešením, ktoré môže dopomôcť k tomu, že na Slovensku máme veľmi veľký problém s dostatkom kvalitných mladých ľudí, ktorí by chceli ísť pracovať práve do verejného sektora, do verejných inštitúcií. A práve toto môže byť možnosť, ako im dať v podstate okúsiť tú prvotnú skúsenosť s verejnou správou, s verejnou službou a samozrejme, že riadne im za to zaplatiť a pre štát je to tiež vlastne výhoda, že si pripravuje tých svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne, takže aj kvôli tomu sme tam vlastne do tej navrhovanej úpravy zaviedli túto povinnosť pre štát, platiť mladých ľudí. Takže ak by ste ešte mali akékoľvek otázky k tomu nášmu návrhu, tak určite som k dispozícii a vopred ďakujem za vašu podporu.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona reaguje na dlhodobo existujúci negatívny jav, ktorý je možné označiť ako nútená nákupná turistika. Bližšie by som ozrejmil počas rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. K navrhovanému zákonu by bolo treba najskôr povedať, čo sa udialo za posledné roky s cenami potravín a ako sa táto situácia vyvíjala. V marci roku 2024 vláda prerokovala a schválila dokument z ministerstva financií, ktorý podrobne analyzoval posledné roky vývoja cien potravín a ktorý teda na konci aj povedal, že s cenami potravín podľa nich nie je treba nič robiť a všetko je v poriadku. Aj keď to v skutočnosti tak nie je, o čom hovorí aj samotná, samotná analýza. Ceny potravín sa začali zvyšovať posledné roky tak, ako hovorí analýza, že začali rásť celosvetovo v dôsledku vojny na Ukrajine a následného narušenia svetového obchodu s agrokomoditami a energiami. Aj konštatujú, že Ukrajina a Rusko dodávajú 28 % celosvetovo obchodovanej pšenice, 29 % jačmeňa, 15 % kukurice, či 75 % slnečnicového oleja. Invázia mala za následok narušenie dodávok týchto komodít a prudký nárast ich cien. Ďalším dôsledkom vojny bol aj celosvetový rast energií, ktoré následné zvyšovali náklady na pestovanie plodín, výrobu, transport a predaj potravín. Toto všetko sa nachádza vo vládnej analýze. Analýze, ktorá vyšla z ministerstva financií v marci tohto roku. A vyšla práve kvôli tomu, že súčasná koalícia v predvolebnej kampani sľubovala lacnejšie ceny energií, lacnejšie ceny potravín a po voľbách akosi na to zabudli, ale po tlaku opozície a po našom tlaku v mar... pardon 20. decembra.2023 prijali uznesenie, že teda ministerstvo financií by takúto analýzu vypracovať malo. Okrem toho, že vojna na Ukrajine spôsobila nárast cien komodít a nárast cien energií, ktoré spôsobili obrovský rast potravín a nie len na Slovensku. A nebola to teda chyba predchádzajúcej vlády, ale ako konštatuje ministerstvo financií, dialo sa to celosvetovo a boli za tým práve tieto ukazovatele, ako je vojna na Ukrajine a s tým súvisiaci nárast, alebo nedostatok surovín a nárast cien energií. Rast cien na Slovensku dosiahol vrchol v marci 2023 a odvtedy potravinová inflácia postupne spomaľuje. Aj keď je pravda, že, že inflácia cien potravín tu, tu stále je a deje sa aj od októbra, kedy vlastne prišla k moci súčasná vláda. A za posledných šesť mesiacov bola inflácia potravín
=====

Nová inflácia postupne spomaľuje. Aj keď je pravda, že, že, inflácia cien potravín tu, tu stále je a dia, deje sa aj od októbra, kedy vlastne prišla k moci súčasná vláda a za posledných šesť mesiacov bola inflácia potravín, bola vyššia, ako sme zvyknutí, ako je priemer a dokonca predbiehala aj zvyšovanie miezd. Čiže, ako keby potraviny zdraželi viac, ako sa ľuďom zvyšovali mzdy. Toto všetko daná analýza obsahuje a dokonca ana, analýza obsahuje aj porovnania jednotlivých potravín s, s ostatnými krajinami, ktoré so, susedia so Slovenskom, či je to Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika. Je tam aj Rakúsko. A hodnotí táto analýza, že, že Slováci na slo, na Slovensku kupujú, za také ceny ako v západnej Európe. A všetky okolité krajiny, ktoré susedia so Slovenskom kupujú potraviny lacnejšie, lacnejšie ako my. Aj napriek tomu, že to hovorí vládna analýza, aj napriek tomu vláda odsúhlasila teda výsledok tejto analýzy, ktorý hovorí, že s cenami potravín nie je potrebné robiť nič. Sám Peter Pellegrini v rozhovore pre denník Pravda na začiatku decembra, konkrétne to bolo 3. 12. 2023 povedal, citujem. Najbližším krokom, ktorému sa bude vláda veľmi intenzívne venovať, bude zníženie cien potravín. Zároveň vtedy avizoval, že už o týždeň sa verejnosť dozvie konkrétne kroky k zníženiu cien potravín. Prešiel týždeň, mesiac, bohužiaľ sa nič neudialo, jediné, čo sa udialo bola táto analýza, ktorá teda hovorí, že nič nie je v poriadku, ale záver z tej analýzy je, že všetko je v poriadku a netreba nič robiť. Preto som si dovolil predložiť riešenie. Riešenie tohto stavu práve kvôli tomu, že spo, spozorovania a teda zo štatistického porovnávania s ostatnými krajinami, aj keď cenová inflácia potravín je na ústupe, tak ostatné krajiny okolo nás ju zvládajú o čosi lepšie ako Slovensko. A teda, že tam, kde vidíme znižovanie cien potravín v okolitých krajinách, tak na Slovensku sa nedeje. Hej, čiže áno boli aj úľavy, aj daňové, k tomu sa ešte dostaneme, ale cenová inflácia potravín a teda tak ako narástli kvôli ukrajinsko ruskému konfliktu, alebo voči tomu, že kvôli tomu, že usko, Rusko napadlo Ukrajinu. A, a postupne tie ceny sa v niektorých krajinách znižujú, tak na Slovensku sa nedeje nič. Ja sám, ak sledujete moje sociálnej siete, tak každý mesiac sa vyberám na totožný nákup, porovnanie nákupu v Poľsku a na Slovensku, kde si vyberám úplne totožný obchodný reťazec a úplne totožné produkty. Rovnako zložením, rovnako výrobcom, rovnako hmotnosťou. A, a to porovnanie, keď si pozriete, mám to na stránke ficové potraviny bodka sk, každý jeden mesiac, mám tam aj prefotené bločky a mám to aj prehľadne v tabuľke. Tak si môžte pozrieť, ja vám poz, poviem napríklad nákup za máj, keď som tento nákup vykonával na začiatku mája, tak tie isté potraviny, ktoré v Poľsku, v tom istom obchodnom reťazci, to isté zloženie, tá istá gramáž, tak ste zaplatili za tie potraviny 45 eur aj 63 centov. A na Slovensku, v rovnakom reťazci, úplne tie isté potraviny, 75 eur 15 centov. To je rozdiel 30 eur na jednom nákupe. Pre tých, ktorí bývajú v pohraničných oblastiach je to naozaj prejsť 20 kilometrov do toho istého reťazca, len je za hranicou v Poľsku. Môžte si pozrieť bločky, tie tam máte odfotené, ale môžte si pozrieť aj tabuľku s porovnaním cien. Ja poviem, ja poviem niektoré produkty, ktoré sú tam. Tak napríklad tú istú ryžu nakupujú Slováci o 47 % drahšie. Alebo si môžte pozrieť koreniny. Koreniny sú extra špeciál, to je že od 137 až po 199 % drahšie. Tie isté koreniny v porovnaní s Poľskom a na Slovensku. Slováci platia o takmer 200 % viac. Môžte si pozrieť mäsové výrobky, alebo jogurty. Jogurt, ten istý výrobca, tá istá gramáž, ten istý jogurt, o 70 % drahšie ho predávame na Slovensku, alebo to, teda ten istý reťazec ho predáva na Slovensku ako v Poľsku. Droždie 187 % drahšie na Slovensku. Chlieb 154 % drahší na Slovensku. Ten istý chlieb, tá istá gramáž, to isté zloženie. Alebo si pozrite, my to tak vždy hovoríme, že Slovensko je tak, krajina kde si vieme dopestovať tie zemiaky, mrkvu, cibuľu, tak zemiaky nakupujú Slováci v tom istom reťazci o 44 % drahšie ako Poliaci. Mrkvu o 151 % drahšie ako Poliaci. Paradajky o 224 % drahšie ako Poliaci. Cibuľu o 63 % a cviklu o 72 %. Všetko tam nájdete. Puding o 115 % drahšie nakupujú Slováci oproti Poliakom. Môžem takto čítať úplne všetky položky, ktoré sú tam a budete vidieť, že, že v konečnom dôsledku priemer je plus 65 % na týchto produktoch. A to nie sú produkty, ktoré sú odlišné. Hovorím, že dával som si naozaj záležať na tom, aby to boli rovnaké produkty, rovnaká gramáž, rovnaký výrobca. Aký je teda rozdiel medzi tým, že Slováci nakupujú o 65 % drahšie ako Poliaci? Aký je rozdiel v tom, že 20 kilometrov obchodného reťazca toho istého v Poľsku a na Slovensku je rozdiel 30 euro na jednom nákupe? Konkrétne toho, čo si môžte pozrieť na stránke. Niektorí ľudia hovoria, že to bude sadzbou dane. Áno, Poliaci mali zníženú sadzbu dane ako formu opatrenia voči rastu cien potravín, ale tá už neplatí od 1. 4. Čiže tie nákupy, ktoré ja som realizoval už boli po opätovnom zavedení dane, alebo potom ako im tá úľava daňová bola odpustená. A keď si pozriete aj tie bločky a si ich zväčšíte, tak vidíte, že Poliaci majú tri sadzby dane na potraviny, päť percentnú, osem percentnú a 23 percentnú sadzbu dane na potraviny. S na Slovensku máme dve. Desať a 20. Hej, čiže, päť, osem, 23 a na Slovensku máme desať a 20. Keď to očistíte od dane, že naozaj by sme na Slovensku kupovali, eh, potraviny bez dépehá, ur, zoberte si ten istý bloček a, a v Poľsku od, odčítate dépehá, tak stále je ten rozdiel na úrovni cez 50 %. Hej, čiže, eh, to že Poliaci majú iné zdaňovanie potravín, alebo iné daňové sadzby, nie je takmer žiadny rozdiel o, aby sme sa ním zaoberali, že teda toto je tá príčina prečo Poliaci nakupujú lacnejšie ako Slováci. A preto, aj keď sa bavíme o tom, že na Slovensku teraz, eh, som videl rokovanie myslím, že to bolo ešte na konci minulého roka, že má prísť nový poľský reťazec, eh, na Slovensko predávať potraviny, ktorý tu na Slovensku zatiaľ ešte nie je. A že to teda by mohlo spôsobiť, e, zníženie cien potravín. Tak ja sa pýtam, že, eh, prečo by to nejaký reťazec z Poľska, ktorý vie, že všetci jeho kolegovia, ktorí to predávajú v Poľsku a predávajú aj na Slovensku, tak na Slovensku to predávajú priemere o 65 % drahšie. Prečo by on dával tie ceny nižšie? Šak rovnako, proste keď vidí tu príležitosť zarobiť, tak na tom zarobí. Keď vidí, že tí Slováci to o tých 65 % viac nakupujú, tak proste aj on dá podobné ceny. Prečo nie? Keď ju, keď vidí že, že tu čokoládu, tú fialovú, čo ju všetci poznáme, tak presne takú istú proste ten Slovák nakúpi o 70 % drahšie ako ten Poliak a je s tým s pohode, tak prečo by aj on nedal o 70 % drahšie tú fialovú čokoládu na Slovensku? Jasné, že dá. A preto, keď som sa zamýšľal nad tým, že ako by sme k tomu mohli pristúpiť ako krajina a vidíte aj v rámci Európy, možno ste si to niektorí všimli, možno nie, ja tu tému pomerne sledujem. Tak je taký, že momentálne konflikt na západe Európy. Holandsko, Belgicko, kde, kde si všimli dokonca aj ministri, že no počkať. Ako prečo my, v našej krajine platíme omnoho viac za potraviny, ako v susednej a pritom je to rovnaký reťazec a rovnaká potravina? Rovnaký výrobca. Že je to trochu, je to trochu čudné, je to trochu nespravodlivé a začali to riešiť už aj tam. A náš návrh riešenia je, je pomerne elegantný. Už, už existuje v našich podmienkach len pre inej komodite, existuje pri liekoch. A pri liekoch to funguje nasledovne. Pokiaľ prichádza nejaký liek na, na slovenský trh, tak sa zoberie priemer šiestich krajín v Európskej únii, tých najlacnejších, a ten liek nemôže stáť viac, ako je priemer tých šiestich najlacnejších krajín v Európskej únii. A toto riešenie sme implementovali práve aj na potraviny a hovorí nie o, o malých, nie o malých prevádzkach, ale hovorí o, o veľkých reťazcoch, ktoré pôsobia na týchto trhoch. Že keď si pozriete tak naozaj máme obrovské reťazce, ktoré fungujú vo všetkých okolitých krajinách, s ktorými susedíme. A to riešenie hovorí, že podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí nielen na slovenskom trhu, ale zároveň aj na trhu niektorého zo susedných štátov, ktoré sú členmi Európskej únie, teda Maďarsko, Rakúsko, Poľsko alebo Česko a ktorý dosiahol minimálny ročný obrat vo výške 50 miliónov eur na Slovensku, bude mať povinnosť harmonizovať svoju cenotvorbu pri predaji rovnakých potravín a potravinárskych výrobkov, od rovnakého výrobcu, v rovnakom obchodnom reťazci. A to takým spôsobom, že nebude môcť predávať na tuzemskom trhu tento tovar za vyššiu cenu, teraz bez dépehá, než ho predáva v ostatných krajinách, kde pôsobí. Čiže okej, každá krajina môže mať svoju výšku dépeháčky, ale keď ten istý reťazec vie 20 kilometrov za hranicou predávať ten istý tovar o, aj o polovicu lacnejšie, tak takú istú cenu by mal zachovať teda aj pre slovenský trh. Pretože tam nevidíme žiadny logický argument, prečo by tento tovar mal stáť niekde o polovicu menej ako na Slovensku, keď má rovnaké vstupy. Zároveň to má aj dva také praktické následky. Pokiaľ by sa nám toto do, pokiaľ by sme toto vedeli prijať a vedeli by sme, vedeli by sme takto pomô, pomôcť občanom, tak nielen, že im pomôžeme skrátiť čas nakupovania, pretože to, že idete do Poľska niečo trvá. Áno, ľudia väčšinou si povedia koľko v tom Poľsku ušetrím? 30 eur na jeden nákup? Okej, tak tam idem raz za dva týždne, za tri týždne, urobím obrovský nákup, kde ušetrím 100 eur a potom sa vrátim. Len je to časovo náročné. Hej, vycestovať, tam stráviť čas, naspäť, naspäť sa vrátiť. Čiže, ušetrili by sme im čas a zároveň, čo je podľa mňa omnoho podstatnejšie pre Slovenskú republiku, prestaneme vyvážať náš kapitál a naše peniaze do okolitých krajín iba kvôli tomu, aby sme tam lacnejšie na, nakúpili. Pretože človek je homme ekonomikus, to čo ho trápi, to čo má v peňaženke, tak to, to je jeho živobytie a snaží sa s tým narábať rozumne. Tak mu umožníme prosím, aby nemusel cestovať, aby nevyvážala naše peniaze do, do iných krajín a skúsme podporiť tento návrh zákona. Hovorím, je to v súlade s predvolebnými sľubmi vládnej koalície, je to v súlade s analýzou, ktorú vypracovalo Ministerstvo financií v marci. Je to v súlade s tým, že zatiaľ sa v tejto téme nič neurobilo. Takúto podobnú legislatívu poznáme pri liekovej politike, nie je to žiadne terno, môžme naozaj tým reťazcom povedať, predávajte prosím vás to isté, čo predávate v okolitých krajinách, za takú istú sumu ako to predávate v okolitých krajinách. Nechceme od vás nič iné. Len prosíme, aby ste nepridávali toľko percent marže na Slovensku. Vážení kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto zákona. Ďakujem.

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pán poslanec Šipoš. 55% drahšie potraviny v tom istom reťazci, tie isté potraviny ako na Slovensku. Takže poprosil by som vládnych poslancov, aby sa vyjadrili, ako je to možné, že deväť mesiacov po voľbách neboli ochotní prísť s nejakým konkrétnym návrhom a takýto návrh musí predkladať opozícia. Pri hlasovaní pri tomto zákona sa ukáže či budú politikárčiť alebo úprimne chcú znižovať ceny potravín na Slovensku. Takže som veľmi zvedavý ako budú hlasovať a či úprimne im ide o to, aby sa potraviny na Slovensku znižovali alebo ceny potravín. Takže ďakujem veľmi pekne pán poslanec Jakab. Verím, že sa vládni poslanci vyjadria k tomu prečo tak draho musíme, aj deväť mesiacov po voľbách nakupovať potraviny napríklad oproti Poľsku v tom istom reťazci, tie isté potraviny. Ďakujem pekne.