15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne.
K navrhovanému zákonu by bolo treba najskôr povedať, čo sa udialo za posledné roky s cenami potravín a ako sa táto situácia vyvíjala. V marci roku 2024 vláda prerokovala aj schválila dokument z ministerstva financií, ktorý podrobne analyzoval posledné roky vývoja cien potravín a ktorý teda na konci aj povedal, že s cenami potravín podľa nich nie je treba nič robiť a všetko je v poriadku, aj keď to v skutočnosti tak nie je, o čom hovorí aj samotná, samotná analýza.
Ceny potravín sa začali zvyšovať posledné roky tak, ako hovorí analýza, že začali rásť celosvetovo v dôsledku vojny na Ukrajine a následného narušenia svetového obchodu s agrokomoditami a energiami. Aj konštatujú, že Ukrajina a Rusko dodávajú 28 % celosvetovo obchodovanej pšenice, 29 % jačmeňa, 15 % kukurice či 75 % slnečnicového oleja. Invázia mala za následok narušenie dodávok týchto komodít a prudký nárast ich cien.
Ďalším dôsledkom vojny bol aj celosvetový rast energií, ktoré následne zvyšovali náklady na pestovanie plodín, výrobu, transport a predaj potravín.
Toto všetko sa nachádza vo vládnej analýze. Analýze, ktorá vyšla z ministerstva financií v marci tohto roku. A vyšla práve kvôli tomu, že súčasná koalícia v predvolebnej kampani sľubovala lacnejšie ceny energií, lacnejšie ceny potravín a po voľbách akosi na to zabudli, ale po tlaku opozície a po našom tlaku v mar... Pardon, 20. decembra 2023 prijali uznesenie, že teda ministerstvo financií by takúto analýzu vypracovať malo. Okrem toho, že vojna na Ukrajine spôsobila nárast cien komodít a nárast cien energií, ktoré spôsobili obrovský rast potravín, a nie len na Slovensku a nebola to teda chyba predchádzajúcej vlády, ale ako konštatuje ministerstvo financií, dialo sa to celosvetovo a boli za tým práve tieto ukazovatele, ako je vojna na Ukrajine a s tým súvisiaci nárast alebo nedostatok surovín a nárast cien energií.
Rast cien na Slovensku dosiahol vrchol v marci 2023 a odvtedy potravinová inflácia postupne spomaľuje. Aj keď je pravda, že, že inflácia cien potravín tu, tu stále je a deje sa aj od októbra, kedy vlastne prišla k moci súčasná vláda. A za posledných šesť mesiacov bola inflácia potravín, bola vyššia, ako sme zvyknutí, ako je priemer, a dokonca predbiehala aj zvyšovanie miezd. Čiže ako keby potraviny zdraželi viac, ako sa ľuďom zvyšovali mzdy. Toto všetko daná analýza obsahuje a dokonca analýza obsahuje aj porovnania jednotlivých potravín s ostatnými krajinami, ktoré so, susedia so Slovenskom, či je to Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika. Je tam aj Rakúsko. A hodnotí táto analýza, že, že Slováci na Slovensku kupujú za také ceny ako v západnej Európe. A všetky okolité krajiny, ktoré susedia so Slovenskom, kupujú potraviny lacnejšie, lacnejšie ako my.
Aj napriek tomu, že to hovorí vládna analýza, aj napriek tomu vláda odsúhlasila teda výsledok tejto analýzy, ktorý hovorí, že s cenami potravín nie je potrebné robiť nič. Sám Peter Pellegrini v rozhovore pre denník Pravda na začiatku decembra, konkrétne to bolo 3. 12. 2023, povedal, citujem: „Najbližším krokom, ktorému sa bude vláda veľmi intenzívne venovať, bude zníženie cien potravín.“ Zároveň vtedy avizoval, že už o týždeň sa verejnosť dozvie konkrétne kroky k zníženiu cien potravín. Prešiel týždeň, mesiac, bohužiaľ, sa nič neudialo, jediné, čo sa udialo bola táto analýza, ktorá teda hovorí, že nič nie je v poriadku, ale záver z tej analýzy je, že všetko je v poriadku a netreba nič robiť.
Preto som si dovolil predložiť riešenie. Riešenie tohto stavu práve kvôli tomu, že z pozorovania, a teda zo štatistického porovnávania s ostatnými krajinami, aj keď cenová inflácia potravín je na ústupe, tak ostatné krajiny okolo nás ju zvládajú o čosi lepšie ako Slovensko. A teda že tam, kde vidíme znižovanie cien potravín v okolitých krajinách, tak na Slovensku sa nedeje. Hej, čiže áno boli aj úľavy, aj daňové, k tomu sa ešte dostaneme, ale cenová inflácia potravín, a teda tak ako narástli kvôli ukrajinsko-ruskému konfliktu, alebo voči tomu, že, kvôli tomu, že Rusko napadlo Ukrajinu. A, a postupne tie ceny sa v niektorých krajinách znižujú, tak na Slovensku sa nedeje nič.
Ja sám, ak sledujete moje sociálnej siete, tak každý mesiac sa vyberám na totožný nákup, porovnanie nákupu v Poľsku a na Slovensku, kde si vyberám úplne totožný obchodný reťazec a úplne totožné produkty. Rovnako zložením, rovnako výrobcom, rovnako hmotnosťou. A, a to porovnanie, keď si pozriete, mám to na stránke Ficove potraviny.sk, každý jeden mesiac, mám tam aj prefotené bločky a mám to aj prehľadne v tabuľke. Tak si môžte pozrieť, ja vám poviem napríklad nákup za máj, kedy som tento nákup vykonával na začiatku mája, tak tie isté potraviny, ktoré v Poľsku, v tom istom obchodnom reťazci, to isté zloženie, tá istá gramáž, tak ste zaplatili za tie potraviny 45 eur aj 63 centov. A na Slovensku v rovnakom reťazci, úplne tie isté potraviny, 75 eur 15 centov. To je rozdiel 30 eur na jednom nákupe. Pre tých, ktorí bývajú v pohraničných oblastiach je to naozaj prejsť 20 km do toho istého reťazca, len je za hranicou v Poľsku. Môžte si pozrieť bločky, tie tam máte odfotené, ale môžte si pozrieť aj tabuľku s porovnaním cien.
Ja poviem, ja poviem niektoré produkty, ktoré sú tam. Tak napríklad tú istú ryžu nakupujú Slováci o 47 % drahšie. Alebo si môžte pozrieť koreniny. Koreniny sú extra špeciál, to je že od 137 až po 199 % drahšie. Tie isté koreniny v porovnaní s Poľskom a na Slovensku. Slováci platia o takmer 200 % viac. Môžte si pozrieť mäsové výrobky, alebo jogurty. Jogurt, ten istý výrobca, tá istá gramáž, ten istý jogurt, o 70 % drahšie ho predávame na Slovensku, alebo to, teda ten istý reťazec ho predáva na Slovensku ako v Poľsku. Droždie 187 % drahšie na Slovensku. Chlieb 154 % drahší na Slovensku. Ten istý chlieb, tá istá gramáž, to isté zloženie. Alebo si pozrite, my to tak vždy hovoríme, že Slovensko je taká krajina, kde si vieme dopestovať tie zemiaky, mrkvu, cibuľu, tak zemiaky nakupujú Slováci v tom istom reťazci o 44 % drahšie ako Poliaci, mrkvu o 151 % drahšie ako Poliaci, paradajky o 224 % drahšie ako Poliaci, cibuľu o 63 % a cviklu o 72 %. Všetko tam nájdete. Puding o 115 % drahšie nakupujú Slováci oproti Poliakom. Môžem takto čítať úplne všetky položky, ktoré sú tam, a budete vidieť, že, že v konečnom dôsledku priemer je plus 65 % na týchto produktoch. A to nie sú produkty, ktoré sú odlišné. Hovorím, že dával som si naozaj záležať na tom, aby to boli rovnaké produkty, rovnaká gramáž, rovnaký výrobca. Aký je teda rozdiel medzi tým, že Slováci nakupujú o 65 % drahšie ako Poliaci? Aký je rozdiel v tom, že 20 km obchodného reťazca toho istého v Poľsku a na Slovensku je rozdiel 30 euro na jednom nákupe? Konkrétne toho, čo si môžte pozrieť na stránke.
Niektorí ľudia hovoria, že to bude sadzbou dane. Áno, Poliaci mali zníženú sadzbu dane ako formu opatrenia voči rastu cien potravín, ale tá už neplatí od 1. 4. Čiže tie nákupy, ktoré ja som realizoval už boli po opätovnom zavedení dane, alebo potom ako im tá úľava daňová bola odpustená. A keď si pozriete aj tie bločky a si ich zväčšíte, tak vidíte, že Poliaci majú tri sadzby dane na potraviny, päťpercentnú, osempercentnú a 23-percentnú sadzbu dane na potraviny. S na Slovensku máme dve. Desať a 20. Hej, čiže, päť, osem, 23 a na Slovensku máme 10 a 20. Keď to očistíte od dane, že naozaj by sme na Slovensku kupovali, potraviny bez DPH, zoberte si ten istý bloček, a, a v Poľsku od, odčítate DPH, tak stále je ten rozdiel na úrovni cez 50 %. Hej, čiže, to že Poliaci majú iné zdaňovanie potravín alebo iné daňové sadzby, nie je takmer žiadny rozdiel, aby sme sa ním zaoberali, že teda toto je tá príčina, prečo Poliaci nakupujú lacnejšie ako Slováci.
A preto, aj keď sa bavíme o tom, že na Slovensku teraz som videl rokovanie, myslím, že to bolo ešte na konci minulého roka, že má prísť nový poľský reťazec na Slovensko predávať potraviny, ktorý tu na Slovensku zatiaľ ešte nie je, a že to teda by mohlo spôsobiť, zníženie cien potravín. Tak ja sa pýtam, že, prečo by to nejaký reťazec z Poľska, ktorý vie, že všetci jeho kolegovia, ktorí to predávajú v Poľsku a predávajú aj na Slovensku, tak na Slovensku to predávajú priemere o 65 % drahšie. Prečo by on dával tie ceny nižšie? Však rovnako, proste keď vidí tu príležitosť zarobiť, tak na tom zarobí. Keď vidí, že tí Slováci to o tých 65 % viac nakupujú, tak proste aj on dá podobné ceny. Prečo nie? Keď ju, keď vidí, že, že tu čokoládu, tú fialovú, čo ju všetci poznáme, tak presne takú istú proste ten Slovák nakúpi o 70 % drahšie ako ten Poliak a je s tým s pohode, tak prečo by aj on nedal o 70 % drahšie tú fialovú čokoládu na Slovensku? Jasné, že dá.
A preto, keď som sa zamýšľal nad tým, že ako by sme k tomu mohli pristúpiť ako krajina, a vidíte aj v rámci Európy, možno ste si to niektorí všimli, možno nie, ja tu tému pomerne sledujem. Tak je taký, že momentálne konflikt na západe Európy, Holandsko, Belgicko, kde, kde si všimli dokonca aj ministri, že no počkať. Ako prečo my, v našej krajine platíme omnoho viac za potraviny ako v susednej, a pritom je to rovnaký reťazec a rovnaká potravina? Rovnaký výrobca. Že je to trochu, je to trochu čudné, je to trochu nespravodlivé a začali to riešiť už aj tam.
A náš návrh riešenia je, je pomerne elegantný. Už, už existuje v našich podmienkach len pre inej komodite, existuje pri liekoch. A pri liekoch to funguje nasledovne. Pokiaľ prichádza nejaký liek na, na slovenský trh, tak sa zoberie priemer šiestich krajín v Európskej únii, tých najlacnejších, a ten liek nemôže stáť viac, ako je priemer tých šiestich najlacnejších krajín v Európskej únii. A toto riešenie sme implementovali práve aj na potraviny a hovorí nie o, o malých, nie o malých prevádzkach, ale hovorí o, o veľkých reťazcoch, ktoré pôsobia na týchto trhoch, čiže keď si pozriete, tak naozaj máme obrovské reťazce, ktoré fungujú vo všetkých okolitých krajinách, s ktorými susedíme, a to riešenie hovorí, že podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí nielen na slovenskom trhu, ale zároveň aj na trhu niektorého zo susedných štátov, ktoré sú členmi Európskej únie, teda Maďarsko, Rakúsko, Poľsko alebo Česko, a ktorý dosiahol minimálny ročný obrat vo výške 50 mil. eur na Slovensku, bude mať povinnosť harmonizovať svoju cenotvorbu pri predaji rovnakých potravín a potravinárskych výrobkov od rovnakého výrobcu v rovnakom obchodnom reťazci. A to takým spôsobom, že nebude môcť predávať na tuzemskom trhu tento tovar za vyššiu cenu, teraz bez DPH, než ho predáva v ostatných krajinách, kde pôsobí. Čiže okej, každá krajina môže mať svoju výšku dépeháčky, ale keď ten istý reťazec vie 20 km za hranicou predávať ten istý tovar o... aj o polovicu lacnejšie, tak takú istú cenu by mal zachovať teda aj pre slovenský trh, pretože tam nevidíme žiadny logický argument, prečo by tento tovar mal stáť niekde o polovicu menej ako na Slovensku, keď má rovnaké vstupy.
Zároveň to má aj dva také praktické následky. Pokiaľ by sa nám toto do, pokiaľ by sme toto vedeli prijať a vedeli by sme, vedeli by sme takto pomôcť občanom, tak nielenže im pomôžeme skrátiť čas nakupovania, pretože to, že idete do Poľska, niečo trvá. Áno, ľudia väčšinou si povedia: „Koľko v tom Poľsku ušetrím? 30 eur na jeden nákup?“ – „Okej, tak tam idem raz za dva týždne, za tri týždne, urobím obrovský nákup, kde ušetrím 100 eur a potom sa vrátim.“ Len je to časovo náročné. Hej, vycestovať, tam stráviť čas, naspäť, naspäť sa vrátiť. Čiže ušetrili by sme im čas a zároveň, čo je podľa mňa omnoho podstatnejšie pre Slovenskú republiku, prestaneme vyvážať náš kapitál a naše peniaze do okolitých krajín iba kvôli tomu, aby sme tam lacnejšie nakúpili, pretože človek je homo economicus, to, čo ho trápi, to, čo má v peňaženke, tak to, to je jeho živobytie a snaží sa s tým narábať rozumne, tak mu umožnime, prosím, aby nemusel cestovať, aby nevyvážala naše peniaze do, do iných krajín a skúsme podporiť tento návrh zákona.
Hovorím, je to v súlade s predvolebnými sľubmi vládnej koalície, je to v súlade s analýzou, ktorú vypracovalo ministerstvo financií v marci. Je to v súlade s tým, že zatiaľ sa v tejto téme nič neurobilo. Takúto podobnú legislatívu poznáme pri liekovej politike, nie je to žiadne terno, môžme naozaj tým reťazcom povedať, predávajte, prosím vás, to isté, čo predávate v okolitých krajinách, za takú istú sumu, ako to predávate v okolitých krajinách. Nechceme od vás nič iné. Len prosíme, aby ste nepridávali toľko percent marže na Slovensku.
Vážení kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Šipoš.

Ďakujem pekne, pán poslanec Jakab.
Myslím si, že veľmi dobre si zhrnul tú situáciu, čo sa týka cien potravín. Vieme veľmi dobre, že tento problém je dlhodobý. Škoda, že to riešenie, ktoré si teraz predstavil, sa nepodarilo zaviesť ešte počas našich vlád. Ale máme tu novú vládu, takmer deväť mesiacov po voľbách, ja si pamätám veľmi dobre, ako terajší vládni poslanci hovorili o tom, ako oni zastavia zdražovanie, ako už potraviny na Slovensku budú lacnejšie. Pamätný je ten bilbord strany HLAS, kde sa pýta Peter Pellegrini, či chcete lacnejšie potraviny, tak ich treba voliť. Pamätáme si, ako poslanci SMER-u hovorili o tom, aký štát má byť silný.
Takže ja sa pýtam, že za deväť mesiacov od volieb, čo konkrétne urobil tento silný štát pod vedením SMER-u, HLAS-u, SNS. Ako zlacnili potraviny, čo preto spravili? Ako je možné, že nakupujeme, alebo ľudia v Poľsku nakupujú o 65 % drahšie potraviny v tom istom reťazci, tie isté potraviny ako na Slovensku?
Takže poprosil by som vládnych poslancov, aby sa vyjadrili, ako je to možné, že deväť mesiacov po voľbách neboli ochotní prísť s nejakým konkrétnym návrhom a takýto návrh musí predkladať opozícia.
Pri hlasovaní pri tomto zákone sa ukáže, či budú politikárčiť, alebo úprimne chcú znižovať ceny potravín na Slovensku, takže som veľmi zvedavý, ako budú hlasovať a či úprimne im ide o to, aby sa potraviny na Slovensku znižovali. Alebo ceny potravín.
Takže ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Jakab. Verím, že sa vládni poslanci vyjadria k tomu, prečo tak draho musíme aj deväť mesiacov po voľbách nakupovať potraviny napríklad oproti Poľsku v tom istom reťazci tie isté potraviny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, musím ti dať za pravdu, bývam v prihraničí a dennodenne sledujme tam stovky a stovky áut, ktoré idú za nákupmi, a fakt tie ceny sú tam výrazne lacnejšie ako u nás.
A čo ma najviac mrzí, spomenul si to aj ty v tvojom vystúpení, že tie peniaze, ktoré tu ľudia ťažko zarobia, tak potom ich vyvezú do Poľska a to sú mesačne možno desiatky miliónov eur. A nejedná sa tu len o potraviny, ale napríklad aj stavebný materiál. Ľudia tam chodia nakupovať a potom tá ekonomiku nemôže tu dobre fungovať, lebo keď tie peniaze, ktoré tu ľudia zarobia, vyvezú do Poľska a tie peniaze sa tu netočia, samozrejme, potom tu chýbajú tým obchodníkom, predajcom sa tu ťažšie žije, takže je to veľká škoda. Takže toľko z mojej strany. Určite treba robiť nejaké opatrenia. Či je toto najlepšie opatrenie, neviem. My to budeme ešte na klube preberať, ale určite s cenami musíme niečo spraviť, lebo ako som spomenul, nie je dobré, aby sme peniaze vyvážali do susedným štátov, a tu nám potom chýbajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
No, pán kolega, vôbec nerozporujem vaše zistenia, ktoré ste nám predložil. Žiaľ, ale táto situácia nie je nová a nie je naším dielom. Toto je od 90. rokov, že nákupy sa oveľa oplatia, akékoľvek, pre Slovákov, či už na severe, ale aj na juhu do Maďarska, aj tam sa chodí nakupovať za nižšie ceny. Dôvody sú, o dôvodoch by sa dalo naozaj veľa diskutovať, ale zrejme máte, alebo určite máte pravdu. Žiaľ, to neplatí len, ako tu bolo spomenuté o stavebnom materiáli a také veci, ale aj o priemyselnom tovare v reťazcoch, aj tie sú lacnejšie v iných krajinách, dokonca aj v západných, ako u nás. Len toto nemáme vo zvyku si nakupovať, lebo na čo by nám boli dve vŕtačky, nie, alebo dve kosačky. Takže to až tak neporovnávame, ale aj toto platí.
Takže všeobecne je tu chuť na Slovákoch viac zarábať, a keď už by náhodou aj nebolo, tak sú naozaj v nižšej kvalite alebo v lacnejšej kvalite prevedené. Len tak napríklad, že kúpite si krovinorez, tak v Rakúsku je k nemu trojmetrový kábel a u nás 20-centimetrový, takže ako považujem to za drzosť.
Ale ja len chcem naozaj poznamenať, že v tých číslach, ktoré ste uvádzal, verím, že ste sa len pomýlil, že to nebola demagógia, keď ste hovoril o percentách vyšších, že niekde ste povedal o 130 %, 130 % ceny, nie o 130 %, vo viacerých veciach, lebo potom ten rozdiel by nebol 60 %, ale oveľa vyšší, takže ale to sa stane pri zápale boja, keď sa hovorí, takže tie ceny možno že o 30 %, 40 %, nie o 130. Niekde ste to „o“ dal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, plačete na zlom hrobe, doslovne a do písmena, lebo tri a pol roka ste mali možnosť tento zákon presadiť a mohli ste ho aj legálne ako úspravnene dať do legislatívy.
Takže ďakujem.

Ďakujem, pán Gašparovič. Neplačem na zlom hrobe, lebo ste sľubovali v predvolebnej kampani, a vývoj cien potravín, taký, ako ho vidíme teraz, sa udial, vládna analýza to hovorí, rok 2022 do rok 2023.
Áno, my ako hovoril poslanec Šipoš, my sme to mali v pláne vyriešiť ešte minulý rok, bohužiaľ, bohužiaľ, politická realita je taká, že sme to nestihli, preto sme to predložili do Národnej rady. A my vám vlastne pomáhame plniť váš predvolebný sľub. Čiže myslím si, že neplačem na správnom hrobe, myslím si, že na správnom hrobe plačem, a preto vám tu iba pripomínam, že máte tuná akože elegantné riešenie, ktorým sa to dá, ktorým sa to dá, ktorým sa to dá vyriešiť.
Pán Hazucha, ja viem, 90. roky, dlho trvajúca situácia, boli sme zvyknutí, ľudia boli zvyknutí, že idú do Poľska niečo kúpiť. Ono sa to ale zmenilo diametrálne za posledné obdobie, to je to, o čom hovorím, že tá cenová inflácia v rámci potravín na Slovensku a v ostatných krajinách, áno, stala sa, rástli, všade, ale ostatné krajiny si s tým poradili omnoho lepšie a zatlačili na tie reťazce a my sme neurobili nič. A preto hovorím, že tuná je niečo, čím na tie reťazce zatlačiť vieme a vieme tú cenu regulovať, aby sme sa minimálne priblížili tým Poliakom a minimálne aby sme tým ľuďom našim dali signál, že viete čo, staráme sa o vás. Tie lacnejšie potraviny, ktoré sme sľúbili budú.
Áno, sú tu aj iné produkty, nielen stavebný materiál. Je to aj zdravotná starostlivosť, ľudia si chodia do okolitých krajín robiť zuby alebo nakupovať látky na... do textilného priemyslu, ale to je to, čo by sme mali riešiť ako krajina, a vy ste to aj deklarovali v predvolebnej kampani, že poďme byť konkurencieschopnejší. Prečo tuná ľudia drú a potom vyvážajú peniaze za hranicu? Poďme v ústrety tým našim ľuďom. Tuná nechávajte peniaze, tuná si robme na svojom a kupujme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi uviesť návrh zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 162, ktorý predkladaná do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zvýšenie ochrany práv a právom dotknutých osôb vo vzdelávacom a výchovnom procese. Ide predovšetkým o deti a žiakov a ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, ale aj o študentov a zamestnancov vysokých škôl. Dotknutými osobami sú podľa návrhu zákona tí účastníci výchovy a vzdelávania na školách, ktorí stoja na opačnej strane proti, oproti poskytovateľom vzdelávania, teda školám a školským zariadeniam.
Návrhom zákona zriaďujeme inštitút školského ombudsmana, ktorého hlavnou úlohou bude dozerať na to, aby práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb naprieč celým školstvom požívali silnú ochranu z pozície nezávislého dozorcu. Školský ombudsman má priznané zodpovedajúce kompetencie a oprávnenia, ktoré mu umožnia reálne dotknutým osobám pri ochrane ich práv a právom chránených záujmov v oblasti školstva.
Rozsiahlejšie sa k návrhu zákona vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.