15. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec Jakab. Myslím si, že veľmi dobre si zhrnul tú situáciu, čo sa týka cien potravín. Vieme veľmi dobre, že tento problém je dlhodobý. Škoda, že to riešenie, ktoré si teraz predstavil sa nepodarilo zaviesť ešte počas našich vlád. Ale máme tu novú vládu, takmer deväť mesiacov po voľbách, ja si pamätám veľmi dobre, ako terajší vládni poslanci hovorili o tom, ako oni zastavia zdražovanie, ako už potraviny na Slovensku budú lacnejšie. Pamätný je ten billboard strany HLAS, kde sa pýta Peter Pellegrini, či chcete lacnejšie potraviny, tak ich treba voliť. Pamätáme si, ako poslanci SMER-u hovorili o tom, aký štát má byť silný. Takže ja sa pýtam, že za deväť mesiacov od volieb, čo konkrétne urobil tento silný štát pod vedením SMER-u, HLAS-u, SNS. Ako zlacnili potraviny, čo preto spravili? Ako je možné, že nakupujeme, alebo ľudia v Poľsku nakupujú o 65 % drahšie potraviny v tom istom reťazci, tie isté potraviny ako na Slovensku? Takže poprosil by som vládnych poslancov, aby sa vyjadrili, ako je to možné, že deväť mesiacov po voľbách neboli ochotní prísť s nejakým konkrétnym návrhom a takýto návrh musí predkladať opozícia.
=====

Pán poslanec Janckulík.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, musím ti dať za pravdu, bývam v prihraničí a dennodenne sledujme tam stovky a stovky áut, ktoré idú za nákupmi a fakt tie ceny sú tam výrazne lacnejšie ako u nás. A čo ma najviac mrzí, spomenul si to aj ty v tvojom vystúpení, že tie peniaze, ktoré tu ľudia ťažko zarobia, tak potom ich vyvezú do Poľska a to sú mesačne možno desiatky miliónov eur. A nejedná sa tu len o potraviny ale napríklad aj stavebný materiál. Ľudia tam chodia nakupovať a potom tá ekonomiku nemôže tu dobre fungovať lebo keď tie peniaze, ktoré tu ľudia zarobia vyvezú do Poľska a tie peniaze sa tu netočia, samozrejme, potom tu chýbajú tým obchodníkom, predajcom sa tu ťažšie žije takže je to veľká škoda. Takže toľko z mojej strany. Určite treba robiť nejaké opatrenia. Či je toto najlepšie opatrenie, neviem. My to budeme ešte na klube preberať, ale určite s cenami musíme niečo spraviť lebo ako som spomenul nie je dobré, aby sme peniaze vyvážali do susedným štátov a tu nám potom chýbajú. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán kolega, vôbec nerozporujem vaše zistenia, ktoré ste nám predložil. Žiaľ, ale táto situácia nie je nová a nie je našim dielom. Toto je od 90. rokov, že nákupy sa oveľa oplatia, akékoľvek, pre Slovákov, či už na severe, ale aj na juhu do Maďarska, aj tam sa chodí nakupovať za nižšie ceny. Dôvody sú, o dôvodoch by sa dalo naozaj veľa diskutovať, ale zrejme máte ale určite máte pravdu. Žiaľ, to neplatí len ako to bolo spomenuté o stavebnom materiály a také veci, ale aj o priemyselnom tovare v reťazcoch, aj tie sú lacnejšie na v iných krajinách, dokonca aj v západných, ako u nás. Len toto nemáme vo zvyku si nakupovať lebo na čo by nám boli dve vŕtačky nie alebo dve kosačky. Takže to až tak neporovnávame, ale aj toto platí. Takže všeobecne je tu chuť na Slovákoch viac zarábať a keď už by náhodou aj nebolo, tak sú naozaj v nižšej kvalite alebo v lacnejšej kvalite prevedené. Len tak napríklad, že kúpite si krovinorez, tak v Rakúsku je k nemu trojmetrový kábel a u nás 20 centimetrový. Takže ako považujem to za drzosť. Ale ja len chcem naozaj poznamenať, že v tých číslach, ktoré ste uvádzal, verím, že ste sa len pomýlil, že to nebola demagógia, keď ste hovoril o percentách vyšších, že niekde ste povedal o 130%, 130% ceny, nie o 130% vo viacerých veciach lebo potom ten rozdiel by nebol 60% ale oveľa vyšší. Takže, ale to sa stane pri zápale boja keď sa hovorí, takže tie ceny možno že o 30%, 40% nie o 130. Niekde ste to o dal (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, plačete na zlom hrobe, doslovne a do písmena lebo tri a pol roka ste mali možnosť tento zákon presadiť a mohli ste ho aj legálne ako úspravnene dať do legislatívy. Takže ďakujem.

Ďakujem pán Gašparovič, neplačem na zlom hrobe lebo ste sľubovali v predvolebnej kampani a vývoj cien potravín, taký ako ho vidíme teraz sa udial, vládna analýza to hovorí. Rok 2020 do rok 2023. Áno, my ako hovoril poslanec Šipoš, my sme to mali v pláne vyriešiť ešte minulý rok, bohužiaľ, bohužiaľ, politická realita je taká, že sme to nestihli, preto sme to predložili do Národnej rady a my vám vlastne pomáhame plniť váš predvolebný sľub. Čiže, myslím si, že neplačem na správnom hrobe, myslím si, že na správnom hrobe plačem, a preto vám tu iba pripomínam, že máte tuná akože elegantné riešenie, ktorým sa to dá, ktorým sa to dá, ktorým sa to dá vyriešiť. Pán Hazucha, ja viem, 90. roky, dlho trvajúca situácia, boli sme zvyknutí, ľudia boli zvyknutí, že idú do Poľska niečo kúpiť. Ono sa to ale zmenilo diametrálne za posledné obdobie, to je to o čom hovorím. Že tá cenová inflácia v rámci potravín na Slovensku a v ostatných krajinách, áno, stala sa, rástli, všade, ale ostatné krajiny si s tým poradili omnoho lepšie a zatlačili na tie reťazce a my sme neurobili nič. A preto hovorím, že tuná je niečo, čím na tie reťazce zatlačiť vieme a vieme tú cenu regulovať, aby sme sa minimálne priblížili tým Poliakom a minimálne, aby sme tým ľuďom našim dali signál, že viete čo staráme sa o vás. Tie lacnejšie potraviny, ktoré sme sľúbili budú. Áno, sú tu aj iné produkty, nie len stavebný materiál. Je to aj zdravotná starostlivosť, ľudia si chodia do okolitých krajín robiť zuby alebo nakupovať látky na do textilného priemyslu, ale to je to čo by sme mali riešiť ako krajina a vy ste to aj deklarovali v predvolebnej kampani, že poďme byť konkurencie schopnejší. Prečo tuná ľudia drú a potom vyvážajú peniaze za hranicu. Poďme v ústrety tým našim ľuďom. Tuná nechávajte peniaze, tuná si robme na svojom a kupujme. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi uviesť návrh zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 162, ktorý predkladaná do legislatívneho procesu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zvýšenie ochrany práv a právom dotknutých osôb vo vzdelávacom a výchovnom procese. Ide predovšetkým o deti a žiakov a ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, ale aj o študentov a zamestnancov vysokých škôl. Dotknutými osoba sú podľa návrhu zákona tí účastníci výchovy a vzdelávania na školách, ktorí stoja na opačnej strane proti oproti poskytovateľom vzdelávania, teda školám a školským zariadeniam. Návrhom zákona zriaďujeme inštitút školského ombudsmana, ktorého hlavnou úlohou bude dozerať na to, aby práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb naprieč celým školstvom požívali silnú ochranu z pozície nezávislého dozorcu. Školský ombudsman má priznané zodpovedajúce kompetencie a oprávnenia, ktoré mu umožnia reálne dotknutým osobám pri ochrane ich práv a právom chránených záujmov v oblasti školstva. Rozsiahlejšie sa k návrhu zákona vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 162. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákona uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady predsedajúceho Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dovoľte mi predstaviť návrh zákona na zriadenie školského ombudsmana. Cieľom tohto návrhu je posilniť ochranu práv tých, ktorí vo vzdelávacom a výchovnom procese ťahajú za kratší koniec. Na Slovensku pôsobí viac ako 117 tisíc učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov, ktorí sa starajú o 720 tisíc žiakov. Ja sama vychádzam z tejto oblasti. Mnohé roky som pôsobila ako sociálna pedagogička a z osobných skúseností zo školského prostredia viem, aké dôležité je chrániť práva všetkých účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Počas môjho pôsobenia na škole som sa stretla s mnohými prípadmi porušovania školských práv, či už išlo o šikanu, porušovanie práv pedagógov a rôzne formy bossingu. Na školách síce môžu pôsobiť podporné tímy, ktoré majú v náplni práce preventívne aktivity a zaoberajú sa ochranou práv či šikanou. Nikde však nie je zaručené, že ak škola tím, že ten tím má aj dobré vzťahy so žiakmi. Z vlastných skúseností viem, že niektoré tímy nefungujú tak ako by mali fungovať. Niekedy napríklad nestíhajú obsiahnuť celú školu a venujú sa týmto témam len okrajovo a taktiež tam nemusí byť vytvorená dôvera medzi študentmi. A práve tu sa naskytuje priestor pre školského ombudsmana, ktorý by mal s týmito podpornými tímami spolupracovať. Pred pár dňami som sa rozprávala so školskou psychologičkou, ktorá roky pôsobí na základným a stredných školách a podľa jej názoru má funkcia školského ombudsmana opodstatnenie. Situáciu na školách vníma tak, že pedagogickí, ale aj odborní zamestnanci sa mnohokrát cítia nevypočutí. A to sa v značnej miere odráža aj v klíme pedagogických zborov a škôl, ktorú viacerí učitelia nevnímajú ako bezpečnú. Pedagógovia, žiaci, študenti a v neposlednom rade aj rodičia sa potykajú s rôznymi problémami, ktoré si vyžadujú riešenia a mediáciu prípadných sporov. Problémom tiež je, že mnohí žiaci a pedagógovia nevedia, kam sa v jednotlivých prípadoch obrátiť a akým spôsobom sa domáhať spravodlivosti. Spôsobené je to to širokým spektrom problémov, s ktorými sa možno v školskom prostredí stretnúť, pričom rôzne problémy spadajú pod rôzne úrady a inštitúcie. Niektoré problémy sú adresné pre štátnu inšpekciu, niektoré pre inšpektorát práce či odborové organizácie, niektoré pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, niektoré pre ombudsmana, niektoré pre komisára pre deti a niektoré dokonca aj na orgány v trestnom, na orgány činné v trestnom konaní. Vytvára to istú neprehľadnosť a zmätenosť v tom, na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol ... ... v tom na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol obrátiť ktokoľvek s problémom, či porušením práv v školskom prostredí. A následne by školský ombudsman by dokázal podnet adresovať na príslušný úrad či inštitúciu a zároveň dotknutej osobe poradiť ako postupovať ďalej. Ďalšia téma, ktorá si vyžaduje špeciálnu pozornosť je šikana na školách. Situácia je v tomto naozaj kritická a v posledných rokoch môžeme pozorovať nárast šikany na školách, ktorý je alarmujúci. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stále viac detí sa stáva obeťami psychického a fyzického týrania v prostredí, ktoré by pre nich malo byť bezpečným miestom. Na tento problém neupozornil, len samotný pedagógovia, ale aj inštitúcie a úrady ako komisár pre deti a dosvedčujú tomu aj výskumy. Napríklad podľa výskumu z roku 2020 sa v školskom roku 2019, 2020 stretlo so šikanou až 86 % škôl, čo predstavovalo alarmujúci nárast oproti rokom predtým. Dôsledky šikany sú zničujúci. Psychická trauma, úzkosť, depresia, strata sebavedomia. To všetko sú len niektoré z ťažkostí, s ktorými sa obete šikany potýkajú. V najhoršom prípade môže šikana vyústiť až do tragédie akej sme boli svedkami prednedávnom. Šikana je tiež často smerovaná voči menšinám a aj na základe tohto mnohí odborníci apelujú na riešenie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť žiakov, ale aj samotných zamestnancov škôl. Je preto našou povinnosťou hľadať všetky možné spôsoby ako proti šikane bojovať a myslím si, že školský ombudsman by v tomto mohol zohrať kľúčovú rolu. Nedávno na Výbore pre sociálne veci vystúpil pán komisár pre deti, ktorý hovoril o tom, že deti sa boja oznámiť šikanu a týka sa to predovšetkým dievčat. Je to spôsobené najmä pocitom nedôvery. Často však žiaci ani nevedia na koho sa obrátiť a ak sa aj obrátili tak sa to neriešilo ďalej. Práve zriadenie školského ombudsmana by znamenalo, že žiaci by vedeli presne na koho sa v prípade šikany na škole obrátiť a napríklad s možnosťou anonymného oznámenia cez internet. Vzťahy na školách jednak medzi žiakmi, ale aj smerom k pedagógom nemusia byť vždy ideálne, čo môže vytvárať pocit nedôvery. Preto výhodou školského ombudsmana by bola jeho nezávislosť a nestrannosť. Ako Rómka nemôžem opomenúť porušovanie práv rómskych detí, ktoré aj v 21. storočí čelia závažnej diskriminácií na Slovensku v srdci Európy naďalej. Dochádza k segregovaniu rómskych detí. Prípadov, kedy je rómske dieťa zaradené do špeciálnej školy, len kvôli farbe svojej pleti je žiaľ mnoho. Tieto deti sú často nespravodlivo stigmatizované a odsúvané na okraj spoločnosti, čo má dlhodobé negatívne dôsledky na ich vzdelávanie a budúcnosť. Demokratickej spoločnosti musí mať každý rovnaký prístup k vzdelaniu. Školský ombudsman by na takéto prípady dohliadal a aktívne vystupoval proti nim, čím by zabezpečil spravodlivé zaobchádzanie so všetkými deťmi bez ohľadu na ich etnický pôvod. Rómske deti nie sú jediné, ktoré čelia diskriminácii a nie rovnakému zaobchádzaniu. Aj iné menšiny detí etnických skupín, či detí zo sociálne znevýhodnených rodín a deti s rôznymi formami postihnutia sa stretávajú s podobnými problémami. Tieto deti často čelia predsudkom. Sú vystavené vyššiemu riziku šikany a majú obmedzený prístup k vzdelávacím príležitostiam, ktoré by im umožnili plne rozvinúť svoj potenciál. Školský ombudsman by nie len, že chránil práva týchto detí, ale tiež by pracoval na vytváraní inkluzívneho školského prostredia, kde by každý mal možnosť rozvíjať sa a učiť sa v bezpečnom a podporujúcom prostredí. To zahŕňa aj aktívne opatrenia na zlepšenie povedomia a vzdelávania o rôznorodosti a inklúzií čím by sa znížila diskriminácia a predsudky v školách. Zriadením školského ombudsmana by zároveň odbremenilo verejného ochrancu práv a komisára pre deti. Školský ombudsman by mohol, by sa mohol venovať komplexnej agende ochrany práv v školskom prostredí a zároveň by otváral spoločnosti dôležité témy týkajúce sa vzdelávania. Školského ombudsmana má zriadeného napríklad Česká republika pričom už dlhší čas myšlienka zriadenia tejto funkcie rezonuje aj medzi slovenskými študentmi a pedagógmi. Napríklad aliancia stredoškolákov sa dlhodobo usiluje o zriadenie študentského ombudsmana. Tohto času túto ideu podporil aj vtedajší minister školstva Branislav Gröhling. Ďalej v roku 2017 slovenská komora učiteľov mu svoje pripomienky k národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania zdôraznila potrebu vytvorenia úradu školského ombudsmana. Citujem pripomienku slovenskej komory učiteľov. "Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešení spadá do pôsobností rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie. Preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit beznosnost beznos bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov." Koniec citátu. Za podporu nášho návrhu sa vyslovil aj inštitút Mateja Bela, ktorý vyjadril podporu návrhu v rámci skupiny priateľov menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj nedávny rozhovor s učiteľkou, ktorá po dvadsiatich rokoch pôsobenia na štátnej škole odišla do súkromnej školy opäť poukázal na potrebu zriadenia funkcie školského ombudsmana. Učiteľka v rozhovore zdôraznila, že chýba podpora a právne zastúpenie na ochranu učiteľov a reálna pomoc, osoba alebo inštitúcia, ktorá obetiam poradí čo má robiť. Úrad školského ombudsmana by bol krok vpred v oblasti ochrany práv a budovania spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho školského prostredia pre všetkých. Preto verím, že návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Budem reagovať na kolegyňu Škopovú Anežku. Som veľmi vďačný, že sa venuješ tejto téme. Určite je dôležitá. Šikana na školách je vážny problém a čo je ešte alarmujúce, že nám narastá. Ja z dlhoročnej praxe vám poviem, že nástroje, ktoré máme na odhaľovanie a spravodlivé vyriešenie takého problému, kde sa vyskytla šikana sú na Slovensku veľmi neúčinné a chaotické. Sú nedostatočné. Učitelia, riaditelia často nevedia čo majú robiť a veľmi nelichotivý a neférový stav je veľmi často taký, že šikaner alebo agresor ostáva na škole a zo školy utekajú obete. Lebo sa tá šikana nerieši dostatočne rýchlo a adresne. Otázkou je, že či práve školský ombudsman je ten nástroj, ktorý toto má vyriešiť. Pretože problémom Slovenska je, že máme príliš veľa úradníkov na počet obyvateľov sme krajina, ktorá je ktorá má státisíce úradníkov a ako si už spomínala je tu verejný ochranca práv a je tu komisár pre deti a či, len zavedenie ďalšieho úradu aj z nejakými drobnými kompetenciami, že či toto pomôže z môjho pohľadu ma veľmi mizivé a neúčinné právomoci povedzme riaditeľ školy a, a tak isto tie pravidlá ako sa rieši šikana a čo to vlastne šikana je nemáme presne zodpovedané. Učitelia, riaditelia by privítali taký jednoduchý a jasný vecný manuál, čo sa robí v takom, v takom v takom prípade ako keby sme nevedeli, ako keby sme tápali a ten problém riešili, len tak nejako pocitovo alebo na základe nejakých skúseností. Nie je to dostatočné. Som rád, že sa tomu venuješ. Aj, keď otázka zavedenia, len ďalšieho úradu a bez systémového riešenia mne to príde zatiaľ nedostatočné. Ale veľmi pekne ďakujem za snahu.