15. schôdza

Pán poslanec Tomáš Valášek.

Mňa úprimne mrzí ten tón, ktorý táto diskusia nabrala.
Ja som úprimne nepočul či od pani poslankyne Kolíkovej, či od pani poslankyne Mesterovej pred ňou nič iné, než vecnú argumentáciu proti skrátenému legislatívnemu konaniu, nie vecnej podstate týchto zákonov, aj keď do toho sme tiež zabŕdli, ale hlavná námietka je proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Je nám tu vyčítané v rámci tej debaty, aspoň tej časti, kde sme sa venovali SLK-čku, že bagatelizujeme ten atentát. Ja som nepočul jedného jediného opozičného poslanca či poslankyňu, ktorý by nepopísal ten atentát ako čokoľvek iné, než ohavný, bezprecedentný, dramatický čin, ktorý si určite vyžaduje sprísnené bezpečnostné opatrenia.
To, čo vám vytýkame, a fakt ma mrzí, že sa nepočujeme a nepočúvame, je, že opatrenia, ktoré ste navrhli, nijak nesúvisia, alebo mnohé z nich nijak nesúvisia s tým aktom, ktorý sa 15. mája stal, a tým pádom nemôže ten akt z 15. mája zakladať dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo keď nie je logický súvis, tak nemôže slúžiť ten atentát z 15. mája ako odôvodnenie na skrátené legislatívne konanie. Tu zákon jednoducho nepustí.
A pokojne sa pobavme o tých vecných návrhoch, ktoré predkladáte, vrátane tej renty. Tu napríklad nesúhlasím s pani ministerkou a priznám sa, po otvorení dverí do našej politickej kuchyne máme aj živú odbornú diskusiu v tomto v rámci mojej strany. Čiže môj osobný názor, nič viac, nič menej, je, že pokojne si viem predstaviť, že by mali mať nárok na tú rentu. Moja definícia dobre spravovaného štátu je taká, že ho vedú ľudia, ktorí majú takú silnú reputáciu a takú spoločenskú prestíž, že by bola škoda ich nevyužiť aj potom, čo skončia vo funkcii, a ak vykonávajú nejakú užitočnú spoločenskú úlohu aj potom, podľa mňa by si tú rentu pokojne zaslúžili. Ale opäť, toto je debata na iný čas, na úplne iný proces, to by nemalo byť v skrátenom legislatívnom, lebo nijak nesúvisí s tým, čo sa stalo 15. mája.
Premiér Fico nebol postrelený kvôli tomu, že nemal doživotnú rentu. Ten logický súvis ste nepreukázali, nič viac, nič menej sa vám nesnažíme povedať, a fakt ma úprimne mrzí, že sa tá diskusia vykoľajila a že nabrala tie emočné tóny, my sa ju snažíme držať vo vecnej rovine.
Vďaka.

Pán poslanec Ondrej Dostál.

Pani poslankyňa Kolíková, no, problém celého toho návrhu na skrátené legislatívne konanie je aj v tom, že ide o návrh, ktorý zasahuje do základných práv a slobôd, a, samozrejme, že do základných práv a slobôd je možné zasahovať, ale každý taký zásah je potrebné veľmi dôkladne zvážiť.
A možno doňho zasahovať z dôvodov, ktoré sú uvedené, uvedené v ústave, a zabezpečenie bezpečnosti nepochybne takým dôvodom je, ale treba to robiť doslova na lekárnických váhach, lebo sa tam porovnávajú rôzne záujmy, napríklad právo slobodne sa zhromažďovať a slobodne prejavovať svoj názor spolu s inými na zhromaždeniach a na druhej strane zabezpečenie či už súkromia, alebo teda najmä v tomto prípade bezpečnosti verejných, verejných funkcionárov.
A je nebezpečné, ak sa takéto zmeny robia v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tam ťažko možno použiť nejaké lekárnické váhy. Tam sa to obvykle tak nahrubo, nahrubo utne a v tomto prípade sa navrhuje nahrubo to uťať v neprospech zhromažďovacieho práva.
Keď tak uvažujem, že ktoré z tých vecí, a teraz nehovorím, že renta, jasné, že renta nijako nesúvisí so zabezpečením bezpečnosti, a keby mal pán premiér rentu, tak to neznamená, že sa ten hrozný čin nestane, ale čo povedzme z tých vecí, ktoré sú navrhnuté vo vzťahu k zákonu o zhromažďovaní, by zabránilo tomu, čo sa, čo sa stalo, lebo to sa nestalo pred obydlím pána premiéra, to sa stalo v mieste, kde, kde rokovala vláda, ale, ale teda nebolo to, nebolo to sídlo vlády. Je otázne, že či sa ľudia nezhromaždia na takom mieste aj tak a nie ako oficiálne zhromaž... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Mária Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade, pán poslanec Glück, mne je naozaj úprimne ľúto a myslím, že sme to viacerí vyjadrili hneď po danom atentáte, že sme šokovaní, a odsúdili sme okamžite naozaj tento ohavný skutok, že neviem, k čomu smerovala tá vaša výtka, a myslím si, že bolo jasné, že to bolo od nás všetkých úprimné, a jednoducho tak to je. Máme úprimný záujem urobiť niečo pre to, aj rýchlo, aj o tom by sme, ja si myslím, že v rámci opozície sme pripravení sa o tom baviť, že ak sú tu opatrenia, ktoré môžme hneď prijať, aby sme situáciu zlepšili, tak to urobme. Ale tam moje kritické vyjadrovania smerovali k tomu, že nevieme tam naozaj nájsť, niečo, niečo by sme tam aj našli, ale v zásade väčšina tých opatrení nesedí, že je potrebné, aby sme ich takto rýchlo prijímali.
Pani poslankyňa Vaľová, veď takisto ako pani prezidentka Čaputová má doživotnú rentu, je to aj pán prezident Gašparovič, ale veď nakoniec aj to bude patriť prezidentovi Pellegrinimu, myslím si, že je to absolútne v poriadku a je to spravodlivé. Ten, kto je prezident, tak má na to nárok.
Či rozšíriť takéto nároky, a to je moja reakcia smerom k pánovi poslancovi Valášekovi, možno to nebolo zrozumiteľné, ja som úplne pripravená sa o tom rozprávať, je to úplne legitímne. Ale potom sa aj bavme, za akých podmienok naozaj komu, a podľa mňa je aj namieste otázka, či na to máme, veď nie je to zase taká položka, samozrejme, z čoho hneď vykrvácame, to je pravda, ale je to namieste sa o tom rozprávať, či teraz a takto, a je to veľmi legitímna debata a k tomu treba normálnu, riadnu diskusiu.
Ďakujem pek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

O slovo sa prihlásil pán spravodajca pán poslanec a predseda výboru Tibor Gašpar, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A ja by som na úvod môjho príspevku sa tiež chcel dostať k tomu, aby sme fakt diskutovali o dôvodoch, resp. nedôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Na druhej strane sme tu viacerí už v minulosti skonštatovali, že nie je celkom možné oddeliť obsah od tých dôvodov, ale napríklad posledný príspevok pani poslankyni Kolíkovej bol práveže skôr o obsahu, než o tom, či tie dôvody tu sú, alebo nie sú.
Ak mám byť ešte pozitívny z úvodu (povedané so smiechom), tak oceňujem aj príspevok, ktorý mala pani poslankyňa Mesterová, lebo skutočne bol len o tých dôvodoch, a nejak tak som predpokladal, že sa bude táto diskusia vyvíjať, aj keď už tu cítim nejakú emóciu, a tá emócia sa asi bude ešte stupňovať. Bohužiaľ, odráža presne to, čo v tej spoločnosti naďalej je, čo v nej existuje a čo vôbec nebude možné ani okrúhlym stolom jedným vyriešiť, ani podaním si rúk, pretože jednoducho to bude proces taký istý a možno takisto dlhý, aký bol proces, kde sme dospeli do tohoto stavu. K tej polarizácii spoločnosti treba povedať, že prebiehala roky, a ja ju konkrétnejšie popíšem potom, keď vystúpim k tej vecnej časti zákona alebo tých zákonov a zmien, ktoré sa navrhujú.
Čo však chcem povedať, že na tom majú podiel viaceré subjekty vrátane konkrétnych poslancov Národnej rady, ktorí pôsobili vo verejnom živote v posledných desiatich rokoch. Na tom majú podiel, samozrejme, aj mimovládne organizácie, ktoré robia politiku a ktoré vystupovali vždy len protivládne. Majú na tom zásluhu médiá, ktoré hyperbolizovali, neprinášali objektívnu informáciu a ktoré manipulovali s verejnou mienkou, s vedomím konkrétnych ľudí na Slovensku a vytvárali v nich častokrát frustráciu, resp. stavy, kedy majú pocit, že nepomôže nič iné, len zobrať zbraň a po niekom vystreliť.
Ja som očakával, že sa už v týchto prvých príspevkoch konečne niekde dostaneme k bodu, že, že áno, že tak trochu si poviete niektorí, ktorí ste sa na tom podieľali, a zvlášť teraz sa obraciam na pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá bola ministerkou spravodlivosti, a to v období, ktoré ja charakterizujem ako totálny rozklad právneho štátu, a že bude, naopak, trošku v tomto, by som povedal, skromnejšia alebo že nebude pripomínať veci, za ktoré nesie v niektorých prípadoch až priamu zodpovednosť.
Totižto, aby som sa vrátil k tým dôvodom tohoto skráteného legislatívneho procesu, § 89 tu tiež často citujeme a ja sa dotknem toho, čo všetci ste potvrdili, že mimoriadna okolnosť ako atentát na predsedu vlády tu bola. Chcem vám všetkým povedať, že z môjho pohľadu tu môže hroziť sled ďalších mimoriadnych okolností.
To nie je o tom, že tu nejaká bola a už nebude, ktoré sa nemusia zrovna dotknúť opätovne predsedu vlády, ale môžu sa dotknúť ďalších osôb verejne činných, a to zato, aké majú názory, akým spôsobom tie názory obhajujú, a že tieto názory teda reprezentujú ako osoby. Môžu to byť aj konkrétni poslanci Národnej rady, ktorí permanentne čelia takýmto vyhrážkam, asi tu vedeli mnohí prehovoriť vrátane pani poslankyni Kolíkovej, a nikde nie je napísané, že sa nemôže nájsť nejaký podobný Cintula z radov aj iných sympatizantov iných politických strán, ktorý pôjde riešiť pred bydlisko pani poslankyne to, čo sa stalo v Handlovej na výjazdovom zasadnutí vlády, takže mimoriadne okolnosti z môjho pohľadu stále môžu byť, a treba na ne reagovať.
Okrem toho som sa zúčastnil nejakých bezpečnostných rád tesne po atentáte, z čoho vyplývali informácie, ktoré sa nebudú tu konkretizovať, že skutočne máme v spoločnosti naďalej extrémnu polarizáciu, extrémne emócie, a jednoducho ak im chceme predísť, tak musíme niečo urobiť.
Čo sa týka súčasného nejakého povinného naplnenia tých dôvodov, a to je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, domnievam sa, že aj toto je naplnené v zmysle § 89, a to preto, pretože aj verejné zhromaždenia ako základné právo, s čím absolútne súhlasím, chcú byť, sú ohlásené, majú pokračovať vo vzťahoch napríklad k prijímaniu zákona o... teraz už neviem, či RTVS, či SVTR, ale jednoducho, ľudia sa chcú zhromažďovať, chcú si napĺňať to svoje právo. Zajtra sa koná výjazdové zasadnutie vlády opäť v teréne, a život v spoločnosti plynie ďalej. A práve pri takýchto aktivitách hrozia – zdôrazňujem – opätovne mimoriadne okolnosti a môžu byť ohrozené práva, slobody a bezpečnosť osôb, ktoré sa chcú zúčastňovať na takýchto podujatiach.
Nikto nechce, a to chcem fakt zdôrazniť niekoľkokrát a dôrazne, my nejdeme nikomu obmedzovať zhromažďovacie právo. Toto nikdy nerobila politická strana SMER ani, ani iné strany, ktoré s ňou boli v koalícii, ctíme si toto právo, ale súčasne vnímame, že verejné zhromaždenia sa stali tiež prostriedkom na to, aby sa tam vyjadrovali emócie, názory, ktoré prispeli k tomu, že spoločnosť je polarizovaná, ktoré prispeli k tomu, že sa šírila nenávisť a neznášanlivosť voči konkrétnym osobám, a musím teraz zas povedať, že sa to týka predovšetkým aktivít súčasnej opozície a politických strán, ktoré sú v dnešnej opozícii, ako aktivít politickej strany SMER.
Pani Kolíková, teraz sa skúsim s vami zapolemizovať, pretože vaša kritika sa vzniesla na to, že to je jedine ten, kto sa vyjadruje neslušne a nejakým spôsobom nenávistne a neznášanlivým spôsobom, politici z politickej strany SMER. Pokiaľ všetci argumentujete vo verejných diskusiách, že sme na vine aj my, my sme povedali, že asi sme prispeli niekde aj my tým expresívnym vyjadrením k tomu, že sme eskalovali napätie, ale ja si dovolím povedať, že minimálne. Jedine čo, jedine čo používate, je argument o tom, čo vykrikoval dav na jednom zhromaždení politickej strany SMER, alebo na jednom verejnom zhromaždení, a to všetko smerujete k pánovi poslancovi alebo dnes podpredsedovi parlamentu pánovi Blahovi, a k tomu, akým spôsobom sa vyjadruje on.
Mal som už diskusiu k tomuto s niektorými poslancami takú neformálnu, a riešili sme, že či je pojem americká agentka šírením nenávisti a neznášanlivosti a že či je pojem sviňa podobným pojmom, alebo dneska môžeme pridať pojem debil. Jednoducho na toto budeme viesť, verím, ešte v poctivú legislatívnu diskusiu, lebo my musíme zadefinovať, kde je tá hranica, čo sa ešte dá, čo môže byť virálne, čo je v politickom súboji možné, a kde je to už, potom že je to čistá neznášanlivosť, pretože na opozičných protestoch viseli konkrétne fotky s nápismi vrahovia, viseli konkrétne bannery s tým, kto má ísť do basy, kto je zločinec, kto je mafián, a samozrejme, toto najčastejšie dnes používajú v tomto volebnom období, ako to ja vnímam, čo som v parlamente, tam pod balkónom páni poslanci z politickej strany NEOĽANO.
Čo sa týka niektorých ešte argumentov ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Sú navrhované zmeny v tých jednotlivých článkoch, ktoré môžu byť a prispieť k bezpečnosti už na tých oznámených verejných zhromaždeniach alebo aj na iných podobných masovejších aktivitách, pretože ak tam raz definujeme, že je zakázané rušiť priebeh verejného zhromaždenia, veď my nehovoríme, že ho ideme zakazovať. My práve chceme, aby bolo naplnené ústavné právo, že verejné zhromaždenie má byť pokojné, a vy máte pokojne sa právo zhromažďovať. Nikto vám ho nesmie narúšať, nikto vám ho nesmie inými aktivitami, ako zase musím... musel sa obrátiť tam pod balkón, vyvolať eskaláciu, ktorá pri dnešných emóciách môže skončiť v lepšom prípade hrubými nadávkami vzájomnými, v horšom prípade fackami a v najhoršom prípade, ťažkými ublíženiami na zdraví.
Jednoducho sme v takom stave a aj priaznivci SMER-u vyjadrujú na sociálnych sieťach absolútnu nespokojnosť s tým, čo sa zatiaľ prijalo, a ako sa veci riešili, takže tie návrhy, ktoré majú riešiť právo zhromažďovať sa, sú len o tom, aby sa zvýšila bezpečnosť všetkých osôb na ta týchto zhromaždeniach, aby sme ich nemuseli napríklad nejakým mimoriadnym stavom úplne zakázať. Nikto by ste sa z vás nedivili, lebo všetci ste boli po atentáte istým spôsobom paralyzovaní. Keby bol takýto stav vyhlásený a keby sme tu pol roka povedali, že žiadne verejné zhromaždenia nebudú v záujme zachovania bezpečnosti občanov. Toto sme nechceli. Teraz keď prichádzame, ja hovorím, so zmenami, ktoré majú svoj zmysel a majú prispieť ku bezpečnosti, tak ich hneď, ešte sme ich ani nerozoberali vecne, a už ich, vy už ich negujete častokrát pri diskusii, ktorá sa týka dôvodov na skrátené legislatívne konanie.
Takže ešte raz, tie skrátené, tie dôvody sú tu v tom, že tieto opatrenia vo väčšine, a môžeme diskutovať, že, že sa nájde nejaká časť zmien, ktorú by som možno ani ja nepodriadil pod potrebu riešiť to v skrátenom legislatívnom konaní, ale rozhodne väčšina zmien, má prispieť k tomu, aby sa už zajtra, pozajtra niektoré udalosti typu verejné zhromaždenia diali bezpečnejšie, má prispieť k tomu, aby niektoré zložky štátu, ktoré sú na to, aby zachovávali bezpečnosť v štáte, mali jasnejšie zadefinované opatrenia. Ja budem diskutovať o tých potrebných zmenách, ktoré ste tu spomenuli v zákone o Policajnom zbore, v zákone o Slovenskej informačnej službe, ja sa k nim aj konkrétnejšie vyjadrím, ale tieto zmeny sú dnes v zásade preto potrebné, aby mali tieto zložky možnosť reagovať v zmysle zákona zo zákona, na akúkoľvek hrozbu a incident, ktorý by tu hrozil.
A verte, ešte raz to zdôrazním, skutočne hrozí. To znamená, nie sme vôbec v stave, že by sme sa mohli tváriť, že všetko je za nami a že sa tomu nemusíme venovať. To smerovanie vášho úsilia hľadať problém v ozbrojených zložkách, ako hovoril pán Krúpa, že diskutujme na výbore pre obranu a bezpečnosť o tom, či je dostatok policajtov, aké majú nariadenia, aké majú výcviky, ja nehovorím, že na to nebude čas a potrebné a o tom baviť, ale rozhodne toto nie je primárnym dôvodom toho, čo sa stalo v Handlovej.
Zopakujem to, je to desať až pätnásť rokov hejtu voči aj osobe, konkrétnej osobe Roberta Fica, voči politickej strane SMER, ktorá sa zakončilo najmä v minulom volebnom období absolútnym rozkladom právneho štátu a kriminalizáciou, pretože keď už chceme hovoriť o a dávať do porovnania niektoré fakty, a ja ich tu rozvediem podrobnejšie, keď budeme vecne diskutovať o zákone, prosím vás, keď ste stiahli Roberta Fica z verejného zhromaždenia, nie vy konkrétne, ale zložky štátu, ktoré vtedy súviseli s vaším vládnutím, hovorím o polícii, to bolo čo? To sa dalo ako nazvať? To bolo to, to krásne chránenie toho práva na zhromažďovanie? Veď vy ste zobrali predsedu opozičnej strany z verejného zhromaždenia s vymyslenými dôvodmi – zdôrazňujem – s vymyslenými dôvodmi, a dneska tu rozprávate o tom, ako chceme my poškodzovať právo na zhromažďovanie? To je, to je to absurdné. (Potlesk.)
A k tomu, kto tu zavádzal policajný štát, ja sa v tej rozprave skutočne podrobne vyjadrím, pretože... teší ma, pani poslankyňa Mesterová, a týmto ukončím toto vystúpenie. Viete, čo ma teší? Vy ste povedali... Nie, teraz to hovorím úprimne. Vy ste povedali, že idete sa odvolávať na rozhodnutia orgánov, ktoré sú tu na ochranu ústavnosti, a že budete z nich citovať ako niečo, čo treba brať záväzne, a že teda aj to skrátené legislatívne konanie má byť podľa toho, ako to tie orgány vyjadrujú, aké názory v tých rozhodnutiach sú. Super. Len kde bola táto argumentácia pri ústavných rozhodnutiach o porušovaní ľudských práv pri Trestnom zákone? Tu ste vtedy ani nechceli vidieť tie rozhodnutia. Nemyslím, že osobne, ale ako opozícia. Tvrdili ste dokonca niektorí, že neexistujú.
Tak ak sa ideme odvolávať tam, kde nám to vyhovuje, tak sa teda odvolávajme vždy a všade. Ja som len za argumentačnú diskusiu obohatenú o politické názory, a tie názory môžeme mať rozdielne, a ja sa potom neskôr vyjadrím ešte aj k tým otázkam okolo tej renty.
Ďakujem zatiaľ. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem desať faktických poznámok.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. (Krátka pauza.)
Skúste zapnúť pána poslanca.

A, pán poslanec Gašpar, povedali ste, že nejdete nikomu obmedzovať zhromažďovacie právo, no to nie je pravda. Týmto návrhom zákona, ak bude schválený, sa zasiahne do zhromažďovacieho práva, bude obmedzené zhromažďovacie právo. Ja netvrdím, že nemožno obmedziť zhromažďovacie právo, aj ústava predpokladá, že existujú dôvody a okolnosti, keď možno obmedziť zhromažďovacie právo, ale, ale teda netvárme sa, že nie, keď sa ide zasahovať do, do zhromažďovacieho práva ako jedného zo základných politických práv, tak si to vyžaduje, presne ako ste povedali, poctivú diskusiu, ktorá ale vedená v skrátenom legislatívnom konaní, neviem, či... tak môže byť poctivá, ale, ale, ale teda nebude, nebude, nebude tak dôkladná, ako by mala byť, ak ide o zasahovanie do základných práv a slobôd.
Rovnako ste povedali, že všetky návrhy k zhromažďovaciemu právu sa týkajú len toho, ako zvýšiť bezpečnosť na zhromaždeniach. Ani toto nie je tak. Ak dnes je možné konať zhromaždenie na nejakých miestach, na ktorých ich po schválení tejto novely nebude možné konať, tak to nie je len o bezpečnosti účastníkov to... to... tých zhromaždení, dokonca ani, ani len bezpečnosti, bezpečnosti ako takej. A opäť je možné diskutovať, kde sa môžu konať, kde nie, za akých podmienok, akým spôsobom sa majú, majú obmedziť. Ale teda v skrátenom legislatívnom konaní to naozaj nie je dobrý spôsob.
A myslím, že trošku nejako by ste nevideli na, na jedno oko, keď si myslíte, že teda tá polarizácia a šírenie nenávisti sa týka predovšetkým aktivít súčasnej opozície, médií a, a mimovládnych organizácií, lebo vy si zamieňate legitímnu kritiku vládnej politiky so šírením nenávisti, to je problém.