15. schôdza

Čakal som, presne. Ale ja, viete, ja robím taký mentálny mostík k tomu, že vrchol toho celého je to, ten, ten, ten, tá kultúrna vložka na konci. Áno, k tomu sumáru to sedí, pán predsedajúci, sám som zvedavý koho. Neviem, asi sa nám s tým nepriznáte, ale asi nejakého líblinga svojho máte.
Pokračovali sme aj tým, že sme schválili rúbací zákon, napriek tomu, že ZMOS s tým nesúhlasil. Napriek tomu sme ho tu schválili. A teraz potrebujete riešiť Audiovizuálny fond, lebo už asi sa našiel nejaký geniálny scenárista s nejakým geniálnym režisérom a predložil nejaký geniálny návrh geniálneho filmu, pracovne to volajme Pribina 2, hej, pokračovanie úspešnej série Pribina 1, takže kvôli tomu sa tu všetko láme na kolene.
Doniesli ste pozmeňovací návrh, ktorý vlastne nieže... on, on zmenil, z toho pôvodného čo tam bolo, tam nezostalo nič! Ešte aj to pôvodné, čo bolo, ešte aj to ste upravovali! Takže vlastne úplne nové niečo ste doniesli, okolnosti, ako ste to predkladali, tu spomínali kolegovia.
Možno len taký malý odkaz na konci aj pre kolegov z nášho tábora. Učme sa. Učme sa, učte sa, ja som tu registroval takú snahu, aj ja som ju mal, keď som tu bol prvýkrát, snahu apelovať. Snahu. Teda že či náhodou, hej. Ale znova, treba, keď sa dá, treba skúsiť, ale na konci je vždy a vždy – a špeciálne pri niektorých ľuďoch – politika len a len mocenská. A preto ma mrzí to, že v rámci toho sumáru, keď poviem, sme ešte obišli tak, že sme nechali sa, povytierať sebou podlahu a že sme sa tej Márii Kolíkovej nezastali. Viete, to je jedna vec, je tam aj ten princíp, že vlastne oni odvolali z kontrolného výboru, kde majú byť opozícia, koaliční odvola... Princíp nesedí, absolútne.
A ešte špeciálne, kolegovia, pre vás do progresívnych radov, že aj ženu.
Ja by som, ja sa ženy, keď môžem, možno nemám vždy na ústach, že aj, aj, ale ja mám ako veľkú úctu k ženám a že proste ženy sa treba zastať! A špeciálne v tomto prípade, to bolo absolútne nevyhnutné! A tu, priznávam, že mi to bolo deficitné. Nevidel som žiaden, žiadnu hruď nadstavenú, okej, keď ju stiahnete, tak my odchádzame, balíme veci z kancelárií. Ja viem, že aj v lete je príjemne v tých kanceláriách, ale na toto počúvam. To mi zachýbalo aj v celej tej našej politickej práci.
Nie je to celkom dobrá bodka pred ukončením tejto parlamentnej sezóny, že sme nechali sebou povytierať podlahu. Nakoniec sme... Naozaj sme nechali. My sme hrdinsky si neprevzali papier na odvolanie. To bolo veľké hrdinstvo. A oni sa z toho strašne zľakli, koaliční... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

193.
Pán poslanec, k téme.

K téme rozprávam. Hovorím sumár. Sumár rokovania parlamentu v kontexte obrazu, hej, ktorý my ľuďom ponúkame a ktorý vy idete teraz preonačiť, lebo aj ten obraz vám už nefunguje.
Tu kolegyňa vravela, že youtube už nevysiela. Teraz potrebujete všetko, aj tú realitu, hej, lebo tie, ľudia tie obrázky pozerajú, tak budete vykresľovať vlastnú. Možno spravíte nejaký epický film. Nie o Pribinovi, ale spravíte nejaký epický film o SMER-e. To by bolo scenár! Čo, to by bolo, že tam by bolo hercov, že niečo veľké! A na to potrebujete ten právny základ, ktorým nás tu teraz lámete na kolene, takže máme nad čím rozmýšľať celé leto, a rozmýšľajme nad tým, že s nimi nedá.
V nejakom momente sa naozaj s nimi nedá, a ak máme len trošku možnosť robiť mocensky, tak to robme mocensky! Ten apel naozaj nestačí.
Máriu Kolíkovú sme im vydali. Vydali sme ju im ako ženu, si na nej zgustli a popreli sme aj ten princíp, hej, že sme ju vydali ako opozícia, že sme ju, nechali hlasovať koalíciu o nej. Nevzbúrili sme sa, nenadstavili sme hruď, nepostavili sme hranu. Nič sme z toho neurobili, len sme si neprevzali hrdinsky papier. Nevystrašilo to absolútne nikoho! (Reakcie z pléna.)
Vy viete, prečo to robíte. Viete, že vám to chutí. Len rozmýšľam, že dokedy, dokedy to tí ľudia budú trpieť, a že či naozaj to zväčšovanie tej frustrácie, ktoré bude narastať, lebo tých peňazí bude za chvíľku čoraz viac chýbať, že ako to budete chcieť ukočírovať aj v kontexte toho, lebo tie stopy ste už tam ponechávali, ako ste pristupovali k niektorým procesom.
A toto je jeden z procesov, ktorý nahneval, a bolo to tu čítané, koho všetkého nahneval, hej, tie vyjadrenia všetkých tých profesijných organizácií, že to, čo robíte, nerobíte fér.
Škoda, mohli sme uzavrieť túto parlamentnú sezónu o niečo lepšie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami začne pán poslanec Štefunko.

Ďakujem veľmi pekne.
Lojzo, trošku nebudem súhlasiť. Myslím si, že snaha apelovať je najefektívnejší spôsob, čo môže urobiť opozícia. Je to vlastne apelovanie na konkrétnych ľudí. Ja si myslím, že aj poslanci, racionálni poslanci HLAS-u a SMER-u, ktorí síce veci vidia mocensky, ale tiež mám pocit, že sa hanbia jak psi, chudáci, že proste, že či jakým spôsobom s nimi nejaký... malá, bezvýznamná strana točí a vydiera ich, a proste hanbia sa, chudáci. Proste ako to budú vysvetľovať doma svojim deťom, ktoré proste sú možno aj z inej generácie, stretávajú sa, že akým spôsobom proste nemôže ako keby že sa postaviť väčšina v koalícii a proste odmietnuť vydieračské spôsoby bezvýznamnej strany. To je prvá vec.
Apelovanie je dobré aj preto, lebo vlastne to vidia občania. Oni toto sledujú. Ja som teraz dostal niekoľko esemesiek od ľudí, ktorí proste povedali, že bojujte, riešte to, lebo proste napriek tomu, že, že proste asi to presadia, tak aspoň si vypočujú naše názory a vypočujú si možno niekedy protinázory koalície.
A vidím, že sa to prihlásil pán Muňko, tak som zvedavý, že čo povie na obhajobu tejto deštrukcie kultúry v podaní SNS. A ja si myslím, že v tomto parlamente apel vyvoláva protireakciu a teším sa na ňu, takže, Lojzo, nesúhlasím, myslím si, že apelovanie dôležité.
A čo sa týka pani Kolíkovej, myslím, že sme to vyjadrili veľmi jasne. Máme plnú solidaritu s tým, akým spôsobom vo svojom výbore konala, a myslím si, že ďalšia demonštrácia sily tejto koalície je, je na hanbu.

Pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok.
Ja rozumiem tomu základnému odkazu, je, že celé Slovensko je varené, všetky inštitúcie sú varené a jednoducho demokracia tu začína byť žaba. Pomaly sa, pomaly sa varí.
Ja som veľmi zvedavá aj, ako dopadne rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Trestného zákona, pretože toto bude jeden z kľúčových momentov, ako sa postaví k samotnému procesu, lebo naozaj prísť sem vlastne s novým Trestným zákonom, to už môžete prísť aj koalícia s novým Občianskym zákonníkom – veď už aj ten mal byť dávno – pod pazuchou a chcieť ho zo dňa na deň vlastne odhlasovať a tváriť sa, že je to v poriadku, a o tomto presviedčať Ústavný súd. Už len toto. A popritom tu robiť frašku a hru, či to premiér odovzdá, neodovzdá, kde sa nachádza návrh zákona, či u predsedu parlamentu, a kto ho mal, a či sa nestratil po ceste k ministrovi spravodlivosti a prečo nie je v Zbierke zákonov, len hru na to, aby sa k tomu ani Ústavný súd nedostal, že toto je jednoducho varenie demokracie. Varenie nás všetkých. A... a ja... a už, už treba povedať, že dosť!
Áno, treba využívať všetky nástroje, ktoré máme, lebo jedna vec je vyhrať voľby a mať v rukách moc, a potom nemať absolútne žiadne zábrany, a táto koalícia proste nemá žiadne zábrany nikde v ničom a osobitne nie v kultúre. Tam by som povedala, že tá kultúra, keby sme si zobrali iba jeden rezort, tak tá kultúra v tomto je proste obrazom celej, celej koalície, ale nechcem zabúdať ani na rezort životného prostredia, takže je to zložité vybrať si iba jeden rezort.
Takže ja toto, toto považujem za základný odkaz. Áno, sme varení ako žaby a začína to byť veľmi nebezpečné, a preto áno, využívame aj túto obštrukciu, aby sme na to jasne poukázali, že takto ďalej sa to proste nemá robiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Šipoš.