19. schôdza

Pán predsedajúci, ja si len dovolím upozorniť, aby poslanci na ústavnoprávnom výbore zohľadnili aj rozhodnutia výboru na nezlučiteľnosť funkcií, kde sme riešili prípady týkajúce sa reklamy. Aj samotní koaliční poslanci, členovia výboru, majú teda za to, že reklama, podľa zákona o reklame, je vtedy, keď je za ňu odplata alebo ten, kto ju vykonáva, dostáva odplatu. A tak sa rozhodovalo aj napríklad včera pri jednej z poslankýň tejto Národnej rady, ale podobné rozhodnutia padli aj pri, či už to boli opoziční, alebo koaliční poslanci. Tak aby bola istá konzistentnosť v rozhodovaní výborov Národnej rady.
Ďakujem.

Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné, budeme opakovať toto hlasovanie, pretože dvaja poslanci sa sťažovali, že im nefunguje hlasovacie zariadenie. Skúste sa, pán poslanec, odhlásiť a prihlásiť.
Spúšťam hlasovanie ešte raz. Budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 103 za, 34 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu, tlač 461.
Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Tibora Gašpara, aby hlasovanie uviedol.

[Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba), tlač 461.]

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu na voľbu Lívie Trellovej za kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 1 za, 99 proti, 33 sa zdržalo, 10 nehlasovali.

Konštatujem, že Národná rada nezvolila kandidátku Líviu Trellovú za sudkyňu Ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že kandidátka nebola zvolená, bude vykonaná nová voľba.

Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslanca Jozefa Cecha, aby uviedol hlasovanie o bode 23 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslankyne Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti, tlač 416.
Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

(Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Novákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 416.)

Cech, Jozef, poslanec NR SR

Ďakujem veľmi pekne za slovo, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 106 za, 0 proti, 35 sa zdržalo.

Návrh sme schválili, tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Cech, Jozef, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 107 za, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslanca Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, máme to uvedené ako tlač 437, bod 25 schváleného programu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Radomírovi Šalitrošovi, aby hlasovanie uvádzal.

(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, tlač 437.)

Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 62 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme návrh schválili a tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

Pristúpime k hlasovaniu o pridelení výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v prvom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 77 za, 37 proti, 26 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

Cech, Jozef, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 79 za, 47 proti, 16 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme tento návrh schválili a tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Kramplová, Dagmar, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 77 za, 38 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme daný návrh schválili.

Teraz dávam hlasovať o námietke pani poslankyne Plavákovej. Pani poslankyňa podala námietku kvôli jej vykázaniu z rokovacej sály.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 89 za, 10 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme námietke pani poslankyne Plavákovej vyhoveli. (Potlesk.)

Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania a je 11.59 h, prerušujem rokovanie do štrnástej hodiny. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Huliak s procedurálnym návrhom.

Pán predsedajúci, len pre záznam, predchádzajúce hlasovanie som hlasoval „za" a nebolo zaznamenané. (Reakcie z pléna.) Ale nie toto posledné, predchádzajúce bolo z... (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Len chcem pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že okamžite teraz budeme mať rokovanie výboru. Ďakujem.

(Krátka pauza pre nefunkčnosť mikrofónu za rečníckym pultom.)Teraz ma počuť? Ďakujem pekne.
Tak ešte raz, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy a páni, napriek tomu, že je už september, vo svojom príhovore sa budem venovať predovšetkým uplynulému roku 2023, keďže za tento predkladáme ako Úrad na ochranu oznamovateľov výročnú správu, no dotknem sa aj dát a zistení, ktoré sa týkajú celej doterajšej činnosti nášho úradu, a to najmä preto, že sme relatívne nový úrad a máme tu aj relatívne nové zloženie parlamentu a je možné, že mnohí z vás zatiaľ s agendou Úradu na ochranu oznamovateľov v praxi do kontaktu neprišli.
Ak sa pozrieme na rok 2023, ide o druhý úplný kalendárny rok fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov. A ako už vyplýva z jeho názvu, úrad je tu najmä pre ľudí, ktorí chcú v dobrej viere upozorniť na nekalú praktiku, s ktorou sa stretli pri svojej práci. Sme ich navigátorom v celom procese oznamovania, či už predtým, keď si ešte nie sú istí, či vôbec to, s čím sa stretli, je nezákonná činnosť, alebo ak chcú podať trestné oznámenie, prípadne ak už pre svoje oznámenie sa dostali do sporu so svojím vlastným zamestnávateľom.
Keďže úrad začal svoju činnosť relatívne nedávno, od začiatku jeho fungovania sme pracovali najmä na zvýšení povedomia o jeho existencii. Každoročne si robíme prieskumy verejnej mienky, aby sme vedeli, ako sa nám v našom úsilí darí. Dáta z prieskumu z minulého roka nám ukazujú, že kým v začiatkoch fungovania úradu o ňom vedelo len 13 % ekonomicky aktívnych ľudí, obyvateľov, koncom roka 2023 to bola už 40-percentná znalosť. Bolo to aj vďaka komunikačným aktivitám úradu, ale treba otvorene povedať, že k tomu koncom roka prispeli aj vyjadrenia niektorých verejných činiteľov na adresu úradu či kroky voči chráneným oznamovateľom v minulom roku a od toho sa odvíjajúca mediálna pozornosť.
Zvýšenie poznateľnosti úradu sa odrazilo na počte ľudí, ktorí sa naň v roku 2023 obrátili. Nejakú formu pomoci od nás hľadalo dokopy 533 ľudí, čo je viac ako 40-percentný medziročný nárast. V kompetencii úradu bolo 211 prípadov, zahŕňame do toho oznámenia o nezákonnej činnosti, agendu ochrany oznamovateľov v pracovných vzťahoch, ale aj právne poradenstvo pre zamestnávateľov alebo iné právnické osoby, kontrolnú činnosť alebo účasť na súdnych konaniach.
A teraz trošku bližšie k našej samotnej agende. Hlavnou úlohou úradu, no nie jedinou, je ochrana práv oznamovateľov. Oznamovatelia môžu v niektorých prípadoch získať tzv. preventívnu ochranu, o ktorej sa v minulom roku pomerne rozsiahlo hovorilo. Je to vtedy, keď prokurátor alebo správny orgán vyhodnotí, že oznamovateľ prišiel s informáciami, ktoré môžu prispieť k objasneniu trestnej činnosti alebo správneho deliktu, a udelí im za to, alebo mu za to tzv. status chráneného oznamovateľa. V takých situáciách musí úrad vopred schváliť každý pracovnoprávny úkon zamestnávateľa, s ktorým by oznamovateľ nesúhlasil. Platí tu tzv. obrátené dôkazné bremeno, to znamená, že zamestnávateľ je ten, kto musí vysvetľovať a preukazovať, že ten konkrétny pracovnoprávny úkon nie je dôsledkom toho oznámenia a jeho účelom nie je pomsta za oznámenie. Nie je to teda úrad, ktorý primárne poskytuje ochranu, ale inštitúcie, ktoré majú právomoc vec posudzovať a rozhodovať o konkrétnom porušení.
Uvediem príklad zamestnanca jedného z ministerstiev, ktorý podal oznámenie aj za asistencie nášho úradu na Úrad pre verejné obstarávanie. Ten mu za to udelil status chráneného oznamovateľa, následne ÚVO začalo sankčné konanie, uložilo ministerstvu pokutu vo výške viac ako 47-tisíc euro a následne zažalovalo aj neplatnosť tej konkrétnej zmluvy, ktorá vzišla z verejného obstarávania, na súde. Čiže to je konkrétny príklad, ako sa v praxi nielen v trestnom konaní, ale aj v správnych konaniach môže uplatňovať táto preventívna ochrana. Zamestnanec zároveň ostal pracovať na ministerstve a zamestnávateľ voči nemu nepodnikol žiadne odvetné kroky.
Pri tzv. následnej ochrane podáva úrad pomocnú ruku oznamovateľom, ktorí status nemajú a bol už voči nim vykonaný nejaký konkrétny pracovnoprávny úkon, teda ide o tzv. následnú ochranu, a ten pracovnoprávny úkon, typicky ide o výpoveď, vnímajú ako odvetu za oznámenie. Úrad má právomoc pozastaviť takýto úkon na 30 dní, ak zamestnávateľ, znovu, dôkazné bremeno je na jeho strane, riadne nepreukáže, že úkon nemal súvis s oznámením. Počas tohto času sa oznamovateľ musí obrátiť na súd, ktorý môže vydať tzv. neodkladné opatrenie, čo v praxi znamená, že daný úkon nemá žiadne účinky, až kým definitívne o tej platnosti alebo neplatnosti výpovede nerozhodne súd.
V tejto oblasti už Úrad na ochranu oznamovateľov zaznamenal aj prvé súdne rozhodnutia, kedy súd vydal neodkladné opatrenia. Išlo o štátneho zamestnanca, ktorý oznámil, štátneho zamestnávateľa, ktorý oznámil oznamovateľovi, že končí jeho dočasné poverenie v konkrétnej manažérskej funkcii. Tento oznamovateľ sa obrátil najprv s podozreniami pre nezákonné činnosti naozaj v miliónových sumách v štátnom podniku najprv interne, ale, bohužiaľ, nebol úspešný, a preto sa obrátil na Úrad špeciálnej prokuratúry s trestným oznámením, kde aj svedčil v konaniach, a až následne sa teda zamestnávateľ rozhodol pokúsiť sa preložiť ho na nižšiu pozíciu. Takýto úkon sme pozastavili a súd nám dal v tejto veci za pravdu.
Ďalším príkladom, aby ste si vedeli predstaviť, ako to v praxi funguje, je ďalšia z oznamovateliek, ktorá pracovala v košickej záchrannej službe, a tu som aj konkrétnejšia, pretože prípad bol široko medializovaný. Treba povedať, že Úrad na ochranu oznamovateľov dodržiava prísnu zásadu dôvernosti a neinformuje ani o tom, kto sa naňho obracia, ani o tom, v akej veci sa naňho ľudia obracajú, ani to, kto je podozrivý z konkrétnej nezákonnej činnosti, ale keď sú prípady medializované, v tom prípade to už nemá taký zmysel, a preto teda som konkrétnejšia a hovorím o tejto pani, ktorá zároveň tiež informovala najprv, najprv interne, neskôr externe cez orgány činné v trestnom konaní. Začalo trestné stíhanie vo veci s tým, že následne pani dostala výpoveď z organizačných dôvodov, to je taký typický model, ktorý zamestnávatelia využívajú, a následne takýto úkon bol pozastavený zo strany úradu. Neskôr sa obrátila na súd s tým, že nedávno prvostupňový súd v Košiciach potvrdil neplatnosť takejto výpovede. Prípad ďalej prebieha na odvolacom konaní.
Od oznamovateľov dostal úrad v minulom roku dokopy 26 takýchto žiadostí o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, teda tej následnej ochrany, kedy už sa niečo stalo a ľudia sa na nás obratia až ex post, čo je výrazne viac ako rok predtým. V troch prípadoch žiadosti vyhovel a účinnosť pozastavil a až v sedemnástich prípadoch úrad účinnosť úkonu nepozastavil, najmä z dôvodu, že zamestnávateľ sám preukázal, že pracovnoprávny úkon nesúvisí s oznámením alebo neboli splnené jednoducho iné formálne podmienky, ktoré striktne zákon vyžaduje.
Vrátim sa ešte k tej preventívnej ochrane, k tej silnejšej forme ochrany. V prípadoch, keď mal oznamovateľ status chráneného oznamovateľa, úrad v roku 2023 posudzoval sedem žiadostí zamestnávateľov o súhlas s pracovnoprávnym úkonom, čo je približne na rovnakej úrovni ako rok predtým. Vo väčšine prípadov sa konali, sa konania týkali ukončenia pracovného pomeru s chráneným oznamovateľom, v troch prípadoch úrad takýto súhlas udelil a v troch prípadoch takýto súhlas neudelil. Niektoré konania neboli ku koncu roka ešte úplne ukončené a tie budeme reportovať potom v ďalšej správe.
Tam, kde súhlas s výpoveďou úrad neudelil, resp. udelil, išlo o situácie, kedy sám oznamovateľ sa napríklad správal vulgárne k svojim klientom, alebo nerešpektoval hrubo pokyny zamestnávateľa. Aj tieto dáta teda vyvracajú klamlivé tvrdenia, s ktorými sa úrad minulý rok v širokom meradle stretával. Mám na mysli tvrdenia o tom, že máme na svedomí zabetónovanie zamestnancov v ich pozíciách.
Nie je to pravda. Ak nie je zrejmá súvislosť medzi výpoveďou a oznámením zamestnanca, prípadne si oznamovateľ neplnil svoje pracovné povinnosti a zamestnávateľ zároveň riadne preukáže, že motívom tohto pracovného, pracovnoprávneho opatrenia nie je odveta, úrad dáva súhlas s úkonom, ktorý zamestnávateľ hodlá urobiť.
Objavujú sa zároveň aj hlasy o zneužívaní práva podať oznámenie alebo negatívnej motivácii oznamovateľov tým, že sa chcú zamestnávateľovi mstiť a podobne. Chcem v mene úradu na ochranu oznamovateľov vysvetliť, že zákon ani smernica nepovažujú motív oznamovateľa za určujúci. Môže sa to niekomu nepáčiť, ale pointa spočíva v inom. Pointa spočíva v tom, že štát si cení akúkoľvek hodnovernú informáciu, ktorá mu pomôže efektívne odhaľovať a trestať závažnú trestnú činnosť. To, že oznamovateľ nemá krištáľovo čisté úmysly alebo, ako to už v živote chodí, môže isté percento z toho byť aj o medziľudských vzťahoch, to pre štát nie je tak významné, aby diskvalifikoval hodnotu takéhoto oznámenia, pokiaľ tie informácie sú naozaj relevantné a podstatné napríklad pre odhalenie trestnej činnosti. A preto aj akékoľvek pokusy o novelu zákona, kde sa nejakým spôsobom škáluje to, či oznamovateľ má alebo nemá dobré úmysly, sú v rozpore aj s európskou legislatívou.
Rada by som tiež zdôraznila, že agenda ochrany v pracovnoprávnych či služobných vzťahoch zďaleka nie je jediná, ktorej sa úrad venuje. V minulom roku výrazne prispel úrad aj k zefektívneniu celkovej oznamovateľskej infraštruktúry. Hneď vysvetlím, čo to znamená. Rovnako ako pre oznamovateľov, je tu úrad aj pre zamestnávateľov, ktorý sa snaží, ktorým sa snaží pomáhať pri napĺňaní ich povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane oznamovateľov. Jednou z týchto povinností je mať zriadený tzv. vnútorný systém prijímania a preverovania oznámení a určenú osobu zodpovednú za túto agendu. Pre orgány verejnej moci to platí, ak majú päť a viac zamestnancov, v súkromných firmách, ak majú aspoň 50 zamestnancov. Pre zodpovedné osoby, ktoré vykonávajú úlohy vyplývajúce zo zákona, zamestnávateľovi úrad organizuje pravidelné školenia, aby vedeli plnohodnotne vykonávať svoju funkciu. Minulý rok sme takto vyškolili viac ako 200 zodpovedných osôb naprieč verejnou a súkromnou sférou. Tiež sme pre ne spracovali podrobný materiál o kvalitatívnych kritériách, ktorý sumarizuje zákonné povinnosti a odporúčania úradu pre vnútorné oznamovacie systémy. Cieľom bolo poskytnúť zamestnávateľom, ale najmä zodpovedným osobám podrobný návod, resp. akýsi checklist, kontrolný zoznam, ktorý im dáva odpoveď na otázku, či je predpoklad, že ich vlastný vnútorný oznamovací systém môže byť v praxi funkčný a využívaný.
Zároveň sme minulý rok pilotne v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie odskúšali asistenciu nášho úradu pri implementovaní týchto kritérií do existujúcich interných systémov a následne sme túto asistenciu začali ponúkať aj ministerstvám a iným ústredným orgánom a priebežne sme ju začali vykonávať. Teda je to akási taká vlastná iniciatíva úradu. Aj na základe Iniciatívy pre otvorené vládnutie a príslušného uznesenia vlády sme začali takúto aktívnu spoluprácu s jednotlivými inštitúciami na ústrednej úrovni práve preto, aby sa postupne dostávala do praxe táto, tento efektívny a aktívny prístup k využívaniu interných oznámení na pracoviskách.
Tieto interné systémy však nestačí mať len na papieri. Úrad má staršie dáta o tom, že interné systémy sú na ministerstvách a príslušných ústredných orgánoch veľmi málo využívané. Medzi rokmi 2019 a 2021 prijalo nejaké oznámenie len 9 % všetkých ministerstiev, ústredných orgánov a ich pridružených organizácií. Hovoríme spolu o 254 inštitúciách, ktoré odpovedali na náš dotazník. Deväť percent je naozaj žalostne málo. Nateraz zároveň nik neindikuje, že by v tomto ohľade nastala zmena. Dáta za minulý rok totiž hovoria o tom, že z 25 ústredných orgánov, teda rátame do toho ministerstvá a niektoré z tých najdôležitejších ústredných inštitúcií, dostali nejaké oznámenie len, o nezákonnej činnosti len štyri z nich. Oproti predchádzajúcim rokom je to znova pokles. Pritom interné systémy oznamovania sú podľa viacerých štúdií a prieskumov efektívnym nástrojom boja proti podvodom v súkromnom, ale aj verejnom sektore. Prispievajú k prevencii, k efektívnemu riešeniu prípadov korupcie či nekalých praktík, k úspore času a aj k eliminácii finančných strát. Tam, kde sú nastavené dobre, deklarujú oznamovatelia často väčšiu ochotu oznamovať podozrenia z nekalých činností. Ak však internému systému oznamovatelia nedôverujú alebo nie je dobre nastavený, stále sú pre nich dostupné aj externé kanály oznamovania, napríklad aj prostredníctvom Úradu na ochranu oznamovateľov.
V každom prípade aj pre samotných zamestnávateľov je prospešné, ak majú tieto vnútorné oznamovacie systémy vhodne nastavené. Prax totiž ukázala, že im môžu pomôcť identifikovať rizikové procesy, usporiť zdroje, pozitívne ovplyvniť celé vnútorné prostredie a nastaviť ho ako transparentné a protikorupčné a v neposlednom rade chrániť inštitúciu pred poškodením reputácie. Okrem toho aj naše dáta z prieskumu verejnej mienky pravidelne ukazujú, že obyvatelia Slovenska sú najviac naklonení oznamovať nezákonné praktiky práve na pôde svojich zamestnávateľov. Je to teda oveľa viac ako akékoľvek externé inštitúcie. Kým na políciu by sa v roku 2023 bolo ochotných obrátiť 32 % opýtaných a na prokuratúru len dokonca 22 %, v prípade zamestnávateľov je to až 44 %. Hneď za zamestnávateľom sa ocitol aj Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorému by bolo ochotných podať oznámenie 39 % respondentov. Tieto čísla sa z roka na rok zlepšujú, za čo sme radi a úrad postupne sa dostáva aj do povedomia obyvateľov. V júni tohto roku, teda pridám aj aktuálne dáta, keďže, ako som povedala v úvode, sme už v septembri ďalšieho roka, v júni tohto roka už bolo ochotných obrátiť sa na úrad viac ako 42 % opýtaných.
Mať dobre nastavené vnútorné oznamovacie systémy by malo byť teda jednou z priorít najmä pre ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Nielen preto, že štát má ísť príkladom, ale najmä preto, že cez tieto inštitúcie ročne pretečie obrovský balík verejných zdrojov a ukazujú to aj zahraničné prieskumy, že práve interní zamestnanci sú cenným zdrojom informácií pri odhaľovaní podvodov a iného porušovania zákonov. Zdá sa však, že práve ministerstvá majú pred sebou ešte veľký kus cesty, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie povedomia a dôvery vo vlastné vnútorné systémy oznamovania u zamestnancov.
Pri pohľade na nízke čísla o počte oznámení by sme mohli povedať, že v štátnej a verejnej správe k porušovaniu zákonov nedochádza. No nebola by to pravda. Len úrad na ochranu oznamovateľov minulý rok pracoval s podnetmi od 71 oznamovateľov, z čoho boli dve tretiny z verejných inštitúcií, teda vrátane štátnej, verejnej správy, ale aj samosprávy. Najčastejšie sa oznámenia týkali zneužívania právomoci, hrubého plytvania alebo zlého hospodárenia. Budem aj trochu konkrétnejšia. My sme hovorili v minulých rokoch o tom, že je to najmä percentuálne, ide najmä o verejné obstarávania. Samozrejme, sú to rôzne typy porušenia rôznych činností, aj v oblasti veterinárnej správy, v oblasti ochrany životného prostredia. Tie verejné obstarávania, tie idú naprieč sektormi, pretože ide o narábanie s verejnými financiami a obstarávanie služieb a tovarov, to je prirodzené, ale stretli sme sa napríklad aj s nie veľmi typickým oznámením, pričom vo svojich dôsledkoch bolo veľmi závažné, išlo o niekoľko zamestnancov centra pre deti a rodinu, kedy štatutár v tomto centre veľmi direktívnym a autoritatívnym spôsobom nariadil praktizovať katolícku vieru vrátane veľmi konkrétnych úkonov, ktoré boli nad rámec bežného chodu vyznávania viery, ak to mám v tomto krátkom čase pomenovať, budem, rada vysvetlím viac, ak bude mať niekto záujem. A v rámci toho tento direktívny prístup smeroval až k tomu, že dieťa bolo odňaté od náhradného rodiča len preto, že náhradný rodič s takýmito praktikami nesúhlasil. Našťastie tento prípad dopadol dobre, štatutár odstúpil a my sme v tomto procese radili týmto zamestnávateľom, aké sú ich možnosti, ako sa môžu chrániť, a oslovovali sme aj verejne, aj neverejne príslušné inštitúcie, ktoré sú za túto situáciu zodpovedné, a tento prípad sa nakoniec zdarne vyriešil a myslím si, že situácia sa stabilizovala. To je tiež jeden možno z menej typických, ale prípadov, kedy úrad môže asistovať oznamovateľom.
Z prípadov, ktoré úrad sleduje, bolo v 17 prípadoch podané trestné oznámenie, teda hovorím o minulom roku zatiaľ, a na správne orgány išlo 23 podaní. Výzvou však stále ostáva pomerne nedostatočná právna úprava, pokiaľ ide o dosledovanie výsledkov týchto konaní, či už trestných, alebo správnych, pretože úrad často nemá dostatočné legislatívne nástroje na to, ako sa dozvedieť o koncovke, o výsledku týchto konaní, a myslím si, že štát by mal mať záujem, aby vedel, ako dopadá alebo aká efektívna je legislatíva na ochranu oznamovateľov a čo všetko tomu štátu prináša. A vyplýva nám táto povinnosť dokonca aj z európskej smernice a my ako úrad máme pravidelne reportovať aj počty oznámení, aj výsledky týchto konaní a často sa boríme s tým, že túto svoju zákonnú aj európsku povinnosť, ak sa môžem takto vyjadriť, tak nemôžme napĺňať, pretože nevieme to reportovať ani len Komisii a nevieme si to dať ani spoločne ako štát na stôl, aby sme videli, ako rýchlo tie konania plynú, aké majú výsledky, či nejdú dostratena. Niekde jednoducho tá legislatíva nás nepustí, resp. neudáva zákonnú povinnosť informovať jednotlivé správne orgány alebo orgány činné v trestnom konaní aj Úrad na ochranu oznamovateľov. V niektorých prípadoch tú koncovku poznáme a v niektorých, žiaľ, nie.
Úrad prijíma aj oznámenia, ktoré sú podávané anonymne. Je to zaujímavá téma, pretože smernica dáva v tomto štátom voľnú ruku. My sme minulý rok dostali desať relevantných anonymných oznámení a umožniť podať oznámenie aj touto formou považujeme za veľmi dôležité, keďže jednou z hlavných obáv ľudí ozvať sa je stále strach z odvety. Okrem toho behaviorálny experiment, ktorý minulý rok Úrad na ochranu oznamovateľov uskutočnil v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky ministerstva financií, ukázal, že práve možnosť podať oznámenie anonymne je to, čo by najviac motivovalo Slovákov a Slovenky upozorniť na nezákonné aktivity v práci. Pridám aj čerstvejšie dáta z júna tohto roku, kedy až 63 % ľudí uviedlo, že by boli motivovaní oznámiť nekalé praktiky, ak by bola zachovaná ich anonymita. Pre porovnanie, ocenenie či odmena, teda taká tá finančná odmena za to, že som podal oznámenie, by bola teoreticky motivujúca len pre 16 % opýtaných.
Rada by som tiež zdôraznila, že ochrana a podpora oznamovateľov nie je len úlohou samotného Úradu na ochranu oznamovateľov. V prvej línii sú to predovšetkým zamestnávatelia, tón zhora – od manažérov, ministrov, riaditeľov – určuje, ako sa čestní ľudia voči nečestnosti zachovajú, či sa ozvú priamo v inštitúcii, alebo si radšej zvolia oznámenie na externej adrese, alebo u nich prevládnu obavy z negatívnych následkov a ostanú ticho, alebo sa dokonca nekalým praktikám prispôsobia. Nielen dojmy z rozhovorov so zamestnancami, ale aj dáta nám dnes veľmi jasne hovoria, že ekonomickí ľudia, ekonomicky aktívni ľudia vo verejnej sfére majú väčšiu ochotu oznámiť podvod, ak majú podporu svojej vlastnej inštitúcie. Zároveň najsilnejší odrádzajúci faktor, ktorý ovplyvňuje ochotu oznamovať, sú očakávané dôsledky na pracovisku. Zodpovednosť teda leží na pleciach každého z nás, no je o to väčšia, ak sme v pozícii lídrov na akejkoľvek úrovni.
Na ochotu ozvať sa má nepochybne vplyv aj naša kultúra postavená, v úvodzovkách, na starých pravdách ako nehas, čo ťa nepáli, či nehryz ruku, ktorá ťa živí, a podobne. Tieto postoje sa navyše odovzdávajú z generácie na generáciu, čo sa ukázalo aj v prieskume, ktorý sme realizovali v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže medzi stredoškolákmi. Takmer polovica z nich je benevolentná voči korupcii, z ktorej ťaží ich rodina, a len polovica stredoškolákov by bola ochotná oznámiť korupčné správania, s ktorými sa stretli. Odráža to rozvinutú kultúru mlčania, ktorá ešte stále panuje na Slovensku, a zároveň je zrejmé, že na zmene hodnôt a postojov je potrebné začať pracovať už v školskom veku.
Úrad preto spoločne s ďalšími odborníkmi vypracoval vybrané témy predmetu etická výchova, ktorá reaguje na aktuálne výzvy spoločnosti. Pribudli témy ako akademická čestnosť, integrita, protikorupčné správanie a kritické myslenia. V spolupráci s ministerstvom školstva, Národným inštitútom vzdelávania mládeže a Bratislavským samosprávnym krajom sa v roku 2023 začal obsah etickej výchovy alebo vynovený obsah etickej výchovy pilotne overovať na vybraných piatich verejných stredných školách Bratislavského samosprávneho kraja. Po tejto pilotnej fáze projektu v školskom roku 2023/2024 nasleduje dvojročné experimentálne overovanie návrhu inovatívnych vzdelávacích techník a štandardov a po kladnom vyhodnotení tohto experimentu by mohol byť nový obsah zapracovaný aj do štátneho vzdelávacieho programu. Uvidíme, ako to dopadne.
Ešte pár slov k pôvodnej novele, keďže mnohí z vás možno viete, že zákon na ochranu oznamovateľov sa novelizoval v máji minulého roku, rada by som zmienila úlohu úradu pri príprave tejto novely, ktorá bola na pôde Národnej rady schválená minulého roku a udialo sa tak, žiaľ, až po vyše roku, odkedy Európska komisia pohrozila Slovensku sankciou za to, že mešká s transpozíciou európskej smernice. Je však potrebné povedať a uznať, že oproti ostatným štrnástim členským krajinám Európskej únie, ktoré s týmto procesom rovnako meškali, sme dovtedy v platnom zákone mali väčšinu základných pravidiel upravených spolu so zriadenou nezávislou inštitúciou, ktorou je práve Úrad na ochranu oznamovateľov. Novela priniesla viacero dôležitých zmien, spresnila okruh oznamovateľov, ktorí môžu získať ochranu, rozšíril sa okruh trestných činov, ktoré predstavujú závažnú protispoločenskú činnosť, a v súlade so smernicou sa sprísnili aj sankcie za porušovanie zákona. Úrad sa na začiatku príprav snažil byť úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý je gestorom zákona, nápomocný nielen prinášaním poznatkov z praxe, ale aj konkrétnymi návrhmi. Niektoré však neboli akceptované a z pohľadu úradu budú mať za následok ďalší dialóg s Európskou komisiou o súlade domácej úpravy so spomínanou smernicou.
Jedným zo zásadných nedostatkov, aktuálnych nedostatkov zákona je nejasné určenie inštitúcií, kde možno podávať oznámenia. Zdá sa nám to triviálne, ale toto naozaj, túto elementárnu vec nemáme v zákone jasne doriešenú. Napriek tomu, že máme zriadenú centrálnu inštitúciu Úrad na ochranu oznamovateľov, zákon hovorí aj o prokurátoroch a všetkých správnych orgánoch, pričom nie je známy ich počet ani ich jasné určenie. Nehovoriac o tom, že prokurátori a správne orgány si tejto svojej povinnosti alebo práva, akokoľvek to nazveme, vôbec vedomí nie sú. Oznamovatelia teda nemôžu mať ani jasnú predstavu po prečítaní nášho zákona, ani právnu istotu, čo ich po oznámení čaká, aké majú garancie dôvernosti a podobne. Úrad teda predpokladá, že aj toto bude jednou z tém na debatu s Európskou komisiou a že Európska komisia nám skôr či neskôr tento nedostatok vytkne a tieto pravidlá bude potrebné upraviť.
Ďalším zásadným nedostatkom, nepoviem, nebojte sa, nebudem hovoriť o všetkých, vybrala som dve hlavné témy, ktoré považujeme za najzásadnejšie, sú extenzívne výnimky zo zákona o ochrane oznamovateľov. Tie tam sú priamo od začiatku, kedy zákon bol schválený, od roku 2015. Teda sú to plošne určené oblasti, kde je akákoľvek ochrana v rozpore so smernicou vylúčená. Sú to napríklad informácie, ktoré sa týkajú daňového, telekomunikačného či bankového tajomstva. Podstatou ochrany však nie je plošne vylúčiť ochranu, ale stanoviť jasné pravidlá, kedy sa ochrana vzťahuje a kedy nie. A to aj na situácie, ktoré sa týkajú daňového, telekomunikačného či bankového tajomstva, pretože práve efektívne odhaľovanie finančných podvodov vrátane bankového sektora či daňových únikov stálo na začiatku príprav európskej smernice o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva EÚ. Nastavenie takýchto výnimiek teda ide podľa nášho názoru priamo v rozpore s filozofiou a pravidlami európskej smernice.
Rada by som ešte zdôraznila, že úrad ponúka svoje odborné kapacity a expertízu vždy, keď je to potrebné, tak ako zamestnávateľom, tak aj vám zákonodarcom, ktorí máte veľký vplyv na prostredie, v akom oznamovatelia idú s kožou na trh, keď chcú oznámiť nezákonné činnosti.
Pár slov k takým dvom systémovým nedostatkom. My sme si povedali, vyplýva nám to aj zo zákona, že popri svojej činnosti ak aj narazíme na nejakú situáciu, s ktorou síce si nebudeme vedieť dať rady, lebo na to nemáme právomoci, budeme tieto nedostatky monitorovať a prípadne na, v príhodnom čase ich na príslušných štátnych inštitúciách komunikovať. Teda zmienim dve oblasti, s ktorými sme sa doteraz stretli, a ide o situácie, kedy je zjavné porušenie zákona a štát dostatočne nereaguje, prípadne vôbec nemá mechanizmy na to, ako reagovať alebo ako riešiť konkrétne výzvy. Jednou z nich je situácia, kedy, veľmi rozšírená a podľa, podľa mňa to nebude prekvapením pre nikoho v tejto miestnosti, kedy zamestnanci dostávajú často plácu načierno, respektíve časť mzdy oficiálne a časť mzdy takzvane načierno alebo na ruku. Obracali sa na nás opakovane ľudia s týmto problémom a zistili sme z našej činnosti, že inšpektoráty práce... veľmi pekne ďakujem (poďakovanie poslancovi, ktorý priniesol rečníčke vodu), inšpektoráty práce, ktoré majú túto agendu na starosti, vlastne odmietali takéto podnety ľudí, zamestnancov, ktorí sa v takej situácii ocitli, pretože ich v zásade obvinili z toho, že sú spolupáchateľmi takejto situácie, pretože tiež takéto čierne peniaze prijímali. A je to problém, pretože my si uvedomujeme, že títo ľudia často nemajú, nemajú vôbec možnosť voľby a zároveň štát rezignuje na akékoľvek sankčné konania, prípadne systémové opatrenia na odrádzanie takýchto praktík. To finančne koniec koncov ukracuje nielen štát, ale dostáva do zložitej situácie aj zraniteľných nízkopríjmových zamestnancov. Ak táto informácia pomôže v ďalších odborných debatách komukoľvek v tejto miestnosti, my ju, samozrejme, budeme komunikovať ďalej aj ministerstvu práce, ale aj inšpektorátom práce.
Inou oblasťou, ktorá je tiež dôležitá pre prevenciu a odhaľovanie nekalých praktík, je oblasť konfliktu záujmov, ktorý v našich podmienkach nemá jasné pravidlá vymožiteľnosti. Nie je napríklad určené, čo sa stane s rozhodnutiami, zmluvami, dotáciami, ktoré boli vykonané niekým, kto bol v zjavnom konflikte záujmov, pričom aj samotné sankcie za porušovanie tohto pravidla zákazu konfliktu sú nejasné. Všetci máme v živej pamäti dotácie pre firmu bývalého ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, ale aj iné kauzy z minulosti. Aj dôsledky týchto škandálov, ktoré vlastne išli dostratena. Skupina štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO) vo svojej hodnotiacej správe z júna 2019 zverejnila odporúčanie adresované Slovensku, aby prijalo etický kódex pre ministrov, štátnych tajomníkov, ako aj ich poradcov, ktorí by poskytovali pravidlá prijímania darov, kontaktov s tretími osobami vrátane pravidiel na zamedzenie konfliktu záujmov. O štyri roky neskôr v decembri 2023 v správe o súlade však GRECO skonštatovalo, že Slovensko odporúčania nesplnilo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rada by som sa ešte aspoň čiastočne vyjadrila k udalostiam, ktorým musel úrad čelil v druhej polovici minulého roka a ktoré mu zabrali nemálo času a úsilia na zvrátenie negatívnych dopadov pre vnímanie a prax ochrany oznamovateľov na Slovensku. Na jeseň minulého roka musel úrad najskôr reagovať na vyjadrenia niektorých verejných činiteľov, ktorí, žiaľ, bez toho, aby sa oboznámili s platnými pravidlami ochrany oznamovateľov, pripisovali úradu kroky či rozhodnutia, ktoré sa nestali a ani neboli v jeho právomoci. Neskôr sa úrad zaoberal aj postupom ministerstva vnútra vo vzťahu k chráneným oznamovateľom v radoch Policajného zboru. Vláda následne v decembri bez predchádzajúcej odbornej diskusie pokúsila sa zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov cez skrátené legislatívne konanie. Nevyjadrujem sa teraz k tomu návrhu preto, lebo chcem samoúčelne poukazovať na nejaké staré pokusy o zmenu zákona. Mojou motiváciou je skôr upozorniť vopred vás poslancov na prípadné budúce zmeny, ktoré by mohli ísť proti princípom európskej legislatívy. Návrh novely z minulého decembra napríklad umožnil retroaktívne odobrať ochranu príslušníkom Policajného zboru, ale zároveň aj retroaktívnu revíziu úplne všetkých doteraz udelených ochrán. Teda oznamovateľ, ktorý sa rozhodol oznámiť podozrenia zo závažnej trestnej činnosti práve vďaka platnej úprave, by podľa novely mohol prísť o akékoľvek garancie ochrany, ktoré mu boli zo strany štátu v minulosti poskytnuté.
Proti zmyslu pôvodnej legislatívy, ktorú tu máme už od roku 2015, stál aj návrh zavedenia práva na odvolanie proti udeleniu statusu chráneného oznamovateľa. Vysvetlím, uvedomujem si, že je to zložitá téma. Veľmi stručne, ako som aj v úvode tejto správy hovorila, ak niekto dostane ten status, udeľuje mu ho buď prokuratúra, alebo správny orgán, ktorý posúdi, či tie informácie sú relevantné, a udelí mu status s tým, že o tomto statuse je informovaný, samozrejme, oznamovateľ, ale aj zamestnávateľ, ale ten je len veľmi všeobecne notifikovaný o tom, že na pracovisku máte chráneného oznamovateľa, nič viac a nič menej. Ten návrh novely však zavádza alebo v tom čase sa pokúsil zaviesť takzvané právo odvolania zo strany zamestnávateľa. To by znamenalo, že zamestnávateľ by mal mať konkrétne špecifické informácie na to, aby sa mohol odvolať, čo, samozrejme, predstavuje riziko marenia vyšetrovania, lebo ten by musel mať informácie, o aké záležitosti ide, a zároveň sa absolútne stráca filozofický princíp garancie zo strany štátu v prospech oznamovateľa, ktorý mu chce dať vyššiu garanciu toho, aby sa nebál oznamovať, lebo to, tá ochrana sa vzápätí na základe odvolania môže o 15 alebo 30 dní zrušiť. Iste chápeme, že sa tým popiera samotný účel zákona, ktorý bol prijatý ešte za vlád aj pána Roberta Fica a pána Petra Pellegriniho.
Dôsledky takýchto zmien by boli v praxi zásadné a v rozpore s európskou smernicou, a teda z nášho pohľadu aj škodlivé pre celú agendu. Úrad v minulom roku proaktívne a vecne na tieto skutočnosti verejne upozorňoval a apeloval aj na vládnych predstaviteľov, ale aj na vás poslancov, aby ste novelu nepodporili. My sme po odbornej stránke spracovali aj písomný materiál, ktorý nemal len nejaké heslá, ale poskytol aj odborné argumenty a zaslali sme ich všetkým predsedom výborov parlamentu.
Sme radi, že nakoniec došlo k stiahnutiu tejto novely a spolu s ministerstvom vnútra sme si sadli za jeden rokovací stôl, pri ktorom sme sa zhodli, že bude užitočné spoločne s úradom vlády ako gestorom zákona na ochranu oznamovateľov zriadiť pracovnú skupinu, ktorá pripraví novelu zákona tak, aby bola v súlade s európskou smernicou a Ústavou Slovenskej republiky. My v úrade sme otvorení a pripravení na takúto odbornú diskusiu a zároveň vás môžem nateraz informovať, že žiadna pracovná skupina sa nestretla, ale napriek tomu principiálne vítame v tejto otázke pozitívny postoj ministerstva vnútra.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, k záveru mi ešte dovoľte vyjadriť sa k zmenám, ktoré sa v poslednom období odohrali na Slovensku v oblasti právneho štátu. Nebudem hodnotiť a nie je mi to ani určené, aby som hodnotila, ktoré z nich boli správne a ktoré nie. Chcem vás však informovať a upozorniť na to, aké dopady už mali alebo môžu mať na agendu ochrany oznamovateľov, teda na vyšetrovanie porušení zákona či motiváciu ľudí oznamovať nezákonné činnosti.
Vláda sa ešte začiatkom roka rozhodla, že zruší Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý stíhal organizovaný zločin a korupciu. Prípady špeciálnej prokuratúry prešli na krajské prokuratúry, no nie vždy to prebehlo bez problémov. Registrujeme prípady, kedy spisy cestovali dlhšie, ako by mali, respektíve nejaký čas ani nikto nevedel, kde sa, kde sa spisy nachádzajú, čo malo, samozrejme, za následok predlžovanie aj našich vlastných konaní. Rovnaké dopady, teda predlžovanie vyšetrovaní, vnímame aj po rozpustení Národnej kriminálnej agentúry, kedy prípady dostali na stôl noví vyšetrovatelia, ktorí si ich musia odznova naštudovať. Kvôli zmene trestných kódexov zase môžeme hovoriť o tom, že vyšetrovatelia niektoré trestné činy, samozrejme, musia prekvalifikovať podľa aktuálne platnej legislatívy, čo opäť predlžuje riešenie oznámení. Niektoré zastavujú, lebo sa skutok premlčal.
V jednom z prípadov, kedy oznamovateľka päť rokov snažila sa poukázať na nezákonné aktivity štátnej firmy pri verejných obstarávaniach, trvalo to veľa rokov, nemalé finančné prostriedky aj na znalecké posudky, nedávno sa dozvedela, že toto trestné stíhanie bolo zastavené pre premlčanie.
Táto oznamovateľka si síce hrdinsky povedala, že napriek tomu, citujem, malo zmysel ozvať sa, lebo navždy sa bude vedieť, čo sa stalo. Ostatní oznamovatelia si to ale povedať nemusia. Najmä ak žijeme v atmosfére, kedy sa dlhoroční špecialisti z radov polície preraďujú na nižšie pracoviská a skúsení policajti sami opúšťajú Policajný zbor.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, ja som predsedníčkou nezávislého úradu a nie je mojou ambíciou zapájať sa do politického alebo straníckeho boja. Považujem však za potrebné upozorniť na to, že dôvera sa ľahko a rýchlo rúca a veľmi dlho a ťažko sa buduje. V agende efektívneho boja proti korupcii a nekalým praktikám sú oznamovatelia, ktorí poznajú systém zvnútra, neoceniteľnou pomocou. Pomáhajú štátu chrániť verejný záujem a vymáhať platné právo. Táto ochota je však dlhodobo limitovaná. Strachom z dôsledkov, nedôverou v štátne orgány a v neposlednom rade aj mentalitou našich ľudí, ktorí žijeme v tejto krajine, ktorá je postkomunistickou. Urobiť rozhodnutie, že ako oznamovateľ ohrozím vlastné bezpečie a istoty pre verejný záujem, nie je jednoduché a tak ako ľudia potrebujú ekonomické istoty, oznamovatelia potrebujú garanciu, že ich podozrenia budú nezávisle a kompetentne prešetrené a vinníci potrestaní. Upozorňujem preto aj na to, že posledný vývoj môže ohroziť zbytky dôvery ľudí obracať sa so závažnými podozreniami na štátne inštitúcie. Preventívne zároveň hovorím, že v tomto prípade nejde o politiku, ale o vecné poukázanie na negatívne dôsledky zmien v orgánoch činných v trestnom konaní a trestných kódexov v oblasti ochrany zodpo... v oblasti ochrany oznamovateľov.
Na záver mi dovoľte z tohto miesta ešte zdôrazniť, že ak chceme spoločne budovať demokratický a právny štát, je dôležité, aby každý štátny orgán vytváral predpoklady pre bezpečné oznamovanie, bez rizika odvety a zastrašovania. Rovnako bez snahy o spochybňovaní oznamovateľov, ktorí postupujú podľa zákona. Sila právneho štátu sa totiž testuje práve v situáciách, keď dôsledky platných právnych pravidiel nevyhovujú všetkým, no napriek tomu ich všetci rešpektujú. A to platí aj pri ochrane oznamovateľov.
Ja vám veľmi pekne ďakujem aj za vašu pozornosť, aj za vašu prítomnosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Národnej rade každoročne do konca marca správu o svojej činnosti a o stave ochrany oznamovateľov za predchádzajúci rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky z činnosti úradu a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 217 z 3. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Ústavnoprávny výbor prerokoval správu na svojej 28. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru určil za spravodajcu k tejto správe poslanca Tibora Gašpara a za náhradníkov spravodajcu určil poslancov Miroslava Čellára, Richarda Eliáša, Adama Lučanského, Richarda Glücka, Zuzanu Plevíkovú a Štefana Gašparoviča. Preto informujem o výsledku rokovania ústavnoprávneho výboru.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov.
Podávate správu, ktorá osobitne v tomto roku za predchádzajúci rok je v niečom výnimočná. A výnimočná je práve v tom, že ukazuje sa vaša inštitúcia ako ostrov, ktorý nám ostáva na Slovensku, ktorý je dôležitý a kľúčový pre boj proti korupcii. Určite ste si všimli a my sme si to všimli tiež, aj ste to spomínali vo svojej správe, že už nemáme Úrad špeciálnej prokuratúry, že už nemáme osobitný útvar na polícii pre boj proti korupcii. Je pravdou, že aktuálne Európska komisia vedie veľmi intenzívny dialóg so Slovenskou republikou práve ohľadom toho, ako sú u nás chránené síce európske peniaze, ale, samozrejme, že to súvisí aj s tým, ako sú vôbec chránené peniaze na Slovensku a čo sa vlastne stane s peniazmi, ktoré nám prídu a budú sem plynúť, ak ešte budú plynúť v rámci eurofondov. Tento intenzívny dialóg tu prebieha. Vy ste ho vlastne tiež spomenuli v súvislosti so snahami tejto vlády zasiahnuť do právnej úpravy, ktorá sa týka vášho úradu, a tá brzda, ktorá sa tu ukázala ako veľmi účinná, je smernica, ktorá vlastne primäla vôbec Slovensko vytvoriť samotný úrad a vytvoriť tu tento celý právny rámec pre fungovanie vašej inštitúcie a pre to, aby oznamovatelia protispoločenskej činnosti cítili oporu na strane štátu, ak robia nejaké oznámenia, aby sa necítili ohrození v práci a aby vnímali aj podporu zo strany štátu, že má záujem na tom, aby prispievali k odhaľovaniu takejto protispoločenskej činnosti.
Takže v prvom rade si dovolím aj v mene vašej strany vám vyjadriť podporu, veľa energie a odhodlania, pretože tento ostrov, ktorý máte, je dôležitý a osobitne dnes kľúčový na Slovensku pre boj s korupciou. Nemá, samozrejme, takú úlohu, ako má prokuratúra alebo polícia, ale je veľmi významný.
Ja som si osobitne vypočula tú časť, ktorú ste spomínali a ktorá súvisí s tými internými mechanizmami v rámci jednotlivých inštitúcií, ktoré sú vlastne veľmi dôležitým nástrojom na to, aby krajina bola schopná rýchlo reagovať vlastne na takéto pokusy protispoločenskej činnosti. Ja si myslím, že osobitne dnes, kedy Slovensko rieši konsolidáciu verejných financií, by ste mali byť o to viac pozorní k tomu, aké mechanizmy môže Slovenská republika zaviesť, aby sme naozaj, ani nemusíme rovno povedať, že šetrili, ale aby sme hospodárne nakladali s verejnými prostriedkami. Ja rozumiem, že možno pán premiér by povedal, že to je prd do Stromovky, že či sa minie možno na nejaké verejné obstarávanie stotisíc, alebo je to milión, nevyrieši to miliardu, ale korunka ku korunke a jednoducho môžme ako krajina veľa ušetriť. Takže je zrejmé, že presne to, čo ponúkate, vlastne tú krajinu veľa nestojí, ale to, čo je dôležité, je zaviesť v rámci jednotlivých vládnych inštitúcií interné mechanizmy, ktoré budú vlastne motivujúce pre ľudí vnútri tej inštitúcie, lebo už len že tí zamestnanci uvidia, že tá vládna inštitúcia tie mechanizmy pripravila, tak budú vidieť, že vlastne je tu záujem na tom, že keď sa stretnú s nejakými pokusmi o protispoločenskú činnosť, ktorá, samozrejme, že v zásade má nejaké finančné dopady na naše financie a na rozpočet, tak jednoducho môžu sa cítiť motivovaní, že jednoducho to prostredie je tomu naklonené, aby takúto protispoločenskú činnosť oznamovali. A vy to spomínate, ja si to pamätám ešte ako ministerka spravodlivosti, že ste nám robili aj osobitnú prednášku na vláde, aké je to dôležité, a je mi ľúto, že aj vtedy som videla u kolegov, že veľmi málo pochopenia bolo pre... Takže ja to hovorím aj, áno, aj do vlastných radov, že je nevyhnutné vytvoriť ten priestor v rámci vládnych inštitúcií. Je potrebné šetriť, ale ak chceme šetriť, tak pre ten interný kontrolný mechanizmus v každej vládnej inštitúcii by sme mali nájsť peniaze, lebo ten nám pomôže tie peniaze ušetriť.
A mne je veľmi ľúto, že to musíte opakovane tu hovoriť na všetkých fórach, ale ako keby nepadali tie slová na úrodnú pôdu. Takže chcela som preto aj osobitne vyzdvihnúť, aj ja som rozumela aj tým číslam, ktoré ste tu uviedli, že vlastne aj z tých čísiel jednoznačne vyplýva, že ľudia chcú oznamovať protispoločenskú činnosť vo svojej vlastnej inštitúcii, a preto je dôležité tomu vytvoriť priestor. A mrzí ma, že tu vlastne za koalíciu nikto nie je, teda je tu teraz pán poslanec, teší ma, že neviem, v akej miere zvestuje aj tento odkaz. Potom máme tu koaličných poslancov, jednak nám vedie, samozrejme, Národnú radu a teraz toto plénum predstaviteľ koalície, ani sa to veľmi inak nedá, takže buďme radi za to, že máme tu aspoň predstaviteľa koalície, ktorý si vypočuje takéto podnety, a možno je to osobitne dobré, že je tu aj pán poslanec Gašpar.
Ja som vlastne počúvala aj vo vašej správe, vy ste sa tomu, tak by som povedala, že zľahka dotkli, že... a teraz spomeniem vlastne tie mechanizmy, ktoré súvisia vlastne s ochranou oznamovateľov, dá sa povedať za chodu konania, ktoré oznámili, to znamená, že sú to oznamovatelia, v nejakom procese je to konanie a oni v tom procese sú chránení. A z toho, vy ste sa toho tak jemne dotkli, že vlastne, áno, už niektoré veci aj skončili na súde a ja vnímam a vlastne o tom je aj veľká spoločenská debata, že... a tu vidím, nie je to ani priestor veľmi vo vašej správe, ale vidím, že to je, je tu obrovské bremeno na strane štátu, aby tu bola zjednotená judikatúra súdov. Lebo to, čo teraz prináša právnu neistotu, je, že síce na niečo má právny názor Úrad na ochranu oznamovateľov, ale to, že prichádzajú rôzne rozhodnutia zo strany súdov, tak to vytvára právnu neistotu pre oznamovateľov. A ak to myslí naozaj krajina vážne, tak je dôležité, aby sme sa pozreli vážne na tie rozhodnutia súdov. Ja ich teraz nechcem komentovať, ale už len to, že sú rôzne, tak to neprináša, samozrejme, žiadnu predvídateľnosť a nepomáha to tomu, aby oznamovatelia uverili, že to aj s nimi krajina myslí vážne. A je namieste, aby aj súdy jednak rýchlo konali, ak takéto veci k nim prídu, a urobili aj kus práce na tom, aby tá judikatúra tu bola zjednotená.
Ja vnímam, že to, čo asi osobitne aj váš úrad robí, aj to je, ja som si to všimla, je to aj v správe a myslím si, že v niečom to bremeno budete mať teraz obrovské, si myslím, že je veľmi dôležité venovať sa osvete. Ja to vnímam, že to aj úrad robí, je dôležitá tá osveta nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku, aby ľudia dobre rozumeli, že čo je vlastne tou protispoločenskou činnosťou a v čom presne váš úrad tú pôsobnosť má. Osobitne teraz to považujem za veľmi významné, aby toto váš úrad naplno, naplno poňal.
Ja som si všimla aj finančné krytie a rozumiem, že to finančné krytie asi by mohlo byť z tohto pohľadu trochu, trochu lepšie, lebo to tak vnímam, že je to tak, že dá sa to. Ale ja si dovolím aj smerom ku koalícii prehovoriť, že na tomto úrade môže ukázať, ako vážne ten boj proti korupcii myslí, pretože ak úrad bude mať dostatočné finančné krytie, tak je, je zrejmé, že... a osobitne aj pre tú osvetovú činnosť, ktorá je dôležitá, aby ľudia vedeli, čo ten úrad robí, tak potom môžme začať veriť, že v nejakej miere aspoň v nejakej oblasti to vládna koalícia myslí vážne. Takže ja budem veľmi pozorne sledovať, ako sa to aj s tým rozpočtom bude vyvíjať a ako dopadnú vlastne aj tie samotné snahy, ktoré súviseli so zužovaním kompetencie, ktorú Úrad na ochranu oznamovateľov má.
A dovolím si na záver len povedať, že mi je veľmi ľúto, že mi je veľmi ľúto, že na ceste k právnemu štátu aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov nielenže to, že bolo ťažké ten úrad celý rozbehnúť, ale potom, keď sa rozbehol, tak jednoducho Slovensko malo snahu potom obmedziť už ten priestor, ktorý ten úrad si získal osobitne, čo sa týka tej pôsobnosti smerom k policajtom.
Vy ste na to aj poukázali jasne vo svojom vyjadrení a tu asi môžme byť naozaj len radi, že sme súčasťou Európskej únie a že jednoducho to, že smernica má jasné pravidlo, že sa ten priestor nesmie zužovať, tak nás chráni jednoducho, chráni našu krajinu pred tým, aby sme tu takýto aspoň ešte ostrov na boj proti korupcii mali.
Takže ja veľmi pekne ďakujem za vašu prácu. Chcem aj z tohto miesta vyjadriť ocenenie a určite veľmi radi podporíme túto správu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, ja vám ďakujem, že ste pochválili túto veľmi kompetentnú a obsiahlu a zaujímavú správu. V tejto súvislosti by som vás rád doplnil tromi otázkami na pani predsedníčku.
Po prvé, anonymy. To je, samozrejme veľmi háklivá vec, akýsi prežitok ešte z čias komunizmu. Anonym môže zahltiť, anonym môže zahltiť takú inštitúciu a môže sa ukázať, že je to záležitosť nejakých ľudí, ktorí majú túto záľubu v písaní anonymov, a po ďalšie, samozrejme, že to má trošku háklivú stránku pri výchove občanov, že my by sme mali ľudí vychovávať predsa k akejsi statočnosti. Chcem sa preto opýtať, z tých anonymov, ktoré ste dostali, koľko sa ukázalo pravdivých, opodstatnených. To je prvá otázka.
A druhá otázka, že či na vašom úrade zažívate aj nejaké politické alebo sociálne, alebo vyhrážky, nejaké tlaky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja by som sa vám, pani Dlugošová, chcela veľmi pekne poďakovať za vašu prácu. Rozhodne nebolo jednoduché ten úrad spúšťať, zvlášť myslím, že to bolo v dobe covidu, a rozhodne nie je jednoduché ho aj udržať, zvlášť v dnešnej dobe, kedy dôvera v inštitúcie v našej spoločnosti je veľmi silno atakovaná a vidíme to tu od nástupu tejto vlády, a tým pádom ja sa obávam, že aj tie čísla, ktoré ste spomenuli, že sú nízke, čo sa týka nahlasovania, budú ešte nižšie a, bohužiaľ, bude trvať veľmi dlho po tejto vláde veľa vecí ďalších opravovať, najmä tú dôveru, to pôjde veľmi ťažko.
Chcela by som aj ako vicestarostka v Starom Meste povedať, že ja veľmi vítam úrad, ktorý zastupujete, a tú jeho prácu, pretože my sa snažíme práve v ľuďoch nášho úradu vzbudzovať ten, naozaj tú dôveru v tom, že sa nemusia báť čokoľvek aj nahlásiť, pretože ľudia v bezpečnom prostredí podávajú rozhodne lepší výkon a ten vzťah k inštitúcii je neporovnateľne iný ako pracovný vzťah k inštitúcii, ktorej nedôverujú alebo kde nedôverujú svojmu vedeniu, prípadne jeho krokom. Takže za mňa by som vám chcela ešte raz veľmi pekne poďakovať za tú správu. Je veľmi zvláštne, že ju preberáme až v septembri, ale zase, opäť raz si môžme povedať, že táto vláda mala úplne iné problémy, ako vypočuť si informácie o činnosti vášho úradu.
Za mňa ešte raz ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ďakujem za vystúpenie aj za to, že ste ocenili tú správu. Rovnako chcem aj ja povedať za náš poslanecký klub, si myslím, že môžem povedať, že my budeme rovnako tak súhlasiť s touto správou, lebo takto si myslím, že by mala vyzerať správa inštitúcie, ktorá predkladá svoju správu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ja chcem poďakovať aj vám, pani predsedníčka, vašim ľuďom za prácu, ktorú ste odviedla. Ja si pamätám na našu spoluprácu aj na tie konštruktívne veci, ktoré ste sa snažili nastavovať vo vzťahu k činnosti jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy alebo ministerstiev vo vzťahu k vášmu úradu, a mrzí ma, že minulý rok ste sa stali terčom aj vy, aj váš úrad postupu niektorých z týchto ministerstiev, kedy jednoducho zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nebol dodržiavaný vo vzťahu k chráneným osobám, resp. k tým, ktorým ste vy udelili ten štatút oznamovateľov.
Ja si myslím, že v tej správe boli konkrétne veci, ktoré ste tam aj uviedli, a mňa zaujal jeden údaj, ktorý ste povedali, že v prvom roku činnosti úradu sa postupne zvýšila tá poznateľnosť až na 40 %. A ja si myslím, že po tých krokoch, ktoré ste zažili najmä zo strany vládnej koalície súčasnej, tak sa obávam, že postupne toto bude klesať, pretože jednoducho sa stretávame s tým aj my, že ľudia sú, ľudia stratili záujem oznamovať protispoločenskú činnosť po tom, čo zistili, akým spôsobom sa dokáže voči nim postupovať a najmä napríklad aj voči príslušníkom Policajného zboru, ktorí mali od vás štatút chránených oznamovateľov.