19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada schválila dňa 17. septembra 2024 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon, v znení neskorších predpisov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) (Ústavy Slovenskej republiky, pozn. red.) prerokoval a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 511 z 23. septembra 2024 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 20. septembra 2024 č.
3611-2024-Kancelária prezidenta Slovenskej republiky uviedol dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v časti II a navrhol, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III nasledovne:
„1. Článok 1 bod 27 schváleného zákona sa vypúšťa.
2. Článok 2 schváleného zákona znie:
(2) Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“
Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto:
Ústavnoprávny výbor rokoval dňa 24. septembra 2024 avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 ústavy a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon a uznesením č. 74 z 24. septembra 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.
Gestorský výbor prijal odporučenie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku hlasovať
1. spoločne o pripomienkach prezidenta pod bodmi 1 a 2 uvedených v druhej časti spoločnej správy s odporúčaním schváliť,
2. o predmetnom zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 75 z 24. septembra 2024.
V citovanom uznesení ma výbor ako spoločného spravodajcu výborov poveril informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal troch písomne prihlásených rečníkov, pán Sabo, pán Dostál a pán Hlina.
Zároveň chcem upozorniť všetkých rečníkov, ktorí budú v rámci tejto rozpravy vystupovať, chcem ich upozorniť na § 90 rokovacieho poriadku, kedy sa vyjadrujú v rámci tejto rozpravy len k pripomienkam prezidenta. Chcem vás upozorniť, pán poslanec Sabo, že prezident dal dve pripomienky. Jedna je účinnosť a jedna je taký sporná vec, taká čo sa týka jednej cesty. Takže keď nebudete dodržiavať tento paragraf, zoberiem vám slovo. Dopredu vás informujem. (Reakcie z pléna.) Nevykážem.
Nech sa páči.

Lebo ono tam sú aj veci nad rámec.
Niekto tu má kartu, ale neviem kto. (Rečník zobral do rúk kartičku z rečníckeho pultu, ukazujúc ju plénu.) Potom.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úvodom môjho vystúpenia, ktoré inak vo svojej podstate bude technokratické, aby ste videli ten rozdiel medzi tým flagrantne zlým pozmeňovákom (povedané so smiechom), ktorý prešiel z ministerstva životného prostredia, a, a ten rozdiel naozaj znova poctivou prácou, aby ten rozdiel bol zreteľný a jasný. Tak úvodom chcem povedať, že my sme vám to hovorili. My sme vám to hovorili ixkrát, hovorili sme vám to dokonca aj pri tomto konkrétnom návrhu zákona. Ale ak sa povznesieme na tento konkrétny návrh zákona, tak sme vám to za posledný rok hovorili pri toľkých parlamentných tlačiach, že ono to už v podstate nie je ani hanba. Toľkokrát sme vám hovorili, aby ste, s prepáčením, nebastardili zákony prílepkami a už vôbec nie zákony, ktoré sú naviazané na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy. Toľkokrát sme vám to hovorili a tiež sme vám hovorili, aby ste zmeny zákonov zbytočne nehnali rýchlo a zbesilo, lebo ich potom je potrebné opravovať. No a potrebujete si robiť hanbu? Asi áno.
Tiež sme vám ixkrát hovorili, aby ste z veľkej palety dôvodov neobchádzali medzirezortné pripomienkové konanie. Koľkokrát sme vám to hovorili my, no tak to sa nedá ani napočítať, lebo to keby ste začali počítať, tak by vám explodovala jednak hlava, ale možno aj teda kalkulačka, keby ste sa snažili, ale toľko ste to šponovali, dámy a páni, až ste, až ste narazili a raz sa to muselo stať. A narazili ste na svojho vlastného prezidenta, a to je ten paradox. Je tu blamáž, neviem, či je toto pravé slovo, ale je to, je to brutálna blamáž, kolegovia, kolegyne. Sme tu, došlo na naše slová a opakujem, že sme vám hovorili aj v prípade tohto konkrétneho návrhu zákona aj pri tejto parlamentnej tlači, keď tu bola v druhom čítaní, sme vám, vás na to upozorňovali. Ale pokojne môžeme ísť do detailov a urobiť si skúšku ústavou a nielen ústavou.
Novela zákona o vodách, ktorú toto plénum schválilo 17. septembra, obsahuje prezidentom republiky vetované ustanovenie § 80i, ktoré bolo doplnené do návrhu zákona cez gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v druhom čítaní cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Prezidentom vetované ustanovenie fakticky a ex lege vyvlastňuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, konkrétne v tomto prípade je to Trnavský samosprávny kraj, a to podľa mojej mienky v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 4 ústavy a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V praxi, už som to teda naznačil, sa toto vetované ustanovenie týka konkrétne ciest v rámci vodného diela Gabčíkovo, ktoré sú vo vlastníctve Trnavského samosprávneho kraja, a touto právnou normou sa majú zoštátniť, a to v rozpore s ústavnými podmienkami. Vládna väčšina sa snažila tento svoj nehorázny krok urobiť potichu na výbore v druhom čítaní, len aby si to nikto náhodou nevšimol, no nevydalo. A raz sa to muselo stať, že niečo takéto nehorázne si niekto všimne. My sme si to všimli a všimol si to teda aj prezidentský palác.
A dovoľte, aby som vo svojom vystúpení uviedol tie najzávažnejšie výhrady, ktoré voči vetovanej právnej norme aj nad rámec pripomienok hlavy štátu mám ja ako tieňový spravodajca pre túto parlamentnú tlač za hnutie Progresívne Slovensko, a ktoré musia definitívne na pôde parlamentu odznieť, tak aby aj občania a občianky Slovenskej republiky, ktorí sledujú tento prenos, tento proces, si spravili dosť konkrétny obraz o tom, ako koalícia pristupuje k legislatívnej práci.
Ako prvé je potrebné v novele zákona o vodách a prezidentom vetovanému ustanoveniu vytknúť proces jeho schvaľovania a pokútnosť, môžeme to nazvať aj úskok, ktorými sa sporné ustanovenie dostalo do schválenej novely zákona o vodách. Ako som už spomínal, predmetné ustanovenie § 80i zákona o vodách sa dostalo do návrhu zákona v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, konkrétne cez výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a jeho uznesenie č. 62.
Tento výbor, náš gestorský výbor s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami v podobe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Koaliční poslanci a poslankyňa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh schválili na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 10. septembra. Dostal som túto krásu ako darček k narodeninám. Ďakujem.
Sklamanie vetovaného ustanovenia vykazuje známky rozporu s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na základe tohto ustanovenia pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Takto schválený návrh tiež naráža na procedurálne limity § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý ustanovuje, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Inak povedané, doplnenie vetovaného ustanovenia do novely zákona o vodách je typickým príkladom tzv. prílepku, o ktorých tu často rozprávame, tak toto je tiež ten prípad, kedy sa doplňujúcim návrhom dostáva do návrhu zákona s jeho obsahom nesúvisiaca právna problematika a predmet regulácie.
Takto opísaným postupom gestorského výboru zároveň bolo v legislatívnom procese vynechané medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by pri tak závažnej problematike, akou je vyvlastňovanie ciest II. a III. triedy, teda mala byť automatickým štandardom.
De facto takto bolo obídené medzirezortné pripomienkové konanie v miere, ktorá naozaj prevyšuje bežné opravy a úpravy návrhu zákona.
Z prípravy novely zákona bol vylúčený jednak gestor zákona, to je ministerstvo životného prostredia, ale aj ústredný orgán štátnej správy, ktorý má v gescii reguláciu ciest a dopravy, to je Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. No a takto praktické vyhlásenie cez II. a III. triedy a prechod vlastníckeho práva ex lege na štát má ďalej, ďalekosiahly dopad na ďalšie verejné a samosprávne politiky, ktoré sú s nimi spojené, ako je napríklad správa a údržba ciest, investície do prevádzky ciest, daňové a rôzne ekonomické vzťahy spojené so správou ciest a mnoho, mnoho ďalšieho. No a takto bez zapojenia všetkých relevantných gestorov a aj samotného subjektu, na ktorý táto novela dopadá, teda opäť menovite Trnavského samosprávneho kraja, je prijímanie takto zásadnej zmeny cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh výboru v druhom čítaní absolútne nezodpovedné a absolútne neprijateľné.
Tak ale ono je to pri praktikách tejto koalície už smutnou realitou a bežnosťou, že opomenutá bola aj odborná verejnosť, pretože postup prijímania zásadných zmien vo vlastníckych vzťahoch k cestám II. a III. triedy, navyše ktoré sú súčasťou veľmi zložitého systému vodného diela Gabčíkovo, znamená obmedzenia aj participácie verejnosti na samotnom legislatívnom procese aj obmedzenie jej možností pre efektívnu verejnú kontrolu aj obmedzenie odbornej diskusie, aj obmedzenie účasti na tvorbe, aj obmedzenie účasti na pripomienkovaní zákona, ktorý sa bytostne dotýka logistiky, transportu pre obyvateľstvo, ale aj pre subjekty, ktoré sú zapojené do údržby aj do obsluhy samotného vodného diela Gabčíkovo.
Záverom chcem uviesť, že účinnosť tohto schváleného zákona, ktorý bol Národnou radou schválený 17. septembra, tá účinnosť je stanovená na 30. september 2024, čiže absentuje aj rozumná legiskvakačná lehota a robí tento schválený zákon prakticky nevykonateľným, resp. môžeme povedať, že je nad mieru zaťažujúci, keďže ako som spomenul, s prechodom vlastníckeho práva k cestám II. a III. triedy sú spojené ďalšie rôzne ekonomické náklady a aj praktické dopady pre samotného nového vlastníka a samotnú správu ciest. Vetované ustanovenie sa aj v tomto smere dostáva do rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy v zmysle legislatívnych princípov, legislatívneho procesu a princípu právnej istoty.
A v tomto prípade musím trvať na nami z Progresívneho Slovenska toľkokrát opakovanom a zdôrazňovanom názore, že ústavné princípy, akými sú aj princípy právneho štátu a demokratickej tvorby práva sa vzťahujú aj na legislatívny proces v zákonodarnom zbore. Tieto majú, samozrejme, za cieľ chrániť parlamentný otvorený diskurz, tiež chrániť práva parlamentnej menšiny, chrániť prístup verejnosti k tvorbe práva a k efektívnej kontrole samotného legislatívneho procesu a ich dodržiavanie zákonodarným zborom a tiež budovať dôveru verejnosti v inštitúcie, ktoré dodržiavajú, samozrejme, svoje vlastné pravidlá, no ale toho nie sme svedkami.
Tento názor je najnovšie potvrdený aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2022 ohľadne Matovičovho rodinného balíčku, ten sa týka práve otázky ústavných princípov legislatívneho procesu. Tak slovom, aby som to zhrnul, takže ako sa má vlastne volič alebo volička, občan, občianka Slovenskej republiky spoľahnúť, keď sleduje tento proces, že nebudú rôznym pokútnym spôsobom a úskokmi v druhom čítaní bez akejkoľvek relevantnej diskusie prijímané akékoľvek právne normy, ktoré zasahujú napríklad aj do majetku a do súkromia ich samých, hej. Kde sú tie legendárne istoty, keď štát vlastne v rozpore s rokovacím poriadkom je ochotný vyvlastniť samospráve cesty? Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovolím si na tomto mieste uviesť ďalej, že riadny zákonodarný proces, ktorý zahŕňa všetky prvky posudzovania dopadov, odôvodňovanie návrhu a samotné diskusie o, o ňom slúžia ako garancia kvality aj dôveryhodnosti, ale, samozrejme, aj legitimity prijímanej legislatívy no a takýto zásah do vlastníctva, ako je zásah do vlastníctva ciest II. a III. triedy v podobe ex lege vyvlastnenia jednoducho nebol zo strany parlamentnej väčšiny nieže dostatočne, ale v podstate nijako odôvodnený, nakoľko odôvodnenie doplnenia vetovaného ustanovenia do zákona o vodách stručne uvádza, citujem: „Doplnenie prechodného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu úprav v tomto pozmeňujúcom návrhu.“
Tak to je čo? Čo v tom máme čítať? (Povedané so smiechom.) Očividne ide o súvis s ďalším doplneným ustanovením cez spoločnú správu výborov, tak aspoň ja to čítam, a to bodom 8, ktorý v čl. 1 vložil nové body 12 a 14, a tieto umožňujú vyvlastniť pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu usporiadaniu, nachádzajú sa pod vodnou stavbou vo vlastníctve štátu alebo sú jej súčasťou v užívaní.
Aj toto ustanovenie trpí obdobnými legislatívnymi, legislatívnoprocesnými vadami, keďže rovnako ide o právnu úpravu umožňujúcu vyvlastnenie pozemkov fyzických osôb a právnických osôb. Takáto forma zasahujúca do vlastníckych práv a legitímnych očakávaní, pochopiteľne, súkromných vlastníkov pozemkov by mala byť predmetom riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania, opakujeme to stále a opakujeme to aj v tomto momente.
V tomto prípade, v tomto prípade... Mal som myšlienku, stratil som ju, pardon. (Povedané so smiechom.) A v tomto prípade našťastie nejde o vyhlásenie ex lege, ale norma predpokladá tiež návrhové vyvlastňovacie konanie, kde sa bude skúmať prítomnosť verejného záujmu a rozhodovať o primeranej náhrade. Toto nelegitimizuje absenciu riadneho odôvodnenia cieľov, ktoré sa majú vetovaným ustanovením dosiahnuť vhodnosti zvoleného legislatívneho prostriedku, tiež súladu s ústavnými princípmi a ekonomických daňových a praktických dopadov vetovaného ustanovenia na práva a povinnosti dotknutých subjektov.
Poďme k tomu najzávažnejšiemu porušeniu ústavy, a to k samotnému obsahu vetovaného ustanovenia a pretože podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vetované ustanovenie v podobe prechodného ustanovenia novely zákona o vodách vyvlastňuje priamo zákonom cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, ktoré prechádzajú cez vodné stavby, uskutočňuje podľa medzinárodnej zmluvy vo vlastníctve štátu a v správe právnickej osoby založenej ministerstvom.
Samosprávny kraj je teda v zmysle ústavy subjekt, ktorý je oddelený od štátu, preto požíva na účely ochrany vlastníctva rovnakú ochranu plynúcu z ústavy, ako požívajú fyzické osoby a právnické osoby, a teda aj v prípade úmyslu štátu vyvlastniť cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja musí zákonodarca rešpektovať ústavné predpoklady pre vyvlastnenie a to sa môže udiať iba v troch prípadoch – na základe zákona v konaní pred správnym orgánom, za primeranú náhradu a v nevyhnutnom rozsahu.
Vetované ustanovenie nerešpektuje ani jednu z týchto troch ústavných podmienok a ani jednu, ktoré sa vzťahujú aj na majetok samosprávneho kraja, ak ho chce štát vyvlastniť.
Novela zákona o vodách vetovaným ustanovením vyvlastňuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja priamo zákonom bez akéhokoľvek správneho konania, bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez zohľadnenia rozsahu majetku, ktoré by bolo nevyhnutné vyvlastniť na splnenie sledovaného cieľa.
Chcem na tomto mieste ešte pripomenúť aj veľmi bohatú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, čo sa týka ex lege vyvlastnenie pozemkov bez riadneho vyvlastňovacieho konania. Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že nepriame vyvlastnenie v podobe vyvlastnenia zákonom nemôže byť alternatívou pre riadne vyvlastnenie skrz právne konanie, tiež Európsky súd pre ľudské práva zhrnul, že nepriame vyvlastnenie umožňuje verejnej moci okupovať pozemky a nezvratne ich zmeniť s tým, že nezvratná zmena znamená prechod vlastníctva na verejnú moc, a to bez formálneho aktu vyvlastnenia a bez formálneho aktu vyvlastnenia vydaného najneskôr pri strate kontroly vlastníka nad svojím pozemkom považuje Európsky súd pre ľudské práva mechanizmus nepriameho vyvlastnenia ex lege za neakceptovateľný z hľadiska právnej istoty.
Rovnako náš Ústavný súd opakovane zdôraznil ústavnú nesúladnosť vyvlastnenie pozemkov ex lege bez riadneho vyvlastňovacieho správneho konania, Ústavný súd zdôraznil, že verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z tohto odôvodnenia a rozhodnutia, ktorého podstatou je aj otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo, samozrejme, verejnými záujmami. Tými môže by napríklad aj výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola, ale nielen. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad vyvlastnení a nie je možné ho vopred a priori stanoviť priamo zákonom. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci už samotné vyvlastňovacie konanie plní ochrannú funkciu v režime inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Absencia riadnej administratívnej právnej ochrany vlastníka ciest II. a III. triedy spočívajúcej v riadnom vyvlastňovacom konaní znamená absenciu zákonodarného základu pre zásah do práva na vlastníctvo, resp. práva na ochranu majetku samosprávneho kraja.
Vychádzajúc z tohto, mi dovoľte konštatovať, že zásah do základného práva na vlastníctvo, resp. práva na pokojné užívanie majetku samosprávneho kraja spočívajúcich v ex lege vyvlastnení ciest II. a III. triedy vetovaným ustanovením bez poskytnutia predchádzajúcej adekvátnej ochrany nie je zlučiteľný s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto na základe týchto argumentov a týchto faktov náš klub, poslankyne a poslanci Progresívneho Slovenska podporia v hlasovaní veto a pripomienky prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi.
Na vaše vystúpenie žiadna faktická, takže v poradí ďalší je za klub pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rokujeme o prvom vetovanom zákone, teda zákone, ktorý ako prvý vetoval nový pán prezident Peter Pellegrini a chcem vyjadriť potešenie nad nielen tým, že pán prezident vetoval ten zákon, ale aj s tým, ako odôvodnil svoje rozhodnutie vrátiť Národnej rade tento zákon na opätovné prerokovanie.
Tie dôvody nie sú obsahové, tie dôvody sa týkajú pravidiel, resp. porušovania pravidiel riadneho legislatívneho procesu Národnou radou Slovenskej republiky pri schvaľovaní novely zákona o vodách, a je až zarážajúce, že tak pomerne stručný zákon, a teda ten bod, jeden jediný bod, ktorého sa priamo týka rozhodnutie pána prezidenta, resp. aj dva body, lebo je tam aj účinnosť, koľkých možných porušení pravidiel legislatívneho procesu sa tam možno dopustiť. Ja by som to len stručne zrekapituloval a je ich, ak dobre počítam, prinajmenšom sedem.
Prvé porušenie – lehota. Národná rada nedodržala lehotu, ktorú dáva prezidentovi ústava na to, aby schválený zákon vetoval a vrátil ho Národnej rade či už s pripomienkami na opätovné prerokovanie, alebo, alebo aj bez, bez, bez toho, aby, aby odporučil jeho opätovné schválenie, kým ústava hovorí o 15 dňoch, tuto bola kratšia lehota, a teda pán prezident nemal možnosť využiť celú túto lehotu, a teda mohla sa teoreticky stať situácia, že by pán prezident podpísal ten zákon až potom, keď zákon mal nadobudnúť účinnosť, a myslím, že už sme v tomto volebnom období a aj vo vzťahu k pánovi prezidentovi takúto, takúto úpravu schválili, že sme nerešpektovali tú lehotu a mali by sme si na to dávať pozor. Aj keď, samozrejme, že toto sa niekedy stáva, keď je potrebné urgentne schváliť zmenu zákona, a sú situácie, keď sa, sa s hlavou štátu Národná rada dohodne, že aká bude, aká bude účinnosť a pán prezident je schopný podpísať to aj v kratšej lehote, ako je 15 dní, samozrejme, ale niečo, keď vyplýva z ústavy, tak by Národná rada mala rešpektovať tú pätnásťdňovú lehotu vyplývajúcu priamo z ústavy.
Druhá výhrada pána prezidenta je, že to namietané ustanovenie je označené ako prechodné ustanovenie, pritom však v skutočnosti nejde o prechodné ustanovenie, ide o ustanovenie, ktoré má trvalé následky, teda neošetruje iba nejaký stav, ktorý nastane dočasne vo vzťahu k zmene zákona, ale trvalo upravuje právne, právne vzťahy.
Tretia a potenciálne najvážnejšia výhrada pána prezidenta je, že to sporné ustanovenie je nepriamou novelizáciou cestného zákona. Čiže v zákone o vodách sa nepriamo novelizuje Trestný zákon. Nepriama novelizácia je zakázaná, odporuje princípom právneho štátu a je dosť pravdepodobné, že ak by tam nebolo aj nič iné, už samotný tento fakt, že ide o nepriamu novelizáciu, by v prípade konania na Ústavnom súde mohol byť dôvodom na označenie tohto ustanovenia za odporujúce ústave.
Štvrtá výhrada sa týka toho, že nie je predmetné ustanovenie v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda že Slovenská republika je demokraticky právny štát, a to v rozsahu zásahu do generality práva a princípu deľby moci. Preložené do jednoduchého jazyka, zrozumiteľného aj pre širšiu verejnosť, zákon má upravovať všeobecne nejaké pravidlá. Tento, toto ustanovenie sa týka konkrétneho jedného úseku cesty, ktorý, ktorý sa týka, teda cesta III. triedy Gabčíkovo - Dobrohošť zriadenú ako cesta III. triedy č. 506-8 v dĺžke 2,065 kilometra, ktorá má prejsť z vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja do vlastníctva, vlastníctva štátu, ktorá už aj princíp deľby, deľby moci, keďže Národná rada ako zákonodarný orgán nemá riešiť konkrétnu situáciu, má nastavovať všeobecné pravidlá, ako nás pán prezident upozorňuje.
Piata pripomienka, piaty dôvod, prečo pán prezident vrátil tento zákon, je, že je to prílepok, to ustanovenie nebolo v návrhu zákona, to ustanovenie nesúvisí s tým, čo je, čo je v návrhu zákona, bolo tam prilepené ako pozmeňujúci návrh spoločnej správe výborov, a teda kým, kým zákon ako taký, jeho účelom je zabezpečiť odstránenie legislatívnych bariér pri využívaní systémov tepelných čerpadiel, tak ten prílepok rieši, rieši, vyvlastnenie jedného úseku ciest pri Vodnom diele Gabčíkovo.
Tu ale musím povedať, že to nie je úplne klasický prílepok, lebo sa ním priamo nenovelizuje, nenovelizuje iný zákon, to je trochu taký paradox, že, že za prílepok sa označuje, ak sa tam doplní ďalší novelizačný článok, ktorým sa novelizuje iný zákon. Tuto sa nenovelizuje iný zákon priamo, ale nepriamo, keďže je to nepriama novela, tak je to síce prílepok, ale z formálneho hľadiska je to iba akoby rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ale teda zjavne z obsahového hľadiska to prílepok je aj de facto to prílepok je, keďže nepriamo novelizuje iný zákon.
Šiesta dôležitá výhrada pána prezidenta je, že ide o vyvlastnenie ex lege, teda vyvlastnenie zo zákona, nie na základe zákona, ako to predpokladá čl. 20 os. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Pán prezident nespochybňuje, že ten zámer je legitímny, čiže je vo verejnom záujme, že je to v nevyhnutnej miere, to si nie som istý, ale k tomu sa pán prezident nevyjadruje, ale vyvlastnenie nemôže sa realizovať priamo zákonom. Môže sa realizovať ústavou a zákonom predpísaným spôsobom na základe zákona. Nemá byť parlament ten, ktorý rozhodne o tom, že nijaká konkrétna vec bude vyvlastnená. V tomto prípade ale, ale to urobil, urobil priamo parlament, priamo zo zákona, odporuje to požiadavke čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
A tá siedma výhrada je, že nespĺňa ani ďalšie náležitosti čl. 20 ods. 4, najmä nestanovuje primeranú náhradu za majetok, ktorý by mal do svojho vlastníctva získať štát.
Takže podľa pána prezidenta ide o neprípustnú formu vyvlastnenia, alebo dokonca podľa toho, čo hovorí v tom zdôvodnení, je to, je to nejaká forma znárodnenia. Takýmto spôsobom sa vyvlastňovať a postupovať nemá.
Veľmi často v tejto Národnej rade aj v tomto volebnom období, hovoríme o potrebe dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu. Ja som veľmi rád, že pán prezident si všimol, že v tomto prípade pravidlá legislatívneho procesu boli porušené, veľmi dôrazne na to upozornil Národnú radu, vetoval zákon, dal konkrétnu, konkrétnu pripomienku.
Ešte raz, on nespochybňuje legitimitu a potrebu riešenia toho problému, ale jasne ukázal, že takto sa to robiť nemá, a ja len dúfam, že aj v budúcnosti a aj v iných prípadoch, keď bude dochádzať k takémuto, alebo podobnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, bude pán prezident postupovať rovnakým spôsobom a bude vracať Národnej rade zákony, ktoré boli schválené postupom, ktorý odporuje či už ústave priamo, alebo, alebo pravidlám legislatívneho procesu, ktoré sú vymedzené v zákone o rokovacom poriadku.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku, ďalším v rozprave je pán Alojz Hlina, ktorý nie je prítomný v sále, prepadá mu poradie a znova mu prepadne poradie.
Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nechce.
Vyhlasujem prestávku do 17.00 hod., budeme pokračovať hlasovaním.

(Prestávka.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním.
Podávam procedurálny návrh, aby sme o tlačiach 447, 453 a 266 hlasovali v rámci tohto bloku hlasovaní. Sú to body 27, 32 a 103 schváleného programu. Sú to návrhy poslancov Kramplovej, Michalka... Michelka, Danka a Garaja na vydanie novely Zákonníka práce, návrh poslancov Lučanského, Danka a Michelka na vydanie novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a návrh uznesenia k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Teraz dávam hlasovať...
Pán Stachura, procedurálny návrh.

Ďakujem, pán predsedajúci.
V mene štyroch poslaneckých klubov – KDH, SLOVENSKO, PS, SaS – podávam procedurálny návrh, aby sa body programu 387, 388, 478 prerokovali zajtra o 9.00 hod. Je to, týka sa to odvolávania ministrov.
Odôvodnenie – upiera sa nám právo odvolávať ministrov, ktorí si neplnia dostatočne svoju úlohu.
Ďakujem. (Potlesk.)