19. schôdza

Pán poslanec Kéry, ďakujem za vašu reakciu.
Ja som nebol priamo súčasťou nejakých vyjednávacích tímov ani teraz, ani v predchádzajúcom volebnom období, takže nemám spočítané, či rešpektovalo zloženie predsedov výborov pomery v parlamente v predchádzajúcom volebnom období.
Dovolím si teda pripomenúť, že v minulom volebnom období bol pomer koalícia opozícia na začiatku 95 ku 55. (Reakcia z pléna.) Na začiatku, však keď sa kreovali tie skupiny priateľstva. Teraz je pomer 79 ku 71 na začiatku, alebo teda po roku, uvidíme, ako to bude, ako to bude neskôr, ale teda vychádza sa z toho pomeru na začiatku.
Ak ste si všimli, tak ja vo svojom pozmeňovacom návrhu nežiadam a nenavrhujem zvoliť toho alebo onoho za predsedu tej skupiny. Akurát žiadam, aby sme už dnes vytvorili alebo vyslovili súhlas s tým, že tie skupiny budú existovať, lebo zdá sa mi úplne prirodzené a mimo akejkoľvek diskusie, že slovenský parlament má mať skupinu priateľstva s Ukrajinou, slovenský parlament má mať skupinu priateľstva s Veľkou Britániou, teda Spojeným kráľovstvom, rovnako tak s Arménskom a Gruzínskom a rovnako tak so Spojenými štátmi americkými a Kanadou, a ich predsedov môžeme zvoliť, zvoliť na nasledujúcej schôdzi.
Čiže ja nijako nepredsúvam, že kto má byť ich predseda, len hovorím, že sa mi zdá dôležité aj z hľadiska nejakej symbolickej a signalizačnej funkcie, aby sme schválili vznik aj týchto skupín a povedali, že takéto skupiny budú existovať.
Ďakujem.

Ďakujem.
Posledný písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Ferenčák, odovzdávam mu slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predseda výboru pre európske záležitosti vítam predloženie tohto návrhu, pretože parlamentná demokracia má v Národnej rade Slovenskej republiky dlhú a úspešnú tradíciu. Som presvedčený, že patrí k jedným z významných faktorov v procese formovania európskej a zahraničnej politiky Slovenskej republiky.
Je nespochybniteľné, že parlamentná diplomacia, hoci je často prehliadaná, predstavuje v súčasnosti kľúčový nástroj modernej politiky a medzinárodných vzťahov ako takých. Dvojstranné parlamentné skupiny priateľstva predstavujú unikátny nástroj medziparlamentnej spolupráce. Sú to neformálne zoskupenia členov národných parlamentov, ktoré spájajú zástupcov rôznych národných štátov alebo skupín štátov, a to na základe spoločných záujmov, preferencií a najmä priateľských vzťahov. Verím, že investícia do týchto vzťahov sa nám vráti v podobe silnejších medzinárodných partnerstiev a lepšej budúcnosti pre našu krajinu Slovenskú republiku. Parlamentné skupiny priateľstva nám výrazne pomôžu presadzovať suverénnu, aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národnoštátne záujmy v kontexte aktuálnych regionálnych európskych a globálnych hrozieb a výziev, akými sú napríklad vojenské konflikty, nelegálna migrácia alebo terorizmus.
Za kľúčové považujem práve rozvíjanie parlamentných vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii ako takú, keďže členstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľné a pre Slovensko je Európska únia naším životným priestorom.
Medzi základné ciele tejto spolupráce patrí najmä podporovať výmenu informácií a osvedčených pracovných postupov medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom.
Z pozície predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčam všetkým vyjadriť súhlas s predloženým návrhom na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, o to viac, že na rôznych stretnutiach diplomatických práve kolegovia, ktorí budú zastupovať tieto medziparlamentné skupiny priateľstva, by mali byť neoddeliteľnou súčasťou týchto stretnutí a budovať vzťahy do budúcna v rámci parlamentami Európskej únie.
Ďakujem vám za pozornosť a teším sa, že bude tento materiál podporený. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
To bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 410, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 441.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol, odovzdávam mu slovo.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 410.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, toto je tak medializovaná novela zákona, že možno ju ani netreba podrobnejšie uvádzať, ale, samozrejme, naplníme rokovací poriadok, tak ako sa patrí. Je to prvé čítanie, takže budem veľmi technický, a potom, samozrejme, v druhom čítaní sa budeme baviť aj podrobnejšie o obsahu.
Čiže princíp je jasný. Touto novelou zákona o minimálnej mzde chceme zmeniť už existujúci automat na výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy, a to tak, že minimálna mzda bude po novom predstavovať 60 % priemernej mzdy. V princípe ide o to, že vraciame tento stav do stavu, ktorý tu už raz bol, ale predchádzajúca vláda ho zmenila. Pokiaľ by bol zákon schválený v takejto podobe ešte tohto roku, tak podľa nových pravidiel by sa minimálna mzda dohadovala a určovala už v budúcom roku, teda od 1. januára 2025. Asi dobre viete, že stanoveniu, resp. určeniu minimálnej mzdy najprv predchádza dohadovacie konanie medzi sociálnymi partnermi, teda medzi zástupcami odborov a zástupcami zamestnávateľov. A to sa vždy deje rok predtým, ako je určená nová minimálna mzda, preto potrebujeme mať tieto pravidlá schválené už k 1. 1. 2025.
Samozrejme, v zákone ponechávame možnosť dohody sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy, ale pokiaľ by sa nedohodli, tak po novom by bola minimálna mzda pre rok 2026 určená ako 60% priemernej mzdy. Podľa kvalifikovaných odhadov, ako som už viackrát uviedol, by to znamenalo, že minimálna mzda by v roku 2026 dosiahla úroveň približne 920 eur a v roku 2027 970 eur. Čiže by sa už šplhala k hranici 1 000 eur.
Zároveň týmto zákonom alebo touto novelou týchto zákonov chceme vykonať transpozíciu európskej smernice a ideme novelizovať teda aj zákon o kolektívnom vyjednávaní. A princíp je taký, že opäť chceme zaviesť, aby tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa vzťahovali na celý sektor, na celé odvetvie, pokiaľ sa teda reprezentanti zamestnávateľov a odborov v danom odvetví na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa dohodnú. No, a rovnako s cieľom podporiť kolektívne vyjednávania sa navrhuje zaviesť v zákone o kolektívnom vyjednávaní a v zákone o tripartite aj nový mechanizmus odmeňovania sprostredkovateľov a rozhodcov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánovi ministrovi ako navrhovateľovi.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Richterovi.
Máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel... (Krátky výpadok zvukového zariadenia.) Zopakujem.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, je v súlade s programovým vyhlásením vlády.
V zmysle opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 441 z 27. augusta tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárskej záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dni po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem na úvod, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. V poradí za kluby: Progresívne Slovensko – pán poslanec Kišš, za klub SMER pán poslanec Richter a za klub HLAS-u pán poslanec Svoboda.
Takže, pán poslanec Kišš, máte slovo.

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vitajte, my sme tu mali veselo posledné dni, tí, čo sa venujeme verejným financiám. Toto je taká čerešnička za tým, vysvetlím prečo.
Na úvod by som chcel aj tak možno aj zreteľne a jasne povedať, že my v Progresívnom Slovensku si myslíme, že pracujúci by mali dostať za svoju prácu adekvátne odmeňovanie. Sú to tiež tvorcovia hodnôt. Aj podnikatelia, aj živnostníci, aj pracujúci pomáhajú držať ekonomiku na nohách svojou prácou. A dnes hlavnou prekážkou pre vyššie zamestnávanie je ich vysoké zdaňovanie, najmä tých nízkopríjmových. Nie je to minimálna mzda, je to, je to vysoko... vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, a preto my opakovane navrhuje aj viaceré systémovejšie opatrenia v tejto súvislosti a môžme sa o nich aj, aj chvíľu prípadne porozprávať, ale minimálna mzda je medzi, medzi tými nástrojmi, je jedným z nich a možno by som povedal, že tak na, akože na, na dolnom koncom, najprv by sme sa mali venovať daňovo-odvodovému zaťaženiu a vôbec nástrojom, ako, ako rozbehnúť ekonomiku, ako naštartovať čo najviac aktivity, ekonomický rast, zväčšovanie toho pomyselného koláča. O tom sme sa tu na rozprávali posledné, posledné dva dni veľa a, bohužiaľ, tá zlá, zlá správa aj, aj, aj pre vás je, že to bude, to bude čoraz ťažšie.
A kvôli tej, kvôli tomu balíčku, ktorý sme tu tesne popoludní nakoniec schválili, nás čaká jednak to, čo sme nazvali Ficova drahota, teda zaplatia to občania vrátane nízkopríjmových pracujúcich cez DPH a zaplatia to pracujúci podnikatelia aj zamestnanci v takom poradí, čo sa týka tej intenzity, ako ich to dosiahne cez, cez jednak vyššie zdanenie práce a cez tú veľmi teda škodlivú daň z finančných transakcií, a to je škoda, pretože celá diskusia aj o minimálnej mzde by bola, by bola príjemnejšia, keby sme sa tu nemuseli baviť o takýchto úplne elementárnych veciach, teda o tom, ako, ako sa vládna koalícia rozhodla pridusiť všetkých, ktorí, ktorí tvoria hodnoty na Slovensku.
Je tu nejaká kartička ináč, keby niekto hľadal, číslo 134. (Rečník zobral do rúk kartičku z rečníckeho pultu, ukazujúc ju plénu.)
A k tomu samotnému návrhu, pán minister, že ja by som ho charakterizoval tak, že, že je lenivý. Sám osebe a by sme si a podobne podrobne sme sa, sme sa na ten návrh pozerali, keďže ako ste správne povedali, už dosť, dosť je známy ten, ten zámer, že to idete robiť, myslím, že ste aj boli normálne v MPK, videl som vyhodnotenie MPK, tak čiže... že wau, máme tu aj situácie, kedy prejdeme riadnym legislatívnym procesom, už je to taká akože, taká, taký výstavný príklad, lebo väčšinu toho, čo tu predkladáte, ide všelijakým pokútnym zrýchleným režimom, ale túto, tuto tá debata povedzme že z hľadiska procesu je oukej, uznávam som rád, že môže vypichnúť aj takýto príklad. Ale prečo je, prečo je podľa mňa lenivý.
Jednak že ja by som, teda ja mám, samozrejme, nemám právo hovoriť, čo máte robiť, ale ako minister práce by ste sa mohli podľa mňa viacej zasadiť aj v koalícii za riešenia, ktoré, ktoré pomáhajú naštartovaniu ekonomickej aktivity, naštartovaniu podnikania, práce, a venovali sa aj, aj iným návrhom ako, ako len samotnej minimálnej mzde.
No a teraz to je akože prvý dôvod, prečo je lenivý, a druhý, že som si teda pozeral aj celú sprievodnú dokumentáciu a, samozrejme, že... alebo, samozrejme, je veľmi častým príkladom, alebo teda prípadom, že, že tá sprievodná dokumentácia je odfláknutá, formalisticky ste si tam odškrtli políčka, ale ja som sa v skutočnosti nedozvedel, že aký je vplyv tejto minimálnej mzdy na podnikateľský sektor.
A teraz akože toto je už pre mňa taká, taký evergrín, taký bizár, že ako môže byť pozitívny vplyv aj negatívny zároveň, čiže bol by som rád, keby ste nám toto vysvetlili, a, a špecificky ma zaujíma, že aký je vplyv tohto zdvihnutia minimálnej mzdy, ktorý, mimochodom, nepovažujeme za nejako dramatický, ale proste že by, hej, že to, čo sme sa tu bavili doteraz v predchádzajúce dni, tak je na, na tej škále úplne inde, čo sa týka, čo sa týka, čo sa týka negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, ale normálne by ma zaujímala slušná doložka vplyvov na podnikateľské prostredie špecificky, pretože jednou okrem toho, že minimálna mzda zvýši disponibilné príjmy vybranej skupine pracujúcich, teda tých najmenej zarábajúcich, tak môže mať, môže mať negatívny vplyv na podnikanie a z našej analýzy, teda my sme si v rámci svojich možností urobili, čo sme vedeli, ešte na ďalších stranách, tam kde už sú samotné doložky, z toho, čo sme sa ako sme sa my k tomu zaoberali, tak si myslíme, že ten vplyv asi nebude dramatický podľa našeho najlepšieho vedomia ako, ako opozičnej strany – bez teda zdrojov, ktoré máte vy na ministerstve – si myslíme, že síce môže mať v istých profesiách, v istých regiónoch nejaký vplyv, ale netrúfam si povedať, že, že by bol nejaký zásadný, dramatický alebo vyslovene kvôli tomu povedal, že je to zlý návrh.
Ale normálne nám to proste povedzte, my sme pripravení o tom normálne, otvorene diskutovať, ako, ako vám teda hovorím, že my si nemyslíme, že to je, že to je nejaký dramatický problém z hľadiska tých negatívnych vplyvov, vnímame tam tie pozitívne, a tiež vám hovorím, že ešte by ste mohli popracovať aj, aj na nejakých ďalších opatreniach, ktoré, ktoré môžu pomôcť podnikaniu, a či už teda... (Reakcia navrhovateľa.) No pozeral som si doložku, no ale... (Reakcia navrhovateľa.) Môžme, môžme si to prejsť, ale... No pozriem, pozriem sa na to... (Reakcia navrhovateľa.) Nie, počkajte, toto zas, toto za solídnu doložku vplyvom nepovažujem, však ja som si pozeral... (Reakcia navrhovateľa.) Áno. Však ona tam formálne je odkliknutá, veď vravím, že, dobre. (Reakcia navrhovateľa. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Skúste diskutovať v rámci vašich oprávnení v rozprave.
Nech sa páči, pokračujte.