19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predseda výboru pre európske záležitosti vítam predloženie tohto návrhu, pretože parlamentná demokracia má v Národnej rade Slovenskej republiky dlhú a úspešnú tradíciu. Som presvedčený, že patrí k jedným z významných faktorov v procese formovania európskej a zahraničnej politiky Slovenskej republiky.
Je nespochybniteľné, že parlamentná diplomacia, hoci je často prehliadaná, predstavuje v súčasnosti kľúčový nástroj modernej politiky a medzinárodných vzťahov ako takých. Dvojstranné parlamentné skupiny priateľstva predstavujú unikátny nástroj medziparlamentnej spolupráce. Sú to neformálne zoskupenia členov národných parlamentov, ktoré spájajú zástupcov rôznych národných štátov alebo skupín štátov, a to na základe spoločných záujmov, preferencií a najmä priateľských vzťahov. Verím, že investícia do týchto vzťahov sa nám vráti v podobe silnejších medzinárodných partnerstiev a lepšej budúcnosti pre našu krajinu Slovenskú republiku. Parlamentné skupiny priateľstva nám výrazne pomôžu presadzovať suverénnu, aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národnoštátne záujmy v kontexte aktuálnych regionálnych európskych a globálnych hrozieb a výziev, akými sú napríklad vojenské konflikty, nelegálna migrácia alebo terorizmus.
Za kľúčové považujem práve rozvíjanie parlamentných vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii ako takú, keďže členstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľné a pre Slovensko je Európska únia naším životným priestorom.
Medzi základné ciele tejto spolupráce patrí najmä podporovať výmenu informácií a osvedčených pracovných postupov medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom.
Z pozície predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčam všetkým vyjadriť súhlas s predloženým návrhom na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, o to viac, že na rôznych stretnutiach diplomatických práve kolegovia, ktorí budú zastupovať tieto medziparlamentné skupiny priateľstva, by mali byť neoddeliteľnou súčasťou týchto stretnutí a budovať vzťahy do budúcna v rámci parlamentami Európskej únie.
Ďakujem vám za pozornosť a teším sa, že bude tento materiál podporený. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
To bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 410, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 441.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol, odovzdávam mu slovo.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 410.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, toto je tak medializovaná novela zákona, že možno ju ani netreba podrobnejšie uvádzať, ale, samozrejme, naplníme rokovací poriadok, tak ako sa patrí. Je to prvé čítanie, takže budem veľmi technický, a potom, samozrejme, v druhom čítaní sa budeme baviť aj podrobnejšie o obsahu.
Čiže princíp je jasný. Touto novelou zákona o minimálnej mzde chceme zmeniť už existujúci automat na výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy, a to tak, že minimálna mzda bude po novom predstavovať 60% priemernej mzdy. V princípe ide o to, že vraciame tento stav do stavu, ktorý tu už raz bol, ale predchádzajúca vláda ho zmenila. Pokiaľ by bol zákon schválený v takejto podobe ešte tohto roku, tak podľa nových pravidiel by sa minimálna mzda dohadovala a určovala už v budúcom roku, teda od 1. januára 2025. Asi dobre viete, že stanoveniu, resp. určeniu minimálnej mzdy najprv predchádza dohadovacie konanie medzi sociálnymi partnermi, teda medzi zástupcami odborov a zástupcami zamestnávateľov. A to sa vždy deje rok predtým, ako je určená nová minimálna mzda, preto potrebujeme mať tieto pravidlá schválené už k 1. 1. 2025.
Samozrejme, v zákone ponechávame možnosť dohody sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy, ale pokiaľ by sa nedohodli, tak po novom by bola minimálna mzda pre rok 2026 určená ako 60% priemernej mzdy. Podľa kvalifikovaných odhadov, ako som už viackrát uviedol, by to znamenalo, že minimálna mzda by v roku 2026 dosiahla úroveň približne 920 eur a v roku 2027 970 eur. Čiže by sa už šplhala k hranici 1 000 eur.
Zároveň týmto zákonom alebo touto novelou týchto zákonov chceme vykonať transpozíciu európskej smernice a ideme novelizovať teda aj zákon o kolektívnom vyjednávaní. A princíp je taký, že opäť chceme zaviesť, aby tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa vzťahovali na celý sektor, na celé odvetvie, pokiaľ sa teda reprezentanti zamestnávateľov a odborov v danom odvetví na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa dohodnú. No, a rovnako s cieľom podporiť kolektívne vyjednávania sa navrhuje zaviesť v zákone o kolektívnom vyjednávaní a v zákone o tripartite aj nový mechanizmus odmeňovania sprostredkovateľov a rozhodcov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánovi ministrovi ako navrhovateľovi.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Richterovi.
Máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel... (Krátky výpadok zvukového zariadenia.) Zopakujem.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, je v súlade s programovým vyhlásením vlády.
V zmysle opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 441 z 27. augusta tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárskej záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dni po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vitajte, my sme tu mali veselo posledné dni, tí, čo sa venujeme verejným financiám. Toto je taká čerešnička za tým, vysvetlím prečo.
Na úvod by som chcel aj tak možno aj zreteľne a jasne povedať, že my v Progresívnom Slovensku si myslíme, že pracujúci by mali dostať za svoju prácu adekvátne odmeňovanie. Sú to tiež tvorcovia hodnôt. Aj podnikatelia, aj živnostníci, aj pracujúci pomáhajú držať ekonomiku na nohách svojou prácou. A dnes hlavnou prekážkou pre vyššie zamestnávanie je ich vysoké zdaňovanie, najmä tých nízkopríjmových. Nie je to minimálna mzda, je to, je to vysoko... vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, a preto my opakovane navrhuje aj viaceré systémovejšie opatrenia v tejto súvislosti a môžme sa o nich aj, aj chvíľu prípadne porozprávať, ale minimálna mzda je medzi, medzi tými nástrojmi, je jedným z nich a možno by som povedal, že tak na, akože na, na dolnom koncom, najprv by sme sa mali venovať daňovo-odvodovému zaťaženiu a vôbec nástrojom, ako, ako rozbehnúť ekonomiku, ako naštartovať čo najviac aktivity, ekonomický rast, zväčšovanie toho pomyselného koláča. O tom sme sa tu na rozprávali posledné, posledné dva dni veľa a, bohužiaľ, tá zlá, zlá správa aj, aj, aj pre vás je, že to bude, to bude čoraz ťažšie. A kvôli tej, kvôli tomu balíčku, ktorý sme tu tesne popoludní nakoniec schválili, nás čaká jednak to, čo sme nazvali Ficova drahota, teda zaplatia to občania vrátane nízkopríjmových pracujúcich cez DPH a zaplatia to pracujúci podnikatelia aj zamestnanci v takom poradí, čo sa týka tej intenzity, ako ich to dosiahne cez, cez jednak vyššie zdanenie práce a cez tú veľmi teda škodlivú daň z finančných transakcií, a to je škoda, pretože celá diskusia aj o minimálnej mzde by bola, by bola príjemnejšia, keby sme sa tu nemuseli baviť o takýchto úplne elementárnych veciach, teda o tom, ako, ako sa vládna koalícia rozhodla pridusiť všetkých, ktorí, ktorí tvoria hodnoty na Slovensku. Je tu nejaká kartička ináč, keby niekto hľadal, číslo 134. (Rečník zobral do rúk kartičku z rečníckeho pultu, ukazujúc ju plénu.)
A k tomu samotnému návrhu, pán minister, že ja by som ho charakterizoval tak, že, že je lenivý. Sám osebe a by sme si a podobne podrobne sme sa, sme sa na ten návrh pozerali, keďže ako ste správne povedali, už dosť, dosť je známy ten, ten zámer, že to idete robiť, myslím, že ste aj boli normálne v MPK, videl som vyhodnotenie MPK, tak čiže, že wau, máme tu aj situácie, kedy prejdeme riadnym legislatívnym procesom, už je to taká akože, taká, taký výstavný príklad, lebo väčšinu toho, čo tu predkladáte, ide všelijakým pokútnym zrýchleným režimom, ale túto, tuto tá debata povedzme že z hľadiska procesu je oukej, uznávam som rád, že môže vypichnúť aj takýto príklad. Ale prečo je, prečo je podľa mňa lenivý.
Jednak, že ja by som teda, ja mám, samozrejme, nemám právo hovoriť, čo máte robiť, ale ako minister práce by ste sa mohli podľa mňa viacej zasadiť aj v koalícii za riešenia, ktoré, ktoré pomáhajú naštartovaniu ekonomickej aktivity, naštartovaniu podnikania, práce a venovali sa aj, aj iným návrhom ako, ako len samotnej minimálnej mzde.
No a teraz to je akože prvý dôvod, prečo je lenivý, a druhý, že som si teda pozeral aj celú sprievodnú dokumentáciu a, samozrejme, že... alebo, samozrejme, je veľmi častým príkladom, alebo teda prípadom, že, že tá sprievodná dokumentácia je odfláknutá, formalisticky ste si tam odškrtli políčka, ale ja som sa v skutočnosti nedozvedel, že aký je vplyv tejto minimálnej mzdy na podnikateľský sektor. A teraz akože toto je už pre mňa taká, taký evergrín, taký bizár, že ako môže byť pozitívny vplyv aj negatívny zároveň, čiže bol by som rád, keby ste nám toto vysvetlili, a, a špecificky ma zaujíma, že aký je vplyv tohto zdvihnutia minimálnej mzdy, ktorý, mimochodom, nepovažujeme za nejako dramatický, ale proste že by, hej, že to, čo sme sa tu bavili doteraz v predchádzajúce dni, tak je na, na tej škále úplne inde, čo sa týka, čo sa týka, čo sa týka negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, ale normálne by ma zaujímala slušná doložka vplyvov na podnikateľské prostredie špecificky, pretože jednou okrem toho, že minimálna mzda zvýši disponibilné príjmy vybranej skupine pracujúcich, teda tých najmenej zarábajúcich, tak môže mať, môže mať negatívny vplyv na podnikanie a z našej analýzy, teda my sme si v rámci svojich možností urobili, čo sme vedeli, ešte na ďalších stranách, tam kde už sú samotné doložky, z toho, čo sme sa ako sme sa my k tomu zaoberali, tak si myslíme, že ten vplyv asi nebude dramatický podľa našeho najlepšieho vedomia ako, ako opozičnej strany bez teda zdrojov, ktoré máte vy na ministerstve, si myslíme, že síce môže mať v istých profesiách, v istých regiónoch nejaký vplyv, ale netrúfam si povedať, že, že by bol nejaký zásadný, dramatický alebo vyslovene kvôli tomu povedal, že je to zlý návrh. Ale normálne nám to proste povedzte, my sme pripravení o tom normálne, otvorene diskutovať, ako, ako vám teda hovorím, že my si nemyslíme, že to je, že to je nejaký dramatický problém z hľadiska tých negatívnych vplyvov, vnímame tam tie pozitívne, a tiež vám hovorím, že ešte by ste mohli popracovať aj, aj na nejakých ďalších opatreniach, ktoré, ktoré môžu pomôcť podnikaniu, a či už teda... (Reakcia navrhovateľa.) No pozeral som si doložku, no ale... (Reakcia navrhovateľa.) Môžme, môžme si to prejsť, ale... No pozriem, pozriem sa na to... (Reakcia navrhovateľa.) Nie, počkajte, toto zas, toto za solídnu doložku vplyvom nepovažujem, však ja som si pozeral... (Reakcia navrhovateľa.) Áno. Však ona tam formálne je odkliknutá, veď vravím, že, dobre. (Reakcia navrhovateľa. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Za mňa, ja s tým problém nemám. A neprišiel som sem nepriateľsky, nič akože, však vám iba hovorím, že rád by som videl solídnu doložku vplyvov na podnikateľské prostredie, a môžme sa o tom baviť, veľmi rád túto diskusiu zabsolvujem. (Krátka pauza.) No a to je asi približne všetko, čo chcem povedať.
Keď to zhrniem, my sme otvorení tejto diskusii, myslíme si, že tento návrh má svoje pozitíva, rád by som si vyjasnil tú negatívnu časť, aby sme si boli primerane istí, že, že to, čo tu robíme nebude, nebude ďalšia, ďalšia rana podnikaniu a špecificky v chudobnejších regiónoch a špecificky v nízkopríjmových profesiách, pretože skôr, či sa o tom bavíme, nebavíme sa, neviem, o Bratislave alebo neviem. A... a po dobrej, poctivej diskusii sme možno pripravení takýto návrh aj podporiť. A určite by sme radi videli alebo navrhli aj iné systémové opatrenia na to, ako zvýšiť čisté disponibilné príjmy ľudí, a jednak cez vôbec systémové opatrenia, ktoré, teda v posledné dva dni sme tu videli opak takýchto opatrení, ale také, ktoré podporujú ekonomiku, podporujú rast, investície a podobne, ale aj konkrétne, ktoré podporujú vyššie disponibilné príjmy na tom dolnom spektre príjmovom. A síce aj tu bol jeden už konkrétny návrh z nášho klubu, a to odvodová, odpočítateľná položka pre nízkopríjmových, ktorá dnes existuje, ale vo veľmi malej miere a postupne, postupne expiruje každým rokom tým, že takpovediac vyklesáva, takže náš systémový návrh a alternatíva alebo doplnok, ako sa na to pozriete, alebo teda môže byť alternatívou alebo doplnkom ku minimálnej mzde, tak ako ju vidíme dnes, dnes v pléne tuto v rozprave.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ďakujem. (Povedané so smiechom.) O. K.
No, milé kolegyne, milí kolegovia, sme v prvom čítaní, ja mám pripravených trošku viacej myšlienok, ale tie by som skôr použil v druhom čítaní, prvé čítanie malo by byť o hlavnej filozofii zákona, možnože trošku nadviažem aj nad môjho predrečníka a skôr sa budem snažiť povedať, prečo je nevyhnutné, aby takáto novela bola predložená aj schválená, aj podporená do druhého čítania, aby nadobudla účinnosť v čase, keď k 1. 1. ’26 by mala byť aktuálna, to znamená, aby sa v ’26. roku minimálna mzda formovala buď na základe dohody sociálnych partnerov, alebo keď nie, tak na základe automatu, ktorý nebude vo výške 57 % priemernej mzdy, ale 60%.
Tu treba povedať jednu vec, hneď úvodom, že 60 % úroveň minimálnej mzdy tu už bola, len nastúpila prvá vláda Matoviča, ďalšia vláda Hegera, ďalšia vláda Ódora a... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No, no veď to bolo v jednom volebnom období tri vlády, pán kolega, o tomto hovorím, ak ste celkom nepochopil, alebo nechcete pochopiť. Hovorím o tom, čo naznačil predtým kolega, že sme predložili nejakú konsolidáciu na základe toho, ako ste vy bačovali, a to boli tieto tri vlády, ktoré tu treba pomenovať, a to sa týka aj 60% minimálnej mzdy, ktorá tu bola a ktorú Krajniak zrušil, on toho porobil ďaleko viacej, tých, by som povedal, tých zlodejstiev, on napríklad nechal zamrznúť aj príplatky, ktoré sa odvíjajú z minimálnej mzdy, a to sme ešte chvalabohu ako opoziční poslanci dokázali odblokovať, ale tu treba vidieť jednu vec, že je tu – a vy na to dosť dbáte na tej pravej strane – zásadné odporúčanie Európskeho výboru pre sociálne práva, je tu zásadné odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, to sú všetko partneri, s ktorými má Slovenská republika podpísané zmluvy, a my do istej miery chceme, aby to bolo akceptované.
Ale hlavná myšlienka prečo je nevyhnutné, aby táto novela bola prijatá, viete, v čom spočíva? Deväť percent pracujúcich zamestnancov, ktorí robia za minimálnu mzdu, čo je veľké, veľké množstvo, je na hranici chudoby. To nemôže byť, aby niekto, kto robí, robí na plný pracovný úväzok na základe Zákonníka práce, vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ bol na hranici chudoby, to je niečo choré, a preto je to potrebné jednoducho riešiť. A ako to inak riešiť, vidím, že môj priateľ Ivan Štefunko pozerá ako ľavičiar, ktorý sa prezentuje v tom tábore PS, asi podporí tiež tento návrh zákona, je nevyhnutné s tým niečo robiť.
Ja ako minister som napríklad robil, urobil takú formu, ktorá tu doteraz beží, že sme spravili súbeh, nechať ešte tomu, kto sa zamestná a neberie už podporu v nezamestnanosti na pol roka aj, aj príplatky, ktoré vyplývajú z toho sociálneho systému, aby bral tú minimálnu mzdu, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať. A toto, na na tomto by nám malo záležať všetkým. A o toto tu ide, z toho sa to odvíja a myslím si, že, toto je základná podmienka, základný predpoklad pre to, aby sme takýto zákon prijali.
Opakujem ešte raz, 9 % zamestnancov, ktorí pracujú na minimálnu mzdu, je na hranici chudoby, to nemôže byť, toto je prostriedok, ako to odstrániť, samozrejmá vec, že to veľmi úzko súvisí, a tých podnikateľov ani tak netrápi tá minimálna mzda, skôr tie príplatky za nadčasy, za nočné a za ďalšie veci, ktoré sa odvíjajú, odvíjajú z výšky minimálnej mzdy. Ale možno aj pre nich treba povedať, možno to nie je aktuálne teraz, lebo konsolidujeme a nebolo by dobré navaliť aj na tých zamestnávateľov možno viac, ako znesú, dve tretiny krajín Európskej únie uplatňuje tie príplatky nie z minimálnej mzdy, ale z priemernej mzdy alebo, ak chcete, z dovolenkového priemeru. (Reakcia z pléna.) Tak. Viete, aký je to rozdiel? Minimálna mzda 750, priemerná mzda je niekde 1 400 v súčasnosti. To znamená, o 100 % by platili viac, keby sme opísali celú tú Európu, ktorá na takýto spôsob funguje aj z hľadiska príplatkov. A potom je to celkom prirodzené, že na Slovensku tie nadčasy, nočné sú jedny z najvyšších v Európe. Nehovoriac o tom, že čo sa týka eurozóny, z hľadiska minimálnej mzdy spolu s Lotyšskom sme úplne na chvoste. Sme piati, keď berieme aj krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, to znamená, to sú všetko objektívne dôvody, aby sme riešili. Aby sme riešili v prvom rade to, že na Slovensku sa pracovať oplatí, a preto je nevyhnutné, tí, ktorí príjmu prácu menej kvalifikovanú, možno aj v hociktorých iných regiónoch, aby, aby boli tak zaplatení, aby z tej hranici chudoby jednoducho vypadli. Preto som ja osobne – aj vždy budem – proti tomu, aby sme sa napríklad išli baviť o nejakej regionálnej minimálnej mzde. My nemôžme tých ľudí v Prešove a niekde na východe trestať za to, že tam žijú a mali by mať napríklad nižšiu minimálnu mzdu ako ľudia v Bratislave. To znamená, že v tejto chvíli je dôležitá rovnaká minimálna mzda všade, ale je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sme tých ľudí, ktorí pracujú, dostali z tej hranici chudoby.
Ďakujem.

Pán poslanec, som veľmi rád, že ste povedali, že ako sa tvorila minimálna mzda, pretože pokiaľ som bol v Sociálnej poisťovni, tak na hranici chudoby bolo a z hľadiska minimálnej mzdy boli niekedy až 500- až 600-tisíc ľudí. Postupne, keď sa renovoval zákon 461, ktorú nastavil ešte Kaník, dopracovali sme sa prakticky, stále sme zvyšovali minimálnu mzdu, samozrejmá vec, bolo to vždycky po dohode v tripartite. Nakoniec bol zákon prijatý ten, ktorý bol prijatý z hľadiska 60-percentný, čo tu aj pán poslanec povedal. A riešilo to, samozrejmá vec, to, že tá minimálna mzda predsa len vzrástla, a tá, tie, to etnikum, ktoré je jednak rómske, ale aj ľudia, ktorí sú a ktorí nemajú základné návyky pracovné, sú na tej minimálnej mzde. Sociálna poisťovňa má ešte ďalšie, hŕba vecí, ktoré by sme mali vylepšiť. To, toto je dobrý nápad, aby čo najskôr sme sa vrátili na pôvodnú záležitosť, a pokiaľ by to ekonomika dovoľovala, ja by som až... už za rok, od roku 2025.
Vrátim sa ešte k jednej poznámke k pánovi ministrovi a chcem mu povedať jednu vec, že to isté nás čaká z hľadiska ministerstva vnútra a ministerstva národnej obrany a vôbec silových zložiek, pretože po 25 rokoch im vzniklo, samozrejme, nárok na ďalší dôchodok, ktorý predtým bol nejako ináč nastavený, ako je dneska. My sme to vtedy spracovali s odborármi z ministerstva vnútra a zo SIS-ky aj z proste ministerstva národnej obrany, pretože keď sme chodili do Bruselu, výsluhový dôchodok by mali brať až po... pri dovŕšení dôchodkového veku. Treba sa k tomu vrátiť, minister práce plus príslušné rezorty, ktorí sú, ktoré sú, pretože ja som navrhoval zrušiť ten valorizačný prípravok... príplatok, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za váš príhovor. Asi by som reagoval v troch bodoch. Po prvé teda som veľmi rád, že aspoň pri právach zamestnávajúcich... teda zamestnaných sa inšpirujete zahraničnou dobrou praxou, škoda, že ste to nerobili pri Trestnom zákone a plno iných veciach, ale to je pochvala vás, pozor, pozor, to je taká pochvala.
A druhá vec je, že no tak neviem, či je to náhoda, možno mi to niekto povie, v zásade dnes sme schválili niečo, čo vlastne urobilo, vlastne zaviedlo degresívnu daň. To znamená, že tých ľudí, čo majú najmenej príjmov, vlastne z ich spotrebného košíka to najviacej postihne. To znamená, že z 20 na 23 %. Myslím, že to by si ani Richard Sulík nedovolil zvýšiť daň (povedané so smiechom) z 20 na 23. To znamená, že dépehačku na jednej strane vlastne im zvýšite a na druhej strane teda bojujete za zvýšenie minimálnej mzdy, čo ešte raz opakujem, pozícia Progresívneho Slovenska, že to treba spraviť, treba to vrátiť na, na 60 % a myslím si, že špeciálne tieto skupiny obyvateľstva to aspoň podrží nad vodou.
No a tretia vec, to mi trošku tak pripadá také, také, také smutné, lebo vlastne v skutočnosti momentálne vyzerá to tak, že na Slovensku do budúcnosti budú zamestnaní a na TPP vlastne ľudia v tých, nazvime to, nižšie platených profesiách a strašne veľa ľudí bude unikať do živnosti, resp. do jednoosobových eseročiek, ktoré ste vlastne, neviem, na koho tlak, ale znova antisociálne v zásade dotlačili, aby si každý založil jednoosobovú eseročku, tým pádom vlastne má len 10-percentnú daň a 7 % dividend, hej? A v zásade ja si, ja mám obavu, že, že to bude že ďalší typ nútenej eseročky, hej, a to, na toto by som sa trošku pozrel, či to nevznikne.
Ďakujem.