19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko, lebo som myslel, že bude, že niečo poviete, pán minister, ale predpokladám, že to poviete tak, že už na vás nemôžme potom reagovať. (Reakcia navrhovateľa.) Ale môžem potom na vás reagovať? Nemôžem reagovať, tak preto som sa prihlásil teraz, že som si pozeral celú tú doložku ešte raz, lebo (rečník hľadí na navrhovateľa, ktorému sa prihovoril okoloidúci poslanec), chcel som jemu niečo povedať. Som si pozeral celú tú doložku, aby som teda bol určite férový, a prečíta som si ju. Ale keď sa pýtam, že chcem férovú doložku, tak by som chcel vplyv na podnikanie v zmysle na zamestnanosť, tak, na zamestnanosť, hej, že vy tam máte, koľko zaplatia nejaké poplatky, hento-tamto, akože okej, dobre, že niečo sa tam dialo, ale toto je taký kľúčový údaj na to, aby sme mali dobrú diskusiu v zmysle, že aký je vplyv potenciálny na zamestnanosť, hej? A to som tam nevidel.
A ony celé veci sa dejú v súvislostiach, tak napríklad keď ste došli na ministerstvo práce, tak ste tam mali aký-taký analytický útvar, ktorý, ja som týchto ľudí poznal, čo tam boli, ktorí by boli schopní niečo také narátať. No tak vy ste ich vyhodili, najali ste si tam svojho straníka, starostu Oponíc? Či čoho? To ani neviete, kto to je? Však robí (reakcia navrhovateľa), a kto je šéf analytického útvaru? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, tak to si, to si ešte povieme.
No každopádne dnes, teda analytický útvar v dnešnej zostave túto úlohu buď nedostal, alebo nesplnil. No a ja iba toľko som chcel povedať, že podľa mňa doložka nemá tie parametre, ktoré by si vyžadovala dobrá diskusia, ale vravím, beriem to normálne ako konštruktívnu diskusiu. Viaceré teda parametre toho zákona sú, sú okej, a myslím, že sme sa k tomu celkom akože jasne postavili. Takže asi toľko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Skúsim aj tak humorne, keďže je to také neformálne. Sociálna vláda a sociálni poslanci, ktorí bojuj za sociálne práva, tu nie sú pri rokovaní o minimálnej mzde. Tu pozrite, Progresívne Slovensko myslím, že súčtom ľudí je viac ako všetci ostatní, takže to je len tak akože humorne na začiatok.
Druhá humorná poznámka je taká, že naozaj to neberte osobne, pán, pán minister, lebo poslanecký klub (rečník sa na krátku chvíľu odmlčal), ďakujem. Poslanecký klub Progresívneho Slovenska je vlastne obohatení aj za ako kebyže rodovereného a rodeného úradníka, ktorý proste dbá na procesy, a keď poslanecký klub Progresívne Slovensko navrhuje nejaký zákon, samozrejme nemá byť šancu schválený ani nič, ale tak proste ako kebyže trénujeme, na to, keď vás vymeníme, tak tento pán Kišš nás všetkých pucuje, že či máme všetky doložky a tak ďalej a keď nemá poslanecký návrh žiadnu doložku alebo, alebo nedostatočnú doložku, tak si to v úvodzovkách sa hovorí, zlízneme.
Takže neberte to zle, robí to aj mne a, ale vy máte na to úradníkov a my máme na to oveľa menej ľudí.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia z Progresívneho Slovenska, ja vám to odpustím len preto, lebo cítim, že idete podporiť minimálne v prvom čítaní tento zákon o minimálnej mzde a to vám slúži ku cti, pretože nie je nič lepšie, keď zákon získa väčšiu ako len koaličnú väčšinu a aj tie dôvody, pre ktoré ste uviedli, že ho idete podporiť, sú, samozrejme, totožné s tými našimi. No ale, prepáčte, ak diskutujeme, tak diskutujme naozaj vecne, odborne, profesionálne.
Pán Kišš sa tu postavil a povedal dve slová, že ten zákon je lenivý, lebo nie je teda pripravený tak, ako má, a že mu teda chýba doložka vplyvov. No a ja ten zákon tu mám, predpokladám, že pán Kišš nemôže mať úplne iný zákon, resp. má ten istý zákon, a dokázal som mu v priamom prenose hneď, že tá doložka vplyvov tam je a je veľmi podrobná. (Reakcia z pléna.) A, počkajte, počkajte, pán Kišš, však dobre, to je v dobrom, nebojte sa, nič sa vám nestane. Ešte raz.
Pán Kišš, dobre, však ešte raz (zaznievanie gongu), pochválil som vás a teda budem vecný, lebo mne ide o to, vážení kolegovia z Progresívneho Slovenska, aby tento zákon prešiel a budem vďačný, keď prejde aj hlasmi opozície. Ten zákon som nerobil ja, ale odborná sekcia ministerstva práce a tí zamestnanci tam robia roky rokúce a robia si poctivo svoju prácu. Aj ja som bol opozičný poslanec, aj ja som musel na kolenách pripravovať niektoré zákony a viem, aké je to namáhavé. Čiže je tam doložka vplyvov, je tam vplyv na podnikateľské prostredie, je tam vplyv na štátnu a verejnú správu, je tam úplne všetko, čo má byť. Potom pán Kišš zmenil, že on len potreboval, že aký to má vplyv na zamestnanosť a potom začal hovoriť, že máme tu inštitút sociálnej politiky, kde sme teda urobili personálnu zmenu a asi sme teda vykopli pánovi Kiššovi jeho kamaráta, je to možné, okej, ako asi na všetkých analytických jednotkách, ale dali sme tam pani, ktorá 33 rokov sa na rezorte práce venuje analýzam.
Takže preto keď chcete hovoriť o poctivej diskusii, tak hovorme naozaj poctivo. Nie je ani lenivý, ani bez doložky, sú tam jasné čísla.
Máte pravdu, pán Kišš, v tom, že bude to mať, samozrejme, nejaký dopad aj na podnikateľský sektor, aj na verejnú, verejný sektor, ale máte pravdu, nie veľký. Čo sa týka toho verejného sektora, štátna a verejná služba, len aby sme si teda jasne odkomunikovali ten skok, lebo skok bude iba v jednom roku, hej? V roku 2026, 57 % na 60 % vrátane príplatkov. Tak len aby ste vedeli, na štátnu a verejnú službu dohromady to bude mať vplyv s príplatkami, so všetkým, s doplatkami minimálnej mzdy 18 miliónov eur. A to si myslím, že aj my štát, aj mestá a obce prežijú. Dobre?
A čo sa týka podnikateľského prostredia, máte to tam napísané opäť v tej doložke. Vplyv bude celkový 110 miliónov eur, ale opäť iba pri tom jednom skoku z 57 na 60, a ja sa s podnikateľmi bavím, oni to teda, rozprávam, pardon, aby som hovoril po slovensky, oni to nepriznajú verejne. Im, samozrejme, vždy budú hovoriť, že im prekáža aj zvyšovanie minimálnej mzdy, ale v princípe im neprekáža až tak zvyšovanie samotnej minimálnej mzdy, ako zvyšovanie príplatkov na ňu naviazané.
A teraz ma dobre počúvajte, o čo tu vlastne ide. V roku 2023, teda v poslednom roku bolo na príplatkoch za prácu v neštandardných časoch vyplatených v podnikateľskom sektore spolu 830 miliónov eur. Viete, o koľko sa tá suma navýši v roku ´26, keď zmeníme automat z 57 na 60 %? O 11 miliónov eur. Čiže platí sa na poplatkoch, na príplatkoch, pardon, za prácu v noci a počas ďalších neštandardných časov spolu 830 miliónov eur v podnikateľskom sektore a bude to znamenať navýšenie o 11 miliónov eur. Tak povedzte, do akej miery je to pre nich bolestivé pri takom, pri takejto sume a v takomto kontexte.
A ako pán exminister Richter poznamenal, toto je, tento mechanizmus napojenia príplatkov na minimálnu mzdu je jeden najšetrnejších možných, pretože v západných krajinách sú príplatky za prácu v neštandardných časoch napojené na priemernú mzdu zamestnanca. To po slovensky by sme povedali, to by sa nedoplatili tí podnikatelia. Takže nemyslíme si ani to, že by sme mali nejakým spôsobom upravovať tie príplatky alebo vymýšľať nejaký iný mechanizmus.
No a potom tu bola ešte taká menšia prestrelka medzi pánom Štefunkom a mojím kolegom z HLAS-u, trošku keď už komunikujeme, zasa vás poprosím o odbornosť, lebo ste celý čas, pán Štefunko, hovorili, že sa tu ruší, resp. znižuje, ruší rodičovský príspevok pre deti nad 18 rokov. No to nie je rodičovský príspevok, je to daňový bonus, ktorý sa vôbec netýka ministerstva práce, ani našej kompetencie. Naopak, rodičovský príspevok sa bude zvyšovať od 1. 1. 2025 na 481 eur pre pracujúcich rodičov. Bude sa opäť zvyšovať. No len aby sme, lebo potom sa zamieňa dokonca aj rodičovský dôchodok s rodičovským príspevkom a to už trošku trhá uši, hej? Ale len ako priateľské upozornenie.
Čiže ešte raz, ďakujem, môžme sa potom o dopadoch aj na tú zamestnanosť, aj o všetkom rozprávať. Teším sa, že aj v opozícii sa nájdu hlasy na podporu minimálne v prvom čítaní tohto zákona o minimálnej mzde a podľa toho, čo ste povedali, pevne verím, že sa ten zákon o minimálnej mzde presadí a schváli ako celok s veľkým počtom hlasov a budem len veľmi rád kvôli tým nízkopríjmovým skupinám, pretože môžme sa tu rozprávať aj o tom, či nepomôžeme ešte aj znížením odvodov, odvodového zaťaženia povedzme pri minimálnej mzde. Len viete, každá minca má dve strany. Tak znížite odvody a potom na tie dôchodky ako bude? Z čoho budú, z čoho budú tí ľudia mať tie dôchodky? Keď budú nízke odvody, nebudú si odvádzať na dôchodky dostatok, tak potom opäť ich bude štát zachraňovať cez minimálne dôchodky, opäť štát bude na to doplácať, hej? Takže treba pri tom daňovo-odvodovom zaťažení hovoriť korektne, hej? Ak chceme, aby aj tí nižšie zarábajúci ľudia aj živnostníci, ktorí si mimochodom 90 % platia minimálne odvody, aby mali slušné dôchodky, mali by si títo ľudia odvádzať jednoducho viac. Lebo potom ich v poslednej chvíli zachraňuje štát minimálnymi dôchodkami tým, že im do tých minimálnych dôchodkov dopláca. Tak opäť štát bude na to doplácať, hej? Takže len toľko asi na začiatok tej diskusie. To prvé čítanie asi aj stačilo.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za podporu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada schválila dňa 17. septembra 2024 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon, v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) (Ústavy Slovenskej republiky, pozn. red.) prerokoval a vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 511 z 23. septembra 2024 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 20. septembra 2024 č.
=====

Ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 20. septembra 2024 č. 3611-2024-Kancelária prezidenta Slovenskej republiky uviedol dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v časti 2 a navrhol, aby Národná rada zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti 3 nasledovne.
1) čl. I bod 27 schváleného zákona sa vypúšťa
2) čl. II schváleného zákona znie:
čl. II. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto:
Ústavnoprávny výbor rokoval dňa 24. septembra 2024 avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Podľa čl. 84 ods. 3 ústavy a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon a uznesením č. 74 z 24. septembra 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.
Gestorský výbor prijal odporučenie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku hlasovať.
1) spoločne o pripomienkach prezidenta pod bodmi 1 a 2 uvedených v druhej časti spoločnej správy s odporúčaním schváliť.
2) o predmetnom zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného zákona vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 75 z 24. septembra 2024.
V citovanom uznesení ma výbor ako spoločného spravodajcu výborov poveril informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Lebo ono tam sú aj veci nad rámec. Niekto tu má kartu, ale neviem kto. Potom.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úvodom môjho vystúpenia, ktoré inak vo svojej podstate bude technokratické, aby ste videli ten rozdiel medzi tým flagrantne zlým pozmeňovákom, ktorý prešiel z ministerstva životného prostredia a, a ten rozdiel naozaj znova poctivou prácou, aby ten rozdiel bol zreteľný a jasný. Tak úvodom chcem povedať, že my sme vám to hovorili. My sme vám to hovorili x-krát, hovorili sme vám to dokonca aj pri tomto konkrétnom návrhu zákona. Ale ak sa povznesieme na tento konkrétny návrh zákona, tak sme vám to za posledný rok hovorili pri toľkých parlamentných tlačiach, že ono to už v podstate nie je ani hanba. Toľkokrát sme vám hovorili, aby ste s prepáčením nebastardili zákony prílepkami a už vôbec nie zákony, ktoré sú naviazané na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy. Toľkokrát sme vám to hovorili a tiež sme vám hovorili, aby ste zmeny zákonov zbytočne nehnali rýchlo a zbesilo, lebo ich potom je potrebné opravovať. No a potrebujete si robiť hanbu? Asi áno.
Tiež sme vám x-krát hovorili, aby ste z veľkej palety dôvodov neobchádzali medzirezortné pripomienkové konanie. Koľkokrát sme vám to hovorili my, no tak to sa nedá ani napočítať, lebo to keby ste začali počítať, tak by vám explodovala jednak hlava, ale možno aj teda kalkulačka, keby ste sa snažili, ale toľko ste to šponovali dámy a páni, až ste, až ste narazili a raz sa to muselo stať. A narazili ste na svojho vlastného prezidenta, a to je ten paradox. Je tu blamáž, neviem či je toto pravé slovo, ale je to, je to brutálna blamáž kolegovia, kolegyne. Sme tu, došlo na naše slová a opakujem, že sme vám hovorili aj v prípade tohto konkrétneho návrhu zákona aj pri tejto parlamentnej tlači, keď tu bola v druhom čítaní, sme vám, vás na to upozorňovali. Ale pokojne môžeme ísť do detailov a urobiť si skúšku ústavou a nielen ústavou.
Novela zákona o vodách, ktorú toto plénum schválilo 17. septembra, obsahuje prezidentom republiky vetované ustanovenie § 80i, ktoré bolo doplnené do návrhu zákona cez gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v druhom čítaní cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prezidentom vetované ustanovenie fakticky a ex lege vyvlastňuje cesty II. a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, konkrétne v tomto prípade je to Trnavský samosprávny kraj, a to podľa mojej mienky v rozpore s čl. 1 ods. 1 čl. 20 ods. 4 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V praxi, už som to teda naznačil, sa toto vetované ustanovenie týka konkrétne ciest v rámci vodného diela Gabčíkovo, ktoré sú vo vlastníctve Trnavského samosprávneho kraja a touto právnou normou sa majú zoštátniť, a to v rozpore s ústavnými podmienkami. Vládna väčšina sa snažila tento svoj nehorázny krok urobiť potichu na výbore v druhom čítaní, len aby si to nikto náhodou nevšimol, no nevydalo. Raz sa to muselo stať, že niečo takéto nehorázne si niekto všimne. My sme si to všimli a všimol si to teda aj prezidentský palác.
Dovoľte, aby som vo svojom vystúpení uviedol tie najzávažnejšie výhrady, ktoré voči vetovanej právnej norme aj nad rámec pripomienok hlavy štátu mám ja, ako tieňový spravodajca pre túto parlamentnú tlač za hnutie Progresívne Slovensko, a ktoré musia definitívne na pôde parlamentu odznieť, tak aby aj občania a občianky Slovenskej republiky, ktorí sledujú tento prenos, tento proces, si spravili dosť konkrétny obraz o tom ako koalícia pristupuje k legislatívnej práci. Ako prvé, je potrebné novele zákona o vodách a prezidentom vetovanému ustanoveniu vytknúť proces jeho schvaľovania a pokútnosť, môžeme to nazvať aj úskok, ktorými sa sporné ustanovenie dostalo do schválenej novely zákona o vodách. Ako som už spomínal, predmetné ustanovenie § 80i zákona o vodách sa dostalo do návrhu zákona v druhom čítaní cez spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, konkrétne cez výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a jeho uznesenie č. 62. Tento výbor, náš gestorský výbor s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami v podobe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Koaliční poslanci a poslankyňa, tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh schválili na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 10. septembra. Dostal som túto krásu ako darček k narodeninám. Ďakujem.
Sklamanie vetovaného ustanovenia vykazuje známky rozporu s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na základe tohto ustanovenia pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Takto schválený návrh tiež naráža na procedurálne limity § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý ustanovuje, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Inak povedané, doplnenie vetovaného ustanovenia do novely zákona o vodách je typickým príkladom takzvaného prílepku o ktorých tu často rozprávame, tak toto je tiež ten prípad, kedy sa doplňujúcim návrhom dostáva do návrhu zákona s jeho obsahom nesúvisiaca právna problematika a predmet regulácie. Takto opísaným postupom gestorského výboru zároveň bolo v legislatívnom procese vynechané medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by pri tak závažnej problematike, akou je vyvlastňovanie ciest II. a III. triedy teda mala byť automatickým štandardom. Defacto takto bolo obídené medzirezortné pripomienkové konanie v miere, ktorá naozaj prevyšuje bežné opravy a úpravy návrhu zákona. Z prípravy novely zákona bol vylúčený jednak gestor zákona, to je ministerstvo životného prostredia, ale aj ústredný orgán štátnej správy, ktorý má v gescii reguláciu ciest a dopravy, to je Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. No a takto praktické vyhlásenie cez II. a III. triedy a prechod vlastníckeho práva ex lege na štát má ďalej, ďalekosiahli dopad na ďalšie verejné a samosprávne politiky, ktoré sú s nimi spojené, ako je napríklad správa, údržba ciest, investície do prevádzky ciest, daňové a rôzne ekonomické vzťahy spojené so správou ciest a mnoho, mnoho ďalšieho. No a takto bez zapojenia všetkých relevantných gestorov a aj samotného subjektu, na ktorý táto novela dopadá, teda opäť menovite Trnavského samosprávneho kraja je prijímanie takto zásadnej zmeny cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh výboru v druhom čítaní absolútne nezodpovedné a absolútne neprijateľné.
Tak, ale ono je to pri praktikách tejto koalície už smutnou realitou a bežnosťou, že opomenutá bola aj odborná verejnosť, pretože postup prijímania zásadných zmien vo vlastníckych vzťahoch cestám II. a III. triedy navyše, ktoré sú súčasťou veľmi zložitého systému vodného diela Gabčíkovo. Znamená obmedzenia aj participácie verejnosti na samotnom legislatívnom procese. Aj obmedzenie jej možností pre efektívnu verejnú kontrolu aj obmedzenie odbornej diskusie aj obmedzenie účasti na tvorbe aj obmedzenie účasti na pripomienkovaní zákona, ktorý sa bytostne dotýka logistiky, transportu pre obyvateľstvo, ale aj pre subjekty, ktoré sú zapojené do údržby aj do obsluhy samotného vodného diela Gabčíkovo.
Záverom chcem uviesť, že účinnosť tohto schváleného zákona, ktorý bol Národnou radou schválený 17. septembra, tá účinnosť je stanovená na 30. september 2024, čiže absentuje aj rozumné legiskvakačná lehota a robí tento schválený zákon prakticky nevykonateľným, respektíve, môžeme povedať, že je nad mieru zaťažujúci, keďže ako som spomenul s prechodom vlastníckeho práva k cestám II. a III. triedy sú spojené ďalšie rôzne ekonomické náklady a aj praktické dopady pre samotného nového vlastníka a samotnú správu ciest. Vetované ustanovenie sa aj v tomto smere dostáva do rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy v zmysle legislatívnych princípov, legislatívneho procesu a princípu právnej istoty. V tomto prípadne musím trvať na nami z Progresívneho Slovenska toľkokrát opakovanom a zdôrazňovanom názore, že ústavné princípy, akými sú aj princípy právneho štátu a demokratickej tvorby práva sa vzťahujú aj na legislatívny proces v zákonodarnom zbore. Tieto majú samozrejme za cieľ chrániť parlamentný otvorený Diskurs, tiež chrániť práva parlamentnej menšiny, chrániť prístup verejnosti k tvorbe práva a k efektívnej kontrole samotného legislatívneho procesu a ich dodržiavanie zákonodarným zborom a tiež budovať dôveru verejnosti v inštitúcie, ktoré dodržiavajú samozrejme svoje vlastné pravidlá, no ale toho nie sme svedkami.
Tento názor je najnovšie potvrdený aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2022 ohľadne Matovičovho rodinného balíčku, ten sa týka práve otázky ústavných princípov legislatívneho procesu. Tak slovom, aby som to zhrnul, takže ako sa má vlastne volič alebo volička, občan, občianka Slovenskej republiky spoľahnúť, keď sleduje tento proces, že nebudú rôznym pokútnym...
=====